Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4Csp-42-2020.pdf
PDF · 98.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4Csp/42/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou, v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. C., E. XXX/XX, o zaplatenie 277,59 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty 183,71 eur, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 277,59 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 47,70 eur za obdobie od 01.12.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 104,83 eur za obdobie od 30.12.2017 do zaplatenia úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11,08 eur za obdobie od 01.02.2018 do zaplatenia úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 56,99 eur za obdobie od 02.03.2018 do zaplatenia úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 56,99 eur za obdobie od 30.03.2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 183,71 eur a nahradiť trovy konania. V žalobe žalobca uviedol, že na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil. Na cenu dodaných verejných služieb v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o poskytovaní verejných služieb vystavil a doručil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 30.11.2017, faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 29.12.2017, faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 31.01.2018, faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 01.03.2018 a faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 29.03.2018. Poplatky účtované žalovanému v týchto faktúrach titulom upomienky oneskorenej platby, náhrady nákladov, poplatku za prerušenie/obmedzenie poskytovania služieb si žalobca podanou žalobou neuplatnil. Na zabezpečenie záväzku viazanosti žalovaného zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, tzv. degresívna zmluvná pokuta, ktorej základ sa za každý deň plnenia zmluvy pomerne znižuje. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný porušil záväzok viazanosti tým, že porušil zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté verejné elektronické komunikačné služby po dobu dlhšiu ako 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Uplatňovaná zmluvná pokuta v sume 183,71 eur, vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX, bola v zmysle zmluvy o poskytovaní verejných služieb vypočítaná degresívnym spôsobom so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb. Napriek tomu, že právny
predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil, žalovaný mu v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy o poskytovaní verejných služieb dohodnutú cenu za poskytnuté služby a vyúčtovanú zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s jej zaplatením. Ďalej žalobca uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 08.07.2020, bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatenej ceny za poskytnuté verejné služby a vyúčtovanej zmluvnej pokuty v celosti postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Žalobca k žalobe priložil žiadosti účastníka zo dňa 19.12.2016 a 20.12.2016 o zmenu zmluvy, Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohou, oznámenie o postúpení pohľadávky, výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 09.09.2020 s rozpisom dlžnej sumy a kópiou podacieho hárku, dodatok zo dňa 21.12.2016 k zmluve o poskytovaní verejných služieb a faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX.
2. Súd (ešte pred doručením žaloby žalovanému) vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k splneniu zákonných podmienok postúpenia podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Zároveň súd touto výzvou žiadal žalobcu, aby predložil doklady preukazujúce dodržanie podmienok podľa tohto zákonného ustanovenia. Súd v zátvorke priamo poukázal na písomnú výzvu postupcu pred postúpením pohľadávky.
3. Žalobca k uvedenému uviedol, že boli podľa jeho názoru splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Uviedol, že za účelom preukázania aktívnej legitimácie súdu predložil výzvy právneho predchodcu zo dňa 15.11.2017, 15.01.2018, 15.02.2018, 15.03.2018, 15.04.2018, 15.05.2018 a 15.11.2018, pričom žalovaný, napriek písomným výzvam, svoj dlh nezaplatil a dostal sa do omeškania so zaplatením dlhu trvajúcim viac ako 90 kalendárnych dní.
4. Žalovanému bola žaloba doručená zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, nakoľko sa, ani po vykonaní všetkých potrebných úkonov, nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
5. Podaním doručeným súdu dňa 26.04.2021 žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Zároveň žalobca uviedol, že na základe bodu 3 na str. 3 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.12.2016 si žalobca v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému nárok na zmluvnú pokutu v zníženej (degresívnej) výške 183,71 eur oproti dohodnutému základu v počiatočnej výške 398,- eur. Žalobca teda u žalovaného zohľadnil počet dní, ktoré mu uplynuli zo záväzku viazanosti, pričom zohľadnil aj obdobie, počas ktorého bol žalovaný v omeškaní a neuhrádzal faktúry za poskytnuté služby. Žalovaný porušil zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby po dobu dlhšiu ako 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta bola v zmysle zmluvy vypočítaná degresívnym spôsobom so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti. Žalovanému boli poskytované služby odo dňa 21.12.2016. Služby boli žalovanému prerušené dňa 14.03.2018 t. j. po 448 dňoch od začiatku využívania služieb. Z dohodnutého obdobia viazanosti v dĺžke 834 dní (27 mesiacov), boli žalovanému poskytnuté služby len po dobu 448 dní, teda žalovaný porušil svoj záväzok viazanosti o 385 dní zostávajúcich do konca doby viazanosti. Výpočet (podľa vzorca uvedeného v dohode o zmluvnej pokute) je nasledovný: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = (Základ zmluvnej pokuty/celkový počet dní doby viazanosti) x počet dní zostávajúcich do konca doby viazanosti. Celková suma vyúčtovanej zmluvnej pokuty vo výške 183,71 eur teda pozostáva zo súčtu všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby, a to v podobe zľavy zo štandardných poplatkov za služby a z neakciovej kúpnej ceny MT/Dátového zariadenia. Žalovaný si musel byť podľa žalobcu vedomý hrozby, že v prípade neplnenia si záväzkov počas doby viazanosti bude povinný zaplatiť protihodnotu uvedenej paušalizovanej náhrady škody, ktorou je dojednaná zmluvná pokuta. Žalobca zároveň uviedol, že má za to, že zmluvná pokuta uplatnená v tomto prípade bola dojednaná v súlade s rozhodovacou praxou slovenských súdov, pričom priamo poukázal na niektoré rozhodnutia. K tomuto podaniu žalobca priložil aj Cenník pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s.
6. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ako zákon o elektronických komunikáciách), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
7. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak to povaha súdu umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
8. Podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
9. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvu o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť predmetné pripojenie k verejnej sieti, alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných bodov. Písomnú zmluvy o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré poľa OZ možno dojednať len v písomnej forme.
10. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
12. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka, (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením dodatku zo dňa 21.12.2016 k zmluve o poskytovaní verejných služieb, žiadostí účastníka zo dňa 19.12.2016 a 20.12.2016 o zmenu zmluvy, Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Cenníka pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., faktúr č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, Zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohou, oznámenia o postúpení pohľadávky a výzvy na zaplatenie pohľadávky zo dňa 09.09.2020 s rozpisom dlžnej sumy a kópiou podacieho hárku.
14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469, uzatvorila so žalovaným dňa 21.12.2016 dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb. V zmysle tohto sa spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako podnik zaviazala poskytnúť a aktivovať žalovanému ako účastníkovi program služieb Happy XXL NAJ za ceny podľa cenníka. Žalovanému bol zároveň poskytnutý mobilný telefón Samsung Galaxy A3 2016 Black za akciovú cenu 1,- eur, pri neakciovej maloobchodnej cene 279,- eur. Predmetným dodatkom bola medzi zmluvnými stranami dojednaná aj zmluvná pokuta, ktorej základom bola suma 398,- eur, ktorá sa mala trvaním zmluvy znižovať podľa dojednaných zmluvných podmienok.
15. Medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným tak bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle § 43 zákona o elektronických komunikáciách, ktorá je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom o elektronických komunikáciách má povahu vzťahu všeobecného a osobitého predpisu. Je nepochybné, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. pri uzatváraní zmluvy vystupovala ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
16. Súd mal za nesporné, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. splnila svoj zmluvný záväzok a poskytla žalovanému služby podľa zmluvy. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. vystavila, v súlade s § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, žalovanému faktúry za poskytnuté služby a to:
- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 30.11.2017 na sumu 67,71 eur za poskytnuté služby + 4,99 eur za upomienku (žalobca si žalobou uplatnil sumu 47,70 eur za poskytnuté služby),
- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 29.12.2017 na sumu 104,83 eur za poskytnuté služby + 24,79 eur za obmedzenie poskytovania služieb a upomienku (žalobca si žalobou neuplatnil sumu 24,79 eur za obmedzenie poskytovania služieb a upomienku),
- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 31.01.2018 na sumu 61,09 eur za poskytnuté služby + 24,79 eur za náklady vymáhania (žalobca si žalobou uplatnil sumu 11,08 eur za poskytnuté služby),
- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 01.03.2018 na sumu 56,99 eur za poskytnuté služby + 4,99 eur za náklady vymáhania (žalobca si žalobou neuplatnil sumu 4,99 eur na nákladoch vymáhania),
- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 29.03.2018 na sumu 56,99 eur za poskytnuté služby + 19,80 eur za náklady vymáhania (žalobca si žalobou neuplatnil sumu 19,80 eur na nákladoch vymáhania). Nesporným bolo aj to, že žalovaný za poskytnutie služieb odplatu neuhradil, resp. uhradil len v nižšej ako vyúčtovanej výške.
17. Súd mal za preukázané aj to, že (vzhľadom na neplnenie si zmluvných povinností žalovaným) spoločnosť Slovak Telekom, a.s. dňa 14.03.2018 prerušila poskytovanie služieb. Následne si faktúrou č. XXXXXXXXXX, zo dňa 15.09.2018, splatnou dňa 01.10.2018, táto spoločnosť uplatnila voči žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 183,71 eur.
18. Súd v danej veci preskúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorou sa v zmysle ustálenej judikatúry rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t.j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej, t.j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je totižto imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009).
19. Súd mal za preukázané, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola dňa 08.07.2020 uzatvorená medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá sa vymáha v tomto konaní, na žalobcu. Postúpenie bolo súdu preukázané predložením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok, prílohy, v ktorej bola presne špecifikovaná postupovaná pohľadávka, ktorá sa vymáha v tomto konaní, ako aj listom spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (postupcu) zo dňa 22.07.2020 s názvom oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý bol adresovaný žalovanému.
20. Keďže Slovak Telekom, a.s. je podnikom poskytujúcim verejné služby podľa zákona o elektronických komunikáciách, bolo potrebné skúmať podmienky pre platné postúpenie pohľadávky nielen v zmysle Občianskeho zákonníka, ale aj v zmysle ustanovenia § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, z ktorého je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia zo strany podniku môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Poskytovateľ verejných služieb (podnik) má oprávnenie postúpiť len peňažný záväzok, s ktorým je dlžník (účastník) aktuálne po stanovenú dobu (dlhšie ako 90 dní) aj napriek písomnej výzve podniku nepretržite v omeškaní.
21. Súd preto v priebehu konania vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k splneniu zákonných podmienok postúpenia podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách. Zároveň súd žiadal žalobcu, aby predložil doklady preukazujúce dodržanie podmienok podľa tohto zákonného ustanovenia. Súd v zátvorke priamo poukázal na písomnú výzvu postupcu pred postúpením pohľadávky.
22. Žalobca k uvedenému uviedol, že boli podľa jeho názoru splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách. Uviedol, že za účelom preukázania aktívnej legitimácie súdu predložil výzvy právneho predchodcu zo dňa 15.11.2017, 15.01.2018, 15.02.2018, 15.03.2018, 15.04.2018, 15.05.2018 a 15.11.2018, pričom žalovaný, napriek písomným výzvam, svoj dlh nezaplatil a dostal sa do omeškania so zaplatením dlhu trvajúcim viac ako 90 kalendárnych dní.
23. Preskúmaním spisu však súd zistil, že žalovanému boli dňa 15.11.2017, 15.12.2017, 15.01.2018, 15.02.2018, 15.03.2018 a 15.09.2018 vystavené faktúry za poskytnuté služby. Tieto faktúry, pravidelne vystavované za mesačné fakturačné obdobie, však nemožno považovať za výzvu pred postúpením pohľadávky podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách. Súd poukazuje aj na právny názor vyslovený Krajským súdom v Prešove, ktorý uviedol, že faktúry veriteľa na úhradu dlžnej sumy nemožno považovať za výzvy v zmysle § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, nakoľko tieto neobsahujú poučenie dlžníka o možnosti postúpenia pohľadávky (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.09.2020, sp. zn. 17CoCsp/34/2020). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlhu až výzvou právneho zástupcu žalobcu zo dňa 09.09.2020, ktorá bola žalovanému odoslaná (podľa predloženého podacieho hárku) dňa 11.09.2020, teda až po postúpení pohľadávky.
24. Zároveň má súd za to, že nebolo zo strany žalobcu preukázané ani omeškanie dlžníka po dobu 90 dní. Z § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách totižto vyplýva, že omeškanie dlžníka viac ako 90 dní musí nastať až po doručení výzvy na úhradu dlhu („...ak je napriek písomnej výzve podniku jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní...“). Možno teda vyvodiť, že omeškaniu dlžníka viac ako 90 kalendárnych dní musí predchádzať písomná výzva podniku, ktorá došla do dispozičnej sféry dlžníka. Keďže v danom prípade absentovala písomná výzva, absentovalo aj jej doručenie a teda aj omeškania dlžníka po dobu 90 dní od jej doručenia.
25. Keďže žalobca, napriek výzve súdu na predloženie dokladov preukazujúcich dodržanie podmienok postúpenia pohľadávky podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách s výslovným poukázaním na písomnú výzvu postupcu pred postúpením pohľadávky, nepredložil písomnú výzvu postupcu pred postúpením pohľadávky podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, nepreukázal jej doručenie žalovanému a ani omeškanie žalovaného po dobu 90 dní od doručenia výzvy do postúpenia pohľadávky, nemožno konštatovať iné ako to, že neboli splnené zákonom stanovené predpoklady na riadne postúpenie pohľadávky podnikom, spoločnosťou poskytujúcou verejné služby.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava, nebol oprávnený uplatňovanú pohľadávku postúpiť na žalobcu, ktorá skutočnosť zakladá, za takéhoto stavu ako bol zistený dokazovaním, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
27. Keďže žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol by mu, v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Avšak preskúmaním spisu súd zistil, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods.
1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak žalovaný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže žalobca podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).