Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23Co-139-2019.pdf
PDF · 128.06 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/139/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO 35 724 803, právne zastúpený: Advokátska kancelária Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1/ W. J., nar. X.X.XXXX, bytom D. Z. XXX, 2/ B. J., nar. X.X.XXXX, bytom D. Z. XXX, o zaplatenie 167,30 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C/299/2012-101 zo dňa 11. januára 2019, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol.
V prevyšujúcej časti mení rozsudok tak, že žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 167,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 22.11.2006 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh na prerušenie konania zamieta.
Žalobcovi vo vzťahu k žalovanej v 1. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd nepriznáva žalovaným 1. a 2. náhradu trov konania.“
2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 2 písm. a), § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa,§ 39, § 52 ods. 1 , ods. 2, a ods. 3, § 53 ods. 1, ods. 4, § 54 ods. 1, ods. 2, § 524 ods. 1, ods. 2, § 533 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník).
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.8.2012 domáhal voči žalovaným v 1/ a 2/ rade zaplatenia sumy 167,30 eur, spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,5% zo sumy 167,30 eur od 22.11.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 3.12.2007 medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie č. 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej v 1/ rade. Postupca nadobudol uplatňované právo - pohľadávku s účinnosťou od 01.01.2006, kedy došlo zrušením bez likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na postupcu, ktorý sa v dôsledku zlúčenia stal právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 22.11.2005 bola so žalovanou v 1/ rade uzatvorená Zmluva č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva“). Platne uzavretou zmluvou sa žalovaná v 1/ rade zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaná si túto povinnosť neplnila, čím sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhovala sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 167,30 eur. Žalovaný v 2/ uznal vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku. Zároveň uznal aj náklady inkasného konania, ktoré si žalobca neuplatňuje. Žalobca ďalej uviedol, že si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 4.12.2007, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaní ku dňu podania žaloby neuhradili žiadnu sumu. Na záver žalobca uviedol, že dlžná suma 167,30 eur pozostáva z neuhradenej istiny úveru, t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že dohoda o uznaní záväzku a splátkovom kalendári je úkonom, obsahom ktorého je uznanie existujúceho dlhu odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade zo zmluvy a zároveň dohoda o tom, že predmetný dlh uhradia v splátkach. Z formálneho i materiálneho hľadiska spĺňa predmetná dohoda všetky náležitosti. Vzhľadom na to, že dohoda bola podpísaná 24.09.2009, nie je sporné, že pohľadávka navrhovateľa v čase podpisu dohody nebola premlčaná. Dohoda nie je ničím neobvyklým a nie je možné ju hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku zo strany veriteľa. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé ako súd dospel k záveru, že je nekalou obchodnou praktikou dohoda o splátkach uzavretá v čase keď pohľadávka nebola premlčaná. Pokiaľ ide o nepreukázanie oprávnenosti osoby podpísanej na uvedených dohodách konať za žalobcu a následné vyhodnotenie dohôd ako absolútne neplatných, žalobca poukázal na skutočnosť, že súd žalobcu nevyzval na objasnenie rozporu. Úvahy súdu o absolútnej neplatnosti dohôd sú pre žalobcu prekvapivé. Poukázal na rozdielnosť uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka a § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky k tejto otázke. Nesúhlasil s tým, že na daný prípad je možné aplikovať ustanovenie § 5b zákona 250/2007 Z.z. účinného od 01.05.2014. Aplikáciou tohto ustanovenia dochádza k narušeniu princípov právneho štátu. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu vyhovie.
5. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na tom, že uplatnený nárok navrhovateľa je premlčaný, pretože súd prvého stupňa považoval za neplatnú predloženú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku. Táto dohoda má byť neplatná pre rozpor so zákonom v otázke konania za žalobcu. Možno dať za pravdu žalobcovi, že z rozsudku nie je zrejmé, z akých dôkazov vychádza súd pri hodnotení tejto skutočnosti. Odvolací súd má za to, že bez predloženia dôkazov o tom, či O. A. bol alebo nebol oprávnený pri podpisovaní dohody konať za žalobcu, nie je možné urobiť konečný záver o tom, či takéto konanie bolo alebo nebolo v rozpore so zákonom. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že na dohode z 24.09.2009 nie je podpis dlžníka, len podpis osoby pristupujúcej k dlhu. Táto skutočnosť pri rozhodovaní taktiež nebola zobratá do úvahy. Z doposiaľ zisteného skutkového stavu je zrejmé, že dohoda o uznaní bola podpisovaná v čase, kedy nárok žalobcu nebol ešte premlčaný. Nie je teda zrejmé na základe čoho by predloženie takejto dohody malo byť nekalou obchodnou praktikou. Napokon bez toho, aby sa žalovaní vyjadrili k tomu, či a za akých okolností túto dohodu podpísali, tiež nie je možné robiť závery o jej platnosti, resp. o jej neprijateľnosti. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je teda predčasné kvôli nedostatočne zistenému skutkovému stavu, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p.. Súd prvého stupňa zistí, či O. A. bol alebo nebol oprávnený konať za žalobcu pri uzatváraní dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, zistí či žalovaní v 1. a 2. rade túto dohodu podpísali a za akých okolností ju podpísali. Následne vyhodnotí jej platnosť a v závislosti od toho vo veci rozhodne.
6. Súd opätovne vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav: Pôvodný veriteľ spoločnosť TatraCredit, a.s. a žalovaná v 1. rade ako zákazník uzavreli dňa 16. 11. 2005 zmluvu o úvere, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej v 1. rade úver na kúpu vopred určeného tovaru a to pohovky a
žalovaná sa zaviazala finančné prostriedky veriteľovi vrátiť v 12 mesačných splátkach vo výške 560,- Sk mesačne.
7. Podľa Preambuly Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy o úvere poskytované spoločnosťou TatraCredit, a.s. ( ďalej len „Obchodné podmienky“ ), klient ako kupujúci si kupuje od spoločnosti tovar vyšpecifikovaný na prednej strane zmluvy o úvere a spoločnosť ako predávajúci sa zaväzuje tovar obstarať, dodať a poskytnúť mu na zakúpenie tohto tovaru spotrebiteľský úver za dohodnutých podmienok.
8. Podľa Článku I. písm. a) Obchodných podmienok, účelom zmluvy je poskytnutie spotrebného úveru v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu spotrebiteľa z jednotlivých produktov spoločnosti.
9. V zmysle Článku III. písm. a) Obchodných podmienok, spotrebiteľ je povinný splácať riadne a včas poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach v termínoch určených v splátkovým kalendárom, inak vo výške a termínoch uvedených v zmluve a VOP. Splátky sú splatné do 20. dňa v mesiaci. V jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý úrok, príslušná časť istiny a poplatky, pričom výška jednotlivých splátok je stanovená v zmluve.
10. Ako vyplýva z Článku III. písm. c) Obchodných podmienok, spotrebiteľ je povinný uhradiť spolu s úverom aj zmluvne dohodnuté úroky , ktoré sú vypočítané ako anuitné a ďalšie náklady spojené so spotrebiteľským úverom zahrnuté do jednotlivých splátok.
11. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 3.12.2007 v spojení s prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 3.12.2007 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému v 1. rade, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.
12. Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, dátum posledného predpisu splátky bol dňa 20.11.2006 a dátum vypovedania dňa 21.11.2006. K rozhodujúcemu dňu 21.11.2007 bol počet dní omeškania 365.
13. Dňa 24.9.2009 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, ktorý túto dohodu podľa Článku 1.3. podpísal ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaný v 2. rade ako osoba uvedená v bode 1.3 uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 167,30 eur, príslušenstva podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie v sume 26,56 eur. V Článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoba uvedená v bode 1.3 vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
14. Žalobca listami zo dňa 12.7.2012, označenými ako pokus o zmier, vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 283,51 eur, pozostávajúcej z istiny neuhradeného úveru vo výške 167,30 eur, zmluvného/zákonného úroku vo výške 89,66 eur, dlžníkom uznaných nákladov inkasného konania v sume 26,56 eur.
15. Žalovaní sa pojednávania nezúčastnili a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnili. Dňa 05. 10. 2016 žalobca predložil súdu plnomocenstvo, ktorým splnomocnil O. A. na zastupovanie spoločnosti pri všetkých právnych úkonoch spojených s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom klientov spoločnosti, a to najmä na zastupovanie pri osobných návštevách dlžníkov.
16. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú zmluvu napriek tomu, že zmluva bola uzavretá 22. 11. 2015, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka, ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v 1. rade bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, preto je súd toho názoru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v 1. rade bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
18. Žalovaný v 2. rade dňa 24.9.2009 podpísal na samostatnom formulári Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej dohody ešte nemala byť pohľadávka žalobcu premlčaná, v bode 3.1 dohody je uvedené, že osoby v bode 1.2 a 1.3. vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V danom prípade totiž ide o predformulovaný obsah dohody. Samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že žalovaní si boli vedomí dôsledkov uznania dlhu. Žalobca v danom prípade nepredložil dôkaz, či a akým spôsobom poučil žalovaných pri uzatváraní tzv „Dohody“ , naviac sám vyhľadal žalovaných za účelom podpisu dohody, teda iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nevychádzala od spotrebiteľa. Spotrebiteľ, ktorému išlo najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia mu nedovoľovala uhradiť dlh naraz, musel podpísať celý formulár. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah a okolnosti podpisu dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaných uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.
19. Uznanie záväzku žalovanými bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.
20. Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil skúmaniu aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva. V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
21. Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa)
22. Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovanými súd považuje za právne neúčinné, pretože žalovaní nemali vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaných uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že pri dostatku informácii by žalovaní uvedenú dohodu spojenú s uznaním dlhu nepodpísali. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti žalovaných nepoučil o následkoch podpisu dohody a uznania, naviac sám iniciatívne vyhľadal žalovaných, ktorí v dobrej viere a snahe uhradiť dlh v splátkach, podpísali formulár, obsah ktorého im nebol úplne zrejmý. Žalobca sám vyhľadal žalovaných v mieste ich trvalého bydliska, čo je nepochybné, keď ako miesto uzavretia
dohody je uvedená obec trvalého bydliska žalovaných. V dôsledku takéhoto konania mohli byť žalovaní konfrontovaní rodinnými príslušníkmi alebo aj blízkymi spolubývajúcimi a aj pôsobenie tohto prostredia mohlo ovplyvniť žalovaných v ich správaní, výsledkom ktorého bolo podpísanie formulárovej predtlače uznania dlhu a uzatvorenia splátkového kalendára s cieľom čo najskoršieho odchodu pracovníka žalobcu a nevyvolávania akýchkoľvek domnienok v súvislosti s jeho zotrvaním v domácom prostredí žalovaných, ktorý úkon pod vplyvom uvedených faktorov mohol byť žalovanými vykonaný bez náležitého oboznámenia sa s jednotlivými ustanoveniami dohody, a tak v konečnom dôsledku k ich zaviazaniu sa k ďalším povinnostiam a súčasne vyvolaniu právnych následkov vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov, o ktorých žalovaní nemali vedomosť.
23. Súd poukázal aj na ďalšiu skutočnosť a to, že ak ma žalobca skutočne eminentný záujem na úhrade záväzku žalovanými, ktorý možno vyvodiť práve z jeho iniciatívy vyhľadať osobne žalovaných za účelom uzavretia splátkového kalendára a dojednania splátok, a tým akéhosi aktu ústretovosti z jeho strany voči žalovaným, no za súčasného dojednania straty výhody splátok v prípade ich nesplácania podľa splátkového kalendára, za stavu, keď žalovaní splátkový kalendár nedodržiavali a tým sa stal splatným celý žalovanými uznaný dlh, podal žalobu po troch rokoch s uplatnením úroku z omeškania za celé obdobie od účinnosti postúpenia predmetnej pohľadávky. Celé toto konanie vrátane zabezpečenia uznania záväzku možno potom hodnotiť ako konanie prinajmenšom špekulatívne s cieľom zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia exekúcie voči žalovaným na pohľadávku, ktorá síce je tvorená dlžnou istinou ku dňu postúpenia, no príslušenstvom pohľadávky spočívajúcom jednak v úrokoch z omeškania ako aj v trovách konania, a to najmä trovách právneho zastúpenia za niekoľko rokov omeškania, ktorá suma môže v konečnom dôsledku niekoľkonásobne prevýšiť dlžnú sumu, ktorú v konečnom dôsledku budú musieť žalovaní uhradiť.
24. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade iba pristúpil k záväzku podpisom dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, a teda pristúpil k záväzku, ktorý deklaroval iba pracovník žalobcu, nie však aj samotný dlžník, ktorý pri podpise predmetnej listiny prítomný nebol. Preto aj informácie o dlhu v danom momente mal žalovaný v 2. rade sprostredkované len od pracovníka žalobcu a jeho vedomosť o existencii dlhu, stave jeho splatenia a ďalších skutočnostiach mohla byť skreslená.
25. Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon a prípadne ešte aj pristúpenie k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka a zároveň ustanovenia o tom, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej dohody ešte nebola pohľadávka premlčaná. Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.
26. Keďže súd zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 24. 09. 2009, vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, lebo pri uzavretí predmetnej dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, tak ako sa nimi súd zaoberal a uviedol vyššie a teda ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu.
27. Vzhľadom na závery Krajského súdu v Prešove ako aj opätovného dokazovania vyplýva, že zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 24. 09. 2009, ktorú podpísal odporca v 2. rade, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovaným v 2. rade súd považuje za právne neúčinné, pretože žalovaný v 2. rade nemal vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaného v 2. rade uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že pri dostatku informácii by žalovaný v 2. rade uvedenú dohodu spojenú s uznaním dlhu nepodpísal. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti nepoučil o následkoch podpisu dohody a uznania, naviac sám iniciatívne vyhľadal žalovaného v 2. rade, ktorý v dobrej viere a snahe uhradiť dlh v splátkach, podpísal formulár, obsah ktorého mu nebol úplne zrejmý.
28. Bolo potrebné poukázať aj na skutočnosť, že ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon a prípadne ešte aj pristúpenie k záväzku podľa § 533 OZ a zároveň ustanovenia o tom, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej dohody ešte nebola pohľadávka premlčaná. Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom a preto súd žalobu zamietol.
29. O trovách konania rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Žalovaní boli v celom rozsahu úspešní, avšak trovy konania im nevznikli, a preto súd rozhodol, že žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.
30. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobe vyhovie a zároveň si uplatnil trovy provinštančného ako aj odvolacieho konania. Odvolanie podal z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
31. Rozhodnutie súdu nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ale zo subjektívnych záverov súdu, ktoré v konaní nevyplynuli z vykonaného dokazovania. Súd bez toho, aby čo i len vypočul žalovaných k okolnostiam uzavretia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ktorú uzavreli obaja žalovaní, avšak súd v odôvodnení uvádza, že ju uzavrel len žalovaný 2/) v odôvodnení rozhodnutia skutkovo uzatvára, že žalovaní by pri dostatku informácií uvedenú dohodu neuzatvorili, nakoľko nemali vedomosť o následkoch uznania dlhu a neboli poučení o následkoch uznania dlhu. Ani jeden z týchto záverov nevyplynul z vykonaného dokazovania a súd si ich prakticky „vytvoril“. Žalovaní v konaní neuvádzali okolnosti uzavretia dohody, neuvádzali, ani či by pri dostatku informácií takúto dohodu uzavreli opätovne, ani či boli poučení o následkoch uznania dlhu. Súd napriek tomu, že žiadny dôkaz nesvedčil týmto záverom (a to ani len výpoveď žalovaných) poňal tieto svoje subjektívne úvahy do odôvodnenia a navyše práve z dôvodu týchto subjektívnych a v konaní žiadnou stranou netvrdených záverov zamietol žalobu. Uvedené považuje žalobca v právnom štáte za neprípustné, postup súdu za svojvoľný a v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu.
32. Podľa názoru žalobcu súd v rozpore s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, aké skutočnosti tvrdil v konaní žalobca, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadrili žalovaní a aké prostriedky procesnej obrany použili. Pohľadávka uplatnená v tomto konaní je pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere (t. j. nie z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku). Ak preto aj mal súd za to, že uzavretie dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku bolo za použitia nekalej obchodnej praktiky, potom súd nemal na tieto dohody prihliadať a rozhodnúť o pohľadávke zo zmluvy o úvere tak, ako keby tieto dohody ani neboli súdu predložené. Súd však bez bližšieho odôvodnenia, s krajne subjektívnymi závermi, ktoré nevyplynuli z dokazovania žalobu zamietol. Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretú so žalovaným 1/ navyše súd v odôvodnení ani len nespomenul, a to aj napriek tej skutočnosti, že bola podaním z 27.10.2016 súdu opätovne zasielaná. Pokiaľ súd neprihliadol na uznanie záväzku zo strany žalovaných, potom zrejme zamietol žalobu z dôvodu premlčania. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že premlčanie nebolo v konaní namietnuté a preto je aj tento postup súdu v absolútnom rozpore s právom strany na spravodlivý súdny proces. V nadväznosti na uvedené žalobca zastáva názor, že vyššie citované odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné a absolútne nerešpektujúce skutkový stav veci, čím súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a porušil žalobcove právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
33. Žalobca ďalej opätovne poukázal na skutočnosť, že dňa 24.09.2009 žalovaný 1/ podpísal Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, na základe ktorej žalovaný 1/ uznal záväzok voči žalobcovi vzniknutý zo zmluvy č. XXXXXXXX. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že dňa 24.09.2009 žalovaný 2/ podpísal Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len „Dohoda“), prostredníctvom ktorej žalobca v súlade s ust. § 533 Občianskeho zákonníka
umožnil žalovanému 2/ pristúpenie k záväzku a poskytol mu možnosť uhradiť záväzok žalovaného 1/ v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný 2/ uvedenou Dohodou zároveň uznal záväzok voči žalobcovi vzniknutý zo zmluvy č. XXXXXXXX, uzavretej medzi žalovaným 1/ a právnym predchodcom žalobcu.
34. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.
35. Žalobca podaním zo dňa 26.11.2020 navrhol súdu, aby vyhovel podanej žalobe, alternatívne, aby prerušil konanie do skončenia konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky na základe návrhu Okresného súdu Martin na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky.
36. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.
37. Podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
38. Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
39. Podľa ustanovenia § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
40. Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
41. Podľa ust. § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
42. Podľa ust. § 879v Občianskeho zákonníka, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
43. Premlčanie je objektívnou skutočnosťou nezávislou na vedomosti veriteľa či dlžníka. Vyžaduje márne uplynutie premlčacej doby stanovenej zákonom spojené s nevykonávaním subjektívneho práva veriteľom. (porovnaj Rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/146/2008)
44. Žalobca si uplatnil plnenie, ktoré vyplývalo zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 22.11.2005 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu TatraCredit a.s. a žalovanou v 1. rade. Predmetom úveru bolo financovanie kúpy pohovky.
45. Z uzatvorenej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na výške úveru 241,65 eur (7280,- Sk), z toho zaplatená časť kúpnej ceny vo výške 18,59 eur (560,- Sk), mesačné splátky v počte 12, výška mesačnej splátky 18,59 eur (560,- Sk), RPMN 15,09 %.
46. Po uzatvorení tejto zmluvy síce žalobca uzatvoril so žalovaným v 2. rade Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 24.09.2009, avšak predmetná dohoda je neplatná pre rozpor s ust. § 533 Občianskeho zákonníka o pristúpení k záväzku. V danom prípade ide o formulárovú predtlač dohody. Podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka je možné pristúpiť k peňažnému záväzku,
alebo jeho dostatočne identifikovanej časti. Na zmluvu o pristúpení k záväzku sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o náležitostiach právnych úkonov v zmysle § 34 a nasl., právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Takáto dohoda o pristúpení k záväzku podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka predložená nebola.
47. Odvolacia námietka žalobcu v tom smere, že žalovaná v 1. rade ako dlžník podpísala Dohodu o uznaní záväzku zo dňa 24.09.2009 nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (č.l. 5, č.l. 86). Z obsahu Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 24.09.2009 vyplýva, že dlžníkom podpísaná nebola.
48. Z obsahu spisu ďalej zrejmé, že žalovaná v 1. rade bola v priebehu celého konania pasívna a neuplatnila námietku premlčania uplatneného nároku.
49. Oprávnenie súdov ex offo prihliadať na premlčanie v prípade spotrebiteľských sporov, s poukazom na prechodné ustanovenie § 879v Občianskeho zákonníka, súdy môžu postupovať len v prípade konaní začatých po účinnosti uvedeného ust. § 54a Občianskeho zákonníka, t.j. po 05.12.2018. Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade bola žaloba podaná na súd dňa 30.08.2012, t.j. pred účinnosťou ust. § 54a Občianskeho zákonníka, nebolo možné ust. § 54a Občianskeho zákonníka v predmetnom prípade aplikovať.
50. Za tohto stavu nezostávalo súdu iné, ako uplatnenú pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy žalobcovi priznať.
51. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením súdu prvej inštancie a jeho záverom, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 24.09.2009 je neplatná. Nič to však nemení na tom, že pre absenciu vznesenia námietky premlčania zo strany žalovanej je treba na základe platne uzatvorenej zmluvy žalobcovi žalovaný nárok priznať. Ak je uplatnený nárok zo zmluvy, dohoda o uznaní záväzku je len zabezpečovacím inštitútom.
52. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd výrok o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanému v 2. rade pre neplatnosť dohody o uznaní záväzku v súlade s ust. § 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade výrok o zamietnutí žaloby podľa ust. § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovel.
53. Podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
54. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 odsek 1, odsek 2 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalobca vzhľadom na úspech v konaní má vo vzťahu k žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že úspešnému žalovanému v 2. rade v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
55. Podľa ust. § 162 odsek 1 C.s.p., súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
56. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobcovi priznal ním uplatnený nárok, preto návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p. zamietol.
57. Zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv v ust. § 54a Občianskeho zákonníka je reakciou na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS
11/2016-60 zo dňa 07.02.2018, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nie je v súlade s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Inštitúty premlčania a preklúzie sú v zásade inštitútmi „jednoduchého práva“, je však namieste používať ich po zohľadnení a vyvážení všetkých hodnôt, ktoré sú dotknuté. Je nesporné, že je prípustné, aby zákonodarca robil „sektorové výnimky“ pri normovaní obsahu inštitútov súkromného práva s ohľadom na premlčanie, či preklúziu a pre určité typy právnych vzťahov nastavoval jednak rozdielne premlčacie doby (rozlišovanie medzi všeobecnou premlčacou dobou a osobitnými) alebo aj rozdielne právne následky pre nevykonanie práva v určenej dobe (preklúzia podľa § 504 Občianskeho zákonníka). Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Cieľom ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu. V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr.
58. Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis (t.j. § 54a Občianskeho zákonníka), ktorý sa týka danej veci, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a z dôvodu, že odvolací súd žalobe vyhovel, neboli tak splnené podmienky, aby bolo toto konanie v zmysle návrhu žalobcu v súlade s postupom podľa § 162 odsek 1 písm. b) C.s.p. prerušené a vec postúpená Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie podľa čl. 125 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.
59. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).