Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-19-2019.pdf
PDF · 203.17 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej v právnej veci žalobcu npráp. C. K., trvale bytom V. nad P. XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému Okresné riaditeľstvo Policajného zboru vo Vranove nad Topľou, so sídlom Nemocničná 487/4, Vranov nad Topľou, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 6. februára 2019 Č.s.: M.-VT-VO-XX-XXX/XXXX, na základe správnej žaloby a vo veciach správneho trestania, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 6. februára 2019 Č.s.: M.-VT-VO-XX-XXX/XXXX a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný v zmysel § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, a železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“), posúdil odvolanie npráp. C. K. (odvolateľ) proti disciplinárnemu rozkazu riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Vranove nad Topľou (riaditeľ ODI OR PZ) č. 3/2018 zo dňa 30.11.2018, ktorým bolo npráp. C. K. v stálej štátnej službe vo funkcii referent oddelenia výkonu služby ODI vo Vranove nad Topľou OR PZ vo Vranove nad Topľou, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, služobného úradu Ministerstva vnútra SR (ďalej len „odvolateľ“) podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona o štátnej službe uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov, a na základe zistených skutočností odvolanie ako nedôvodné podľa § 243 ods. 4 zákona o štátnej službe zamietol a napadnutý disciplinárny rozkaz potvrdil.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia konštatoval, že disciplinárnym rozkazom riaditeľa ODI OR PZ vo Vranove nad Topľou č. 3/2018 zo dňa 30.11.2018 bolo odvolateľovi uložené podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona o štátnej službe disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe, ktorého sa dopustil tým, že ako príslušník Policajného zboru, služobne zaradený ako referent oddelenia výkonu služby ODI OR PZ vo Vranove nad Topľou, KR PZ v Prešove, služobného úradu MV SR, dňa 25.102018 mimo pracovnej doby po 16:00 hod., počas trvania preventívnej rehabilitácie, v čase asi o 16:15 hod. vstúpil do objektu OR PZ vo Vranove nad Topľou, ktorý sa nachádza na Nemocničnej ulici č. 578/4
vo Vranove nad Topľou (ďalej len „objekt“), bez predchádzajúceho písomného súhlasu riaditeľa OR PZ vo Vranove nad Topľou a bez spracovanej žiadosti a súhlasu s uvedením dôvodu zotrvania na pracovisku. Taktiež neupovedomil priameho nadriadeného o tom, že vykonáva krátkodobý vstup do objektu v mimopracovnej dobe po 16:00 hod., pri plnení služobných úloh, a to aj napriek tomu, že po 16:00 hod. nevykonával žiadnu nariadenú služobnú činnosť a v uvedenom čase bol na preventívnej rehabilitácii. Svojím konaním odvolateľ porušil čl. 6 bodu 1. 2. písm. a/ smernice pre výkon služby pri ochrane objektu OR PZ vo Vranove nad Topľou, evidovanej a schválenej na OR PZ vo Vranove nad Topľou pod číslom ORPZ-VT-VO-XXX/XXXX zo dňa 16.03.2018, ako aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/ a h/ zákona o štátnej službe a čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe.
3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolateľ podal v zákonnej lehote odvolanie. V ňom uviedol, že dňa 25.10.2018 bol požiadaný kolegom npor. PhDr. I. J. k spolupráci pri názornom vysvetlení práce s laserovým meračom typu Microdigicam pre príslušníkov Sekcie kontroly a inšpekčnej služby (SKIS). Zároveň odvolateľa požiadal, ak by bol ochotný prísť, aby to bolo v čase po 15.30 hod, aby sa o tom nikto nedozvedel, vzhľadom na ich pripravovanú akciu. Nakoľko odvolateľ bol na tento typ merača odborne vyškolený a odvolateľ s tým súhlasil, príslušníci SKIS prišli pre odvolateľa do miesta jeho trvalého bydliska a odviezli odvolateľa k budove tunajšieho OR PZ v čase asi okolo 16.00 hod. Odvolateľ im vysvetlil postup práce s predmetným meračom a ukladanie fotiek do počítača. Počas toho, ako boli v kancelárii hliadky, miestnosť č. 261 na ODI, boli vstupné dvere zatvorené. Do miestnosti však v tom čase nahliadol zástupca riaditeľa OR PZ plk. Ing. G. K., ktorý ich v miestnosti videl, avšak bez slova zase dvere zatvoril a odišiel. K veci odvolateľ uviedol, že príslušníci SKIS sa odvolateľovi riadne legitimovali. Zároveň mu ukázali aj splnomocnenie, ktoré ich oprávňuje bez ďalšieho obmedzenia a sprievodu vstupovať do objektov MV SR, čo odvolateľ považoval za dostatočné pre vstup do objektu aj v mimo pracovnej dobe. Predpokladal, že o celej tejto záležitosti sú informovaní jeho nadriadení. Príslušníci SKIS požiadali odvolateľa, aby o tom nikoho neinformoval a zachoval mlčanlivosť. Odvolateľ navrhol, aby ním uvádzané informácie boli preverené priamo na Sekcii kontroly a inšpekčnej služby.
4. Prvostupňový správny orgán odvolaniu v rámci autoremedúry podľa § 242 ods. 7 zákona o štátnej službe nevyhovel, nakoľko na taký postup nezistil dôvody. Odvolanie bez svojho stanoviska spolu s napadnutým rozhodnutím a so súvisiacim spisovým materiálom predložil na rozhodnutie odvolaciemu orgánu.
5. V administratívnom spise riaditeľa ODI OR PZ vo Vranove nad Topľou č.p.: M.-VT-M.-XXX/XXXX sa nachádza záznam odvolateľa, záznam zástupcu riaditeľa OR PZ, záznam riaditeľa ODI, záznam staršieho referenta stála služba na OO PZ vo Vranove nad Topľou npráp. I. T., záznam npor. PhDr. I. J. staršieho referenta na oddelení bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a dopravných evidencií ODI, záznam o začatí disciplinárneho konania voči odvolateľovi, prezenčná listina ORPZ-VT-VO-XXX/ XXXX z preškolenia smernice pre výkon služby pri ochrane objektu OR PZ vo Vranove nad Topľou, písomné vyjadrenie odvolateľa, žiadosť o vyjadrenie sa riaditeľa OR PZ vo Vranove nad Topľou k povoleniu vstupu do objektu OR PZ vo Vranove nad Topľou na Nemocničnej 578/4 vo Vranove nad Topľou, písomné vyjadrenie riaditeľa OR PZ vo Vranove nad Topľou plk. JUDr. P. C. k povoleniu vstupu do objektu OR PZ vo Vranove nad Topľou na Nemocničnej XXX/X vo Vranove nad Topľou, disciplinárny rozkaz, písomné odvolanie odvolateľa a sprievodný list riaditeľa ODI, ktorým predložil administratívny spis poradnej komisii odvolacieho orgánu.
6. Riaditeľ ODI OR PZ vo Vranove nad Topľou začal dňa 05.11.2018 disciplinárne konanie voči npráp. C. K. s poukazom na ustanovenie § 56 ods. l zákona o štátnej službe pod č.s. M.-VT-M.-XXX-XXX/XXXX, pričom ho vyzval, aby v termíne do piatich kalendárnych dní odo dňa doručenia žiadosti o vyjadrenie predložil svoje písomné vyjadrenie.
7. Odvolateľ podal svoje vyjadrenie v zákonnej lehote dňa 23.11.2018, kde uviedol, že dňa 25.10.2018 bol požiadaný kolegom npor. PhDr. I. J. k spolupráci pri názornom vysvetlení práce s laserovým meračom typu Microdigicam pre príslušníkov sekcie kontroly a inšpekčnej služby. Zároveň odvolateľa požiadal, ak by bol ochotný prísť, aby to bolo v čase po 15.30 hod., aby sa o tom nikto nedozvedel, vzhľadom na ich pripravovanú akciu. Nakoľko odvolateľ bol na tento typ merača odborne vyškolený, odvolateľ s tým súhlasil. Príslušníci SKIS prišli pre odvolateľa do miesta jeho trvalého bydliska a odviezli ho k budove tunajšieho okresného riaditeľstva PZ v čase asi okolo 16.00 hod. Odvolateľ im vysvetlil postup práce s
predmetným meračom a ukladanie fotiek do počítača. Počas toho, ako boli v kancelárii hliadky, miestnosť č. 261, na ODI boli vstupné dvere zatvorené. Do miestnosti však v tom čase nahliadol zástupca riaditeľa OR PZ plk. Ing. G. K., ktorý ich v miestnosti videl, avšak bez slova zase dvere zatvoril a odišiel. M. uviedol, že príslušníci SKIS sa odvolateľovi riadne legitimovali. Zároveň mu ukázali aj splnomocnenie, ktoré ich oprávňuje bez ďalšieho obmedzenia a sprievodu vstupovať do objektov Ministerstva vnútra SR, čo odvolateľ považoval za dostatočné pre vstup do objektu aj v mimo pracovnej dobe. Predpokladal, že o celej tejto záležitosti sú informovaní jeho nadriadení. Príslušníci SKIS odvolateľa požiadali, aby o tom nikoho neinformoval a zachoval mlčanlivosť. Odvolateľ navrhol, aby tieto informácie boli preverené priamo na Sekcii kontroly a inšpekčnej služby.
8. V súlade s rozkazom riaditeľa OR PZ vo Vranove nad Topľou č. 30/2018 o zriadení poradnej komisie riaditeľa OR PZ vo Vranove nad Topľou pre prerokovanie odvolaní príslušníkov PZ proti rozhodnutiam vo veci služobného pomeru, určil predseda poradnej komisie riaditeľa OR PZ vo Vranove nad Topľou senát poradnej komisie na prerokovanie odvolania.
9. Senát poradnej komisie riaditeľa OR PZ vo Vranove nad Topľou posudzoval námietky odvolateľa uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa:
10. K námietke odvolateľa, že celé rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že je nepreskúmateľné, pretože výroková veta neobsahuje uvedenie konkrétnych ustanovení zákona alebo interného predpisu, ktorý mal svojim konaním porušiť, senát poradnej komisie poukázal na ust. § 241 ods. 2 zákona o štátnej službe.
11. K odvolacej námietke, že Smernica riaditeľa ORPZ vo Vranove nad Topľou č. ORPZ-VT-VO-XXX/ XXXX zo dňa 16.03.2018, ktorá upravuje výkon služby pri ochrane objektu OR PZ vo Vranove nad Topľou, je v rozpore s nariadením MV SR č. 15/2003 o fyzickej ochrane objektov MV SR a objektov PZ, pretože interné predpisy vydané na nižšom stupni riadenia sa musia vypracovávať v súlade s internými predpismi vydanými na vyššom stupni riadenia, senát poradnej komisie argumentoval, že nariadenie MV SR č. 15/2003 v čl. 10 ods. 1 písm. a/ bod 1 umožňuje policajtom vstupovať do objektov v pracovných dňoch od 06.30 hod. do 17.30 hod. Ak sú v objekte služobne zaradení v čl. 10 ods. 1 písm. a/ bod 2 umožňuje policajtom vstupovať do objektov v pracovných dňoch od 06.30 do 17.30 hod., ak nie sú v objekte služobne zaradení, ale služobný preukaz ich na vstup oprávňuje. Z uvedeného vyplýva, že pobyt odvolateľa, ako aj pracovníkov SKIS MV SR na pracovisku odvolateľa nebol v rozpore s nariadením MV SR č. 15/2003 v znení neskorších predpisov. Smernica riaditeľa OR PZ vo Vranove nad Topľou pod č. M.-VT-VO-XXX/XXXX zo dňa 16.03.2018, ktorou sa upravuje výkon služby pri ochrane objektu OR PZ vo Vranove nad Topľou, upravuje vstup do konkrétneho objektu, a to do objektu OR PZ vo Vranove nad Topľou. Vydanie uvedenej smernice je v právomoci príslušného nadriadeného s personálnou právomocou a zároveň veliteľa daného objektu a je aj v súlade s čl. 7 písm. a/ MV SR o fyzickej ochrane objektov poukazujúc na § 7 vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 88/2002 Z.z., kde sú upravené organizačné opatrenia vstupu osôb do objektov a chráneného priestoru. O smernici pre výkon služby pri ochrane objektu OR PZ vo Vranove nad Topľou bol odvolateľ preškolený pod č.: M.- VT-M.-XXX-XXX/XXXX dňa 24.04.2018 a uvedenú smernicu nerešpektoval a o vstup do budovy OR PZ nad Topľou nepožiadal riaditeľa OR PZ vo Vranove nad Topľou žiadnou formou ani ústne ani písomne.
12. Ku argumentácii odvolateľa, že na pracovisku sa zdržiaval nie zo svojej vôle, ale na základe požiadania o súčinnosť policajtmi SKIS MV SR, ktorí sa preukázali služobnými preukazmi a oprávneniami na vstup do objektov MV SR, teda že on nebol oprávnený niekoho kontrolovať, a keďže ho títo pracovníci SKIS zobrali z domu, nevidel žiaden dôvod, aby písomne žiadal o povolenie vstupu do objektu, senát poradnej komisie žalovaného konštatoval, že odvolateľ v zázname napísanom na pokyn riaditeľa ODI vo Vranove nad Topľou zo dňa 28.10.2018 uviedol, že dňa 25.10.2018 počas pracovnej rehabilitácie v čase okolo 15.45 hod. ho telefonicky kontaktoval kolega J. s tým, že prišli za ním pracovníci z inšpekcie a potrebovali by s odvolateľom súrne a osobne rozprávať. Odvolateľ mu uviedol, že má voľno, má pokazené svoje auto, následné mu kolega J. povedal, že ak súhlasí, tak po odvolateľa prídu domov a potom odvolateľa privezú, pričom vo svojom odvolaní si odvolateľ odporuje v tom, že v ňom uviedol, že dňa 25.10.2018 čerpal pracovnú rehabilitáciu a bol požiadaný pracovníkmi SKIS o súčinnosť, ktorá nezniesla odklad, bol zaviazaný mlčanlivosťou o tom komukoľvek rozprávať, nežiadal súhlas, nakoľko do 15:30 hod. ani nevedel, že takí príslušníci sa toho dňa dostavia a o takú súčinnosť odvolateľa požiadajú. Čiže rozpor je v prvotnom tvrdení, že bol požiadaný kolegom J., ale v odvolaní sa už odvoláva na žiadosť o súčinnosť SKIS.
13. Ku argumentácii odvolateľa, že je presvedčený o tom, že nadriadený predložením disciplinárneho opatrenia nepostupoval podľa § § 56 ods. 2 zákona o štátnej službe, ale prihliadal na názor riaditeľa OR PZ vo Vranove nad Topľou plk. JUDr. P. C., a že výška trestu bola riešená medzi nadriadeným a riaditeľom, čo zakladá zjavnú zaujatosť riaditeľa OR PZ vo Vranove nad Topľou, a preto vzniesol námietku zaujatosti odvolacieho orgánu, senát poradnej komisie uviedol, že táto námietka nie je dôvodná. Žiadne ustanovenie zákona o štátnej službe nevylučuje nadriadeného policajta z jeho disciplinárneho oprávnenia voči podriadenému policajtovi. Vecnú právomoc riaditeľa OR PZ vo Vranove nad Topľou vymedzuje ust. § 243 ods. 1 zákona o štátnej službe, pričom na konanie podľa zákona o štátnej službe sa Správny poriadok nepoužije. Služba podľa zákona o štátnej službe je ovládaná princípom nadriadenosti a podriadenosti, ktorý sa vo vťahu k disciplinárnemu konania premieta do § 50 zákona o štátnej službe, podľa ktorého nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia. Poukázal na poznámku odvolateľa, že ak nebude jeho odvolaniu vyhovené, tak vznáša námietku zaujatosti, ktorá by v opačnom prípade nebola relevantná, čo je možné chápať ako tzv. podmienenú námietku. Ďalej senát poradnej komisie citoval ust. § 47, § 48 ods. 3 písm. a/ a ods. 4 a § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe.
14. K námietke odvolateľa, že pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prvostupňový správny orgán neprihliadal na podmienky uvedené v ust. § 56 ods. 2 zákona o štátnej službe, a že disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 15% na dobu troch mesiacov je podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona o štátnej službe, to najvyššie, že nadriadený musí pri ukladaní disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie prihliadať na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na už spomenutý doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Odvolateľ je presvedčený, že v jeho prípade nebolo prihliadané na nič, ani na jeho výsledky a doterajšie hodnotenia. K tejto odvolacej námietke senát poradnej komisie dôvodil, že odvolací orgán nerozhoduje o výške trestu, ale aby bol objektívne zistený skutočný stav a dodržané podmienky podľa § 56 ods. 1 zákona o štátnej službe. Odvolací orgán sa uvedeným bodom nezaoberal vzhľadom k tomu, že udelenie disciplinárneho opatrenia je v disciplinárnej právomoci riaditeľa ODI OR PZ vo Vranove nad Topľou pod pplk. JUDr. K. E..
15. K ďalšej námietke, že poučenie o podaní opravného prostriedku je zmätočné, že správny orgán odvolateľa nepoučil o možnosti preskúmať dané rozhodnutie po jeho právoplatnosti súdom, čo považuje v zmysle Ústavy SR za porušenie jeho ústavných práv na spravodlivý proces, a ďalej že žiada odstrániť rozpory v záznamoch veliteľa objektu plk. Ing. K. a npráp. T., a že žiada zabezpečiť vyjadrenie SKIS k predmetnej veci žalovaný konštatoval, že konanie vo veciach služobného pomeru je vykonávané podľa zákona o štátnej službe, nie podľa Občianskeho súdneho poriadku, resp. Správneho poriadku, že na konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem výroku rozhodnutia, že disciplinárny rozkaz má byť spracovaný podľa § 241 zákona o štátnej službe, pričom disciplinárny rozkaz riaditeľa ODI OR PZ vo Vranove nad Topľou č. 3 zo dňa 30.11.2018 tieto náležitosti spĺňa. Žalovaný ďalej uviedol, že rozpory v záznamoch veliteľa objektu plk. Ing. K. a stálej služby npráp. T. nemajú žiaden vplyv pre vydanie rozhodnutia podľa § 241 ods. 3 zákona o štátnej službe.
16. K žiadosti odvolateľa zabezpečiť vyjadrenie SKIS v predmetnej veci senát poradnej komisie uviedol, že to nie je potrebné, nakoľko odvolateľ sám vo svojom zázname napísanom na pokyn riaditeľa ODI vo Vranove nad Topľou zo dňa 28.10.2018 uviedol, že dňa 25.10.2018 počas pracovnej rehabilitácie v čase okolo 15:45 hod. hod. odvolateľa telefonicky kontaktoval kolega J. s tým, že prišli za ním pracovníci z inšpekcie a potrebovali s odvolateľom súrne osobne rozprávať. Odvolateľ mu povedal, že má voľno a pokazené svoje auto. Následne mu kolega povedal, že ak súhlasí, tak po odvolateľa prídu domov a potom odvolateľa aj privezú.
17. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací orgán rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
II.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
18. Včas podanou správnou žalobou sa žaloba domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 06.02.2019, ako aj disciplinárneho rozkazu č. 3 riaditeľa ODI OR PZ Vranov nad Topľou (VT) zo dňa
30.11.2018 a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
19. Žalobca poukázal na skutkový základ a namietal, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán dospeli k neprávnemu právnemu posúdeniu. Disciplinárne previnenie žalobcu zakladal žalovaný a aj jeho nadriadený na tom základe, že podľa smernice riaditeľa OR PZ Vranov nad Topľou v mimopracovnej dobe sa možno zdržiavať v objekte len na základe súhlasu riaditeľa OR PZ VT, pričom mimopracovná doba sa podľa tejto smernice považuje od 16:00 hod. do 6:00 hod. Na druhej strane však žalobca v odvolaní poukazoval na nariadenie MV SR č. 15/2003, ktorý túto dobu upravuje ako dobu od 17:30 hod. do 6:30 hod. Vzniká tak rozpor medzi nariadením MV SR a smernicou riaditeľa OR PZ VT. Podľa názoru žalobcu je práve smernica v nesúlade s predpisom vyššej právnej sily a mala by byť v nesúladnej časti neúčinná, resp. pri právnom posúdení v tomto prípade by sa malo vychádzať práve z nariadenia MV SR, a teda za takéhoto posúdenia by žalobca nebol povinný žiadať riaditeľa o písomný súhlas so vstupom do objektu. Je podľa názoru žalobcu neprípustné, aby sa disciplinárne previnenie odvíjalo od právneho predpisu, ktorý je v rozpore s právnym predpisom vyššej právnej sily. V tejto súvislosti považuje žalobca za dôležité znova uviesť a vysvetliť, že zo strany žalobcu nešlo o úmyselné nerešpektovanie smernice, nakoľko pracovníci SKIS MV SR požiadali žalobcu prostredníctvom kolegu npor. J. o súčinnosť pri vysvetlení používania laserového ramena, s ktorým žalobca vie narábať a služobný kolega J. s týmto už dlhšie nerobil. Žalobca si dovoľuje v nadväznosti na jeho odvolanie aj upresniť, že pracovníci SKIS MV SR požiadali oboch policajtov vrátane žalobcu o mlčanlivosť a ukázali aj poverenie, ktoré ich oprávňovalo vstupovať do objektov MV SR, preto žalobca dôvodne predpokladal, že o všetkom sú informovaní jeho nadriadení a nie je dôvod žiadať písomné povolenie riaditeľa OR PZ VT o vstup do objektu mimo pracovnej doby. Pracovníci SKIS MV SR boli aj riadne evidovaní v knihe návštev, z čoho je zrejmé, že účelom tohto vstupu do objektov nebolo porušovanie predpisov. K tomuto žalobca predložil fotokópiu z knihy návštev a má za to, že z takéhoto dôkazu je možné prijať záver, že žalobca nemal v záujme neoprávnene vstupovať do objektu. Pokiaľ ide o nesúlad smernice a nariadenia MV SR, na tento rozpor poukazoval žalobca už v odvolaní. Žalovaný sa s touto námietkou v zásade vecne nijako nevysporiadal, pretože na str. 6 napadnutého rozhodnutia len parafrázoval úpravu nariadenia MV SR a následne uviedol, že smernica bola vydaná v rámci právomoci riaditeľa OR PZ VT a v súlade s čl. 7 písm. a/ nariadenia MV SR a žalobca konal v rozpore s ustanoveniami tejto smernice. Žalovaný však nedal žiadnu odpoveď na žalobcom namietané nesprávne právne posúdenie a nijako neodôvodnil, prečo je preňho predmetný zjavný rozpor v právnych predpisoch prijateľný. Navyše pokiaľ poukazuje, že smernica bola vydaná v súlade s čl. 7 písm. a/ nariadenia MV SR, toto ustanovenie odkazuje na vyhlášku Národného bezpečnostného úradu č. 88/2002 Z.z., ktorá však platila len do 30.04.2004, nakoľko bola zrušená vyhláškou Národného bezpečnostného úradu č. 215/2004 Z.z. Žalovaný sa však úplne vyhol priamemu vysvetleniu tohto zjavného nesúladu medzi právnymi normami aplikujúcimi sa na tento prípad, preto žalobca považuje jeho vyjadrenie k tejto námietke za nepreskúmateľné, nakoľko takéto odôvodnenie je zjavne nedostatočné.
20. Žalobca ďalej poukázal, že v odvolaní vyslovil dôvodnú domnienku, že žalovaný ako odvolací orgán by mohol byť pri rozhodovaní o jeho odvolaní zaujatý. Túto skutočnosť žalobca odôvodnil tým, že začiatkom marca 2018 na prvej operatívnej porade, po ustanovení JUDr. C. do funkcie riaditeľa OR PZ VT, vydal pokyn, že každé disciplinárne opatrenie musí byť pred jeho uložením s ním prekonzultované, a zároveň on sám dal podnet na disciplinárne konanie voči žalobcovi. Z tohto dôvodu tak určite bolo s riaditeľom OR PZ VT konzultované aj opatrenie ukladané žalobcovi, pričom následne riaditeľ ako žalovaný a odvolací orgán v podstate rozhodoval o odvolaní voči disciplinárnemu opatreniu, ktoré sám konzultoval s nadriadeným žalobcu. Je teda na mieste pochybovať o nezávislosti žalovaného pri jeho rozhodovaní v predmetnej veci, pokiaľ on sám mal vplyv na rozhodnutie v prvom stupni. Žalovaný v rámci vysporiadania sa s touto námietkou uviedol len poukazy na právnu úpravu právomocí riaditeľa OR PZ VT a zotrval na názore, že riaditeľ OR PZ VT konal len v zmysle svojich oprávnení, čo ho nevylučuje z disciplinárneho konania voči žalobcovi. Navyše žalovaný zmätočne uvádza, že žalobca namietal zaujatosť riaditeľa OR PZ VT z dôvodu, že tento podal podnet na začatie disciplinárneho stíhania žalobcu a zároveň mal rozhodovať o odvolaní voči disciplinárnemu rozkazu. Žalobca takýto dôvod v odvolaní neuvádzal, preto napadnuté rozhodnutie v tejto časti pôsobí značne zmätočne a nezrozumiteľne, nakoľko sa žalovaný vysporiadava s niečím, čo žalobca v odvolaní ani neuvádzal. Žalovaný tak neodpovedal na dôvodné pochybnosti žalobcu o jeho nestrannosti v odvolacom konaní, vysvetlenie ktoré žalovaný ponúka, je do veľkej miery nedostatočné, pretože nijako neprezentuje dôvody, pre ktoré by mohol byť riaditeľ OR PZ VT v odvolacom konaní nestranný. Vysvetlenie právomocí riaditeľa
OR PZ VT a poukázanie na princíp nadriadenosti a podriadenosti v policajnom zbore nijako možnú zaujatosť nevyvracia. Tento nedostatok v odôvodnení žalobca hodnotí ako nepreskúmateľnosť.
21. Žalobca tiež poukázal na absenciu aplikácie § 56 ods. 2 zákona o štátnej službe a žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí konštatoval, že udelenie disciplinárneho opatrenia je v plnej právomoci riaditeľa ODI OR PZ Vranov nad Topľou, a preto sa touto námietkou nezaoberal. V nadväznosti na toto ustanovenie žalobca zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie, ako aj disciplinárny rozkaz je do veľkej miery neprimeraný a arbitrárny. Tvrdenie, že riaditeľ ODI OR PZ VT, ako žalobcov nadriadený, má výlučnú disciplinárnu právomoc, a preto neprináleží riaditeľovi OR PZ VT ako odvolaciemu orgánu preskúmať žalobcovu námietku o nedodržaní ustanovenia § 56 ods. 2 zákona o štátnej službe je nesprávne. S poukazom na § 243 ods. 3 zákona o štátnej službe, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, žalovaný sa mal teda riadne zaoberať splnením podmienok podľa § 56 ods. 2 zákona o štátnej službe v disciplinárnom rozkaze. Ak by správne orgány na podmienky uvedené v § 56 ods. 2 zákona o štátnej službe prihliadali, bolo by zrejmé, že konanie žalobcu (za predpokladu nesúladu s úpravou vstupu do objektov MV SR) nedosahuje takej intenzity, aby mohlo byť hodnotené ako disciplinárne previnenie, a to s ohľadom na všetky okolnosti prípadu. Naopak, z oboch rozhodnutí správnych orgánov možno nadobudnúť dojem, že ich cieľom nie je dodržať účel riadneho plnenia služobnej disciplíny, ale účelovo trestať policajta rigidným a formálnym prístupom k úprave oprávnení vstupu osôb do objektov MV SR. O tom svedčí najmä to, že ani jeden zo správnych orgánov sa so závažnosťou nezaoberal a žalobcovi uložil najväčší možný disciplinárny trest. Na základe týchto skutočností je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
22. Žalobca ďalej namieta, že zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca už počas administratívneho konania žiadal skutkové okolnosti prípadu preveriť na SKIS MV SR a takisto aj v odvolaní žiadal doplniť dokazovanie o vyjadrenie SKIS MV SR, aby bolo z vykonaného dokazovania zrejmé o čo išlo dňa 25.10.2018. Žalobca má za to, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán sú povinní v zmysle § 233 zákona o štátnej službe zistiť skutočný stav veci, čiže sú viazaní vyšetrovacou zásadou a ex offo zabezpečujú dôkazy na objasnenie skutočného stavu veci. O to viac si preto mali zabezpečiť vyjadrenie zo SKIS MV SR na objasnenie celej situácie. Žalovanému, ako aj prvostupňovému správnemu orgánu však zrejme vyhovovalo, že sa s takým vyjadrením nemuseli zaoberať, keďže je najmä z vyššie uvedeného zjavné, že nemali snahu o spravodlivé prešetrenie veci. V opačnom prípade by tak museli brať do úvahy, že skutočne v daný deň nešlo zo strany žalobcu o úmyselné porušovanie služobnej disciplíny, či akékoľvek porušovanie predpisov, ale o konanie žalobcu len v rámci súčinnosti a požiadania o súčinnosť zo strany SKIS MV SR. Stanovisko SKIS MV SR, prípadne výsluchy pracovníkov, ktorí boli dňa 25.10.2018 v objekte OR PZ VT preto žalobca považuje za podstatné vykonať ako dôkazy v disciplinárnom konaní, bez toho je zistený skutkový stav nedostatočný a vysvetlenie žalovaného, že žalobca porušil smernicu, a preto je takéto dokazovanie neopodstatnené, považuje žalobca za nesúladné s procesnými postupmi podľa zákona o štátnej službe. Nezabezpečenie si uvedeného vyjadrenia prípadne výsluchov pracovníkov SKIS MV SR zakladá podľa žalobcu dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP.
III.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
23. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným vyjadrením zo dňa 08.07.2019. Zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň nežiadal, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.
24. K žalobnej námietke o nesprávnom právnom posúdení veci žalovaný argumentoval, že režimové opatrenia a vstup do objektov Ministerstva vnútra SR a PZ upravuje nariadenie MV SR č. 15/2003 o fyzickej ochrane objektov MV SR a objektov PZ v znení neskorších predpisov. Uvedené nariadenie v čl. 10 ods. 1 písm. a/ bod 1. umožňuje policajtom vstupovať do objektov v pracovných dňoch v čase od 06:30 hod. do 17:30 hod., ak sú v objekte služobne zaradení. Článok 10 ods. 1 písm. a/ bod 2. umožňuje policajtom vstupovať do objektov v pracovných dňoch v čase od 06:30 hod. do 17:30 hod., ak nie sú v objekte služobne zaradení, ale služobný preukaz ich na vstup oprávňuje. V zmysle čl. 10 ods. 1 písm. b/ bod 2. citovaného nariadenia, policajti a zamestnanci služobne a pracovne zaradení v objekte môžu mimopracovnej dobe v čase od 17.30 hod. do 06.30 hod. a v dňoch pracovného pokoja do objektov vstupovať len po predchádzajúcom písomnom súhlase priameho nadriadeného a po
vyrozumení službukonajúceho pri vchode do objektu, že bude pracovať po ukončení pracovnej doby. Z uvedeného teda vyplýva, že pobyt žalobcu, ako aj bližšie nešpecifikovaných pracovníkov Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR zo dňa 25.10.2018 na pracovisku teda nebol v rozpore s Nariadením MV SR č. 15/2003 v znení neskorších predpisov. Avšak žalovaný je v tejto súvislosti toho názoru, že to, že sa skutočne jednalo o pracovníkov Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR, na čo poukazuje žalobca, nebolo objektívne preukázané, pretože v Knihe kontrol žalovaného absentuje akýkoľvek zápis z vykonanej kontroly zo dňa 25.10.2018. Žalovaný pritom poukazuje na to, že v zmysle článku 7 ods. 2 písm. f/ nariadenia MV SR č. 82/2011 o neplánovaných a operatívnych kontrolách, zamestnanci, ktorí vykonávajú kontrolu podľa tohto nariadenia, sú povinní uviesť do hliadkovej knihy alebo knihy kontrol evidovanej na každom útvare Policajného zboru alebo úradného záznamu svoju hodnosť, titul, meno, priezvisko, funkčné zaradenie, vlastnoručný podpis, zameranie kontroly, kontrolované obdobie, deň a hodinu vykonania kontroly. V zmysle čl. 2 písm. c/ predmetného nariadenia sa neplánovanou a operatívnou kontrolou rozumie kontrola, ktorá nie je zahrnutá v pláne kontrol na príslušný kalendárny rok. Vstup a pobyt žalobcu, ako aj bližšie nešpecifikovaných pracovníkov Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR zo dňa 25.10.2018 na pracovisku síce nebol v rozpore s Nariadením MV SR č. 15/2003, avšak bol v rozpore so Smernicou riaditeľa OR PZ vo Vranove nad Topľou pre výkon služby pri ochrane objektu OR PZ vo Vranove nad Topľou evidovanej pod č. M.-VT-VO-XXX/XXXX zo dňa 16.03.2018. Tento interný akt riadenia upravuje výkon služby pri ochrane konkrétneho objektu, a to OR PZ vo Vranove nad Topľou. Vydanie uvedenej smernice je v právomoci príslušného nadriadeného a zároveň veliteľa daného objektu. Uvedená smernica upravuje režim vstupov do tohto objektu odlišne. Podľa čl. 6 bodu 1. 2. písm. a/ tejto smernice evidovanej pod číslom ORPZ-VT-VO-XXX/XXXX zo dňa 16.03.2018, do objektu môžu vstupovať a zdržiavať sa v ňom „v mimopracovnej dobe od 16.00 do 06.00 hod. a v dňoch pracovného pokoja policajti, zamestnanci Policajného zboru a pracovníci Centra podpory Prešov vrátane Jednotky podpory Vranov nad Topľou služobne a pracovne zaradení v objekte iba po predchádzajúcom písomnom súhlase riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ, že budú pracovať po ukončení pracovnej doby. Osoba, ktorá v uvedenom čase potrebuje zostať v objekte, žiadosť o písomný súhlas s uvedeným dôvodom zotrvania na pracovisku, súhlasným, resp. nesúhlasným stanoviskom riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ a jeho podpisovou doložkou doručí služobným postupom (pracovníci Centra podpory Prešov a Jednotky podpory Vranov nad Topľou cestou vedúcej Jednotky podpory Vranov n/T) riaditeľovi Okresného riaditeľstva PZ najneskôr do 15.30 hod. konkrétneho dňa a na pracovisku zostane až po odsúhlasení tejto žiadosti. Tento písomný súhlas bude evidovaný a založený na sekretariáte Okresného riaditeľstva PZ pre prípad kontroly. Písomný súhlas nie je potrebný v prípade krátkodobého vstupu do objektu pri plnení služobných úloh (napr. vyzdvihnutie nevyhnutného výstroja a výzbroje v súvislosti s činnosťou vo výjazdovej skupine a pod.); o tom však musí byť upovedomený priamy nadriadený. Tento vstup sa eviduje v knihe dochádzky na tom ktorom odbore, či oddelení Okresného riaditeľstva PZ.“ S predmetnou smernicou riaditeľa OR PZ vo Vranove nad Topľou bol žalobca preškolený v zmysle prezenčnej listiny evidovanej pod č.: ORPZ-VT-M.-XXX-XXX/XXXX dňa 24.04.2018, a napriek tomu uvedenú smernicu nerešpektoval a o vstupe do budovy OR PZ vo Vranove nad Topľou dňa 25.10.2018 po 16.00 hod. nepožiadal riaditeľa OR PZ vo Vranove nad Topľou žiadnou formou, ani ústne, ani písomne.
25. K uvedenej skutočnosti žalobca uviedol, že dňa 25.10.2018 bol požiadaný kolegom npor. PhDr. I. J. k spolupráci pri názornom vysvetlení práce s laserovým meračom typu Microdigicam pre príslušníkov sekcie kontroly a inšpekčnej služby. Zároveň ho jeho kolega požiadal, ak by bol ochotný prísť, aby to bolo v čase po 15.30 hod., aby sa o tom nikto nedozvedel, vzhľadom na ich pripravovanú akciu. Nakoľko žalobca bol na tento typ merača odborne vyškolený, súhlasil a príslušníci SKIS pre neho prišli do miesta jeho trvalého bydliska a odviezli ho k budove tunajšieho OR PZ v čase asi okolo 16.00 hod. Tu im mal žalobca vysvetliť postup práce s predmetným meračom a ukladanie fotiek do počítača. Počas toho, ako boli v kancelárii hliadky, miestnosť č. 261 na ODI boli vstupné dvere zatvorené. Do miestnosti však v tom čase nahliadol zástupca riaditeľa OR PZ plk. Ing. G. K., ktorý ich v miestnosti videl, avšak bez slova zase dvere zatvoril a odišiel. Žalobca ďalej uviedol, že príslušníci SKIS sa riadne legitimovali a zároveň mu ukázali aj splnomocnenie, ktoré ich oprávňuje bez ďalšieho obmedzenia a sprievodu vstupovať do objektov MV SR, čo považoval za dostatočné pre vstup do objektu aj v mimo pracovnej dobe, pričom predpokladal, že o celej tejto záležitosti sú informovaní jeho nadriadení.
26. Vo veci vstupu do predmetného objektu žalobcom dňa 25.10.2018 žalovaný ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalobcom spomínaný kolega PhDr. I. J. od pracovníkov Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR mal vedomosť o ich návšteve na predmetný deň 25.10.2018, pretože sa mu telefonicky
ohlásili už deň vopred, ale neuviedli presný čas ich príchodu. To, že sa jednalo o kontrolu z ich strany žalovaný usúdil zo záznamu v dochádzkovej knihe zo dňa 25.10.2018, podľa ktorej npor. PhDr. I. J. v uvedený deň opustil pracovisko o 15.30 hod., pričom v časti „poznámka“ je pri jeho mene uvedený záznam v znení „v čase od 16.00 hod, do 17.00 hod, kontrola zo SKIS“. Žalobca npráp. C. K. nie je v predmetnej dochádzkovej knihe v uvedený deň vôbec evidovaný, nakoľko ako už bolo spomenuté, v tom čase mal služobné voľno. V tejto súvislosti žalovaný zdôrazňuje, že npor. PhDr. I. J. v uvedenom čase nezastával funkciu nadriadeného, preto nebolo ani v jeho právomoci zabezpečiť prítomnosť žalobcu dňa 25.10.2018 na pracovisku, navyše mimo pracovnej doby. Vzhľadom na uvedené je žalovaný toho názoru, že npor. PhDr. J. mal zabezpečiť prítomnosť žalobcu pri uvedenej kontrole cestou priameho nadriadeného a zároveň ho tak ústne upovedomiť o ich vstupe a zotrvaní na pracovisku po 16.00 hod., o to viac, že npor. PhDr. J. mal o kontrole, resp. návšteve pracovníkov Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR vedomosť už o deň skôr, hoci bez uvedenia presného času.
27. Žalovaný ďalej poukazuje na skutočnosť, že on o vykonaní ohlásenej kontroly zo strany Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR nemal žiadnu vedomosť, hoci počas vykonania tejto kontroly mali byť prítomní aj príslušníci PZ, ktorí mali tomuto subjektu počas kontroly poskytnúť potrebnú súčinnosť. V zmysle článku 7 ods. 2 písm. a/ nariadenia MV SR č. 82/2011 o neplánovaných a operatívnych kontrolách zamestnanci, ktorí vykonávajú kontrolu podľa tohto nariadenia sú povinní oznámiť začatie a predmet kontroly vedúcemu kontrolovaného subjektu, v tomto prípade žalovanému. Rovnako je táto povinnosť upravená aj v ustanovení § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe, v zmysle ktorého sú pracovníci kontroly v súvislosti s vykonanou kontrolou povinní vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet, účel a dobu trvania kontroly a preukázať sa poverením na vykonanie kontroly spolu s dokumentom preukazujúcim ich totožnosť, pričom ak by oznámenie pred začatím kontroly mohlo viesť k zmareniu účelu kontroly, treba tak urobiť najneskôr pri začatí kontroly.
28. V súvislosti so vstupom žalobcu do objektu dňa 25.10.2018 žalovaný ďalej poukazuje na dva dôležité aspekty. Vykonanie kontroly zo strany Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR v uvedený deň bolo spojené jednak s poskytnutím súčinnosti zo strany ďalšieho príslušníka PZ npor. PhDr. I. J., ktorý v tom čase podľa Dochádzkovej knihy za rok 2018 už nevykonával žiadnu služobnú činnosť a navyše vykonanie tejto kontroly bolo spojené so vstupom a použitím údajov zo služobného počítača. Vzhľadom na to, že ani jeden zo spomínaných príslušníkov PZ, t.j. ani žalobca, ani npor. PhDr. I. J. v tom čase nezastávali žiadnu riadiacu funkciu, nepatrilo do ich kompetencie umožniť prístup do služobného počítača iným osobám, pretože takýto postup je možný iba na základe vydaného príkazu na uchovanie a vydanie počítačových údajov podľa § 90 Trestného poriadku. Zároveň nebolo v kompetencii ani jedného z nich zabezpečiť prítomnosť iného príslušníka PZ. Vzhľadom na tieto skutočnosti má žalovaný za to, že ako kontrolovaný subjekt mal byť o tejto kontrole informovaný, aby zabezpečil prítomnosť konkrétnych príslušníkov PZ pri jej vykonaní, pretože bez poskytnutia tejto súčinnosti z ich strany z dôvodu ich prípadnej neprítomnosti na pracovisku, by bol účel tejto kontroly zmarený. Keďže spomínaná súčinnosť pri tejto kontrole mala byť poskytnutá tak zo strany PhDr. I. J., ktorý po 15.30 hod. už nevykonával žiadnu služobnú činnosť, a teda sa nemal zdržiavať na pracovisku, ako aj žalobcu npráp. C. K., ktorý v uvedený deň 25.10.2018 nebol prítomný na pracovisku, pretože mal voľno, nakoľko čerpal pracovnú rehabilitáciu, je žalovaný toho názoru, že žalobca mal sám na túto skutočnosť svojho kolegu PhDr. I. J. upozorniť a následne obaja mali o uvedenej kontrole informovať svojho priameho nadriadeného a zároveň ho tak ústne upovedomiť o ich vstupe na pracovisko po 16.00 hod. No žalobca a ani jeho kolega PhDr. I. J. tak neurobili, hoci tak urobiť mohli a mali, čím žalovaný dospel k záveru, že žalobca týmto konaním porušil § 48 ods. 3 písm. a/ a h/ zákona o štátnej službe.
29. Žalobca v žalobe poukázal na nesúlad smernice riaditeľa OR PZ vo Vranove nad Topľou pod č. M.-VT-VO-XXX/XXXX s nariadením MV SR č. 15/2003 o fyzickej ochrane objektov MV SR a objektov PZ. V tejto súvislosti žalovaný konštatuje, že s predmetnou smernicou riaditeľa OR PZ vo Vranove nad Topľou bol žalobca preškolený v zmysle prezenčnej listiny dňa 24.04.2018, kedy po oboznámení sa s jej obsahom nenamietal jej nesúlad so spomínaným nariadením MV SR č. 15/2003 a ani vo veci prípadného nesúladu nepostupoval v zmysle zákona. Podľa § 48 ods. 4 zákona o štátnej službe, ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho policajtovi písomne potvrdiť a policajt je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal
trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému. Navyše ako už bolo uvedené, vydanie uvedenej smernice je v právomoci príslušného nadriadeného a zároveň veliteľa daného objektu.
30. Žalobca namietal zaujatosť žalovaného, nakoľko začiatkom marca 2018 riaditeľ OR PZ vo Vranove nad Topľou plk. JUDr. P. C. na prvej operatívnej porade po jeho ustanovení do funkcie vydal pokyn, že každé disciplinárne opatrenie musí byť pred jeho uložením s ním prekonzultované, čím má žalobca za to, že aj výška trestu bola riešená medzi nadriadeným a riaditeľom, teda odvolacím orgánom. K tejto námietke žalovaný poukázal, že služba v Policajnom zbore je podľa zákona o štátnej službe ovládaná princípom nadriadenosti a podriadenosti, pričom táto zásada sa vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu premieta do ustanovenia § 50 zákona o štátnej službe. Žiadne ustanovenie citovaného zákona preto nevylučuje nadriadeného policajta z jeho disciplinárneho oprávnenia voči podriadenému policajtovi. Žalovaný má teda zato, že tvrdenie žalobcu, podľa ktorého by o zistenom disciplinárnom opatrení nemohol rozhodovať priamy nadriadený policajta, ktorý zistil spáchanie disciplinárneho previnenia, je v priamom rozpore so zákonnou povinnosťou nadriadeného policajta riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov, teda § 50 zákona o štátnej službe, ako aj s ustanovením § 243 ods. l zákona o štátnej službe. Žiadne ustanovenie zákona o štátnej službe nevymedzuje oprávnenie príslušníka Policajného zboru uplatňovať námietku zaujatosti voči oprávneným služobným orgánom realizujúcim svoju disciplinárnu právomoc v prvom stupni, ako ani voči odvolaciemu orgánu oprávnenému rozhodovať podľa zákona o štátnej službe v druhom stupni.
31. K žalobnej námietke, že žalovaný pri ukladaní disciplinárneho opatrenia nepostupoval v zmysle § 56 ods. 2 zákona o štátnej službe žalovaný argumentoval, že udelenie disciplinárneho opatrenia je v disciplinárnej právomoci nadriadeného a taktiež jeho povinnosťou je navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností podľa § 49 písm. d/ zákona o štátnej službe. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmavajúc v zmysle § 243 ods. 3 zákona o štátnej službe napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, sa zaoberal aj posúdením druhu a výšky žalobcovi uloženého disciplinárneho opatrenia. V tejto súvislosti poukazuje, že druh a výška disciplinárneho opatrenia je výsledkom správnej úvahy prvostupňového orgánu v zmysle kritérií uvedených v ustanovení § 56 ods. 2 zákona o štátnej službe. Uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 15 % na dobu 3 mesiacov žalovaný považuje aj po zvážení doterajšieho priebehu štátnej služby žalobcu za absolútne objektívne a primerané.
32. K námietke žalobcu, že žalovaný si nevyžiadal stanovisko Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR, prípadne nevykonal výsluchy ďalších pracovníkov, ktorí boli dňa 25.10.2018 v objekte OR PZ vo Vranove nad Topľou, pretože nemal snahu o spravodlivé prešetrenie veci žalovaný konštatoval, že rozsah zabezpečených dôkazov, ako aj ich hodnotenie uviedol v odôvodnení rozhodnutia. Žalovaný má zato, že pred vydaním rozhodnutia disciplinárneho rozkazu riaditeľa ODI vo Vranove nad Topľou č. 3/2018 zo dňa 30.11.2018, ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie, bol náležite zistený skutkový stav veci, nakoľko zo zabezpečeného administratívneho spisu riaditeľa ODI OR PZ vo Vranove nad Topľou bolo zistené, že jeho súčasťou je okrem iného aj záznam staršieho referenta stála služba na OO PZ vo Vranove nad Topľou npráp. I. T., záznam PhDr. I. J., prezenčná listina z preškolenia smernice M.-VT-VO-XXX/XXXX, písomné vyjadrenie riaditeľa OR PZ vo Vranove nad Topľou plk. JUDr. P. C. k povoleniu vstupu do objektu OR PZ vo Vranove nad Topľou a iné. Z uvedeného záznamu npráp. I. T., referenta stálej služby OO PZ vo Vranove nad Topľou, odboru poriadkovej polície OR PZ vo Vranove nad Topľou zo dňa 26.10.2018 vyplynulo, že dňa 25.10.2018 v čase od 07:30 do 19:30 hod. vykonával stálu službu na OO PZ Vranov nad Topľou, pričom v čase o 15:45 hod. uzamkol automatické vchodové dvere do budovy tak, že zvonku sa do budovy nebolo možné dostať, ale z budovy bolo možné odísť, keďže policajti odchádzajú aj neskôr z budovy OR PZ VT. V čase okolo 16:15 hod. sa zdržiaval v priestoroch stálej služby OO PZ VT, kde cez okno k informátorovi videl ako kolega z ODI VT I. J. odchádza z vestibulu budovy von pred budovu OR PZ VT a hneď sa vrátil so štyrmi jemu neznámymi osobami a kolegom z ODI VT C. K., pričom do priestorov OO PZ VT a na stálu službu neprišli, tak vyšiel do vestibulu OR PZ VT, kde zbadal, že všetci spolu odišli do priestorov ODI VT. Následne po približne 45 minútach zo stálej služby Obvodného oddelenia OR PZ VT videl cez okno k informátorovi, že všetky hore uvedené osoby spolu z budovy odišli cez hlavný vchod OR PZ VT. Ďalej zo zabezpečeného vyjadrenia riaditeľa OR PZ vo Vranove nad Topľou plk. JUDr. P. C., ktorý je zároveň aj vedúci objektu vyplynulo, že ako vedúci objektu na deň 25.10.2018 nedal nikomu písomný súhlas na zotrvanie, resp. vrátenie sa, ani na vstup do budovy OR PZ vo Vranove n/T.
33. Ku skutočnosti uvádzanej žalobcom, že žalovaný v rozpore so zásadou ex offo si nevyžiadal stanovisko zo Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR o ich prípadnej kontrole zo dňa 25.10.2018, žalovaný opätovne poukázal na kópiu z dochádzkovej knihy zo dňa 25.10.2018, podľa ktorej npor. PhDr. I. J. v uvedený deň opustil pracovisko o 15.30 hod., pričom v časti „poznámka“ je pri jeho mene uvedený záznam v znení „v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod. kontrola zo SKIS“. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že títo bližšie nešpecifikovaní pracovníci Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR sa dňa 25.10.2018 nachádzali na OR PZ vo Vranove nad Topľou za účelom vykonania kontroly a nie za účelom operatívno - pátracieho preverovania, v dôsledku čoho mali byť podľa vyjadrenia žalobcu títo pracovníci SKIS evidovaní v knihe návštev. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že v Knihe návštev v daný deň nie sú evidované žiadne osoby, ktoré by navštívili žalobcu npráp. C. K. a jeho kolegu npor. PhDr. I. J., teda tvrdenie žalobcu, že sa dňa 25.10.2018 v danom prípade jednalo zo strany pracovníkov Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR iba o návštevu, nemôže v nijakom smere obstáť. Podľa názoru žalovaného by sa správny súd mal zaoberať aj tým, akým spôsobom žalobca zabezpečil kópiu časti Knihy návštev žalovaného, nakoľko o možnosť vyhotoviť si záznam z tejto knihy nepožiadal svojho priameho nadriadeného, túto knihu si svojvoľne a bez vedomia nadriadeného na tento účel zobral a nikoho o tom neinformoval. V Knihe návštev absentuje akýkoľvek záznam o osobách, ktoré by v uvedený deň navštívili žalobcu npráp. C. K. a jeho kolegu npor. PhDr. I. J. a v skutočnosti žalobcom doložená kópia z Knihy návštev je kópiou Dochádzkovej knihy, čím žalobca úmyselne zavádza súd. Vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti má žalovaný zato, že bolo dostatočne preukázané, že žalobca dňa 25.10.2018 konal v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm. a/ a písm .h/ zákona o štátnej službe, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe, a preto si k uvedenej veci už nevyžiadal stanovisko Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR
IV.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika žalobcu)
34. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa písomným podaním (replikou) vyjadril žalobca. Poukázal na nesprávnu argumentáciu žalovaného, ktorý si musí byť aj vedomý nesprávnosti svojho tvrdenia. Nie je akceptovateľné, aby právny predpis nižšej právnej sily (Smernica riaditeľa OR PZ) bol v rozpore s nariadením MV SR. Argumentácia žalovaného by obstála len vtedy, ak by napr. nariadenie MV SR neupravovalo nejakú okolnosť presne a ponechalo by to na konkrétnych riaditeľov, aby špecifikovali danú oblasť podľa svojej potreby. To sa ale v tomto prípade nestalo, nakoľko už nariadenie MV SR o fyzickej ochrane objektov MV SR a objektov PZ (čiastka 15, z roku 2003) upravuje v čl. 10 bod 1 jednoznačne, že do objektov možno vstupovať v pracovných dňoch od 6.30 do 17.30 hod. Dané ustanovenie tak neoprávňuje riaditeľa OR PZ prijať právnu normu, ktorá bude v rozpore s daným predpisom vyššej právnej sily, ako to urobil žalovaný, keď v Smernici pre výkon služby pri ochrane objektu OR PZ vo Vranove nad Topľou v čl. 6 upravil vstup do objektu v pracovných dňoch od 6.00 do 16.00 hod. Nariadenie, ani pokyn o vstupe do budovy neupravujú, že tam nemôže vojsť v čase pracovnej rehabilitácie policajt. Píše sa tam, že ak je „zaradený“. Žalobca v čase skutku aj k dnešnému dňu je zaradený na danom útvare. Žalobca do budovy vstúpil na žiadosť operatívnych pracovníkov UIS, ktorí tam plnili služobné úlohy, o čom svedčí, že ho z domu zobrali na služobnom vozidle a aj odviezli domov, teda do budovy nevstúpil svojvoľne. O tom, či nadriadený bol o ich činnosti na OR PZ informovaný vedomosť nemohol mať, ale predpokladal, že ho o tom informovali. Žalobca žiadal žalovaného, aby si okolnosti vstupu pracovníkov inšpekcie MV SR preveril na inšpekcii MV SR UIS Košice, čo žalovaný nevykonal. Pri kontrole sa nejednalo o kontrolu v zmysle interného aktu riadenia, ako to uvádza žalovaný, a o operatívnu činnosť príslušníkov PZ v tom čase plniacich úlohy UIS v zmysle iných právnych predpisov. Podľa vedomostí žalobcu jeho kolega J. sa po ukončení služby o 15.30 hod. odpísal, že odchádza domov, kedy príslušníci zaradení na UIS vošli do jeho kancelárie za účelom operatívnej činnosti. Čo je ale mimoriadne dôležité uviesť je skutočnosť, že žalovaný neuviedol súdu pravdu ohľadom knihy návštev. Do 15.00 hod. evidovala návštevy vrátnička zaradená na Centre podpory. Po 15.00 hod. neexistovala žiadna kniha návštev. Táto bol zavedená až po dátume 25.10.2018, nachádza sa pri miestnosti stálej služby OO PZ Vranov nad Topľou a do užívania bola zavedená dňa 08.11.2018.
35. Vo veci samotnej žalobca navrhuje vyhovieť žalobe, zrušiť napadnuté rozhodnutia a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.
V.
Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika žalovaného)
36. K replike žalobcu zaslal žalovaný svoje vyjadrenie (dupliku) písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 30.07.2020. Opätovne poukázal, že s predmetnou smernicou riaditeľa OR PZ vo Vranove nad Topľou pod č. M.-VT-VO-XXX/XXXX zo dňa 16.03.2018, ktorá upravuje výkon služby pri ochrane konkrétneho objektu, a to OR PZ vo Vranove nad Topľou bol žalobca preškolený v zmysle prezenčnej listiny evidovanej dňa 24.04.2018, pričom po oboznámení sa s jej obsahom žalobca nenamietal jej nesúlad so spomínaním nariadením MV SR č. 15/2003 a ani vo veci prípadného nesúladu nepostupoval v zmysle zákona o štátnej službe.
37. Žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že žalobcov kolega PhDr. I. J. podľa samotného vyjadrenia menovaného, ktoré uviedol už v rámci disciplinárneho konania, mal vedomosť od pracovníkov Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR o ich návšteve na predmetný deň 25.10.2018, pretože sa mu telefonicky ohlásili už deň vopred, ale neuviedli presný čas ich príchodu. To, že sa jednalo o kontrolu z ich strany žalovaný usúdil zo záznamu v dochádzkovej knihe zo dňa 25.10.2018, podľa ktorej npor. PhDr. I. J. v uvedený deň opustil pracovisko o 15.30 hod., pričom v časti „poznámka“ je pri jeho mene uvedený záznam v znení „v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod. kontrola zo SKIS“. Žalobca nie je v predmetnej dochádzkovej knihe v uvedený deň vôbec evidovaný, nakoľko ako už bolo spomenuté v tom čase mal služobné voľno, pretože čerpal pracovnú rehabilitáciu, a teda vôbec sa nemal zdržiavať na pracovisku. Keďže žalobcov kolega npor. PhDr. I. J. v uvedenom čase nezastával funkciu nadriadeného, nebolo ani v jeho právomoci zabezpečiť prítomnosť žalobcu dňa 25.10.2018 na pracovisku, navyše mimo pracovnej doby. Jeho prítomnosť mala byť zabezpečená cestou priameho nadriadeného, teda riaditeľa ODI vo Vranove nad Topľou, čím by bol zároveň upovedomený aj o ich vstupe a zotrvaní na pracovisku po 16.00 hod.
38. V súvislosti s „Knihou návštev“ evidovanou a danou do užívania dňa 08.11.2018 žalovaný poukazuje na to, že v tejto veci naopak súd zavádza žalobca. V zmysle smernice riaditeľa OR PZ vo Vranove nad Topľou pre výkon služby pri ochrane objektu OR PZ vo Vranove nad Topľou evidovanej pod č. M.-VT- VO- XXX/XXXX do „Knihy návštev“ sa zapisujú všetky osoby vstupujúce do objektov s výnimkou príslušníkov PZ a zamestnancov okresného riaditeľstva. Zapisovanie zabezpečuje informátor Centra podpory Prešov, po skončení úradných hodín za zapisovanie zodpovedá stála služba OO PZ vo Vranove nad Topľou. Čo je však mimoriadne dôležité, príslušník Policajného zboru alebo zamestnanec, ktorý osobu v objekte v sprevádza je povinný dozrieť na zapísanie osoby do „Knihy návštev“. Predmetná „Kniha návštev“ bola v čase spáchania skutku daná do užívania dňa 31.05.2017 a okrem tejto „Knihy návštev“ za účelom evidencie osôb vstupujúcich do predmetného objektu nebola evidovaná žiadna iná „Kniha návštev“. Kniha návštev evidovaná a daná do užívania dňa 08.11.2018, na ktorú poukazuje žalobca, slúži výlučne pre potreby OO PZ vo Vranove nad Topľou, o čom svedčí aj skutočnosť, že do užívaniu ju dal riaditeľ OO PZ vo Vranove nad Topľou mjr. Mgr. I. J., a to za účelom evidencie vstupu do služobnej telocvične, ktorú mimo pracovného času a výkonu služby navštevujú príslušníci Policajného zboru služobne zaradení na OR PZ vo Vranove nad Topľou. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný zotrval na svojom návrhu, aby správny súd žalobu zamietol s tým, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
VI.
Posúdenie podstatných skutkový tvrdení a právnych argumentov
39. Podľa § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu, v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na citované ustanovenie, upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 23.04.2021 do 30.04.2021. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3 SSP) dňa 29. apríla 2021.
40. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).
41. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
42. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušované alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
43. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
44. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
45. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
46. Podľa § 48 ods. 3 písm. a/, písm.h/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe (ďalej len „zákon o štátnej službe“), policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený; dodržiavať služobnú disciplínu.
47. Podľa § 50 zákona o štátnej službe, nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.
48. Podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.
49. Podľa § 52 ods. 2 zákona o štátnej službe, podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie policajta, ktoré má znaky priestupku (ďalej len „priestupok“).
50. Podľa § 53 ods. 1 zákona o štátnej službe, disciplinárnym opatrením je
a) písomné pokarhanie,
b) zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci.
51. Podľa § 56 ods. 1 zákona o štátnej službe, pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
52. Podľa § 56 ods. 2 zákona o štátnej službe, pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.
53. Podľa § 241 ods. 1 - 4 zákona o štátnej službe, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba
sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. (3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. (4) Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.
54. V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Disciplinárne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa.
55. Na objasnenie a sankcionovanie disciplinárneho previnenia musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne), pričom v prípade, žeby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného).
56. Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. Disciplinárnym opatrením je písomné pokarhanie, zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov, zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, zákaz činnosti alebo prepadnutie veci.
57. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia, postupu správneho orgánu podľa Správneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
58. Správny súd je toho názoru, že správne orgány oboch stupňov nepostupovali v súlade s § 56 ods. 2 zákona o štátnej službe, že svoje rozhodnutia náležitým spôsobom neodôvodnili. Za nedostatočné odôvodnenie správny súd považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé aké úvahy viedli orgány verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci a podobne. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, udáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy, vyjadrenie účastníkov konania, musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov rozhodnutia na základe ktorých orgán verejnej moci rozhodol je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného
práva. S týmto právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia dôvodov rozhodnutia), extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyhodnotené alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení zo žiadnej možnej interpretácie nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.
59. Správny súd nie je oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu toho odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. Správnym orgánom oboch stupňov možno vyčítať nedostatočné odôvodnenie druhu uloženého disciplinárneho opatrenia. Zvlášť v prvostupňovom rozhodnutí absentuje vyjadrenie ako rozhodujúci správny orgán prihliadal na povahu protiprávneho konania, na okolnosti za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia, a doterajší postoj žalobcu k plneniu služobných povinností, a tento nedostatok neodstránil. Tieto nedostatky neodstránil vo svojom rozhodnutí ani žalovaný.
60. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod č. R 33/2006, podľa ktorého rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvod jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť.
61. Správny súd zdôrazňuje, že právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i prvostupňového správneho orgánu, aj žalovaného, podľa právnej teórie spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu, obsahuje náležitosti určené právnou úpravou i náležitosti stanovené právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné ako je nepochybne aj ustanovenie § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia s tým, čo mu ukladá zákon, vysporiadať. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore aj len čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ak disciplinárny orgán len poukáže na zákonné citácie, bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých kritérií, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery z absencie skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.
62. Aj konštantná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky judikovala viackrát, že osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy. Nestačí uviesť, že pri uložení určitého opatrenia na základe voľnej úvahy správny orgán prihliadal na mieru zavinenia a rozsah opatrenia bol uložený v rámci ustanoveného rozpätia. Správny orgán sa musí vyrovnať so všetkými hľadiskami pre uloženie opatrenia. Inak by bolo takéto rozhodnutie nepreskúmateľné (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžo/11/2013).
63. Zákonné ustanovenie § 56 ods. 2 zákona o štátnej službe priamo oprávnenému orgánu ukladá pri disciplinárnom previnení prihliadať na plnenie služobných povinností, a teda na to, aký vplyv toto plnenie malo na rozhodovanie o disciplinárnom previnení žalobcu, na povahu protiprávneho konania, na okolnosti za ktorých bolo spáchané, na jeho následky a mieru zavinenia. Na to, aby rozhodnutie vydané
disciplinárnym konaním bolo preskúmateľné, a aby obsahovalo dostatok dôvodov musí obsahovať odôvodnenie v smere ako disciplinárny orgán na tú, ktorú zo skutočností uvedených v § 56 ods. 2 zákona o štátnej službe prihliadal, a ako tieto skutočnosti vyhodnotil, či nepostačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia uloženie výčitky podľa § 54 zákona o štátnej službe. Správny súd uvádza, že nie je v jeho kompetencii posudzovať alebo nahrádzať činnosť správnych orgánov, a tiež posudzovať otázku závažnosti porušenia služobných povinností, pretože to je všetko úlohou samotného správneho orgánu. Na to, aby správny súd mohol vykonávať svoju úlohu spočívajúcu v preskúmaní dodržania zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu, je nutné aby sa správny orgán s týmito otázkami náležite vysporiadal. V tomto smere sú rozhodnutia správnych orgánov nepreskúmateľné, pretože z nich nie je jasné ktoré skutočnosti považovali správne orgány oboch stupňov za rozhodujúce pre voľbu medzi naznačenými niekoľkými možnosťami, akými skutkovými a právnymi úvahami sa pri tom riadili, a či ich úvaha neporušuje pravidlá logického uvažovania. Tieto okolnosti pri preskúmavaní rozhodnutia vydaného na základe voľnej správnej úvahy musí súd podrobiť svojej kognícií, aby mohol dospieť k záveru, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom.
64. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu negatívne ovplyvňuje ústavné právo žalobcu na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle článku 46 ods. 2 Ústavy SR, pretože sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmov odpiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje subjektívne právo(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1So/115/2010). Správny orgán i pri voľnom uvážení nesmie nerešpektovať zákon, ako i prekračovať jeho medze, a tiež nesmie pri použití voľnej úvahy prejavovať svoju ľubovôľu. Rubom diskrečného oprávnenia správneho orgánu je povinnosť voľnú úvahu použiť a jej použitie zdôvodniť.
65. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn. 6Sžo/102/2014 zo dňa 30.03.2016, z ktorého vyplýva, že...: „V tomto smere sa však senát najvyššieho súdu stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu, nakoľko všeobecne platí, že pokiaľ je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdenia dôvodnosti iných žalobných námietok. Ak by krajský súd nezrušil napadnuté rozhodnutie zo zjavnej nezrozumiteľnosti správneho rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť, a naopak, ďalej by rozvinul a hodnotil len dôvody, ktoré z hľadiska výroku napadnutého rozhodnutia neboli podstatné, vtedy by bol nepreskúmateľný aj jeho rozsudok.“
66. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov, na absenciu skutočností, respektíve kritérií uvedených v § 56 ods. 2 zákona o štátnej službe, a s tým súvisiace chýbajúce správne úvahy v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, správny súd s poukazom na vyššie uvedený právny názor najvyššieho súdu, sa nemohol vysporiadať s ďalšími žalobnými námietkami žalobcu.
67. Správny súd preto podľa § 191 ods. 1 písm. d/,e/ SSP zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd, ako to vyplýva z ustanovenia § 191 ods. 3 SSP, nie je obligatórne viazaný návrhom žalobcu na zrušenie rozhodnutia prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu kumulatívne, ale je to na právnom posúdení správneho súdu.
68. Správny súd z opatrnosti pripomína, že v zmysle § 71 SSP, ak osobitný predpis upravujúci priestupky, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty na súde počas konania neplynú.
69. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude výrok rozhodnutia formulovať tak, aby spĺňal požiadavku určitosti v odôvodnení rozhodnutia, uviesť akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení skutku žalobcu, ktorý sa mu kladie za vinu, prihliadnuť na povahu protiprávneho konania, na okolnosti za ktorých bolo spáchané, na následky, mieru zavinenia, a tieto zistené skutočnosti v zmysle § 56 ods. 2 zákona o štátnej službe vyhodnotiť v medziach správnej úvahy.
70. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca využil svoje práva a už počas administratívneho konania žiadal
skutkové okolnosti preveriť, prípadne doplniť dokazovanie o vyjadrenie SKIS MV SR, aby bolo pre dostatočné zistenie skutkového stavu zrejmé o akú kontrolu išlo dňa 25.10.2018. Žalovaný sa s návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania za účelom úplného zistenia skutočného stavu veci v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia nevysporiadal dostatočným spôsobom.
71. Žalobca poukázal na rozpor medzi nariadením MV SR č. 15/2003 a Smernicou riaditeľa OR PZ Vranov nad Topľou zo dňa 16.03.2018. Žalovaný sa s touto žalobnou námietkou vznesenou aj v odvolacom konaní v medziach logickej úvahy nevysporiadal a za takéhoto posúdenia je otázne, či konaním žalobcu skutočne došlo k porušeniu služobných povinností tak, ako to konštatovali správne orgány v svojich rozhodnutiach.
72. Prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný taktiež neodôvodnili s poukazom na § 56 ods. 2 zákona o štátnej službe druh uloženého disciplinárneho opatrenia. Chýba tu správna úvaha správneho orgánu z akého dôvodu určil žalobcovi práve disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov.
73. Správny súd zdôrazňuje, že je neprípustné, aby žalovaný dopĺňal chýbajúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vyjadrení k žalobe resp. v duplike , nakoľko žalobca s poukazom na článok 2 ods. 2 Ústavy SR má právo na doručenie takého rozhodnutia, ktoré bude jasne, presvedčivo odôvodnené tak, aby bolo zrozumiteľné jemu ako účastníkovi konania.
74. Žalovaný je povinný v ďalšom konaní vydať rozhodnutie v súlade s § 241 zákona o štátnej službe; a to doplniť dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci, v odôvodnení nového rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedený pri hodnotení dôkazov a pri využití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, zároveň je povinný vysporiadať sa so všetkými námietkami žalobcu.
75. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavného práva navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé.
76. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Nestačí len citácia príslušného právneho predpisu, ale je žiaduce, aby správny orgán vyložil aj obsah právnej normy tak, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.
77. Správny súd poznamenáva, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že úlohou súdu nie je argumentovať ku každej žalobcom vznesenej žalobnej námietke, ale vysporiadať sa s tými, ktoré sú pre konanie podstatnými. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2 Sžo/24/2013 zo dňa 18.06.2014 uviedol, že súčasťou základného práva účastníka na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo „na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň uviedol, že všeobecný súd „nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: ... „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn.2 Sžo/24/2013 zo dňa 18.06.2014 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument
prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“.
78. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
79. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 167 ods. 1 SSP a priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. S poukazom na § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
80. Toto rozhodnutie senát súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).