Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Csp-98-2020.pdf
PDF · 101.82 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/98/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 02, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. Z., nar. XX.X.XXXX, XXX XX O. XXX, o zaplatenie 300,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.12.2020 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 300,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 300,- eur od 25.3.2020 do zaplatenia, súdny poplatok a trovy konania.
2. V dôvodoch žaloby uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2020 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s., Bratislava a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Ďalej uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 11.5.2012 Zmluvu č. 530567530/0900, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 29.6.2019 odstúpil od zmluvy, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia podania. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 396,79 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 300,- eur, riadneho úroku vo výške 40,32 eur, z úroku z omeškania vo výške 14,89 eur a z poplatkov vo výške 41,58 eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 300,- eur, zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si uplatňuje aj úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 25.3.2020, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil fotokópiu Zmluvy o osobnom účte zo dňa 11.5.2012 (č.l. 14), Odstúpenie od zmluvy zo dňa 29.6.2019 (č.l. 15), Výpoveď zmluvy zo dňa 2.3.2019 (č.l. 16), fotokópiu Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne (č.l. 18 - 42), Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie Úverov a povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom (č.l. 43 - 76), Výzvu na úhradu pohľadávky zo dňa 16.12.2019 (č.l. 77), Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 31.3.2020 (č.l. 78), pokus o zmier zo dňa 13.11.2020 (č.l. 79).
4. Na výzvu súdu zo dňa 18.1.2021, aby žalobca predložil súdu výpis z účtu žalovaného resp. iný doklad, z ktorého bude zrejmé, kedy a v akej výške žalovaný čerpal finančné prostriedky, kedy a v akej výške ich splatil a na aké položky boli tieto úhrady započítané, zaslal žalobca súdu podanie zo dňa 12.2.2021, označené ako „Špecifikácia žalovanej sumy“, v ktorom uviedol, že dňa 23.9.2003 uzavrel pôvodný veriteľ so žalovaným Zmluvu o kontokorentnom úvere. V liste predostrel súdu súhrn debetných a kreditných operácií na účte žalovaného, popis poplatkov a úrokov. Konštatoval, že súčet debetných operácií na účte žalovaného predstavuje sumu vo výške 91.783,67 eur a súčet kreditných operácií na účte žalovaného predstavuje sumu vo výške 91.386,88 eur. Z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške 89.496,44 eur, na poplatky bola započítaná suma vo výške 938,84 eur, na riadny úrok bola započítaná suma vo výške 949,41 eur a na zmluvný úrok z omeškania bola započítaná suma vo výške 2,19 eur. Rozdiel debetných a kreditných operácií na účte žalovaného tak predstavuje postúpenú sumu vo výške 396,79 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 300,- eur, z poplatkov vo výške 41,58 eur, z riadneho úroku vo výške 40,32 eur, z úroku z omeškania zmluvného vo výške 2,39 eur a z úroku z omeškania zákonného vo výške 12,50 eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 300,- eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 300,- eur.
5. Keďže predmet konania neprevyšuje sumu 1.000,- eur, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd v súlade s ustanovením § 297 písm. b/ CSP mal za to, že vo veci nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, preto dňa 6.4.2021 zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu oznam, že dňa 29.4.2021 bude vo veci strán sporu vyhlásený rozsudok a následne tento v uvedený deň aj vyhlásil.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav:
7. Právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa a. s. uzavrel so žalovaným dňa 11.5.2012 zmluvu o osobnom účte, v ktorej je uvedené, že predmetom zmluvy je (bod 1.) Zmena bežného účtu č. 530567530/0900, (bod 3.) Poskytnutie Povoleného prečerpania k Účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Banky pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 01.7.2007, nahradenie zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania úveru.
8. Listom zo dňa 2.3.2019 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že banka vypovedá zmluvu, na základe ktorej poskytla žalovanému Povolené prečerpanie/Kontokorentný úver k Účtu č. S., a to súčinnosťou ku dňu uplynutia výpovednej doby. Výpovedná doba je 2 mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení tejto výpovede. Výška pohľadávky Banky z Povoleného prečerpania/Kontokorentného úveru ku dňu vyhotovenia výpovede je 55,70 eur.
9. Ďalším listom zo dňa 29.6.2019 právny predchodca zaslal žalovanému list označený ako „Odstúpenie od zmluvy“, v ktorom uviedol, že banka odstupuje od zmluvy, a to s účinnosťou ku dňu doručenia tohto oznámenia. Výška pohľadávky Banky z Účtu ku dňu vyhotovenia oznámenia je 384,29 eur.
10. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0223/2020/CE zo dňa 24.3.2020 a prílohami k tejto zmluve právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Podľa Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok, dlh žalovaného ku dňu postúpenia pohľadávky predstavuje sumu 396,79 eur, ktorá pozostáva z istiny 300,- eur a príslušenstva celkom vo výške 96,79 eur.
11. Z podania žalobcu zo dňa 12.2.2021 - Špecifikácia žalovanej zmluvy plynie, že dňa 23.9.2003 uzavrel pôvodný veriteľ so žalovaným Zmluvu o kontokorentnom úvere, pričom súčet debetných operácii na účte žalovaného predstavuje sumu vo výške 91.783,67 eur a súčet kreditných operácii predstavuje sumu vo výške 91.386,88 eur.
12. Z výpisu z účtu, predloženého žalobcom spolu s vyjadrením zo dňa 12.2.2021 je zrejmé, že uvedený výpis obsahuje obraty na účte žalovaného za obdobie od 20.4.2006 do 30.3.2020.
13. Súd na prejednávanú vec aplikoval tieto zákonné ustanovenia:
14. Podľa § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
15. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.). Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o osobnom účte), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o osobnom účte), (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Z oznámenia spol. Slovenská sporiteľňa, a. s. o postúpení pohľadávky zo dňa 31.3.2020 adresovaného žalovanému, ako aj zo zmluvy o postúpení pohľadávok č.0223/2020/CE zo dňa 24.3.2020 mal súd preukázané, že spol. Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila žalobcovi pohľadávku voči žalovanému vo výške 396,79 eur.
20. Keďže zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodnom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, na záväzkové vzťahy z nej vyplývajúce sa aplikujú výlučne ustanovenia Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy. Podstatnými náležitosťami zmluvy o bežnom účte, okrem určenia zmluvných strán a záväzku banky zriadiť pre majiteľa bežný účet, je určenie doby, od ktorej sa bežný účet zriaďuje a určenie meny, v ktorej sa bežný účet zriaďuje. Banka je v zásade zaviazaná vykonať výplaty a platby z bežného účtu, t. j. debetné operácie iba v rozsahu dohodnutého zostatku na bežnom účte. Nie je však vylúčené, aby banka vykonávala debetné operácie nad uvedený rozsah, pokiaľ sa na tom dohodne s majiteľom bežného účtu. V takom prípade má bežný účet povahu kontokorentného účtu, pričom z hľadiska záväzkových vzťahov ide o kombináciu zmluvy o bežnom účte a zmluvy o úvere. To znamená, že v zmluve o bežnom účte môže byť dohodnuté, že banka v súlade s § 710 Obchodného zákonníka prevedie do určitej čiastky príkazy majiteľa účtu k platbám, i keď nie sú na účte potrebné peňažné prostriedky (tzv. kontokorentný úver alebo povolené prečerpanie). Z uvedeného vyplýva, že bežný účet môže byť zriadený s úverovým rámcom, ktorý umožňuje klientovi skĺznuť do mínusového zostatku, avšak len v rozsahu stanoveného úverového rámca. Pre bežný účet s mínusovým zostatkom sa uzatvára úverová zmluva a jedná sa o kontokorentný úver - povolené prečerpanie, podliehajúci úprave ustanovení o zmluve o úvere (§ 497 a. nasl. Obchodného zákonníka). Podstatnými časťami úverovej zmluvy je určenie zmluvných strán, určenie sumy (limitu), do ktorého budú peňažné prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných náležitostí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy.
21. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca sa domáhal plnenia na základe zmluvy o osobnom účte zo dňa 11.5.2012, ktorej predmetom bola zmena bežného účtu č. 530567530/0900 (bod 1. Zmluvy) a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu (bod 3. Zmluvy) za predpokladu splnenia podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Banky. Žalobca odvíjal svoj nárok od dojednania povoleného prečerpania na účte, ktoré je v zmluve zo dňa 11.5.2012 dojednané ako nastavenie tejto služby po splnení kritérií stanovených bankou vo všeobecných obchodných podmienkach. Skutočnosť,
že nárok žalobcu je nárokom uplatňovaným aj z titulu povoleného prečerpania vyplýva jednoznačne z toho, že žalobca podľa tvrdení uvedených v žalobe skutkovo odvíja svoj nárok z úverovej zmluvy zo dňa 11.5.2012 (ktorej obsahom je dohoda o poskytnutí povoleného prečerpania k účtu - bod 3 zmluvy o osobnom účte).
22. Uvedená zmluva je svojím charakterom zároveň spotrebiteľskou zmluvu v zmysle § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže právny predchodca žalobcu vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, keďže zmluvu uzatváral ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
23. Súd v danom prípade vyvodil, že žalobca nepreukázal a nepodložil žiadnymi listinnými dôkazmi svoje tvrdenie o tom, že žalovanému právny predchodca žalobcu zriadil službu povolené prečerpanie a že uzatvorili riadnu (rozumej všetky náležitosti obsahujúcu) zmluvu o povolenom prečerpaní, ktorá by mala povahu zmluvy o úvere tak, ako to v žalobe tvrdí žalobca. Z predloženej Zmluvy o osobnom účte zo dňa 11.5.2012 vyplýva len toľko, že ak žalovaný splní podmienky na poskytnutie povoleného prečerpania vyžadované v obchodných podmienkach, toto mu môže (no nevyplýva, že musí) byť (niekedy, v bližšie neurčenom čase) zriadené. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva záväzok veriteľa povolené prečerpanie zriadiť, neboli medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté žiadne podmienky, za akých sa zriaďuje povolené prečerpanie, podmienky povoleného prečerpania v rozsahu úverového limitu, povinnosti a spôsobu jeho splácania a úrokovej sadzby. Uvedené ustanovenie zmluvy (teda že povolené prečerpanie bude nastavené po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach) preto nemá charakter platnej dohody o povolenom prečerpaní so všetkými podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere.
24. Žalobca teda nepreukázal to, že by si bol býval so žalovaným dohodol výšku a účinnosť debetného limitu, preto k uzatvoreniu úverovej zmluvy nedošlo, teda táto nebola platne uzavretá. Okrem toho žalobca nepreukázal aj ďalšiu podstatnú náležitosť úverovej zmluvy, ktorou je záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Aj z tohto dôvodu nebolo preukázané, že by došlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere. Nakoľko žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zmluva o povolenom prečerpaní - teda úverová zmluva so všetkými zákonnými náležitosťami, ako už súd uviedol vyššie, súd nemal za preukázanú tú skutočnosť, že by medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola zmluva o kontokorentnom úvere, resp. zmluva o povolenom prečerpaní peňažných prostriedkov na bežnom účte uzavretá. Ani z ostatných predložených listinných dôkazov uvedené nevyplýva. Pokiaľ nemal súd preukázanú existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným z titulu vzniku povoleného prečerpania, nebolo preukázané, že by si medzi sebou dohodli povolené prečerpanie s konkrétnymi parametrami, potom logicky nemohlo byť preukázané ani to, že by bolo došlo až k nepovolenému prečerpaniu v dôsledku prekročenia povoleného prečerpania, ktorého vznik v konaní preukázaný nebol. Súd preto žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena o existencii platného zmluvného vzťahu o kontokorentnom úvere (povolenom prečerpaní) medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným.
25. Pokiaľ žalobca na výzvu súdu predložil výpis z účtu žalovaného, k tomuto je potrebné uviesť, že tento výpis obsahuje obraty na účte žalovaného odo dňa 20.4.2006, pričom žalobca konštatuje, že tieto peňažné prostriedky boli žalovanému poskytnuté na základe zmluvy o kontokorentnom úvere, uzavretej medzi pôvodným veriteľom a žalovaným dňa 23.9.2003. V prejednávanom spore si však žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok zo zmluvy uzatvorenej dňa 11.5.2012, preto uvedený dôkaz nemožno považovať za relevantný pre osvedčenie nároku žalobcu, ktorého sa domáha teraz podanou žalobou.
26. Na základe uvedeného teda súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu k tvrdeniu, že má voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 300,- eur, a to na základe zmluvy zo dňa 11.5.2012, keďže v tomto konaní nepreukázal, v akej výške žalovaný čerpal finančné prostriedky na základe zmluvy o osobnom účte zo dňa 11.5.2012, v akej výške ich splatil a na aké položky boli tieto úhrady započítané.
27. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).
28. Povinnosťou účastníka konania, ktorý chce byť v konaní úspešný, je najmä preukázať pravdivosť všetkých svojich tvrdení, ktoré sú relevatné a teda spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie súdu. Strana sporového konania má povinnosť tvrdenia, ako aj povinnosť dôkaznú. Sankciou za ich nesplnenie je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok neúspech tej strany sporu, ktorá tieto svoje procesné povinnosti nesplnila. Na strane sporového konania teda je, aby dbala o ochranu svojich práv a oprávnených záujmov aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, kedy je zároveň povinná starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predostreté dostatočným spôsobom a podložené formou zákonných dôkazných prostriedkov (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).
29. Pre úplnosť súd konštatuje, že za tejto situácie, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno o poskytnutí o poskytnutí finančných prostriedkov v uplatňovanej výške žalovanému, nárok žalobcu nemožno považovať za opodstatnený ani podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Žalobca totiž nepreukázal vznik majetkového prospechu žalovaného na úkor žalobcu, čo je základnou podmienkou uplatnenia nároku týmto titulom. Žalobca nepredložil taký listinný dôkaz, z ktorého by prípadne vyplývalo, koľko žalovaný nad rámec svojich vlastných peňažných prostriedkov vyčerpal a koľko z uvedeného vrátil. Pokiaľ žalobca súdu predložil ako dôkaz o tom, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky v konkrétnej výške listinu označenú ako „Príloha k Zmluve o postúpení pohľadávok“, uvedené je podľa jeho obsahu dokladom označujúcim postúpenú pohľadávku zo spol. Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalobcu. V danom prípade ide len o interný doklad (o prílohu k zmluve o postúpení pohľadávky), tento doklad nie je ani bankou potvrdený, nie je zrejme kým a kedy bol vyhotovený, a preto táto listina nemá charakter relevantného písomného dôkazu, preto z neho nemožno vyvodiť ani žiadne skutkové závery. Pokiaľ teda zo žiadnej listiny, ktorá je obsahom spisu, nevyplýva, koľko žalovaný na základe zmluvy o osobnom účte zo dňa 11.5.2012 vlastne vyčerpal (o koľko a či vôbec sa na úkor žalobcu obohatil), a teda pokiaľ nie je listinami preukázané, že by finančné prostriedky v sume uplatňovanej žalobcom boli žalovanému skutočne poskytnuté, potom súd bol nútený zamietnuť žalobu v celom rozsahu bez možnosti priznať prípadné bezdôvodné obohatenie.
30. Záverom súd zdôrazňuje, že súd je viazaný skutkovými tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, ktoré nemôže prekročiť. V prejednávanej veci žalobca v žalobe iné skutkové tvrdenia ako právo na plnenie z predmetnej zmluvy o osobnom účte zo dňa 11.5.2012 neuviedol, a preto súd, s poukazom na vyššie uvedené dôvody, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že v plnej miere úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov konania, avšak vzhľadom na to, že zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké preukázateľné trovy vznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.