Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5S-74-2017.pdf
PDF · 137.04 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/74/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariany Hirkovej, v právnej veci žalobcu LEGATOs Recovery k.s., s registrovaným sídlom Mierová 650/56, Bratislava, IČO: 47 256 187, so sídlom príslušnej kancelárie Bardejovské kúpele 30, Bardejov, správca konkurznej podstaty úpadcu ST OMEGA s.r.o., so sídlom Nám. gen. Štefánika 3, Stará Ľubovňa, právne zastúpeného SVITOK a spol. s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, proti žalovanému Daňovému úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa, Prešovská 1, Stará Ľubovňa, o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného zo dňa 26. októbra 2017 číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
1. Oznámením zo dňa 26.10.2017 č. XXXXXXXXX/XXXX oznámil Daňový úrad Prešov, pobočka Stará Ľubovňa žalobcovi v zmysle § 79 ods. 1, 7 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení neskorších predpisov ( ďalej len daňový poriadok ), že nadmerný odpočet vo výške 1 522,03 Eur, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty dňa 24.10.20.2017 vo výške 1 522,03 Eur za zdaňovacie obdobie august 2017, sa použije na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty vo výške 1 522,03 Eur za zdaňovacie obdobie máj 2011, splatného 29.03.2016, t.j. nedoplatku splatného po vyhlásení konkurzu.
II.
2. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti predmetného oznámenia.
3. V žalobe uviedol, že žalobcovi bolo dňa 30.10.2017 doručené oznámenie o použití nadmerného odpočtu zo dňa 26.10.2017 číslo XXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalovaný oznámil použitie daňového preplatku podľa § 79 ods. 1 a ods. 7 z. č. 563/2009 Z. z. tak, „že nadmerný odpočet vo výške 1.522,03 Eur, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty dňa 24.10.2017 vo výške 1.522,03 Eur za zdaňovacie obdobie august 2017 sa použije na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty vo výške 1.522,03 Eur za zdaňovacie obdobie máj 2011 splatného 29.03.2016 t.j. nedoplatku splatného po vyhlásení konkurzu.“
4. Napadnuté oznámenie žalovaného považuje žalobca v celom rozsahu za nezákonné a žalobca tvrdí, že bol týmto opatrení ukrátený na svojich právach, keďže došlo k zmene výšky daňového
nedoplatku vyplývajúceho z predpisov hmotného práva, na základe čoho žiada, aby Krajský súd v Prešove preskúmal zákonnosť uvedeného rozhodnutia z týchto dôvodov:
5. Prebiehajúce súdne konanie v bezprostredne súvisiacej veci
6. Na Krajskom súde Prešov prebieha konanie o určenie nezákonnosti postupu a rozhodnutia číslo XXXXXX/XXXX zo dňa 04.03.2016 Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, sp. zn.: 5S/19/2016, ktorým sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa § 74 ods.4 v nadväznosti na § 165b ods. l zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 15.07.2015, ktorým podľa §44 ods.6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmene v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov a žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume 501.396,69 Eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 326.946,02 Eur. Žalobca považuje toto rozhodnutie za nezákonné a namieta, že pohľadávka titulom vlastnej daňovej povinnosti v sume 326.946,02 Eur je nezákonná a neexistuje a preto nie je možné použiť daňový preplatok na jej platenie.
7. Dôvody nezákonnosti rozhodnutia číslo XXXXXX/XXXX zo dňa 04.03.2016:
8. Daňová kontrola k návrhu žalobcu na vyplatenie nadmerného odpočtu a oslobodenia od daňovej povinnosti za obdobie 05/2011 neprebehla v zákonnej lehote podľa § 15 ods.17 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, keďže trvala od 03.08.2011 až do 10.07.2015, kedy bol prerokovaný protokol z daňovej kontroly dňa 09.12.2014, no toto prerokovanie nebolo uskutočnené vinou zamestnancov správcu dane, v čom dal žalobcovi za pravdu žalovaný, keď zrušil rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 20.04.2015 dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX/Plu práve z dôvodu, že nedošlo k prerokovaniu protokolu z daňovej kontroly. Žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. III. US 24/2010-57 z 29.06.2010 a uvádza, že k ukončeniu daňovej kontroly došlo až prerokovaním protokolu z daňovej kontroly dňa 10.07.2015 a takýto protokol z daňovej kontroly, pri ktorej sa nerešpektovala maximálna dĺžka trvania daňovej kontroly, nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazu a nemožno ho ďalej použiť ako dôkaz v daňovom konaní.
9. Postupom správcu dane došlo k závažnému procesnému pochybeniu, keď vôbec neprebehlo prvostupňové daňové konanie. Podľa § la písm. d), § 15ods.l, prvá veta, §15 ods.13 a § 44 ods. l zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov je zrejmé, že daňová kontrola nie je daňovým konaním, keďže sa v nej nerozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Je tak len obsahovou náplňou správy daní, avšak nie je súčasťou daňového konania. Závery z daňovej kontroly obsiahnuté v protokole môžu mať povahu dôkazu v daňovom konaní. Daňová kontrola je teda jedným z procesných nástrojov, ktorými správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vzniku daňovej povinnosti. Až ukončením daňovej kontroly môže začať vyrubovacie konanie. Je teda vylúčené, aby daňové konanie začínalo doručením rozhodnutia vo veci samej a aby za daňové vyrubovacie konanie bolo možné považovať jediný úkon správcu dane, a to vydanie prvostupňového rozhodnutia. Žalobca namieta, že tým, že správca dane po tzv. prerokovaní protokolu o daňovej kontrole a jej ukončení vydal len rozhodnutie, vôbec neposkytol žalobcovi žiadny priestor na ochranu jeho práv a tvrdení (§2 ods. l, 2 a 8, § 29 ods.8 zákona č.511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov). Takéto konanie porušuje právo žalobcu na spravodlivé konanie priznané citovanými ustanoveniami a čl. 46 ods. l Ústavy SR.
10. Žalobca má zato, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 15.07.2015 je nulitné, t.j. nevyvoláva žiadne právne účinky, pretože boli vydané niekým neexistujúcim. Podľa § 4 ods. l a §7 ods. l zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 2 ods.3 a § 5 ods. l zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 2 ods.3 a § 5 ods. l zákona č.479/2009 Z.z. je príslušným správcom dane žalobcu Daňový úrad Prešov, Hviezdoslavova 7, Prešov a nemôže ním byť Daňový úrad Prešov, pobočka Stará Ľubovňa, Prešovská č. l, Stará Ľubovňa, pretože organizačná zložka nemá právnu subjektivitu ani rozhodovaciu kompetenciu, a taktiež nemá kompetenciu vystupovať navonok ako verejný orgán.
11. Napadnuté prvostupňové rozhodnutie č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 15.07.2015 je nepreskúmateľné pre neexistenciu, nedostatok a zmätočnosť dôvodov, pretože v rozhodnutí niet ani zmienky o podanom písomnom vyjadrení žalobcu k údajnému protokolu z daňovej kontroly, pretože žalobcovi doručená písomnosť nespĺňa zákonom predpísané náležitosti protokolu, a v celom rozhodnutí správca dane nikde neuvádza, ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v jeho vyjadrení z 21.11.2014. Celé toto rozhodnutie je len opísaním obsahu spisu, s uvedením správcom dane tvrdených dôkazov (a v prípade dožiadania MVDI o dôkazy nejde), pričom nikde neuvádza, ako tieto dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil, t.j. aké skutkové závery z týchto dôkazov prijal a aké skutkové závery viedli ku konkrétnemu porušeniu príslušných ustanovení zákona.
12. Daňová kontrola je nezákonná, pretože v celom priebehu daňovej kontroly postupoval správca dane nezákonne, čím porušil nielen základné zásady daňového konania, tak ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods.l,2,3,6,7 a 8 zákona č. 511/1992 Zb., a týmto nezákonným postupom došlo k porušeniu i jeho ústavných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods.2 Ústavy SR, ako i základných ľudských práv podľa medzinárodných a dohôd. Toto porušenie spočíva podľa žalobcu vtom, že správca dane ignoroval základné práva žalobcu, postupoval svojvoľne, odmietal s ním komunikovať napriek tomu, že sa žalobca toho domáhal, zatajoval pred ním zisťované skutočnosti a dôkazy, čím žalobcovi znemožňoval realizovať jeho základné práva tak, aby sa mohol úspešne brániť nezmyselným tvrdeniam a skutočnostiam, ktoré správca dane vykonštruoval.
13. Správca dane potom, ako žalobca predložil všetky požadované doklady, svojvoľne, nezákonne a bez súčinnosti vykonával rôzne dôkazy, čím vlastne vykonával vyhľadávaciu činnosť, ktorú v rámci daňovej kontroly už vykonávať nemôže, pretože by v takomto prípade išlo o dva samostatné postupy, ktoré sa navzájom vylučujú. Ak mal správca dane pochybnosti o správnosti, úplnosti alebo pravdivosti ním predložených a uvádzaných skutočností, mal tieto pochybnosti uviesť a vyzvať ho na vyjadrenie, prípadne predloženie dôkazov, a nie svojvoľne, bez akejkoľvek jeho vedomosti, zisťovať všelijakými dožiadaniami, o ktorých nemá vedomosť, skutočnosti, ktoré vôbec nebolo potrebné zisťovať. Správca dane teda postupoval nezákonne a úplne zbytočne takto spôsobil prieťahy v konaní. Správca dane nevyzval žalobcu v zmysle § 41 ods. l a 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a neoznámil, aké má pochybnosti o ním predložených dôkazoch, a neoznamuje to ani v rozhodnutí, čím žalobcovi znemožňuje vyjadriť sa k týmto pochybnostiam, navrhnúť dôkazy na ich odstránenie, prípadne dôkazy priamo predložiť.
14. Žalobca sa dožadoval vzájomnej súčinnosti tým, že počas kontroly bol nazerať do spisu v termínoch 17.08.2011, 12.10.2011, 03.02.2012, 22.06.2012, 24.09.2012, 10.09.2013, 29.04.2014, čím sa snažil zistiť, aký je skutočný priebeh daňovej kontroly a zamestnanci správcu dane mu rôznymi spôsobmi bránili pri nazeraní do spisu, a to zatajovaním jednotlivých dokumentov a sprístupnenie spisu žalobcovi umožnili až po podaní žiadosti. Dňa 17.08.2011 pri nazretí do spisu žalobcom zamestnanci správcu dane odmietli žalobcovi nazrieť do dokumentov a vyhotoviť fotokópie, ktoré sú uvedené v zápisnici o ústnom pojednávaní č.XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Dic, pričom ich zdôvodnenie nezodpovedalo definícii ustanovenia § 22 ods.2 zákona č.511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a z tohto dôvodu podal žalobca dňa 22.08.2011 námietku proti neposkytnutiu kópie požadovaných dokumentov zo spisu. Z uvedeného je podľa odvolávajúceho sa zjavné, že správca dane počas celého výkonu daňovej kontroly konal svojvoľne, nezákonne a odmietal s ním komunikovať, nazerať do spisov a oboznamovať sa s jeho činnosťou, pričom žalobca zdôrazňuje, že napriek jeho snahám mu správca dane nikdy neoznámil obsah a dôvody svojich pochybností.
15. Daňový subjekt prerušil kontrolu rozhodnutím č.XXX/XXX/XXXXX/XXXX/plu zo dňa 14.09.2011 z dôvodu začatia konania o inej skutočnosti do obdržania odpovedí na medzinárodnú výmenu informácií (MVDI). Toto prerušenie trvalo do 22.04.2014, teda viac ako 2,5 roka. Prerušenie daňovej kontroly je zákonné, pretože prerušiť daňovú kontrolu podľa §25a zákona č.511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov bolo možné len z taxatívne vymenovaných dôvodov, pričom žiadosť o MVDI takouto zákonnou skutočnosťou nie je a takáto skutočnosť ani nie je úkonom a použiteľným dôkazom, pretože ide o úkon, ktorý neupravuje zákon o správe daní a poplatkov, ale úplne iný právny predpis. Takýto postup správcu dane nie je ani konaním, ako to vyžaduje zákonná podmienka pre prerušenie konania. Túto skutočnosť potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. Aps 5/2010 zo dňa 16.11.2010 ako aj rozsudky Najvyššieho súdu SR č. 5 Sžf/68/2012 a č. 8 Sžf 117/2013 zo dňa 17.12.2013.
16. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR o predĺžení lehoty na výkon daňovej kontroly o 6 mesiacov je nezákonné, pretože predĺženie lehoty podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov bolo možné len z dôvodov uvedených v citovanom ustanovení, a to z dôvodu zložitosti prípadu alebo z dôvodu kontroly zahraničných závislých osôb. Zo žiadosti správcu dane však vyplýva, že skutočným dôvodom bolo vykonávanie dokazovania, teda nie zložitosť prípadu.
17. Daňová kontrola nebola vykonávaná v zákonnej 6-mesačnej lehote podľa § 15 ods. 17 zákona č.511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, pretože rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly a o predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly z dôvodov uvedených pod bodom 8) a 9) tejto žaloby sú nezákonné.
18. Pri výkone daňovej kontroly došlo k zbytočným prieťahom vo veci, spôsobeným nepatričným konaním daňových kontrolóriek, čo žalobca preukazuje tým, že boli vykonané dôkazy, ktoré podľa názoru žalobcu vôbec vykonávané byť nemuseli a nemali (dožiadania do zahraničia, informácie o pohybe vozidiel), pretože správca dane predtým, ako tieto dôkazy vykonával, nepoznal stanovisko žalobcu k prípadným pochybnostiam správcu dane, keďže mu tieto nikdy neoznámil. Žalobca má zato, že dokazovanie bolo vykonávané chaoticky, s jasným cieľom dospieť k vopred stanovenému záveru za každú cenu žalobcu dodaniť.
19. Žalobca má zato, že do predmetnej daňovej kontroly zasahovali aj zamestnanci žalovaného, nakoľko kópie z odpovedí na medzinárodné dožiadanie boli zasielané aj napr. K.. Z. z finančného riaditeľstva. O zasahovaní do vykonávanej kontroly zo strany finančného riaditeľstva svedčí aj e-mailová správa od Ing. Z., že má výpoveď konateľa spoločnosti J+M SK s.r.o. R. W. a po prerušení kontroly si majú kontrolórky túto výpoveď oficiálne vyžiadať. Pritom táto výpoveď nebola súčasťou spisu pri nahliadnutí žalobcu do spisu.
20. Žalobca považuje za dôkaz toho, že správca dane vedome a úmyselne zatajoval dôkazy a dátumy doručovania týchto dôkazov správcovi dane v súvislosti s odpoveďami na MVDI od maďarských orgánov túto skutočnosť, že žiadosti na MVDI boli zasielané 03.08.2011, 04.08.2011, 05.09.2011, 06.09.2011 a 2x 14.09.2011, pričom v ten deň bola aj daňová kontrola prerušená z titulu zaslania MVDI. Odpovede na dožiadania MVDI boli zo strany maďarských a poľských orgánov daňovej správy zasielané nasledovne: J. E. kft - dožiadanie zaslané dňa 14.09.2011, odpoveď priebežne zaevidovaná dňa 24.10.2011 a riadne dňa 06.02.2012, A. J. kft - dožiadanie zaslané 06.09.2011 a odpoveď zaevidovaná priebežne dňa 06.02.2012, M. J. kft - dožiadanie zaslané dňa 06.09.2011, odpoveď riadne zaevidovaná 06.02.2012, F. O. - dožiadanie zaslané dňa 05.09.2011, odpoveď riadne zaevidovaná dňa 22.11.2011, OJ L. kft - dožiadanie zaslané dňa 03.08.2011, odpoveď riadne zaevidovaná dňa 06.02.2012, E. K. kft - dožiadanie zaslané dňa04.08.2011, odpoveď riadne zaevidovaná dňa 20.04.2012. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že zahraničné odpovede boli zasielané priebežne od dvoch do šiestich mesiacov a že prerušenie 1029 dní bolo účelové s možnosťou poškodiť žalobcovi. Preto tvrdenie o pominutí dôvodov na prerušenie konania, ktoré malo nastať dňa 16.04.2014 je nepravdivé.
21. Správca dane nezistil ani základný skutkový stav, keď ho vôbec nezaujímalo, či a z akých dôvodov nebol tovar tunajšími prepravcami vyvezený do Maďarska. Správcu dane vôbec nezaujímalo, aby zistil skutkový stav vypočutím vodičov, ktorých mená aj identifikáciu mal k dispozícii, na okolnosti dodania a prevzatia tovaru a jeho následného vývozu do Maďarska. Žalobca chce povedať, že správcu dane vôbec nezaujímalo, že žalobca o prípadnom úmyselnom konaní prepravcu nikdy nevedel, ani vedieť nemohol, pretože konal v dobrej viere, a nemôže niesť zodpovednosť za úmyselné konanie niekoho iného.
22. Správca dane nepriznal oslobodenie od dane pre maďarských odberateľov napriek tomu, že daňový subjekt sa dozvedel pri výsluchu na polícii, že Hlavná prokuratúra župy J.-Y.-L. potvrdila dovoz tovaru do Maďarska, a navrhuje správcovi dane vykonať tento dôkaz. Správca dane však vykonanie takéhoto dôkazu ignoroval napriek tomu, že z iných daňových kontrol žalobcu vie o tomto dôkaze a v dôvodoch protokolu niet o tejto skutočnosti ani zmienky, čím je podľa žalobcu rozhodnutie nepreskúmateľné pre neexistenciu dôvodov. Podobná situácia je pri svedeckej výpovedi zo dňa 16.01.2014 v súvislosti s vyšetrením „Kriminálneho riaditeľstva Národného daňového a colného úradu regióna Severná Dolnozem“ v súvislosti s vyšetrovaním maďarských firiem, kde sa konštatuje, že dovoz tovaru do Maďarska je potvrdením, že tovar bol vyvezený z iného členského štátu. Ide o spoločnosti F. E. Kft., G8-2004 Kft., M. 2010 J. Kft. Žalobca namieta, že ide o tak závažný a jednoznačný dôkaz v jeho
prospech, ktorý jednoznačne vyvracia všetky skutkové závery správcu dane o nepreukázaní vývozu tovaru do Maďarska, ktorý musí byť jednoznačne vykonaný. Na všetkých zmluvách a faktúrach bola parita predaja jasne vyznačená EXW tak, ako uvádza táto podmienka, a preto prechod vlastníckych práv k tovaru bol v momente jeho prevzatia a zaplatenia kúpnej ceny za tovar na určitom mieste po vystavení faktúry. Žalobca za ďalšie konanie kupujúceho a nakladanie s tovarom, ktorý bol už jeho vlastníckym právom nemôže niesť žiadnu zodpovednosť.
23. Žalobca namieta chaotickosť a zjavnú nesústredenosť a neefektívnosť vykonávania dokazovania, pretože správca dane volil absolútne nevhodné postupy a prostriedky na zistenie skutkového stavu bez toho, aby žalobcovi ako účastníkovi daňovej kontroly dal možnosť oboznámiť sa s pochybnosťami správcu dane a brániť sa proti nesprávnym záverom.
24. Žalobca má zato, že povinnosťou správcu dane bolo postupovať tak, že predtým, ako žiadal o výmenu informácií a prerušil kontrolu, mal vyčerpať vlastne zdroje informácií, pričom podľa žalobcu správca dane nepreukázal rozumný predpoklad k tomu, že by informácie požadované v rámci medzinárodného dožiadania boli podstatné pre správne zistenie skutkového stavu a rozhodnutie, a tiež, že proces medzinárodného dožiadania prebieha riadne a bez prieťahov. Žalobca taktiež namieta, že správca dane ako dôkaz pre odmietnutie oslobodenia od dane používa len informácie z Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. a SkyToll a.s. a uznal oslobodenie od dane len v prípadoch, keď bol preukázaný prechod hraníc mýtnym systémom bez ohľadu nato, aká odpoveď bola z medzinárodného dožiadania.
25. Žalobca taktiež namieta, že dôkazy získané od prevádzkovateľa cestného mýtneho systému sú nezákonné, pretože ide o údaje osobnej povahy, ktoré podľa zákona o ochrane osobných údajov nebolo možné použiť. Zároveň si žalobca myslí, že tieto dôkazy nič nepreukazujú, lebo on dopravu nezabezpečoval a nemôže niesť zodpovednosť za to, či šofér zapne alebo nezapne jednotku, či má zaplatené mýtne poplatky, či má platnú palubnú jednotku alebo nie. Zároveň správca dane vôbec nebral do úvahy skutočnosť, že autá prepravcov sa vôbec nemuseli pohybovať po sledovaných úsekoch alebo sa mohli úmyselne sledovaniu vyhnúť. Žalobca sa myslí, že v tomto prípade ide zo strany správcu dane o zbytočný a nulitný dôkaz, pretože vývoz tovaru do iného členského štátu EÚ nie je obmedzený žiadnou lehotou, pričom správca dane skúmal pohyb motorových vozidiel len v dňoch, kedy k predaju došlo, teda úplne zbytočne.
26. Postup správca dane je nezákonný, pretože žiadosti a doklady o poskytnutie informácií sú len informáciami, a nie dôkazmi, pretože tieto slúžia úplne na iný cieľ a vyžívajú sa bez ohľadu nato, či prebieha alebo neprebieha konanie alebo daňová kontrola. Informácie získané v rámci MVDI nie sú dôkazmi ako takými a vôbec už nepreukazujú splnenie podmienok, ktoré požaduje legislatíva na oslobodenie operácie od dane. Ich účelom je len zistiť správnosť vymerania výšky dane, čo potvrdzuje aj rozsudok ESD vo veci Twoh International BV bod 35 a 36 a vo veci Vertergaard body 26 a 28.
27. Žalobca má zato, že pri dodávke a nákupe tovaru konal vždy s odbornou starostlivosťou, informácie o dodávateľoch a odberateľoch si overoval zo všetkých možných oficiálnych zdrojov. Zároveň žalobca uvádza, že on dopravu neorganizoval ani neobjednával prepravné prostriedky, preto nevie, odkiaľ a kade autá prechádzali tak, aby boli zachytené mýtnym systémom. Tvrdenie správcu dane, že vozidlá nemali uzatvorené zmluvy na mýtne jednotky je pre neho neznáma skutočnosť. Celý proces obchodovania prebiehal v zmysle skutočností, ktoré uviedol v odvolaní k rozhodnutiu Daňového úradu Prešov č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 15.07.2015 a ktoré uviedol aj žalovaný vo svojom rozhodnutí číslo XXXXXX/ XXXX zo dňa 04.03.2016.Daňová správa nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH všeobecne požadovať preverenie, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovary a služby, na základe ktorej sa požaduje vykonanie tohto nároku, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a splnila si svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, z dôvodu ubezpečenia sa, že na strane predchádzajúcich subjektov nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu a jednak aby v tejto súvislosti disponovala takýmito dôkazmi (rozsudok ESD vo veci Mahagéhen a Dávid, bod 60,61).
28. Použitie nadmerného odpočtu na úhradu daňového nedoplatku je nezákonné.
29. S účinnosťou od 15.01.2016 bol na majetok úpadcu: ST OMEGA s.r.o. v reštrukturalizácii, Nám. gen. Štefánika 3, Stará Ľubovňa, IČO: 31 702 791 vyhlásený konkurz. Z uvedeného dôvodu postup uplatňovania práv a pohľadávok v konkurze podlieha prednostne špeciálnej úprave z. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.
30. Oznámením o použití nadmerného odpočtu č. XXXXXXXXX/XXXX si žalovaný započítal svoju domnelú pohľadávku zakladajúcu sa na dodatočnom platobnom výmere Daňového úradu Prešov č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 15.07.2015 na pohľadávku úpadcu, ktorá mu vznikla dňa 23.09.2017, t.j. žalobca si započítal svoju pohľadávku vzniknutú dňa 15.07.2015 (deň vydania dodatočného platobného výmeru), a teda PRED vyhlásením konkurzu na pohľadávku úpadcu so vznikom PO vyhlásení konkurzu. Takéto započítanie pohľadávok je v rozpore so zákonom, resp. nie je možné. Kritériom pre zistenie započítateľnosti pohľadávok je moment ich vzniku, nie splatnosti.
31. Predmetnú pohľadávku si žalovaný v konkurze neprihlásil a ani inak neuplatnil.
32. Podľa ustanovenia § 54 z. č. 7/2005 Z. z. proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.
33. Podľa ustanovenia § 158 ods. 5 z. č. 563/2009 Z. z. po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu.
34. Správca konkurznej podstaty úpadcu s účinnosťou odo 11.12.2017 zmenil obchodné meno z pôvodného obchodného mena: PERSPECTA Recovery, k. s. na nové obchodné meno: LEGATOs Recovery k.s.
35. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby správny súd oznámenie žalovaného zo dňa 26.10.2017 zrušil a zakázal žalovanému použiť nadmerný odpočet v sume 1 522,03 Eur na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty vo výške 1 522,03 Eur za zdaňovacie obdobie máj 2011, splatného 29.03.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
36. V žalobe spísanej advokátom žalobca o nariadenie pojednávania nežiadal.
III.
37. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že Okresný súd Prešov uznesením sp. zn.: XR/X/XXXX zo dňa 08.01.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. X/XXXX zo dňa 14.01.2016, rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi ST OMEGA, s.r.o., so sídlom Námestie gen. Štefánika 3, Stará Ľubovňa. IČO: 31 702 791 (ďalej len „úpadca“ v príslušnom gramatickom tvare), o začatí konkurzného konania voči úpadcovi a vyhlásení konkurzu voči úpadcovi. Súčasne konajúci súd ustanovil žalobcu (v tom čase pod názvom PERSPECTA Recovery k.s.) do funkcie konkurzného správcu a vyzval veriteľov úpadcu, aby prihlásili svoje pohľadávky v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu u správcu a na súde.
38. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) sa vyhlásením konkurzu neprerušuje daňové konanie, čo znamená, že účinky vyhlásenia konkurzu nemajú vplyv na už prebiehajúce daňové konanie, resp. vyhlásenie konkurzu nepredstavuje prekážku pre začatie daňového konania po tom, ako nastali účinky vyhlásenia konkurzu.
39. V súlade s § 2 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“ v príslušnom gramatickom tvare) sa na účely tohto zákona rozumie daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov.
40. Daňové konanie predstavuje jednu z činností vykonávanú v rámci správy daní, ktorou sa v zmysle § 2 písm. a) Daňového poriadku rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. V prípade vyhlásenia
konkurzu na majetok daňového subjektu je správca dane povinný v rámci správy daní aplikovať Daňový poriadok, jeho osobitné (špeciálne) ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu upravené v šiestej časti zákona ako aj ustanovenia osobitného predpisu, ktorým je ZKR.
41. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. XXXXXX/XXXX zo dňa 04.03.2016 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku v nadväznosti na § 165b ods. 1 Daňového poriadku potvrdilo dodatočný platobný výmer žalovaného č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 15.07.2015, ktorým podľa §44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmene v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 5 Daňového poriadku úpadcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume 501 396,69 Eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 326 946,02 Eur.
42. Podľa § 158 ods. 1 Daňového poriadku sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje daňový nedoplatok za pohľadávku. Daňovým nedoplatkom sa v súlade s § 2 písm. f) Daňového poriadku rozumie dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.
43. Podľa § 158 ods. 3 Daňového poriadku ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo po vyhlásení konkurzu, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu.
44. Podľa § 54 ods. 1 ZKR proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu. V zmysle ods. 4 citovaného ustanovenia ZKR započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené. Interpretácia uvedeného ustanovenia ZKR znamená, že na započítanie sú navzájom spôsobilé nasledujúce úpadcove pohľadávky a pohľadávky voči úpadcovi: a) pohľadávka, ktorá vznikla úpadcovi pred vyhlásením konkurzu s pohľadávkou voči úpadcovi. ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu; b) pohľadávka, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu s pohľadávkou voči úpadcovi, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu; c) pohľadávka, ktorá vznikla úpadcovi pred vyhlásením konkurzu s pohľadávkou voči úpadcovi, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu.
45. Nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty vo výške 1 522,03 Eur za zdaňovacie obdobie august 2017 sa považuje za pohľadávku, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, keďže konkurz bol vyhlásený súdom dňa 15.01.2016. Táto pohľadávka úpadcu, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, je spôsobilá na započítanie s pohľadávkou voči úpadcovi, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. Takouto pohľadávkou je daňový nedoplatok, ktorý eviduje správca dane z dôvodu nezaplatenia vlastnej daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume 326 946,02 Eur vyplývajúcej z dodatočného platobného výmeru žalovaného č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 15.07.2015 v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. XXXXXX/XXXX zo dňa 04.03.2016. Tento daňový nedoplatok vznikol dňa 30.03.2016, teda v deň vykonateľnosti rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového orgánu. Vzhľadom na princíp prezumpcie správnosti individuálnych právnych aktov (aktov aplikácie práva), v konkrétnom prípade vyššie označeného rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR. podaná žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a prebiehajúce súdne konanie v bezprostredne súvisiacej veci (vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 5S/19/2016), ktoré nebolo ešte právoplatne skončené, nepredstavuje pre správcu dane prekážku na vykonanie započítania daňového nedoplatku a záväzku (v zmysle § 158 ods. 2 Daňového poriadku sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie za záväzok považuje suma dane, na ktorej vrátenie má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov).
46. Individuálny právny akt (akt aplikácie práva) je výsledkom aplikačnej činnosti kompetentného štátneho orgánu (resp. orgánu verejnej moci), ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia, prípadne autoritatívne zisťujú (potvrdzujú) oprávnenia a právne povinnosti konkrétne určených subjektov. Individuálny právny akt zaväzuje svojho adresáta až do momentu jeho výslovného zrušenia alebo zmeny kompetentným orgánom. Do tohto časového momentu sa každý individuálne určený adresát ním musí bezvýhradne riadiť. Rozhodnutie kompetentného orgánu, ktorým dochádza k zrušeniu alebo zmene individuálneho právneho aktu, má konštitutívne účinky smerujúce do budúcna („ex nunc“).
47. Podľa § 79 ods. 7 Daňového poriadku na nadmerný odpočet, daň z pridanej hodnoty uplatnenú podľa osobitného predpisu a spotrebnú daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa primerane vzťahujú odseky 1 až 6 upravujúce použitie daňového preplatku. Jednou zo zákonných možností použitia daňového preplatku je aj jeho kompenzácia s daňovým nedoplatkom, ktorú je možné vykonať aj počas konkurzu vyhláseného na majetok daňového subjektu za predpokladu splnenia podmienok uvedených v § 54 ZKR.
48. Podľa § 79 ods. 1 Daňového poriadku o použití daňového preplatku správca dane písomne upovedomí daňový subjekt. Toto upovedomenie vykonal žalovaný oznámením o použití nadmerného odpočtu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.10.2017, ktoré v súlade s § 159 Daňového poriadku doručil žalobcovi. V zmysle § 79 ods. 11 Daňového poriadku sa použitie daňového preplatku, nadmerného odpočtu, dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane podľa odsekov 1 a 8 až 10 považuje za ich vrátenie.
49. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nariadenie pojednávania nežiadal.
IV.
50. Právny zástupca žalobcu na vyjadrenie žalovaného, ktorému bolo riadne doručené dňa 25.02.2018, nereagoval.
V.
51. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu s tým, že v zmysle § 107 ods. 2 SSP konal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 137 ods. 4 SSP oznámil v zákonnej lehote verejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli krajského súdu aj na jeho webovej stránke a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
52. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
53. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
54. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
55. V danom prípade žalobca namietal nezákonnosť napadnutého opatrenia v dvoch rovinách. V prvej poukazoval na prebiehajúce súdne konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 5S/19/2016, predmetom ktorého bolo preskúmanie rozhodnutia správcu dane, ktorým žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet v sume 501 396,96 Eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 326 946,02 Eur. Pohľadávku správcu dane titulom určenej vlastnej daňovej povinnosti v sume 326 946,02 Eur považoval za nezákonnú, preto nie je možné ani použiť daňový preplatok na jej platenie.
56. V druhej rovine namietal, že žalovaný si započítal pohľadávku vzniknutú dňa 15.07.2015 ( deň vydania dodatočného platobného výmeru ) a teda vzniknutú pred vyhlásením konkurzu ( 15.01.2016 ) s pohľadávkou, ktorá mu vznikla po vyhlásení konkurzu, dňa 23.09.2017, čo je v rozpore s § 54 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej len zákon č. 7/2005 Z.z. ) v spojení s § 158 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní ( ďalej len daňový poriadok ).
57. Vo vzťahu k preskúmavaciemu konanie vedenému na tunajšom súde pod sp. zn. 5S/19/2016 a námietkam uvedeným v žalobe v žalobných bodoch a) až t) správny súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/19/2016 - 154 zo dňa 14.02.2018, ktorým krajský súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Voči rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 4Sžfk/41/2018 zo dňa 02.07.2020 tak, že kasačnú sťažnosť zamietol.
58. Vzhľadom na uvedené sa správny súd uvedenými námietkami nezaoberal, keďže tvorili predmet samostatného preskúmavacieho konania pred správnym súdom. Vo vzťahu k druhej žalobnej námietke správny súd uvádza:
59. Podľa § 2 písm. c) daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov.
60. Podľa § 158 ods. 1 daňového poriadku daňový nedoplatok sa na účely osobitného predpisu považuje za istinu pohľadávky.
61. Podľa § 158 ods. 5 daňového poriadku po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu.
62. Podľa § 79 ods. 1 daňového poriadku pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa § 55 ods. 6 a 7, ak suma použitého preplatku je vyššia ako 5 eur.
63. Podľa § 79 ods. 7 daňového poriadku na nadmerný odpočet, daň z pridanej hodnoty uplatnenú podľa osobitného predpisu a spotrebnú daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa primerane vzťahujú odseky 1 až 6.
64. Podľa § 47 ods. 2 veta prvá zákona č. 7/2005 Z.z. vyhlásením konkurzu sa neprerušuje konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu, daňové konanie, colné konanie, vyvlastňovacie konanie, konanie o výživnom pre deti, konanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48.
65. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.
66. Podľa § 54 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené.
67. Okresný súd v Prešove uznesením sp. zn. 2R/1/2015 zo dňa 05.01.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. X/XXXX zo dňa 14.01.2016 rozhodol o začatí konkurzného konania voči úpadcovi a vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka ST OMEGA s.r.o. so sídlom Nám. gen. Štefánika 3, Stará Ľubovňa. Konkurz bol teda vyhlásený dňom 15.01.2016.
68. Daňový nedoplatok, ktorý eviduje správca dane voči žalobcovi z dôvodu nezaplatenia vlastnej daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume 326 946,02 Eur, vyplývajúcej z dodatočného platobného výmeru zo dňa 15.07.2015 č. XXXXXXX/XXXX v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 03.04.2016 č. XXXXXX/XXXX, vznikol dňa 30.03.2016, kedy rozhodnutie o určení vlastnej daňovej povinnosti nadobudlo vykonateľnosť. Vznikol teda po vyhlásení konkurzu.
69. Nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017 v sume 1522,03 Eur, sa považuje za pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu ( 23.09.2017 ).
70. Vzhľadom na uvedené nenastal prípad namietaný žalobcom v žalobe, že došlo k porušeniu § 54 zákona č. 7/2005 Z.z., lebo správca dane započítal pohľadávku ktorá vznikla voči úpadcovi po vyhlásení konkurzu ( dňa 23.09.2017 ) s pohľadávkou, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu ( 30.03.2016 ).
71. Správny súd považuje za nevyhnutné poukázať tiež na skutočnosť, že konkrétne vymedzenie dôvodov žaloby, z ktorých musí byť zrejmé z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca
považuje napadnutý výrok rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné - tzv. žalobných bodov, je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby.
72. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia, či opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správnym súdom.
73. Z ustanovenia § 182 ods. 1 písm. e) SSP vyplýva aj zásada „iudex ne eat ultra petita partium“ ( sudca nech nejde nad návrh strán ), ktorú musí správny súd aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia alebo orgánu verejnej správy.
74. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
75. Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
76. V danom prípade sa nejedná o vec podľa § 134 ods. 2 SSP. Žalobca v žalobe žiadnu inú nezákonnosť než porušenie § 54 zákona č. 7/2005 Z.z. spočívajúcu v tom, že proti pohľadávke ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, nenamietal.
77. Vychádzajúc z týchto žalobných námietok, správny súd uzavrel, že toto ustanovenie zákona č. 7/2005 Z.z. porušené nebolo, preto s poukazom na § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
78. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 a § 175 ods. 1 SSP.
79. Žalobca nebol v konaní úspešný a nenastal ani dôvod uvedený v § 168 SSP, podľa ktorého má žalovaný voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.
80. Senát správneho súdu rozhodol pomerom hlasom 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).