Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/184/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: Mravek SK, s.r.o., Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 44 350 538, práv. zast. JUDr. Jozef Dopirák, advokát, Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanej: Groupama Biztosító Zrt., cudzojazyčný (slovenský) názov: Groupama poisťovňa, a.s., Erzsébet királyné útja 1/C, Budapest 1146, Maďarsko, číslo registrácie: 01-10-041071, konajúca prostredníctvom: Groupama poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, práv. zast. JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750, o zaplatenie 6.807 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. -190 zo dňa 16.07.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -190 zo dňa 16.07.2019 potvrdzuje.

Žalobca má proti žalovanej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie prvým výrokom rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 6.807 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 6.807 EUR odo dňa 13.06.2013 do zaplatenia a náhradu nákladov žalobcu za znalecký posudok vo výške 150 EUR. Druhým výrokom konanie o zaplatenie náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR zastavil. Tretím výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ust. a , , , až 3, a , , (ďalej lej „OZ“), základných princípov, , , , , , , , (ďalej len „“). Štvrtým výrokom priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s odkazom na ust. a a .

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 6.807 EUR. Svoj nárok odôvodnil tak, že žalobca že bol vlastníkom a držiteľom osobného motorového vozidla továrenská značka, typ Z. V., I.Č.: N., S.: S., pričom vozidlo malo v čase odcudzenia platnú STK, EK. Vozidlo bolo poistené poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.12.2011 pre prípad havárie, krádeže, vandalizmu, živlu bez spoluúčasti. Dňa 28.12.2012 bolo zistené odcudzenie poisteného vozidla v Bratislave, bola privolaná polícia, ktorá začala trestné stíhanie pre krádež vozidla, ktoré bolo prerušené, nakoľko sa polícii nepodarilo vypátrať ani vozidlo a ani páchateľa. Žalobca bez

meškania následne nahlásil vznik poistnej udalosti (odcudzenie) žalovanej, ktorý ju evidoval pod číslom škody XXXXXXXX/XX, odovzdal žalovanej všetky potrebné doklady a vozidlo vyradil z evidencie vozidiel polície SR ako odcudzené. Žalovaná vykonávala počas šetrenia poistnej udalosti prieťahy, bol nečinný. Žalovaná však škodu dňa 28.05.2013 škodu zamietla z dôvodu, že údajne zistila, že nebolo odovzdané malé elektronické osvedčenie od vozidla. Žalobca uviedol, že toto osvedčenie bolo buď odovzdané na polícii pri vyraďovaní vozidla alebo samotnému žalovanému. Podľa listinných dokladov, ktoré má žalobca k dispozícii, bolo odovzdané žalovanej dňa 13.06.2013, čo je zrejmé z fotokópie dokladu elektronického osvedčenia s prezentačnou pečiatkou žalovanej. Teda argumentácia žalovanej je mylná, ak by aj bolo preukázané, že osvedčenie odovzdané nebolo, či už žalovanej alebo na polícii, tak je to len dôvod na primerané zníženie poistného plnenia a nie na odmietnutie poistného plnenia. Žalovaná ku dňu rozhodnutia nepoukázala poistné plnenie z riadne uplatnenej poistnej udalosti z platne dojednanej poistnej zmluvy, teda je v omeškaní s plnením. Hodnota vozidla bola žalobcom určená v čase odcudzenia odhadom na 7.800 EUR s ohľadom na hodnotu porovnateľných vozidiel v danom čase a mieste. Vozidlo bolo poistené sumou 7.000 EUR, čo je horná hranica poistného plnenia. V záujme objektívneho určenia všeobecnej hodnoty vozidla ku dňu jeho odcudzenia určil súdny znalec L.. A. W. v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 24.07.2016 na 6.807 EUR. Súd vo veci samej vydal dňa 10.02.2017 platobný rozkaz č.k. -58, voči ktorému podala žalovaná odpor, ktorý odôvodnila tým, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a uplatnený nárok považuje za nedôvodný s odkazom na čl. 8 bod 4 Všeobecných poistných podmienok a čl. 11 bod 12, podľa ktorého žalobca neodovzdal žalovanej všetky originálne kľúče od vozidla. Žalobca podľa názoru žalovanej neodovzdal ani originál Osvedčenia o evidencii vozidla (Časť 1) a toto osvedčenie nebolo odovzdané ani na polícii. Z uvedeného dôvodu bola žalovaná oprávnená odmietnuť žalobcovi plnenie. Aj zo žaloby pritom vyplýva, že žalobca má sám pochybnosti o tom, kedy a komu odovzdal originál osvedčenia o evidencii vozidla. Ak sa žalobca v žalobe odvoláva na fotokópiu dokladu elektronického osvedčenia s prezenčnou pečiatkou žalovanej, tento dôkaz nemôže preukazovať tú skutočnosť, že žalovanej bol odovzdaný originál tohto osvedčenia, nakoľko popri časovej pečiatke absentuje dodatok, že ide o originál osvedčenia. Žalovaná súčasne vyslovila pochybnosti o správnosti určenia hodnoty vozidla ku dňu jeho odcudzenia a to s poukazom na tú skutočnosť, že z listinného dôkazu predloženého žalobcom k žalobe s názvom "Obstarávacia cena vozidla" zo dňa 29.11.2011 vyplýva, že primeraná hodnota z trhových hodnôt ojazdených vozidiel je vo výške 6.700 EUR. Hodnota motorového vozidla plynutím času klesá, žalovanej preto nie je známe, z akého dôvodu mohla po uplynutí jedného roka hodnota motorového vozidla narásť o 100 EUR. Žalovaná namietla i účelnosť vynaloženia nákladov za vypracovanie znaleckého posudku, ako aj reálne vynaloženie nákladov za vypracovanie predmetného znaleckého posudku. Uznesením č.k. -83 zo dňa 12.09.2017, súd vydaný platobný rozkaz zrušil. Podaním doručeným súdu dňa 03.10.2017 žalobca poukázal na platne dojednané havarijné poistenie, ako aj na riadne uplatnenú škodu z havarijného poistenia z dôvodu krádeže vozidla. Vo vzťahu ku skutočnosti, že žalobca neodovzdal žalovanej všetky originálne kľúče od vozidla z dôvodu ktorého mohla žalovaná pristúpiť k neposkytnutiu poistného plnenia, žalobca poukazuje na poistnú zmluvu, z ktorej vyplýva, že žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy disponoval len jedným originálnym kľúčom čo aj v poistnej zmluve uviedol. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná už v čase uzatvorenia poistnej zmluvy mala vedomosť koľkými kľúčmi žalobca disponuje a za daného stavu poistnú zmluvu uzavrel. Vozidlo bolo poistené s jedným kľúčom. Odcudzené vozidlo nebolo nové, resp. bolo užívané v cestnej premávke dlhšie obdobie. Po nahlásení odcudzenia vozidla, sa žalovanej odovzdali všetky kľúče a ovládače od vozidla v zmysle čl. 8 bodu 4 Všeobecných poistných podmienok. Vzhľadom k značnému časovému obdobiu, sa však žalobca domnieva, že veľký a malý technický preukaz boli odovzdané na polícii, kde ho odobral príslušník policajného zboru Z. Z. pri vyraďovaní vozidla z evidencie z dôvodu jeho krádeže. Čo sa týka hodnoty vozidla, tá bola určená znaleckým posudkom a nie je dôvod ju spochybňovať. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 03.11.2017 uviedol, že nie je jednoznačne preukázané, kde sa odovzdali doklady k vozidlu potrebné k likvidácii poistnej udalosti a či boli tieto doklady odovzdané na polícii ako tvrdí žalobca. Nakoľko žalovanej tieto doklady neboli žalobcom dodané, pri likvidácii poistnej udalosti postupoval plne v súlade s Všeobecnými poistnými podmienkami. Vo zvyšnej časti vyjadrenia žalovaná zotrvala na svojom predchádzajúcom písomnom stanovisku. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 20.06.2019 vzal žalobcu v časti o zaplatenie náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR späť. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobcovi vznikla škoda na osobnom motorovom vozidle továrenskej značky Z. V., I.: N., ktorého bol v čase vzniku škody vlastníkom a to škoda odcudzením vozidla. Táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola. Sporným nebolo ani to, že vozidlo

továrenskej značky Z. V., I.: N. bolo poistené u žalovanej na základe poistnej zmluvy (havarijné poistenie motorového vozidla) s poistnou sumou vozidla 7.000 EUR. Spornou však bola škoda, výška škody na vozidle žalobcu a nesplnenie si povinností žalobcu uvedených v článku 11 bod 22 VPP, podľa ktorého žalovaná odmietla žalobcovi plniť. Súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že žalobca preukázal ním uplatnený nárok na zaplatenie sumy 6.807 EUR, predstavujúcej výšku škody, ktorá žalobcovi vznikla odcudzením vozidla a ktorú hodnotu vozidla učil súdny znalec ku dňu 28.12.2012 vo výške žalovanej sumy a ktorej výšku sa žalovanej nepodarilo procesnou obranou vyvrátiť. Žalobca bez zbytočného odkladu dňa 08.01.2013 písomne oznámil žalovanej, že nastala škodová udalosť, dal vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov (odcudzenie vozidla) a predložil potrebné doklady k preukázaniu nároku na náhradu škody - o.i. osvedčenie o evidencii vozidla (časť 1) a to dňa 13.06.2013, o čom svedčí pečiatka žalovanej na prevzatí uvedeného dokumentu. Pokiaľ žalovaná namietala, že na takejto listine absentuje dodatok, že ide o originál osvedčenia z dôvodu ktorého túto nemožno považovať za osvedčenie, že žalobca odovzdal žalovanej originál osvedčenia o evidencii (časť 1), súd sa s touto argumentáciou žalovanej nestotožnil, nakoľko ani pri iných svojich potvrdzujúcich dokumentoch (o prevzatí listiny ako napr. doloženie písomností žalobcu zo dňa 26.02.2013), nie je žalovanou uvedené, že ide o originál dokladov (potvrdenie o vyradení vozidla z evidencie, uznesenie o prerušení trestného stíhania) ako ani nie je uvedené, že súčasťou podania sú prílohy a ich počet. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že ani VPP neuvádzajú ako má žalovaná postupovať v prípade prijatia podania strany a čo má také prijatie podania obsahovať, tak aby ani podávajúca strana nemohla mať pochybnosti o riadnom prevzatí písomnosti. Okrem iného, nemožno pričítať na ťarchu žalobcu nesplnenie si povinnosti žalovanej pri prijímaní písomnosti takú písomnosť opatriť akýmkoľvek údajom (pravdepodobne vyplývajúcim z nejakého interného predpisu žalovanej, ktoré nie je súdu a pravdepodobne ani žalobcovi známe). Súd na základe uvedeného mal za preukázané, že žalobca odovzdal žalovanej originál osvedčenia o evidencii vozidla (časť 1), ktoré je v tomto prípade jedinou podmienkou na to, aby bola žalovaná povinný poskytnúť poistné plnenie v zmysle čl.11 bod 22 VPP. Žalovaná ak mala pochybnosti, mohla nanajvýš znížiť poistné plnenie, avšak nebola oprávnená v celom rozsahu odmietnuť žalobcovi uhradiť vzniknutú škodu na osobnom motorovom vozidle továrenskej značky Z. V., I.: N.. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú k úhrade sumy 6.807 EUR v zmysle záverov znaleckého posudku súdneho znalca L.. A. W.. Súd súčasne zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 150 EUR ako náhrady nákladov žalobcu za vypracovanie znaleckého posudku, ktorý nárok žalobca osvedčil faktúrou znalca č. XX/XXXX a detailom platby, pri ktorej súd nemal pochybnosti, že ide o zaplatenie za vyhotovenie znaleckého posudku znalcovi, nakoľko bankového číslo súdneho znalca uvedené na faktúre je totožné s tým, ktoré je uvedené na detaile platby. Tým, že žalovaná nezaplatila žalobcovi poistné plnenie v lehote splatnosti do 12.06.2013, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd za ukončenie šetrenia poistnej udalosti považoval dátum 28.05.2013, ktorým je datovaný list žalovanej o ukončení šetrenia škodovej udalosti. Súd mal na základe uvedeného za to, že plnenie sa stalo splatným dňa 12.06.2013 a žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 % p.a. (oproti žalobcom uplatnenom úroku z omeškania vo výške 9,5 % p.a. odo dňa 28.05.2013 do zaplatenia) odo dňa 13.06.2013 do zaplatenia, opierajúc sa o ustanovenie v spojení s článkom 11 ods. 2 VPP. Výška zákonného úroku z omeškania v právnych vzťahoch vzniknutých do 31.01.2013 (poistná zmluva uzatvorená dňa 28.12.2011) pre tento dátum (omeškanie nastalo dňom 13.06.2013) činila 8,5 % p.a., a preto súd žalobu v tejto časti (okamih omeškania s plnením a výška zákonného úroku z omeškania ) žalobu zamietol. Súd si osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení strán sporu, ktoré možno obsahovo stotožniť s nespornými tvrdeniami ( ). Počas celého konania bolo nesporným, že kópiu osvedčenia o evidencii vozidla (časť 2), tzv. veľký technický preukaz k vozidlu I.: N., odovzdal žalobca pri vyraďovaní vozidla z evidencie vozidiel. Žalovaná až v záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 20.06.2019 túto skutočnosť poprel, nakoľko z potvrdenia polície vyplýva, že žalobca odovzdal na polícii iný doklad, ako doložil do žaloby a preto podľa žalovanej neuniesol žalobca dôkazné bremeno, ani ohľadne odovzdania papierového osvedčenia o evidencii poisteného vozidla. V tejto súvislosti súd uvádza, že nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné a môže ich bez dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia. Ide o prejav formálnej pravdy v civilnom procese, v zmysle ktorej súd nemá povinnosť skúmať, či tieto tvrdenia korešpondujú so skutočným stavom alebo nie. Ak teda existuje skutočnosť, na ktorej sa obe strany sporu zhodnú, súd nemusí, a ani nemôže takúto skutočnosť dokazovať. Žalovaná počas celého konania nenavrhla vykonať dôkaz na podporu svojho tvrdenia vo vzťahu k odovzdanému osvedčeniu o evidencii vozidla (časť 2) na Krajskom dopravnom inšpektoráte, resp. netvrdil, že by také odovzdané osvedčenie trpelo nedostatkom, na základe ktorého by bolo možné prisvedčiť žalovanej úspech v procesnej obrane. Súd je tak toho

názoru, že žalovanej nič nebránilo uplatniť prostriedky procesnej obrany včas, preto súd neprihliadol na zmenu skutkového tvrdenia žalovanej, inter alia i z dôvodu, že by uvedené vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Je nutné taktiež poukázať na ustanovenie , podľa ktorého ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie je spochybnená druhou stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú (fikcia nespornosti). Na vyvrátenie tejto fikcie postačuje generálne popretie týchto skutočností vlastným tvrdením o skutkových okolnostiach. Následne je potrebné podporiť skutkové tvrdenia návrhmi na vykonanie dôkazov, čo však v tomto prípade zo strany žalovanej splnené nebolo. Táto skutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky koncentrácie konania, a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil včas uplatnené prostriedky procesnej obrany.

Záverom rozhodol o trovách konania tak, že žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu preto v súlade s ust. priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. V zákonnej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalovaná, ktorá uviedla, že odvolanie podáva v súlade s ust. a . Namietala že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná pri likvidácii poistnej udalosti žalobcu postupovala podľa poistnej zmluvy žalobcu a VPP, a žiadala od žalobcu, aby jej predložil všetky doklady k vozidlu tak, ako to určujú poistné podmienky čl. 9 ods. 2 písm. f) VPP. Žalobca bol preto povinný žalovanej odovzdať technický preukaz. K poistnej udalosti žalobcu došlo dňa 28.12.2012 a žalobca dňa 26.02.2013 doložil žalovanej písomnosti a to potvrdenie o vyradení vozidla z evidencie a Prerušenie - uznesenie. Až dňa 13.06.2013 žalobca odovzdal žalovanej bez sprievodného listu kópiu malého osvedčenie o evidencii časť 1. Žalovaná počas celého konania uvádzala, že žalobca neodovzdal žalovanej originál osvedčenia o evidencii časť 1 a doklad, ktorý žalobca predložil žalovanej a aj do súdneho konania nepreukazuje že žalobca žalovanej doklad potrebný k likvidácii poistnej udalosti žalobcu odovzdal v originály. Namietal odôvodnenie vodu 38 rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie tam sám uviedol, že v tomto konaní vznikli pochybnosti o tom, komu malo byť odovzdané osvedčenie o evidencii časť 1 a to z dôvodov neplnenia povinnosti žalovanou. Súd v odôvodnení rozhodnutia prenáša dôkazné bremeno žalobcu na žalovanú, keď uviedol, že nemohlo byť na ťarchu žalobcu, že žalovaná žalobcovi k predloženému dokladu nedala potvrdenie, či sa jedná o kópiu alebo o originál listiny. Namietala, že časť 1 doručenú žalovanej osobne dňa 13.06.2013 opatrila časovou pečiatkou. Nebolo žiadnou povinnosťou žalovanej uviesť na listinu, že sa jedná o kópiu dokladu osvedčenia o evidencii vozidla časť 1 a preto odôvodnenie súdu o žalobcovom preukázaní doloženia osvedčenia nevychádzalo z vykonaného dokazovania a žalobca počas konania nepreukázal, že by žalovanej odovzdal originál tohto dokladu. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že k poistnej udalosti žalobcu došlo dňa 28.12.2012 a fotokópiou dokladu osvedčenia o evidencii časť 1 odovzdal žalobca žalovanej až dňa 13.06.2013 čo bolo takmer po pol roku od vzniku tejto poistnej udalosti. Domnievala sa, že tieto skutočnosti preukazujú, že žalobca osvedčenie o evidencii vozidla časť 1 žalovanej neodovzdal, lebo ho nemal k dispozícii. Poukázala na vyjadrenie žalobcu, že nebolo odovzdané malé technické osvedčenie od vozidla. Toto osvedčenie bolo buď odovzdané polícii pri vyraďovaní vozidla alebo samotnej žalovanej. Vyjadrenie žalobcu podľa názoru žalovanej nasvedčuje tomu že žalobca nevedel preukázať ani počas konania, kam mal odovzdať originály technických preukazov od odcudzeného vozidla. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení žiadne ďalšie dôkazy neprodukoval a ani nenavrhoval. Vzhľadom na to, ako aj na výsluch policajta Z. počas konania, vyznelo vyjadrenie súdu, že súd mal v konaní preukázané odovzdanie dokladu časť 1 žalovanej za nepochopiteľné a nepreukázané. Žalobca sám počas konania spochybnil, kam mal odovzdať doklady od vozidla a už vôbec počas konania žalobca nepreukázal odovzdanie dokladov žalovanej a preto rozhodnutie súdu vychádza z nesprávnych skutkových zistení. Citoval bod 38. rozsudku súdu prvej inštancie a čl. 11 bod 22 VPP. V zmysle poistných podmienok žalobcovej poistnej zmluvy bola žalovaná v prípade, ak žalobca neodovzdal pri odcudzení vozidla osvedčenie o evidencii vozidla, je priamo oprávnená, aby žalobcovi poistné plnenie odmietla. Toto oprávnenie žalovanej vychádzalo z čl. 11 bod 22 VPP a preto tvrdenie súdu v bode 38 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Doklady, ktoré bol žalobca povinný žalovanej odovzdať pri odcudzení poisteného vozidla boli uvedené v čl. 9 ods. 2 písm. f) VPP a len jedným z týchto dokladov bolo aj osvedčenie o evidencii vozidla časť 1. Doklady uvedené v čl. 9 ods. 2 písm. f) VPP bolo podľa žalovanej

potrebné odovzdať v rámci likvidácie poistnej udalosti práve z dôvodu, aby sa predišlo podvodmi s ukradnutými autami. Z dokladu predloženého žalobcom nebolo jednoznačne a bez pochýb preukázané, že sa jednalo o úhradu za znalecký posudok žalobcu, ktorý predložil žalobca do konania. Záverom navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil tak, aby v súlade s žalobu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania.

4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že postupoval logicky, ak si urobil fotokópiu originálu (plastovej kartičky) a túto si nechal označiť časovou pečiatkou na preukázanie jeho odovzdania. Každý doklad žalobcu žalovaná označovala len časovou pečiatkou bez ohľadu na to, či sa jednalo o kópiu alebo originál. Tvrdil, že si nebol vzhľadom na plynutie času jednoznačne istý, kam odovzdal Osvedčenie o vozidle časť 1, avšak práve na základe vykonaného dokazovania sa uistil, že na polícii to nebolo a teda keďže osvedčenie o vozidle časť 1 odovzdal, odovzdal ho žalovanej. Mal za to, že ak žalovaná v rámci odvolania namietala nepreukázanie odovzdania osvedčenia o evidencii vozidla časť 2 tak:

- počas troch vykonaných pojednávaní a dvoch písomných vyjadrení, ktoré žalovaná adresovala súdu namietala neodovzdanie osvedčenia o evidencii - časť 1, čo bolo následne predmetom ďalšieho dokazovania medzi stranami sporu. Neodovzdanie Osvedčenia o evidencii - časť 2 však žalovaná nenamietala a z uvedeného dôvodu bola predmetná skutočnosť nesporná a teda nebola ani predmetom dokazovania. Dôvody, pre ktoré žalovaná namietla neodovzdanie časti 2 museli byť známe od začiatku konania a teda na uplatnenie prostriedku procesnej obrany - skutkového tvrdenia o neodovzdaní osvedčenia o evidencii - časť 2 žalovanou nebolo uplatnené včas.

- argument žalovanej o nepreukázaní odovzdania osvedčenia časť 2 neobstojí, pretože žalobca doložil potvrdenie polície o jeho odovzdaní. Predmetné potvrdenie sa vydáva k VIN číslu vozidla, čo z tohto potvrdenia priamo vyplýva. Z uvedeného bolo zrejmé, že žalobca odovzdal osvedčenie o evidencii vozidla časť 2 týkajúcu sa vozidla EVČ N. XXX H., teda vozidla, ktorého neodovzdanie osvedčenia časť 2 žalovaná namietla. Na preukázanie odovzdania nemal vplyv ani uvedenie iného čísla Osvedčenia o evidencii časť 2, nakoľko toto číslo sa môže meniť, čo sa stalo aj v tomto prípade. Ak by žalobca chcel preukázať dôvod zmeny čísla osvedčenia, bolo by nevyhnutné pojednávanie odročiť, nakoľko tento údaj je možné získať len z policajného spisu o vyradení vozidla. Žalobca trval na tom, že žalovaná počas celého konania ani raz nenamietla neodovzdanie osvedčenia o evidencii vozidla časť 2 a toto tvrdenie ako prostriedok procesnej obrany neurobila včas, keď to namietla v záverečnej reči, žalobca preto považoval odovzdanie predmetného osvedčenia za nesporné. Bez ohľadu na uvedené, potvrdenie o odovzdaní osvedčenia o evidencii vozidla časť 2 predložené žalobcom jednoznačne preukazuje jeho odovzdanie, nakoľko smerodajný bol údaj o tom, k akému vozidlu (VIN) bolo osvedčenie o evidencii časť 2 vrátené a nie aké má číslo. Domnieval sa, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že mal za preukázané odovzdanie osvedčenia o evidencii vozidla časť 2. K námietke spočívajúcej v nepreukázaní odmeny znalcovi sa žalobca v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že doklad o úhrade vo forme potvrdenia o platne na účet znalca vo výške a v čas vypracovanie znaleckého posudku je dostatočným dokladom o úhrade za jeho vypracovanie. Pretože mal za to, že v danom prípade nebol naplnený žiaden z odvolacích dôvodov uvedených žalovanou, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo správne a logicky odôvodnení, navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (, ) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

6. Podľa článku 9 bod 2 písm. b) VPP, v prípade vzniku poistnej udalosti je poistník/ poistený povinný bezokladne nahlásiť polícii každú škodovú udalosť, za ktorú od poisťovateľa bude požadovať plnenie.

7. Podľa článku 9 bod 2 písm. d) VPP, v prípade vzniku poistnej udalosti je poistník/poistený povinný pri škode spôsobenej odcudzením, zásahom tretej osoby alebo pri ktorej je podozrenie zo spáchania trestného činu predložiť poisťovateľovi výsledky šetrenia polície.

8. Podľa čl. 11 bod 1 a 2 VPP, poisťovateľ vyplatí poistné plnenie poistenému, ak mu vznikla povinnosť plniť podľa týchto poistných podmienok a ustanovení poistnej zmluvy. Poistné je splatné do 15 dní od ukončenia šetrenia poisťovateľa potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť.

9. Podľa čl. 11 bod 8 VPP, v prípade totálnej škody alebo odcudzenia vozidla poisťovateľ poskytne poistné plnenie na znovuobstaranie poškodeného, zničeného alebo odcudzeného vozidla, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty vozidla v čase vzniku poistnej udalosti, t.j. hodnoty, ktorú je potrebné vynaložiť na znovuobstaranie vozidla toho istého druhu a kvality v danom mieste a čase s prihliadnutím na vek vozidla, počet najazdených kilometrov a technický stav vozidla po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti.

10. Podľa čl. 11 bod 22 VPP, ak poistník/poistený, v prípade odcudzenia vozidla neodovzdá Osvedčenie o evidencii vozidla alebo Technický preukaz, servisné knižky, je poisťovateľ oprávnený poistné plnenie odmietnuť, resp. podľa okolností primerane znížiť. Ak sa preukáže, že niektorý z kľúčov s ovládačom, odovzdaných poistníkom/ poistným v prípade odcudzenia vozidla neprináleží k odcudzenému vozidlu, je poisťovateľ oprávnený poistné plnenie odmietnuť.

11. Podľa ust. a , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

12. Podľa , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

13. Podľa , z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

14. Podľa základných princípov , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

15. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

16. Podľa , Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

17. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

18. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd zo spisu vedeného vo veci samej zistil, že predmetom sporu je povinnosť zaplatiť poistné plnenie zo strany žalovanej, ktoré vzniklo titulom odcudzenia motorového vozidla, I. N. XXX H..

21. Za sporné súd považuje skutočnosť, či žalobca postupoval správne a v súlade s VPP pri uplatňovaní si nároku na poistné plnenie.

22. Žalovaná vytýkala, že súd považoval nárok žalobcu za preukázaný napriek tomu, že ani z listinných ani z iných dôkazov nevyplývalo, že žalobca si splnil všetky svoje povinnosti v zmysle poistných

podmienok tak, aby mu vznikol nárok na poistné plnenie. Namietala, že evidenčné číslo technického preukazu k vozidlu bolo Z. a pri vyraďovaní predmetného vozidla bolo odovzdané osvedčenie o evidencii č. A. XXXXXX. Odvolací súd poukazuje na číslo listu 180-183, kde žalobca okrem iného uviedol, že rozdielnosť čísel Osvedčenia o evidencii - časť 2 vznikla z dôvodu, že počas trvania vlastníctva predmetného osobného motorového vozidla žalobcom, bolo žalobcovi vydané nové Osvedčenie o evidencii - časť 2 z dôvodu straty originálu pôvodného osvedčenia, na základe čoho došlo k zmene jeho čísla. Ako dôkaz priložil Vyhlásenie o strate OEV zo dňa 10.07.2012 nachádzajúce sa aj v policajnom spise predmetného vozidla. Vzhľadom na vyššie uvedené je odvolacia námietka žalovanej bezpredmetná. Žalovaná ďalej tvrdila, že konaní neuniesol žalobca dôkazné bremeno ani ohľadne preukázania, kam odovzdal papierové osvedčenie o evidencii vozidla. Žalovaná poukázala na spornosť odovzdania dokladov od vozidla aj v podanom odpore a rovnako aj v písomnom vyjadrení zo dňa 02.11.2017, preto vyjadrenie žalovanej na pojednávaní dňa 20.06.2019 nemožno považovať za zmenu jej skutkových tvrdení. S týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil, pretože súd prvej inštancie správne uviedol, keď poukázal na ust. , podľa ktorého, ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie je spochybnená druhou stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú. Rovnako tak súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalovaná bola počas celého konania právne zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky koncentrácie konania, a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil včas uplatnené prostriedky procesnej obrany. Inými slovami, nestačí len všeobecne opísať návrhy na vykonanie dokazovania (napr. odpor k platobnému rozkazu, bod 4), ale vzhľadom na právne zastupovanie aj konkrétne namietať rozporné skutočnosti a zároveň ich existenciu aj riadne preukázať, a to včas. Otázku včasnosti rieši základných princípov , ktoré by mali byť osobám s právnym vzdelaním známe z ich bežnej činnosti. Záverom odvolací súd dáva do pozornosti výsluch svedka Z. Z., ktorý na otázku, či vie uviesť, aké doklady bolo začiatkom roku 2013 nevyhnutné na dopravnom inšpektoráte predložiť v prípade vydania (ukradnutého) vozidla z evidencie odpovedal, že stačilo oznámenie o krádeži vozidla, veľký a malý technický preukaz, občiansky preukaz prípadne výpis z obchodného registra. Nebolo to ale nutnosťou, lebo sa stáva, že doklady nechajú v aute a sú odcudzené spolu s motorovým vozidlom.

23. Odvolací súd zastáva ten názor, že tvrdenie, že pri časovej pečiatke absentuje dodatok, že ide o originál, ktorý bol odovzdaný žalovanej nemôže ísť na vrub žalobcu, pretože absencia označenia, že sa jedná o originál je chyba na strane žalovanej. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie v bode 38 svojho rozhodnutia, kde uviedol, že ani pri iných potvrdzujúcich dokumentoch žalovanej (o prevzatí listiny, ako napr. doloženie písomností žalobcu zo dňa 26.02.2013), nie je žalovanou uvedené, že ide o originál dokladov. Nie je ani uvedené, že súčasťou podania sú prílohy a ich počet. V tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že ani VPP neuvádzajú, ako má žalovaná postupovať v prípade prijatia podania strany a čo má také prijatie podania obsahovať, tak aby ani podávajúca strana nemohla mať pochybnosti o riadnom prevzatí písomnosti.

24. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , v zmysle ktorého „...Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). S poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého „...dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne

zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

25. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovanej spočívajúcu v tvrdení, že z predloženého dokladu len vyplynulo, že žalobca zaslal znalcovi finančný obnos bez toho, aby táto platba obsahovala identifikátory tak, aby bola platba nezameniteľná s inými platbami. Žalovaná preto považovala priznanie žalobcovi náhrady za znalecký posudok v sume 150 EUR za nepreukázaný nárok žalobcu, ktorý súd nesprávne vyhodnotil. K tomuto tvrdeniu odvolací súd uvádza, že na čísle listu 14 v spise vedenom vo veci samej je faktúra, ktorá znie na sumu 150 EUR, kde je jasne určené vyúčtovanie odmeny a náhrady hotových výdavkov a náhradu za stratu času za znalecký posudok č. 87/2016. Rovnako tak faktúra neobsahuje žiadne pokyny, aby spôsob úhrady bol urobený tak, aby platba bola nezameniteľná s ostatnými platbami.

26. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle a v celom rozsahu potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . Keďže v odvolacom konaní bol úspešnou stranou žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu. O jej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).