Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4SaZ-1-2021.pdf
PDF · 134.87 KB
Case nature
Area
Subarea
4SaZ/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci žalobcu: M. I., narodený dňa X.X.XXXX, sýrskej štátnej príslušnosti, aktuálne bytom W. 7, T., zastúpeného: Slovenská humanitná rada, o.z., so sídlom Budyšínska 1, Bratislava, IČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, so sídlom Pivonkova 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-121-16/2020-Ž zo dňa 30.11.2020 o neudelení azylu žalobcovi, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného: Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu ČAS: MU- PO-121-16/2020-Ž zo dňa 30.11.2020, ktorým žalobcovi: M. I., číslo pasu: F nebol udelený azyl a nebola mu udelená doplnková ochrana, z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
Argumenty žalobcu
1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 18.1.2021, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-121-16/2020-Ž zo dňa 30.11.2020 (napadnuté rozhodnutie) o neudelení azylu a o neposkytnutí doplnkovej ochrany. 2. Žaloba bola odôvodnená tým, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konkrétne z nesprávneho právneho posúdenia opodstatnenosti obáv žalobcu z prenasledovania. K obavám z prenasledovania žalobca uviedol, že počas svojho legálneho pobytu na území SR sa od svojej manželky dozvedel, že dostal povolávací rozkaz na nástup do sýrskej armády zo zálohy. On však násilie a vojnu odmieta a v dôsledku svojich vlastných skúseností z aktívnych bojov v sýrskej občianskej vojne je značne traumatizovaný a z týchto dôvodov nechce nastúpiť do armády. Keďže má strach z následkov vyhýbania sa vojenskej službe, rozhodol sa, že sa do krajiny nevráti a dňa 18.06.2020 požiadal o udelenie azylu na území SR. Žalobca poukázal na zápisnicu o podaní vysvetlenia, kde uviedol: „obávam sa o svoj život (...) Ak by som sa teraz vrátil do Sýrie, bol by som považovaný za dezertéra a tým by mi hrozilo mučenie, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, a taktiež by som bol vyšetrovaný kvôli môjmu pobytu v zahraničí. Považovali by ma za zradcu.“ 3. So závermi žalovaného v napadnutom rozhodnutí žalobca nesúhlasil. Poukázal na tvrdenie žalovaného, že žalobca odmieta nastúpiť do armády len pre strach z boja a nechuť k vojenskému výcviku. Touto argumentáciou použitou v rozhodnutí sa žalovaný podľa žalobcu snažil vyvolať dojem, že vyhýbanie sa vojenskej službe nemá žiadnu súvislosť s názormi a presvedčením žalobcu, a preto aj jeho obavy z prenasledovania sú neopodstatnené. Žalobca tvrdil, že svoje politické presvedčenie vyjadril počas vstupného pohovoru, keď uviedol nasledovné: „...nechcem bojovať v nezmyselnej vojne.“ Tento prístup ku konfliktu v Sýrii žalovaný nesprávne interpretoval, nakoľko neznamená absenciu
politického názoru či presvedčenia. Naopak, ide o zreteľne vyjadrený názor, ktorý sa nazýva pacifizmus. Ten je možné definovať ako zásadný odpor k vojne a násiliu ako prostriedku riešenia sporov, je to presvedčenie, že vedenie vojny štátom a participácia jednotlivca na vojne sú za každých okolností absolútne nesprávne. V súlade s týmto presvedčením je vojna zlá, a teda aj bojovať vo vojne je zlé. 4. Ku svojej predchádzajúcej službe v armáde žalobca uviedol, že v rokoch 2005-2007, kedy absolvoval povinnú vojenskú službu, mal asi 20 rokov a v krajine neprebiehal vnútroštátny konflikt. V novembri 2012 bol povolaný do sýrskej armády zo zálohy v čase, keď v krajine prebiehal ozbrojený konflikt. Až do mája 2015 slúžil v štvrtej tankovej divízii, a práve táto skúsenosť znamenala, že žalobca zaujal vo vzťahu k vojne pacifistický postoj a odmieta ďalej bojovať. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že jeho niekoľko rokov trvajúce aktívne zapojenie do konfliktu v Sýrii ho výrazne a viditeľne traumatizovalo, na čo žalovaný pri posudzovaní predmetnej žiadosti o medzinárodnú ochranu vôbec neprihliadal. Obavy žalobcu z odmietnutia nástupu do armády z dôvodu zastávania pacfiistických názorov sú preto opodstatnené, nakoľko nie je možné s istotou vylúčiť, že sýrska vláda tieto názory vyhodnotí ako opozičné a žalobcu označí za zradcu. 5. V kontexte posudzovania žiadosti žalobcu o medzinárodnú ochranu je podstatné, či a akú politickú charakteristiku mu z dôvodu odmietnutia nástupu do armády prisudzuje sýrska vláda. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 19a ods. 6 zákona o azyle ako aj na čl. 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011. 6. Podľa príručky EASO k Sýrii zo septembra 2020, strana 66, považuje sýrska vláda rôzne kategórie jednotlivcov, vrátane osôb, ktoré sa vyhýbajú vojenskej službe, za politickú opozíciu. V informáciách o krajine pôvodu č. p.: MU-ODZS- 2020/000160-101 zo dňa 31.07.2020 sa uvádza, že vláda v cielených kampaniach systematicky zatýkala dezertérov, vojenský personál a podozrivých zo sympatizovania s opozíciou. Podľa Amnesty International sýrska vláda zatkla dezertérov a nechala ich násilne zmiznúť (str. 10). 7. Ku komparácii trestov za vyhýbanie sa službe v armáde (v napadnutom rozhodnutí) žalobca uviedol, že v tejto otázke nie je relevantná iba formálna stránka postihu, ale treba posúdiť aj to, ako sa ustanovenia trestného práva uplatňujú v praxi, v tomto prípade, ako sýrske orgány pristupujú k osobám vyhýbajúcim sa vojenskej službe, čo žalovaný úplne opomenul. Žalovaný sa takisto vôbec nevenoval posúdeniu podmienok, v akých sa nachádzajú osoby zadržané v detenčných centrách, na čo dlhodobo poukazujú viaceré ľudskoprávne organizácie. V tejto súvislosti odkázal napr. na správu Amnesty International, ktorá upozorňuje na mučenie a neľudské zaobchádzanie s osobami zadržanými v sýrskych väzniciach, najmä vo väzení Saydnaya. 8. Ako sa uvádza v správe, osoby, ktoré majú byť popravené obesením, najprv čelia tomu, čo sýrske orgány nazývajú súdny proces. V skutočnosti ide o jeden až dvojminútovú procedúru v kancelárii pred vojenským dôstojníkom. Ďalej poukázal na štúdiu, ktorú vykonala SYACD, a ktorá dokumentovala bezpečnostnú situáciu navrátilcov a ostatných osôb žijúcich v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú „dohody o zmierení“. Dospela k záveru, že tri štvrtiny opýtaných osôb alebo príbuzných boli osoby „hľadané kvôli odvodu do armády.“ Odvedené osoby sú „takmer nevyhnutne posielané do najnebezpečnejších frontových línií“, aby bojovali. Rodinní príslušníci tých, ktorí sa vyhýbajú vojenskej službe a dezertérov, niekedy čelili odplate zo strany sýrskej vlády vo forme zastrašovania a zatýkania. Ďalšie zdroje uvádzajú, že osoby, ktoré sa vyhýbali vojenskému odvodu, alebo ktoré (alebo ich členovia rodiny) mali spojenie s ozbrojenou opozičnou skupinou, alebo ktoré sú súčasťou mimovládnej organizácie v Sýrii alebo mimo nej, alebo cestujú z a do Sýrie zo zahraničia, môžu čeliť problémom ako je vydieranie, nútený odvod, zatknutie a zadržanie. 9. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Priebeh administratívneho konania 10. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 18.06.2020 žalobca požiadal o udelenie azylu na území SR z dôvodu obavy o svoj život pre nerešpektovanie povolávacieho rozkazu, v dôsledku čoho by bol považovaný za dezertéra a tým by mu hrozilo mučenie, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a kvôli pobytu v zahraničí by bol považovaný za zradcu. 11. Za účelom zdôvodnenia žiadosti žalobcu o azyl bol s ním vykonaný 18.06.2020 pohovor o podaní vysvetlenia, v ktorom žalobca okrem iného uviedol, že má na území SR príbuzného s rodinou, nebol členom žiadnej politickej strany ani hnutia, nebol prenasledovaný ani trestaný. Počas pobytu v SR dostal povolávací rozkaz, aby bojoval na hraniciach s Tureckom. Ak by sa teraz vrátil do Sýrie, bol by považovaný za dezertéra a tým by mu hrozilo mučenie, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a kvôli pobytu v zahraničí by bol považovaný za zradcu. V inej krajine o udelenie azylu nežiadal.
12. Podľa správy Oddelenia azylu PZ zo dňa 19.6.2020 (čl. 10) žalobca na územie Schengenského priestoru vstúpil dňa 18.11.2019 legálne na platný cestovný pas Sýrskej arabskej republiky a víza SR, platné od 31.10.2019 do 28.1.2020. Podľa tejto správy sa žalobca dostavil na Oddelenie azylu PZ Humenné z dôvodu žiadosti o udelenie azylu. Odo dňa vstupu na územie SR sa žalobca zdržiaval u svojho švagra menom A., ktorý je občanom SR. Lustrácie žalobcu v informačných systémoch polície boli negatívne, nebolo zistené ani to, že by žalobca žiadal o azyl v inej členskej krajine EU. 13. Bezpečnostné riziko u žalobcu príslušnými orgánmi zistené nebolo. 14. V dotazníku žiadateľa o azyl (čl. 56) žalobca okrem iného uviedol, že miesto jeho posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu je mesto Q., časť Radar, provincia Tartous, Sýria. Vojenskú službu v krajine pôvodu vykonával v rokoch 2005-2007, počas výkonu vojenskej služby nemal žiadne problémy. Žaloba uviedol, že je ženatý, má 5 súrodencov, manželka má 32 rokov, žije tiež v Tartous. Má dve deti, ktoré žijú s matkou. Nevlastní žiadny majetok. Cieľová krajina jeho cesty bola Slovensko. Nezdržiaval sa v inom štáte EU. Nemá iného rodinného príslušníka v EU. Nevedie sa voči nemu žiadne trestné konanie, nikdy sa nedopustil žiadneho trestného činu, nikdy nebol odsúdený. Nebol členom žiadnej politickej strany ani hnutia, nevyvíjal žiadne politické aktivity; nikdy sa o politiku nezaujímal. V oblasti, kde žil nie sú vojnové konflikty, sú v iných oblastiach krajiny jeho pôvodu, ale aj z jeho regiónu musia ľudia nastúpiť do armády, mladý muži sú povolávaní do ozbrojených zložiek a musia nastúpiť na vojnu. Počas pobytu na Slovensku sa vo februári dozvedel, že bol vyzvaný, aby si prišiel vyzdvihnúť povolanie do armády. Toto mu oznámila jeho manželka. Keď to zistil, tak sa rozhodol, že sa radšej do Sýrie nevráti a zostane u známeho na Slovensku. Keď skončili jeho víza v SR, jediným spôsobom, ako mohol zlegalizovať svoj pobyt bolo požiadať o azyl, čo aj urobil. Na otázku, či má žalobca nejaký špecifický dôvod, prečo odmieta nástup na ZVS žalobca uviedol: „Nie, jednoducho nechcem bojovať v nezmyselnej vojne.“ Žalobca ďalej uviedol, že nemal problémy s políciou, armádou, inými štátnymi orgánmi ani s iným oficiálnym obyvateľstvom krajiny. 15. V administratívnom spise je na čl. 73-63 založená Správa o krajine Sýria - polytematická z 31.7.2020. Témami správy boli bezpečnostná situácia v Sýrii so zameraním na región Q., branná povinnosť v krajine a trest za vyhýbanie sa vojenskej službe. 16. V administratívnom spise je na čl. 62-60 založená časť Správy o krajine Sýria - polytematická z 25.4.2019. Témou správy boli situácia s amnestiami za nenastúpenie alebo vyhýbanie sa vojenskej služby, ich dodržiavanie, štatistické údaje o pohybe takýchto osôb a porovnanie s predchádzajúcim obdobím. Časť správy, ktorá sa mala týkať štatistických údajov o pohybe takýchto osôb a porovnanie s predchádzajúcim obdobím sa v administratívnom spise nenachádza. 17. V administratívnom spise je na čl. 59-57 založená časť Správy o krajine Sýria - polytematická z 03.05.2019. Témou správy boli okrem iného aj to:
- ako zaobchádzajú štátne a miestne autority v Sýrii s neúspešnými žiadateľmi o medzinárodnoprávnu ochranu po ich návrate do Sýrie a či sú vystavení mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo sú nejakým spôsobom sankcionovaní len z tohto titulu (otázka č. 4)
- aké je najaktuálnejšie odporúčanie a postoj UNHCR a EASO pri posudzovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu žiadateľov, pochádzajúcich zo Sýrie, resp. z provincie Q. (otázka č. 7) Časť správy, ktorá by odpovedala na vyššie uvedené otázky sa v administratívnom spise nenachádza. 18. Podľa správy EASO (čl. 80) z 2.5.2020: „Pri pohľade na ukazovatele možno dospieť k záveru, že v provincii Q. dochádza k svojvoľnému násiliu na tak nízkej úrovni, že vo všeobecnosti neexistuje skutočné riziko, že bude civilný človek osobne zasiahnutý z dôvodu svojvoľného násilia v zmysle článku 15 (c) QD (pozn. „Qualification Directive“, v slovenčine „kvalifikačná smernica“). Vždy je však potrebné zohľadniť individuálne prvky, pretože by mohli žiadateľa dostať do situácie zvyšujúcej jeho osobné riziko.“ 19. Žalobca podaním zo dňa 23.10.2020 (čl. 84) poskytol svoje záverečné stanovisko k žiadosti o udelenie azylu. V tomto podaní žalobca argumentuje vo väčšej časti zhodne, ako je tomu v podanej žalobe.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 20. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-121-16/2020-Ž zo dňa 30.11.2020 (čl. 89) žalovaný rozhodol o neudelení azylu žalobcovi podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ako aj o neudelení doplnkovej ochrany žalobcovi podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle. 21. Napadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že výpoveď žalobcu nepovažoval za vierohodnú, nakoľko nebola súvislá a hlavne nebola časovo zosúladená s faktami, ktoré žalobca vo svojej výpovedi uvádzal. Poukázal na to, že žalobcove víza mali platnosť do 28.1.2020, avšak žalobca po ukončení ich platnosti zostal nelegálne v SR. Bol toho názoru, že žalobca požiadal o azyl z dôvodu obavy z administratívneho vyhostenia. Podľa názoru žalovaného bolo potrebné skúmať, či skutočným dôvodom
nelegálneho zotrvania žalobcu v SR a teda aj jeho žiadosti o medzinárodnoprávnu ochranu bola výlučne informácia od manželky žalobcu o výzve ohľadom vyzdvihnutia povolávacieho rozkazu. Žalovaný toto tvrdenie zamietol, pretože žalobca dostal informáciu od manželky až vo februári 2020, t.j. po skončení platnosti jeho víz, teda v čase, keď sa v SR nachádzal nelegálne. 22. K údajnému nástupu na vojenskú službu žalovaný uviedol, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom objektívne preukázané, že by mal byť do armády skutočne povolaný. Jeho tvrdenie o povolaní do armády je založené výlučne na jeho výpovedi, bez akýchkoľvek dôkazných prostriedkov. Napriek tomu migračný úrad s dostatočnou istotou nemohol vylúčiť, že menovaný počas jeho neprítomnosti v mieste bydliska skutočne mohol obdržať výzvu na vyzdvihnutie si povolávacieho rozkazu. Ak by teda tomu tak v skutočnosti bolo, bolo potrebné predovšetkým skúmať mieru opodstatnenosti strachu menovaného pred možným nástupom na vojenskú službu a aktívnym zapojením sa do ozbrojených konfliktov v krajine. 23. Podľa napadnutého rozhodnutia, povolanie do armády o všeobecnosti nemožno chápať ako prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle , resp. ako perzekúciu podľa Ženevskej konvencie z r. 1951. V zmysle Voľného prekladu UNHCR „Kritéria a postupy pri udeľovaní štatusu utečenca podľa Konvencie z r. 1951 a podľa Protokolu z r. 1967 o postavení utečencov“, v krajinách, kde je zavedená povinná vojenská služba, je vyhýbanie sa plneniu tejto služby častokrát vystavené trestnému stíhaniu podľa platných zákonov. Navyše, bez ohľadu na povinnú alebo nepovinnú vojenskú službu, je dezercia zakaždým považovaná za trestný čin. Tresty za tento čin sú v rôznych krajinách rôzne a udelenie trestu sa obvykle nepovažuje za druh perzekúcie. Strach z perzekúcie a potrestania za dezerciu alebo vyhýbanie sa vojenskej službe ešte samo o sebe nepredstavuje opodstatnené obavy z perzekúcie v zmysle uvedenej definície. Zbeh alebo osoba vyhýbajúca sa vojenskej službe môže byť považovaná za utečenca, ak vie preukázať, že by bol neúmerne kruto potrestaný za vojenský prečin z rasových, náboženských, národnostných alebo politických dôvodov. Osoba zjavne nie je utečencom, ak jediným dôvodom pre zbehnutie alebo vyhnutie sa vojenskej službe je nechuť k vojenskému výcviku alebo strach z boja. Toto je aj prípad žalobcu, ktorý síce odmieta nastúpiť do armády, avšak v konaní ničím vierohodným nepreukázal, že by toto odmietnutie súviselo s jeho presvedčením alebo predsudkom. 24. Žalovaný v konaní posudzoval aj obavu menovaného z možného trestu za vyhýbanie sa vojenskej službe v prípade návratu do krajiny pôvodu, nakoľko za prenasledovanie v zmysle zákona o azyle možno považovať aj neprimerané alebo diskriminačné stíhanie, príp. trest. Podľa Vojenského trestného zákona Sýrie, za vyhýbanie sa vojenskej službe v čase mieru hrozí trest maximálne 6 mesiacov a v čase vojny maximálne 5 rokov odňatia slobody. V danom prípade síce takýto trest vedie k obmedzeniu osobnej slobody jednotlivca, avšak v žiadnom prípade nejde o neprimerane vysoký trest, ktorý by mohol napĺňať kritéria prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. Pre porovnanie, slovenský trestný zákon umožňuje za neplnenie odvodovej povinnosti v obdobnej skutkovej podstate uložiť trest odňatia slobody až na 1 rok a za nenastúpenie služby v ozbrojených silách v čase vojnového stavu trest odňatia slobody na 5 až 10 rokov. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že pokiaľ ide o výšku trestu za uvedené trestné činy, je slovenská legislatíva v porovnaní so sýrskou podstatne prísnejšia. Znamená to, že v prípade nenastúpenia žalobcu na vojenskú službu nebude možné prípadný trest považovať za diskriminačný alebo neprimeraný. V jeho prípade by bol trest v rozsahu 0-5 rokov primeraným trestom, ktorý môže byť za rovnaké trestné činy udelený aj v iných demokratických krajinách, vrátane krajín Európskej únie. 25. Žalovaný dospel k záveru, že v priebehu konania neboli zistené žiadne indície, na základe ktorých by bolo možné prípadné ohrozenie bezpečnosti žalobcu spájať s jeho rasou, náboženským alebo politickým presvedčením. Na základe uvedenej skutočnosti konštatoval, že v prípade žalobcu neboli splnené podmienky § 8 ani podľa § 10 zákona o azyle, a preto mu azyl nebol udelený. 26. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej skúmal, či žalobcovi hrozí v krajine pôvodu vážne bezprávie podľa § 2 písm. f) body 1-3 zákona o azyle s nasledovnými závermi: 27. Ad 1/ Menovaný sa v krajine pôvodu nedopustil žiadneho trestného činu tak závažného charakteru, že by mu hrozil trest smrti, a preto migračný úrad takúto alternatívu vážneho bezprávia v prípade jeho návratu do Sýrie vylúčil. 28. Ad 2/ Keďže počas pobytu v krajine pôvodu menovaný nikdy nečelil mučeniu, krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu, nie je objektívne sa domnievať, že by tomu tak mohlo byt v prípade jeho návratu do Sýrie. K tomuto záveru dospel migračný úrad aj napriek tomu, že zobral do úvahy aj teoretickú možnosť, že v prípade návratu do krajiny pôvodu by menovaný mohol čeliť hrozbe trestu za vyhýbanie sa vojenskej službe. Výška trestu však zodpovedá charakteru a povahe trestného činu nielen v Sýrii, ale aj vo viacerých demokratických krajinách, a preto tento trest ako taký nemožno považovať za vážne bezprávie v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle.
29. Ad 3) V konečnom dôsledku migračný úrad posúdil aj alternatívu vážneho bezprávia v súvislosti s pretrvávajúcou nepriaznivou všeobecnou situáciou v krajine pôvodu menovaného. Aktuálne informácie nasvedčujú tomu, že v niektorých častiach Sýrie ešte pretrváva vnútroštátny konflikt, avšak bezpečnostná situácia sa v jednotlivých častiach krajiny podstatne odlišuje. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, ozbrojený konflikt už neprebieha naprieč celou krajinou. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že intenzita útokov je pomerne vysoká iba v troch provinciách, a to v provincii Idlib, v provincii Aleppo a v provincii Deir-Ez-Zor. Bezpečnostné podmienky v ďalších oblastiach, vrátane oblastí znovu získaných vládou, sú relatívne pokojné a stabilné. 30. Žalovaný poukázal na to, že pri posudzovaní bezpečnostnej situácie v Sýrii z hľadiska vnútroštátneho konfliktu a z toho plynúcich rizík vážneho bezprávia, je nevyhnutné brať do úvahy ciele, počty, intenzitu, rozšírenie týchto útokov, ako i individuálny charakter ohrozenia osoby z dôvodu vnútroštátneho konfliktu. Poukazujúc na štatistické údaje krajiny pôvodu žalobcu dospel žalovaný k záveru, že provincia Tartous, odkiaľ žalobca pochádza, je považovaná za najbezpečnejšiu oblasť v Sýrii, s takmer zanedbateľnou intenzitou útokov. 31. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skúmal aj to, či žalobca nespĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany, pričom splnenie zákonom ustanovených podmienok u žalobcu nezistil
Vyjadrenie žalovaného
32. Podaním zo dňa 11.3.2021 sa vyjadril žalovaný k správnej žalobe tak, že túto žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že pri svojom rozhodovaní vychádzal predovšetkým z tvrdení, ktoré v pohovore zo dňa 23.7.2020 uviedol samotný žalobca, ako aj zo všeobecne dostupných informácií o krajine jeho pôvodu, ktoré zadovážil Odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce migračného úradu a ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise. Tieto informácie ako aj tvrdenia žalobcu vyhodnotil v súlade so zákonom o azyle. Žalovaný poukázal na to, že pri viacerých údajoch, ktoré uviedol žalobca, nie je možné ničím preukázať ich hodnovernosť, ako aj na to, že žalobca nebol nikdy členom ani podporovateľom žiadnej politickej strany, organizácie alebo hnutia, nebol nikdy trestne stíhaný a v krajine pôvodu nemal žiadne problémy s bezpečnostnými alebo inými zložkami štátu. 33. K námietke žalobcu, že nesprávne interpretoval vyjadrenie žalobcu k odmietnutiu vykonávať vojenskú službu, uviedol, že vychádzal výlučne zo žalobcovej výpovede, kde sám uviedol, že nemá žiadne špecifické dôvody, kvôli ktorým odmieta vykonávať vojenskú službu, avšak poukázal na to, že nechce bojovať v nezmyselnej vojne. V priebehu azylového konania žalobca podľa žalovaného neuviedol jediný špecifický dôvod (ako napr. náboženského, politického alebo iného charakteru), ktorý by mu mohol objektívne brániť v prípadnom narukovaní do armády. Nebolo ani objektívne preukázané, že by nejaký politický alebo náboženský názor menovanému niekto pripisoval. Žalovaný označil pripisovanie politického názoru žalobcovi jeho právnym zástupcom za irelevantné, zavádzajúce a účelové. 34. K žalobnej námietke, že podľa dostupných informácií o krajine pôvodu žalobcu sýrska vláda považuje osoby vyhýbajúce sa vojenskej službe za jej politických oponentov, žalovaný uviedol, že ani príručka EASO, ani informácie o krajine pôvodu jednoznačne priamo nepotvrdzujú, že by sýrska vláda považovala všetky osoby, ktoré odmietajú nastúpiť na vojenskú službu, za svojich politických oponentov. Informácie síce hovoria o tom, že vláda po dezertéroch skutočne pátrala a týchto aj zaisťovala a stíhala, avšak žiadna inštitúcia, ktorá konflikt v Sýrii sleduje, objektívne nepotvrdila, že by ich vláda považovala za svojich politických oponentov. Objektívne preukázaná je jedine tá skutočnosť, že sýrska vláda v cielených kampaniach skutočne zatýkala osoby podozrivé zo sympatizovania s opozíciou, čo však nie je prípad žalobcu, nakoľko tento nebol členom žiadnej politickej strany alebo hnutia a taktiež ani žiadne politické aktivity nevykonával. Z uvedeného dôvodu nepovažoval žalovaný správy, na ktoré sa žalobca v správnej žalobe odvolával, za jednoznačne preukázateľné, že by sýrska vláda považovala všetkých zbehov za svojich politických oponentov. 35. K žalobnej námietke, v ktorej žalobca poukázal na správu Amnesty International, ktorá upozorňuje na mučenie a neľudské zaobchádzanie s osobami zadržanými v sýrskych väzniciach, žalovaný poukázal na inú časť rovnakej správy, ktorá sa týkala odsúdených na trest smrti obesením a doplnil, že žalobca sa v Sýrii nedopustil žiadneho trestného činu, za ktorý by mu hrozil trest smrti. Takáto forma trestu mu však nehrozí ani v prípade odmietnutia výkonu vojenskej služby, preto uvedenú informáciu považoval za irelevantnú v prípade posúdenia žalobcovej žiadosti. 36. K časti správnej žaloby, v ktorej žalobca poukázal na ďalšie mediálne zdroje, v zmysle ktorých osoby, ktoré sa vyhýbali vojenskému odvodu, mali spojenie s ozbrojenou opozičnou skupinou, alebo ktoré sú súčasťou ozbrojenej opozície, môžu čeliť problémom ako je vydieranie, nútený odvod, zatknutie
a zadržanie uviedol, že ani tieto informácie nepovažuje za relevantné v prípade žalobcu, nakoľko tieto sú spájané s opozičnou skupinou, ktorej menovaný rozhodne nikdy nebol členom 37. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalovaný dospel k záveru, že v priebehu administratívneho konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by žalobca mal v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo že by prenasledovaniu z uvedených dôvodov mal čeliť v prípade návratu do krajiny pôvodu. 38. V prípade žalobcu podľa žalovaného neboli splnené ani kritéria § 13a zákona o azyle, nakoľko nebolo preukázané, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu čelil hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle, čomu podľa žalovaného nasvedčuje skutočnosť, že :
- v krajine pôvodu sa nedopustil žiadneho trestného činu, na základe ktorého by mu takýto trest hrozil.
- počas pobytu v krajine pôvodu nikdy nečelil mučeniu, krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu, a preto nie je objektívne sa domnievať, že by tomu tak malo byť v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu. 39. Žalovaný záverom uviedol, že žalobcovi neudelil azyl a ani mu neposkytol medzinárodnú ochranu vo forme doplnkovej ochrany preto, lebo počas azylového konania sa mu hodnoverným spôsobom nepodarilo preukázať opodstatnenú obavu z perzekúcie v jeho domovskej krajine tak, ako to vyplýva z § 8 zákona o azyle. Podľa žalovaného žalobca nesplnil žiadnu z podmienok na udelenie azylu v Slovenskej republike, ktoré sú uvedené v § 8 a § 10 zákona o azyle alebo na poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o azyle. Ďalšie vyjadrenia 40. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobca reagoval podaním zo dňa 6.4.2021 nasledovne: „Žalovaný tiež zastáva názor, že nie je jednoznačné preukázané, že by sýrska vláda považovala všetkých zbehov za svojich politických oponentov. Zastávame názor, že aj keď by sýrska vláda skutočne nepovažovala všetkých zbehov a osoby vyhýbajúce sa vojenskej službe za politických oponentov, je úlohou žalovaného, aby vylúčil pochybnosti, že by sa tak mohlo stať v prípade žalobcu, čo sa však žalovanému nepodarilo.“ V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžak/5/2020 z 30. júna 2020. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný neuviedol žiadne nové informácie a nevyvrátil argumenty uvedené v správnej žalobe, preto trval na tom, že jeho obavy z prenasledovania v prípade návratu do Sýrie sú opodstatnené. Žalobca namietal aj to, že v napadnutom rozhodnutí nebol úplne a presne zistený skutkový stav. Žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžak/18/2017 zo dňa 01.02.2018. 41. Žalovaný doplnil svoju argumentáciu v podaní zo dňa 22.04.2021 tak, že nesúhlasil s tvrdením žalobcu o nedostatočne zistenom skutočného stavu veci, pričom argumentoval tým, že túto povinnosť má správny orgán len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu správneho konania uviedol. Zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť záver, že by správnemu orgánu vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žalobcom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. 42. Žalovaný tvrdil, že samotná skutočnosť, že žalobca v rokoch 2012-2015 vykonával vojenskú službu, nasvedčuje tomu, že v jeho prípade nejestvovalo žiadne morálne, náboženské alebo politické presvedčenie, ktoré by mu bránilo v tom, aby túto službu v zmysle svojej brannej povinnosti vykonal. Zároveň uviedol, že v rokoch 2012 až 2015, kedy žalobca vojenskú službu vykonával, bola intenzita konfliktu v Sýrii pomerne vysoká a v tej dobe skutočne počas vojenskej služby zomrelo množstvo vojakov, slúžiacich v armáde. Napriek tomu žalobca v tej dobe do armády nastúpil a vojenskú službu v požadovanom rozsahu vykonával. V súčasnej dobe je intenzita konfliktu v Sýrii pomerne nízka a štátne orgány povolávajú do armády osoby zväčša do zálohy pre prípad, že by konflikt opäť prepukol. Napriek uvedenej skutočnosti žalobca tentokrát vojenskú službu odmieta. Žalovaný považoval výpoveď žalobcu za spochybnenú (okrem skôr uvedených dôvodov) aj z dôvodu, že sa o údajnom povolaní do armády od svojej manželky mal dozvedieť vo februári 2020, ktorý dátum žalovaný spochybňoval s poukazom na to, že ak by sa tak skutočne stalo, mohol o azyl požiadať už v tej dobe, čo neurobil a o medzinárodnú ochranu požiadal až takmer 5 mesiacov po skončení víz. V súvislosti s posudzovaním žiadostí o medzinárodnú ochranu občanov Sýrie, ktorí sa obávajú trestu za vyhýbanie sa vojenskej službe bolo prijatých viacero rozhodnutí a rozsudkov, pričom žalovaný poukázal predovšetkým na nasledovné:
- Rozsudok Súdneho dvora z 19. 11. 2020 C-238/19
- Rozsudok Správneho súdneho dvora Badensko-Wurtembersko z 22.12.2020, z ktorých vo svojom podaní citoval rozhodujúce časti. Skutkové a právne závery správneho súdu 43. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 44. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. 45. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis. 46. Podľa § 206 ods. 3 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 47. Podľa § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 48. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 49. Podľa § 220 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. 50. Žalobca napadnutému rozhodnutiu vytýkal najmä nesprávne právne posúdenie opodstatnenosti obáv žalobcu z prenasledovania ako aj nedostatočne zistený skutočný stav vo vzťahu k následkom, ktorým by žalobca mohol byť vystavený v prípade návratu do krajiny pôvodu. 51. Správny súd musí dať čiastočne za pravdu žalovanému, že argument o odmietnutí žalobcu bojovať z dôvodu jeho pacifizmu v správnom konaní nevyplynul resp. takáto argumentácia žalobcu nebola v správnom konaní prezentovaná takým spôsobom, aby sa ňou žalovaný mohol relevantným spôsobom zaoberať. 52. Napriek tomu však správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že sa žalovaný nedostatočne zaoberal tým, či by bol žalobca v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený vážnemu bezpráviu, mučeniu, prípadne inému neľudskému zaobchádzaniu podľa § 2 písm. f) bod 2 zákona o azyle. 53. Súd poukazuje na to, že v administratívnom spise sa nachádzajú viaceré polytematické správy o krajine Sýria, ktoré však nie sú v správnom spise založené v úplnom znení, a práve chýbajúce časti správ a skutočnosti, ktoré z nich vyplývajú, by mohli byť práve relevantným podkladom na rozhodnutie o žiadosti žalobcu o azyl. Konkrétne súd uvádza, že:
- z polytematickej správy o krajine Sýria zo dňa 25.04.2019, založenej v administratívnom spise na čl. 62 vôbec nie je zrejmé, aké otázky, okrem otázky č. 6 sú jej obsahom. Otázka č. 6 zahŕňala okrem iného aj žiadosť o poskytnutie štatistických údajov o pohybe osôb, ktoré požiadali o amnestiu za nenastúpenie alebo vyhýbanie sa vojenskej služby a porovnanie s predchádzajúcim obdobím. Ani odpoveď na zvyšnú časť otázky 6 nie je administratívnom spise kompletná.
- v polytematickej správe o krajine Sýria zo dňa 3.5.2019, založenej v administratívnom spise je na čl. 59-57 sa nenachádzajú najmä odpovede na nasledujúce otázky:
- ako zaobchádzajú štátne a miestne autority v Sýrii s neúspešnými žiadateľmi o medzinárodnoprávnu ochranu po ich návrate do Sýrie a či sú vystavení mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo sú nejakým spôsobom sankcionovaní len z tohto titulu (otázka č. 4) -aké je najaktuálnejšie odporúčanie a postoj UNHCR a EASO pri posudzovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu žiadateľov, pochádzajúcich zo Sýrie, resp. z provincie Tartús (otázka č. 7) 54. Je nepochybné, že odpovede na vyššie uvedené otázky, ktoré v administratívnom spise absentujú, napriek tomu, že ich mal žalovaný k dispozícii, mohli byť pre posúdenie žiadosti žalobcu o azyl rozhodujúce, či už by boli skutočnosti tam obsiahnuté v prospech alebo v neprospech žalobcu. 55. Žalovaný nedostatočne zistil stav veci aj vo vzťahu k otázke možného trestného postihu žalobcu v krajine jeho pôvodu a adekvátnosti takéhoto postihu. Žalobca od začiatku azylového konania uvádzal, že v dôsledku nenastúpenia vojenskej služby by bol považovaný za dezertéra a tým by mu hrozilo mučenie, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a kvôli pobytu v zahraničí by bol považovaný za zradcu. Žalovaný síce skúmal, aký trest hrozí žalobcovi za nenastúpenie služby, avšak vôbec sa nezaoberal tým, či a aký vplyv na posudzovanie trestu žalobcu by mala skutočnosť, že sa zdržiaval v zahraničí ako aj to, aký trest by mu hrozil v prípade, že by bol z tohto dôvodu označený za zradcu. 56. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí pripustil, že by žalobcovi (v prípade, ak sa skutočne vyhýba vojenskej službe) mohlo hroziť väzenie a prípadný hroziaci trest posúdil ako nie neprimeraný, avšak pre tento prípad bolo potrebné, aby sa žalovaný zaoberal aj tým, či výkon trestu v krajine pôvodu žalobcu
nepredstavuje či už vo všeobecnosti, alebo vo vzťahu k niektorej skupine odsúdených (tím, ktorí sa vyhýbajú vojenskej službe) odôvodnené riziko vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) bod 2 zákona o azyle. 57. Ako vadu napadnutého rozhodnutia správny súd vyhodnotil aj to, že žalovaný dospel k záveru, že výpoveď žalobcu je nedôveryhodná z dôvodu časovej nezosúladenosti (tvrdiac, že žalobca sa dozvedel o povolaní do vojenskej služby až potom, ako sa jeho pobyt na území SR stal nelegálny, ako aj z dôvodu, že od tohto dozvedenia sa žalobca požiadal o azyl až so značným časovým odstupom), avšak sám žalobcu k týmto sporným otázkam nevypočul, ani si od neho nežiadal žiadne vysvetlenie. 58. Na základe vyššie uvedených dôvodov, t.j. z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 220 SSP zrušil. 59. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie:
- výsluchom žalobcu o otázkach, pre ktoré výpoveď žalobcu vyhodnotil ako nedôveryhodnú,
- o kompletné správy, na neúplnosť ktorých správny súd poukázal,
- o otázke možného trestného postihu žalobcu v krajine jeho pôvodu a adekvátnosti takéhoto postihu, vrátane toho, či žalobca pre pobyt v zahraničí môže byť považovaný za zradcu a aký trest mu v takomto prípade hrozí
- o podmienkach výkonu trestu odňatia slobody v krajine pôvodu žalobcu, vrátane toho, či na výkon trestu odňatia slobody má vplyv skutočnosť, že je trest uložený dezertérovi alebo zradcovi
- o tom, aké sankcie by mohol žalobca očakávať v prípade, ak by odmietol výkon vojenskej služby z dôvodu výhrady svedomia, prípadne vykoná aj ďalšie dokazovanie, potrebné na náležité posúdenie žiadosti žalobcu o azyl. 60. V novom rozhodnutí sa žalovaný dôsledne vysporiada s nedostatkami, na ktoré správny súd poukázal v tomto rozhodnutí a bude dôsledne vo vzťahu k nepreukázaným skutočnostiam aplikovať právny názor, vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. Zn. 10Sžak/14/2019, v odseku 20, t.j. ak správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl. 61. Správny súd dáva žalovanému do pozornosti aj správu, zverejnenú na stránke Amnesty International (<https://www.amnesty.org/en/documents/eur18/4010/2021/en/>) : 62. Amnesty International is currently conducting research on violations against Syrian refugees who have returned to Syrian government-controlled areas, including to Damascus. Our research to date shows that civilians returning to their place of origin in government-controlled areas are requested to go through a “security clearance” involving interrogation by Syrian security forces. Amnesty International considers these forces to be responsible for widespread and systematic human rights violations and abuses constituting crimes against humanity, including the use of torture, extrajudicial executions and enforced disappearances. Preklad: Amnesty International v súčasnosti vykonáva výskum porušovania predpisov voči sýrskym utečencom, ktorí sa vrátili do oblastí kontrolovaných sýrskou vládou, vrátane Damasku. Náš doterajší výskum ukazuje, že od civilistov, ktorí sa vracajú na miesto pôvodu v oblastiach kontrolovaných vládou, sa vyžaduje „bezpečnostná previerka“ zahŕňajúca výsluchy sýrskych bezpečnostných síl. Amnesty International považuje tieto sily za zodpovedné za rozsiahle a systematické porušovanie ľudských práv a zneužívanie, ktoré predstavuje zločiny proti ľudskosti, vrátane použitia mučenia, mimosúdnych popráv a násilných zmiznutí. 63. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 ods. 3 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).