Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_26CoE-14-2021.pdf
PDF · 82.67 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/14/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a JUDr. Mareka Olekšáka, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., sídlo Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti povinnému: I. O., nar. XX.XX.XXXX v C., zom. XX.XX.XXXX v C., naposledy bytom C., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 1.380,15 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 9Er/642/2015 - 30 z 25. septembra 2015, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd exekučné konanie z a s t a v u j e .
II. O trovách exekúcie bude konať súd prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie a exekučný súd, uznesením označeným v záhlaví, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol oprávnený ako odvolateľ v celom rozsahu včas podaným odvolaním. Oprávnený v odvolacom návrhu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 470 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“ v spojení s § 10 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok - ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“) v rámci odvolacieho konania, potom, ako mu bola dňa 04.02.2021 súdom prvej inštancie vec predložená na rozhodnutie, ex offo skúmal splnenie procesných podmienok, za ktorých môže v odvolacom konaní konať a vecne rozhodnúť (§ 378 ods. 1 v spojení s § 161 ods. 1 CSP a v spojení s § 470 ods. 1 CSP).
4. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
7. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
8. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
9. Procesné podmienky teória civilného procesného práva delí do 4 základných skupín, z ktorých jednu tvoria procesné podmienky na strane účastníkov konania. Medzi procesné podmienky na strane účastníkov konania patrí okrem iného procesná subjektivita.
10. Procesnú subjektivitu, ktorá vyjadruje spôsobilosť byť účastníkom konania, definuje Civilný sporový poriadok v ustanovení § 61 tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti. To, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti vyplýva v civilnom konaní z hmotnoprávnych predpisov, a to primárne z Občianskeho zákonníka. V prípade fyzickej osoby vzniká spôsobilosť na práva a povinnosti narodením, pričom treba konštatovať, že spôsobilosť na práva a povinnosti má už počatý plod v tele matky (nasciturus), pod odkladacou podmienkou, že sa narodí živý (§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Spôsobilosť na práva a povinnosti stráca fyzická osoba svojou smrťou, prípadne jej vyhlásením za mŕtveho (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
11. Odvolací súd v rámci skúmania procesných podmienok odvolacieho konania z lustrácie povinného v Registri obyvateľov zistil, že povinný v priebehu odvolacieho konania - začatého dňa 13.11.2015, kedy bolo súdu prvej inštancie doručené odvolanie oprávneného (§ 470 ods. 2 veta prvá CSP v spojení s § 211 ods. 2 a v spojení s § 82 ods. 1 OSP) - zomrel, a to dňa 08.02.2016. Táto právna skutočnosť mala za následok stratu procesnej subjektivity povinného ako jednej z procesných podmienok odvolacieho konania.
12. Odvolací súd z tohto dôvodu následne podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 161 ods. 3 veta prvá a v spojení s § 63 ods. 1 CSP skúmal, či má exekučné konanie (ako celok, teda nielen odvolacie konanie) zastaviť alebo či je objektívne možné v ňom pokračovať.
13. K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že ak účastník exekučného konania zomrie počas odvolacieho konania, začatého včas podaným prípustným odvolaním na to oprávneným subjektom, tak odvolací súd podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 63 ods. 1 CSP neposudzuje podľa povahy sporu (resp. v exekučnom konaní podľa povahy predmetu konania - vymáhanej povinnosti), či má zastaviť len odvolacie konanie alebo či v ňom môže pokračovať, ale posudzuje, či konanie (vrátane exekučného) ako celok má zastaviť alebo v ňom môže pokračovať. Teda „konaním“ v zmysle § 63 ods. 1 CSP sa rozumie nielen odvolacie konanie (ak účastník exekučného konania zomrie počas odvolacieho konania), ale konanie pred exekučným súdom ako súdom prvej inštancie a odvolacím súdom ako jeden celok, ktorý z hľadiska predmetu konania tvorí prvoinštančné konanie spolu s odvolacím konaním. Takýto výklad ustanovenia § 63 ods. 1 CSP v prípade, ak účastník exekučného konania zomrie počas odvolacieho konania, podporuje aj gramatický doslovný výklad uvedeného ustanovenia, keď z neho explicitne vyplýva, že sa aplikuje v celom konaní až do okamihu právoplatného skončenia veci, ku ktorému vzhľadom na zásadu dvojinštančnosti konania, ktorou je v zásade civilný proces ovládaný, môže dôjsť až v odvolacom konaní.
14. Pre posúdenie, či je v exekučnom konaní objektívne možné pokračovať, je rozhodujúca povaha veci (§ 63 ods. 1 CSP). Povahou veci sa rozumie hmotnoprávna povaha predmetu konania. Povaha veci neumožňuje v konaní pokračovať predovšetkým vtedy, ak práva a povinnosti, o ktoré v konaní ide, neprechádzajú na právnych nástupcov alebo vtedy, ak smrťou účastníka konania dochádza podľa hmotného práva k zániku právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Podľa § 63 ods. 2 CSP súd v konaní pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor.
15. Za uvedeným účelom posúdenia, či má odvolací súd exekučné konanie zastaviť alebo či v ňom môže pokračovať, zisťoval výsledok konania o dedičstve po zomretom povinnom.
16. Odvolací súd z vyžiadaného uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve po zomretom povinnom skončilo, zistil, že konanie o dedičstve po povinnom bolo vedené na Okresnom súde Komárno ako dedičskom súde pod sp. zn. 5D/86/2016. V konaní o dedičstve Okresný súd Komárno rozhodol uznesením sp. zn. 5D/86/2016 z 25. júla 2016, vydaným notárom ako súdnym komisárom, a to tak, že (v I. výrokovej vete) konanie o dedičstve zastavil a v nadväznosti na to (v II. a III. výrokovej vete) rozhodol
o akcesorickom nároku notára ako súdneho komisára na odmenu, náhradu hotových výdavkov a DPH. Dedičský súd I. výrokovú vetu uvedeného uznesenia v odôvodnení právne založil na ustanovení § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keďže povinný ako poručiteľ zomrel bez zanechania hnuteľného a nehnuteľného majetku. Toto uznesenie o dedičstve nadobudlo v I. výrokovej vete právoplatnosť dňa 09.08.2016.
17. Ak nezanechal poručiteľ majetok a súd konanie o dedičstve po ňom podľa § 175h OSP zastavil, nemá poručiteľ právneho nástupcu v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý by vstúpil do jeho práv a povinností (k tomu podporne z doktríny napr. Breznoščáková, M. I.: Dlhy poručiteľa a ich vyporiadanie v konaní o dedičstve. Likvidácia dedičstva. Wolters Kluwer: Bratislava. 2016. s. 80; Fekete, I. Občiansky zákonník - on-line Eurokódex komentár v epi.sk, komentár k § 470; Molnár, P.: K niektorým otázkam zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa (1. časť). Justičná revue, 71, 2019, č. 1, s. 26 - 38).
18. V prejednávanej veci ide teda práve o uvedený prípad, kedy povinný počas odvolacieho konania zomrel, pričom z dôvodu nezanechania majetku dedičský súd konanie o dedičstve po ňom podľa § 175h ods. 1 OSP zastavil (I. výroková veta uznesenia o dedičstve).
19. Odvolací súd preto dospel k záveru, že povaha prejednávanej veci vylučuje pokračovanie v exekučnom konaní (aktuálne sa nachádzajúcom vo fáze odvolacieho konania), keďže povinnosť povinného, ktorej nútené vymoženie je predmetom exekučného konania, neprešla v dôsledku zastavenia konania o dedičstve pre nemajetnosť povinného ako poručiteľa na žiadneho právneho nástupcu - dediča povinného.
20. Keďže povaha veci (predmet tohto konania - nútené vymoženie povinnosti povinného) objektívne neumožňuje pokračovať odvolaciemu súdu v tomto exekučnom konaní, odvolací súd I. výrokom tohto uznesenia exekučné konanie ako celok podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 63 ods. 1 CSP zastavil.
21. Čo sa týka trov exekúcie vzniknutých v exekučnom konaní, zastavenom I. výrokom tohto uznesenia, tak odvolací súd II. výrokom tohto uznesenia rozhodol, že o týchto bude konať a rozhodovať súd prvej inštancie ako exekučný súd podľa § 243d ods. 2 v nadväznosti na ods. 1 a v spojení s § 200 ods. 5 (v znení účinnom do 31.12.2014) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“).
22. Odvolací súd zvolil takýto postup z dôvodu, že proti uzneseniu o trovách exekúcie v prípade zastavenia exekúcie, resp. v širšom zmysle zastavenia exekučného konania, podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 v spojení s § 355 ods. 2, § 357 e silentio CSP nie je odvolanie proti výroku o trovách exekúcie odvolanie prípustné. Vylúčenie preskúmavacej právomoci odvolacieho súdu vo vzťahu k výroku o trovách exekúcie v prejednávanej veci je prejavom zásady, že exekučné konanie v časti rozhodovania o trovách exekúcie pri zastavení exekučného konania je jednoinštančné. V prvej inštancii v exekučných veciach (ktorá je súčasne v prípade trov exekúcie jedinou inštanciou) koná v zásade exekučný súd (§ 45 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014). Odvolací súd, rešpektujúc uvedenú zásadu jednoinštančnosti rozhodovania o trovách exekúcie, ktoré vznikli v zastavovanom exekučnom konaní, o tom, kto a v akej výške bude platiť trovy exekúcie nerozhodoval, ale toto konanie a rozhodovanie ponechal v celom rozsahu na súde prvej inštancie ako exekučnom súde. Odvolací súd len podporne zohľadnil aj skutočnosť, že takéto rozhodovanie o trovách exekúcie má len akcesorický charakter vo vzťahu k samotnému rozhodnutiu o zastavení exekučného konania.
23. Čo sa týka dispozičného úkonu - späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie, podaného subjektom PRO CIVITAS s.r.o., zo dňa 04.01.2017, doručeného súdu prvej inštancie dňa 12.01.2017 (ktorého obsahom bol aj návrh na vrátenie súdneho poplatku za podanie návrhu na vykonanie exekúcie), tak k tomuto odvolací súd uvádza, že naň neprihliadal z dôvodu, že subjekt PRO CIVITAS s.r.o. nebol v čase vykonania uvedeného procesného úkonu účastníkom exekučného konania na strane oprávneného, ktorý jediný mohol vziať späť svoj predtým podaný návrh na vykonanie exekúcie. Týmto bol v danom čase na strane oprávneného (ktorý jediný bol spôsobilý na vykonanie procesného úkonu - späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie), subjekt Poštová banka, a.s., ktorý bol v procesnom postavení oprávneného až do dňa 24.08.2019, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 9Er/642/2015 - 70 z 29. júla 2019 o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného
na subjekt BENCONT COLLECTION, a.s. (z titulu právneho nástupníctva vo vzťahu k subjektu PRO CIVITAS s.r.o.). Odvolací súd však k uvedenému dopĺňa, že aj keby bol tento procesný úkon vykonaný v čase jeho vykonania na to oprávneným subjektom (teda Poštovou bankou, a.s.), nemalo by to žiadny vplyv na toto rozhodnutie odvolacieho súdu, a to z dôvodu, že pred rozhodovaním o každom procesnom návrhu má prednosť skúmanie procesných podmienok (§ 161 ods. 1 CSP, aj v spojení s § 378 ods. 1 CSP) a v prípade neodstránenia ich nedostatku zastavenie konania z tohto dôvodu (§ 161 ods. 2 a 3 CSP, ktoré sú ustanoveniami lex generalis vo vzťahu k špeciálnym ustanoveniam súvisiacim s nedostatkom procesných podmienok, akým sú napríklad ustanovenia § 63, § 64 CSP). Keďže práve nedostatok procesnej podmienky - strata procesnej subjektivity povinného počas exekučného konania, nachádzajúceho sa vo fáze odvolacieho konania, bol v prejednávanej veci dôvodom zastavenia exekučného konania, neprichádzalo by do úvahy rozhodovanie o späťvzatí návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o ktorom by bolo možné konať len vtedy, ak by na rozhodovanie o ňom boli splnené procesné podmienky (teda ak by okrem iného mal povinný v čase rozhodovania o ňom procesnú subjektivitu).
24. Záverom odvolací súd obiter dictum uvádza, že v prejednávanej veci neprichádzala do úvahy aplikácia zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“), keďže tento sa vzťahuje len na ukončenie tých exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017, v ktorých už prebieha exekúcia na základe vydaného poverenia súdnemu exekútorovi (§ 1, § 2, § 3 ods. 1, § 5 zákona č. 233/2019 Z. z.). O taký prípad nejde v prejednávanej veci, v ktorej prebieha exekučné konanie, ktoré sa začalo pred 1. aprílom 2017, avšak neprešlo do fázy vykonávania exekúcie (nebolo v ňom vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, a o to viac mu preto toto ani nebolo doručované).
25. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona č. 2/2017 Z. z. v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného zákona č. 2/2017 Z. z. k opravným konaniam; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 185/2018-15 z 12. apríla 2018).