Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15P-196-2019.pdf
PDF · 85.86 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/196/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, sudca JUDr. Dagmar Soliarová, v právnej veci mal. detí: K. K., U.. XX.XX.XXXX a W. K., U.. XX.XX.XXXX, obaja bytom ako matka, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, deti rodičov: matka C. K., U.. XX.XX.XXXX, R. T., G. XXX/XX a otec W. K., U.. XX.XX.XXXX, F. R. E. F., F. Č. V. E. XXX, D. XJA D., K., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Mal. deti K. K. a W. K. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky C. K., R. T., G. XXX.
II. Otec mal. detí W. K. sa zaväzuje prispievať na výživu mal. K. sumou 100,- eur mesačne a na výživu mal. W. sumou 100,- eur mesačne počnúc dňom 01.09.2019, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky.
III. Zaostalé výživné za obdobie od 01.09.2019 do 30.04.2021 v sume 3 455,- eur je otec povinný uhradiť v 200-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
IV. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka mal. detí podala na súd návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom, ktoré pochádzajú z manželského vzťahu rodičov na tom skutkovom základe, že otec detí odišiel do zahraničia a v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti. Bližšie k veci uviedla, že v mesiaci máj 2019 otec detí opätovne odišiel za prácou do Anglicka s tým, že neskôr mala za ním prísť matka spolu s deťmi. V auguste však došlo k rozchodu manželov, matka zvážila odchod s mal. deťmi do Anglicka kam neodišla a odvtedy sa o mal. deti stará výlučne ona. Deti sú zdravé, matka býva s deťmi u svojich rodičov, ktorým prispieva na domácnosť. Poberá rodičovský príspevok a prídavky na deti. Na pojednávaní matka uviedla, že v súčasnosti s otcom detí komunikuje prostredníctvom sociálnych sietí a ktorý jej uviedol, že súhlasí s výživným po 100,- eur mesačne na každé z mal. detí. Matka taktiež uviedla, že otec uhradil výživné na deti a to v septembri 2019 v sume 50,- eur, v novembri 2019 95,- eur, vo februári 2020 50,- eur, v septembri 2020 50,- eur, na Vianoce a Mikuláša 2020 sumu 250,- eur, v januári 2021 zaslal 50,- eur. Iným spôsobom na deti neprispel. Zaslal taktiež ošatenie v lete 2019 a v zime 2020. Matka uviedla, že rodičovský príspevok činí 270,- eur a rodinné prídavky na dve deti 51,- eur. Mal. K. navštevuje MŠ v T., za kt. matka hradí každé tri mesiace sumu 10,- eur. Zdravotný stav detí je dobrý. Matka uviedla, že otec súhlasí s tým, aby hradil výživné na dve deti po 100,- eur, v tomto smere upravila svoj návrh a žiadala určiť výživné na mal. K. vo výške 100,- eur, na mal. W. 100,- eur a to od 01.09.2019. Do zaostalého výživného žiadala započítať sumu, ktorú už otec na deti uhradil.
2. Otec detí sa z dôvodu pandemických opatrení nemohol osobne zúčastniť pojednávania. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že s návrhom na určenie výživného po 100,- eur mesačne na každé z detí súhlasí a zaostalé výživné sa bude snažiť uhradiť v splátkach, avšak to až v dobe keď bude zamestnaný. V súčasnej situácii nepracuje, žije s priateľkou, z ktorého vzťahu už pochádza ďalšie mal. dieťa. Spoločne žijú v podnájme, bývanie priateľke preplácajú. Momentálne žije z toho čo poberá jeho priateľka.
3. Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uviedol, že návrh matky je dôvodný, rodičia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti a matka sa o deti riadne stará. Čo sa týka výšky výživného suma 100,- eur na každé z mal. detí je primeraná možnostiam a schopnostiam otca, ktorý žije v zahraničí, predtým riadne pracoval, príležitostne si hľadá práce aj v súčasnosti. Do dlžného výživného žiadajú započítať sumy, ktoré otec uhradil.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Mal. deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktorí žili v spoločnej domácnosti do augusta 2019. Z dôvodu ich vzájomných konfliktov však matka detí neodišla spoločne s otcom do zahraničia, ostala na Slovensku spolu s mal. deťmi. Momentálne žije u svojej matky kde má vytvorené podmienky pre riadny a zdravý vývoj. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 270,- eur a rodinné prídavky v súčasnosti predstavujú 51,- eur na dve deti. Iný príjem na strane matky nie je. Mal. K. navštevuje MŠ v T., dieťa je vedené ako sociálne odkázané a matka hradí za škôlku každé tri mesiace sumu 10,- eur. Mal. W. je v starostlivosti matky. Zdravotný stav detí je dobrý.
6. Otec mal. detí žije v zahraničí vo Veľkej Británii a už po dobu viac ako jedného roka s priateľkou. Z tohto vzťahu pochádza ďalšie mal. dieťa, na strane otca pribudla vyživovacia povinnosť. Otec sám uviedol, že v súčasnosti prácu nemá, rodina žije z príjmu jeho priateľky. Predtým pracoval a momentálne si prácu hľadá, pracovne nie je zaradený z dôvodu pandémie.
7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
10. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
13. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, matka sa o deti riadne stará, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, so starostlivosťou matky súhlasil aj otec detí a preto súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky.
14. Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením
vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať a to s prihliadnutím na predpoklady na strane rodičov. Rozsah a charakter potrieb maloletého dieťaťa bol matkou tvrdený a aj preukázaný. Výdaje na maloleté dieťa zodpovedajú jeho veku a potrebám v súčasnosti. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby, náklady spojené s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky na záujmovú činnosť.
15. Ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na výživnom v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo potreby iné.
16. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia je poskytovanie vecných plnení napríklad bývania. Treťou formou plnenia je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti povinného rodiča, schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.
17. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
18. V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd okrem iných kritérií na strane povinného skúma aj jeho majetkové pomery. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na skutočné faktické príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, tzn. príjmov, ktoré povinný mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených) vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné kde dosahuje nižší príjem, má úmyselné protiprávne konanie povinného majúce znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody pri výkone, ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je na mieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medzi iným k tomu, že povinný by sa svojím úmyselným násilným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody zbavil alebo mohol zbaviť svojej vyživovacej povinnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018).
19. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z možností a schopností na strane oboch rodičov. Matka mal. detí je v súčasnosti na rodičovskom príspevku, svoju vyživovaciu povinnosť si plní aj osobnou starostlivosťou o deti. Deti sú ešte v útlom veku a matka si nemôže iným spôsobom zvýšiť svoj príjem výkonom práce. Na strane otca súd zobral do úvahy to, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Vychádzajúc však z jeho príjmov, ktoré by reálne v zahraničí mohol dosahovať, už len pri minimálnej
mzde (8,32 L na hodinu) vo Veľkej Británii je nesporné, že by si vyživovaciu povinnosť o výške 100,- eur mesačne na každé dieťa mohol riadne plniť aj v budúcnosti. Aj keď v súčasnosti otec uvádza, že z dôvodu pandémie je problém s prácou, jedná sa len o prechodný stav kde po uvoľnení opatrení je opätovne možné nájsť si riadnu prácu a plniť vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom. Preto súd zaviazal otca úhradou výživného vo výške 100,- eur na každé z mal. detí. Matka upravila svoj návrh tak, že žiada určiť výživné v sume 100,- eur na každé z detí od 01.09.2019 keďže k rozchodu rodičov došlo v auguste 2019 kedy otec definitívne opustil domácnosť a odišiel do zahraničia. Za uvedené obdobie otec uhradil v mesiaci september 2019 sumu 50,- eur, v novembri 2019 95,- eur, vo februári 2020 sumu 50,- eur, v septembri 2020 sumu 50,- eur, v decembri 2020 250,- eur a v januári 2021 sumu 50,- eur. Celkovo teda otec uhradil sumu 545,- eur. Za obdobie od 01.09.2019 do 30.04.2021 by mal uhradiť sumu 4 000,- eur. Súd mu z tejto sumy odpočítal uhradené výživné vo výške 545,- eur. Otcovi teda je potrebné doplatiť na výživnom sumu 3 455,- eur (4 000,- eur mínus 545,- eur sa rovná 3 455,- eur). Túto sumu súd otcovi povolil hradiť v 200-eurových mesačných splátkach popri bežnom výživnom pod stratou výhody splátok.
20. Podľa § 29 ods. 1 CMP navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
21. Matka v prevyšujúcej časti zobrala návrh späť a súd v tejto časti konanie zastavil.
22. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach, a to prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.