Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoPr/4/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: I. N. G., D. XXXX/X, XXX XX G., práv. zast. Doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., Hlavná 11/25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258 proti žalovanému: I., G. XXXX/XX, XXX XX G., V., o určenie neplatnosti výberového konania s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -277 zo dňa 15.07.2020 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku III.

Odmieta odvolanie žalovaného proti výroku III. rozsudku.

Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: Súd určuje, že výberové konanie na funkciu riaditeľa F. uskutočnené dňa 24.06.2019 je neplatné. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z titulu poškodenia práv žalobcu pri výberovom konaní vo výške 1.000 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , a , , , , z. č. , , , , , z. č. a ust. .

3. V dôvodoch uviedol, že považoval žalobu za dôvodnú v časti určenia neplatnosti výberového konania ako aj v časti o náhrade nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti vychádzal z judikatúry Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Považoval za legitímne, že nespokojný uchádzač vo výberovom konaní na miesto vedúceho zamestnanca, môže sa domáhať ochrany svojich práv na súde, ktorým je všeobecný súd. V súvislosti s kreovaním rady školy a výberového konania je potrebné zobrať do úvahy rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, a to konkrétne vyššie citovanej spisovej značky. Všeobecná úprava kompetencii starostu obce a obecného zastupiteľstva je obsiahnutá v zákone o obecnom zriadení. Tento vymedzuje kompetenciu obecného zastupiteľstva v pozitívnom zmysle slova a v osobitných predpisoch, napr. v zákone o majetku obci alebo rozpočtových pravidlách, špecifické okolnosti prípadu. Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o zásadných otázkach života obce. Vo vzťahu

k osobe starostu obce nie je daná alternatíva, čo znamená, že žiadna právomoc, ktorá je zverená obecnému zastupiteľstvu, súčasne nemôže byť zverená aj starostovi obce. Vždy je založená právomoc iba jedného z orgánov obce. Ak zákon ani štatút obce výslovne nezverujú rozhodovanie o určitej otázke do právomoci žiadneho z orgánov obce, potom v danej veci je založená právomoc starostu obce. Môže byť modifikovaná odchýlnou právnou úpravou v osobitných zákonoch, napr. zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Vo vzťahu k rozpočtovým a príspevkovým organizáciám obce používa zákonodarca termín „zriaďuje“. Od tejto právomoci je potrebné odlišovať výhradnú kompetenciu zakladať obchodné spoločnosti, kde je daná kompetencia obecného zastupiteľstva, schvaľovania zástupcov obce do štatutárnych a kontrolných orgánov, takto založených právnických osôb. Podľa uvedeného zákona riaditeľa vymenúva na dobu funkčného obdobia a odvoláva zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia. V danom prípade zriaďovateľom je obec, za ktorú vystupuje navonok starosta obce. Na vymenovanie a odvolávania riaditeľa sa nevzťahuje zákon o obecnom zriadení. Podľa tohto výkladového pravidla nie je odôvodnená argumentácia žalobcu o nezákonnosti zloženia rady školy pri zástupcoch zriaďovateľa, kedy zriaďovateľ a za neho primátor mesta, listami z 20.12.2018 delegoval podľa osobitného zákona zástupcov zriaďovateľa do rady školy (F.) a dňa 07.06.2019 delegoval ako zástupcu zriaďovateľa V.. I. D.. Delegovanie bolo napadnuté aj protestom okresného prokurátora v R., ale jeho protestu žalovaný nevyhovel.

4. Zamestnávateľ je povinný pri výberovom konaní dodržať zásadu rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných sporoch. Túto zásadu možno vnímať širšie, nielen ako strohé posudzovanie zaobchádzania so zamestnancom na podklade prítomnosti diskriminačného dôvodu. V širšom význame sa môže zamestnávateľ domáhať ochrany podľa vtedy, keď subjektívne cíti, že s ním bolo nerovnakým spôsobom zaobchádzané. To znamená, že rovnosť šancí, či možností na obsadenie pracovnej pozície, neboli dodržané. V oblasti antidiskriminačného práva je potrebné, pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania, prihliadať aj na dobré mravy, na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou (rozhodnutie NS ČR sp. zn. ). Pokiaľ ide o voľby členov rady školy, ktorá je výberovou komisiou na výberové konanie na vymenovanie riaditeľa a samotná voľba riaditeľa školy, nie sú sami od seba celkom nezávislé procesy a ak voľby členov rady školy nebola vykonaná transparentne a demokraticky, môžu vzniknúť odôvodnené pochybnosti o správnosti výberového konania, vykonané takto kreovaným orgánom. Súd prvej inštancie nezistil, aby samotné kreovanie rady školy, v časti delegovaných zástupcov zriaďovateľom v roku 2018, bolo uskutočnené v rozpore so zákonom. Súd zákonnosť výberového konania na funkciu za riaditeľa základnej školy posudzoval ako proces začínajúci vyhlásením výberového konania a končiaci vymenovaním vybratého uchádzača do funkcie. Z dôkazov zistil, že od roku 2015 do roku 2018 hospodárenie organizácie, ktorej bol žalobca štatutárnym zástupcom, bolo kontrolované opakovane hlavným kontrolórom mesta. Podľa záverov týchto zistení, zo strany žalobcu, malo dochádzať k porušeniu finančnej disciplíny a iných zistení. Zo strany zriaďovateľa bolo uplatnené voči osobe žalobcu hmotné postihnutie odňatím nenárokovej časti platu a mali sa stať podkladom pre rozhodnutie zriaďovateľa o odvolaní z funkcie riaditeľa školy. K tomuto však nedošlo z toho dôvodu, že v priebehu výberového procesu došlo k uplynutiu funkčného obdobia žalobcu v pozícii riaditeľa školy. Žalovaný však spojil zistenia o porušení povinnosti žalobcom so zámerom odvolať ho z funkcie riaditeľa školy, aj s následným výberovým konaním, ktoré bolo vyhlásené v máji 2019. V zápisnici z otvorenia obálok a zo zasadnutia rady školy, ktoré súviselo s výberovým konaním, práve člen rady školy, zástupca zriaďovateľa dodatočne delegovaný zriaďovateľom, opakovanie deklaroval skutočnosť odvolania žalobcu z funkcie riaditeľa školy a právne zdôvodňoval, prečo aj v prípade, že by bol úspešným kandidátom, nemôže byť menovaný do funkcie riaditeľa. To vyplynulo zo zápisníc a z výsluchu svedkov. V konaní žalovaného došlo k dodatočnej zámene delegovaného zástupcu po otvorení obálok a jeho deklarovania nepravdivých tvrdení pred výberovou komisiou. Možno tak konštatovať, že proces výberového konania vo vzťahu k žalobcovi nebol transparentný a férový. Zriaďovateľ vo vzťahu k jeho osobe nekonal v súlade s dobrými mravmi. Neponúkol objektívne hodnoverné zdôvodnenie svojho postupu v priebehu výberového konania. Súd prvej inštancie neuznal ako dostatočné ani vyjadrenie svedka V. D., že v danom období zastupoval ako prednosta mestského úradu, aj vedúceho odboru školstva. Je bez právneho významu, že žalobca sa nakoniec samotného výberového konania zúčastnil, neodprezentoval sa, čo vysvetlil vo svojom liste adresovanom výberovej komisii. V dôvodovej správe z. č. k vyplýva, že tento predstavuje osobitnú právnu garanciu pre uchádzača domáhať sa svojich práv na súde, vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Primerané zadosťučinenie nemá slúžiť na obohacovanie poškodenej osoby a malo by byť skôr morálnej a osobnostnej povahy. Náhrada nemajetkovej ujmy prislúcha najmä vtedy, ak došlo značným spôsobom k zníženiu dôstojnosti a

spoločenskej vážnosti poškodenej osoby. Pri zohľadnení okolností, na základe ktorých pokladal súd prvej inštancie výberové konanie za netransparentné, ktoré poškodilo osobu žalobcu ako uchádzača o funkciu vedúceho pracovníka, tým že bola porušená zásada rovnosti uchádzačov, považoval za primeranú nemajetkovú ujmu sumu 1.000 eur. V prevyšujúcej časti tak žalobu o priznanie nemajetkovej ujmy zamietol.

5. Výrok o trovách konania bol odôvodnený a .

6. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v tom, že počas celého konania na prvostupňovom súde nebolo relevantne preukázané, že by postupom žalovaného skutočne boli porušené práva žalobcu v procese výberového konania na miesto riaditeľa. Súd nemôže pri rozhodovaní hodnotiť slovne reprodukované emočné pocity žalobcu, ale musí vyhodnocovať skutkové tvrdenia. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave , z ktorého vyplýva, že hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. V prípade preukázania zásahu do práva na rovnaké zaobchádzanie by muselo byť preukázané, že žalobca utrpel ujmu v značnej miere, čo však žalobca súdu nepreukázal. Takéto následky, bez ďalšieho, nie je možné vyvodiť len z dokladovanej skutočnosti, že neuspel vo výberovom konaní, keďže žalobca odstúpil sám, dobrovoľne, v priebehu tohto konania. Žalobca nepreukázal súdu vplyv zásahu na jeho osobný, pracovný a spoločenský život, ktorý by odôvodňoval priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. K tvrdenému zásahu do práv žalobcu malo dôjsť zo strany žalovaného ako jeho zamestnávateľa, a to osobami, ktoré boli žalovaným použité na realizáciu jeho činnosti. Diskriminácia pritom môže spočívať v zámernom zvýhodňovaní a vytváraní nerovných podmienok. O diskrimináciu teda ide vtedy, ak dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu s jednotlivcami, ktorí sa nachádzajú v obdobných situáciách bez objektívneho a rozumného zdôvodnenia. Podľa názoru žalovaného, či už o priamu alebo nepriamu diskrimináciu by išlo vtedy, ak zamestnávateľ v postupe voči uchádzačom výberového konania zaobchádza s jedným priaznivejšie ako s iným, porovnateľne v tej istej situácii. Toto preukázané však nebolo. Žalobca bol povinný tvrdiť, že s ním bolo zaobchádzané rozdielne, a to kvôli jeho minulosti, ktorá bola spojená s funkciou riaditeľa predmetnej školy. Žalobca nepreukázal tzv. komparátor na porovnanie jeho postavenia a postavenia iného jednotlivca v tomto procese. Z pohľadu žalovaného neuniesol žalobca dôkazné bremeno a diskriminácia v nijakom zmysle slova preukázaná nebola. Nemožno porovnávať dve rôzne skutočnosti v tomto konaní, ktoré sa týkali výberového konania a zároveň skutočnosti, ktorá vyplývala z pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Skočenie funkcie žalobcu ako riaditeľa F. a neúspech vo výberovom konaní nebolo poznamenané diskriminačným správaním žalovaného. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR , žalobca neponúkol súdu žiaden relevantný dôkaz o tom, že tvrdenými súdu preukázanými zásahmi podľa popísaného deja došlo k zníženiu jeho dôstojnosti. Samotný neúspech vo výberovom konaní nemožno automaticky takýto záver predurčiť a zdôrazňuje, že z výberového konania žalobca odstúpil sám. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že neplatné výberové konanie bolo z dôvodu toho, že nespokojný uchádzač sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Súd prvej inštancie sa vyjadroval k zákonnosti zloženia rady školy v časti delegovaných zástupcov zriaďovateľom s tým, že išlo o rozpor so zákonom. Podľa názoru žalovaného tak kreovanie zástupcov do rady školy, ako aj do výberového konania bol v súlade so zákonom a voľba rady školy a dodržiavanie podmienok pri výberovom konaní sú dva procesy časovo, ale aj podmienkami odlišné. Voľba rady školy, odvolávanie, menovanie kandidátov je samostatný proces, pričom žalobca sa nedomáhal odstránenia nezákonnosti pri voľbe rady školy, ale určenia neplatnosti výberového konania na vymenovanie riaditeľa. Výmena členov rady školy nespôsobila neplatnosť voľby rady školy, a tak žalobca nemohol byť poškodený na svojich právach. Nakoniec rada školy predkladá len návrh na kandidáta, ktorý by mal byť riaditeľom, na základe výberového konania. Žalobca, ale aj súd prvej inštancie stále vychádzali z myšlienky, že ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnosti výberového konania, vykonané kreovaným orgánom, pre toto konanie je dôvod na podanie takejto žaloby. Žiadny právny predpis nedefinuje čo sú dobré mravy, čím argumentuje súd prvej inštancie v bode 59 rozsudku. V zmysle antidiskriminačného zákona sa na dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania považuje dodržiavania zákazu diskriminácie z dôvodov stanovených v zákone. Všeobecne sa pod diskrimináciou v pracovnom práve rozumie akékoľvek rozlišovanie, vylúčenie alebo uprednostňovanie založené na diskriminačných znakoch, ktorých cieľom je ohroziť, alebo úplne znemožniť rovnaké možnosti pre zamestnancov. Ani samotný nevymedzuje čo je možné pod pojmom dobré mravy rozumieť, no z pohľadu žalovaného takéto závery

nemožno v prípade žalobcu prijať. Žalobca sa mohol bez obmedzení a výhrad zúčastniť výberového konania a v konečnom dôsledku odstúpil sám bez účasti žalovaného.

7. K odvolaniu žalovaného vyjadril sa žalobca. V odvolaní uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Právo rovnosti príležitostí a rovnakého prístupu vo vzťahu k funkcii riaditeľa bolo porušené zo strany žalovaného a zo strany žalobcu preukázané. Práve nepravdivými výrokmi zástupcov žalovaného o odvolaní žalobcu z funkcie riaditeľa školy a dôvodov tohto odvolania a ďalšie prehlasovanie, že ak by aj žalobca uspel vo výberovom konaní, žalovaného nevymenuje do funkcie riaditeľa, spôsobilo práve pochybnosti o zákonnom postupe pri výberovom konaní. Na svoje tvrdenia predložil aj dôkazy. Už v čase výberového konania, pod ťarchou vedomostí o vyjadrovaní sa zástupcov žalovaného, počas výberového konania na osobu žalobcu, práve týmto spôsobom bola narušená zásada rovnakého zaobchádzania a samotné odstúpenie z tohto konania zo strany žalobcu nie je relevantné pre posúdenie nároku. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, je potrebné zdôrazniť, že tento nárok nie je priamo vyjadrenou škodou, ktorá vznikne poškodenému, resp. tomu, kto sa domáha tohto nároku, ale plní aj funkciu preventívnu a satisfakčnú, najmä vo vzťahu medzi zamestnanom a zamestnávateľom. Preto tento princíp bol rozhodujúci. Povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v rámci výberového konania vyplýva priamo z § 5 ods. 2 zákona o výkone práce vo verejnom záujme. Už prítomná negatívna referencia zriaďovateľa v priebehu výberového konania spôsobila nerovnovážne postavenie žalobcu. V žiadnom smere však nie je možné považovať za objektívne a dôvodné, ako pristupoval žalovaný vo výberovom konaní, ak prostredníctvom svojich zástupcov boli členovia výberovej komisie informovaní o nepravdivých skutočnostiach o ukončení funkcie žalobcu na poste riaditeľa tejto školy a tiež obdobie a dôvody pre toto ukončenie. Správne súd prvej inštancie povedal, že výberové konanie je proces, ktorý začína vyhlásením a končí definitívnym vymenovaním vybraného uchádzača do funkcie. Akákoľvek informácia o určitom uchádzačovi konania, ktorá je nad rámec zákonom požadovaného sumáru informácii o uchádzačoch ostatných, subjektívne interpretovaná priamo členom výberovej komisie, mení z objektívneho hľadiska pozíciu jednotlivého uchádzača v očiach výberovej komisie, a tým aj deklaruje zaujatosť predstaviteľom mesta. V súvislosti s tým poukázal žalobca aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. . Z tohto dôvodu záverom žalobca poukázal na to, že žalovaný sa snaží ospravedlniť a odôvodniť porušenie práv a nerovnaký prístup voči žalobcovi v rámci výberového konania, s odkazom na nespokojnosť s výkonom jeho funkcie a aktivitami v pozícii riaditeľa školy v predošlom funkčnom období. Takýto stav je absolútne neudržateľný. Z týchto dôvodov navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a priznať nárok na náhradu trov konania.

8. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, podľa ust. prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , a a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

9. Podľa , z. č. , dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. 1a) (2) Pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.

9. Podľa z. č. , diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu. (2) Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. (3) Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia

nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.

10. Dňa 26.2.2019, I.. N. G. uplatnil interpeláciu občana, kde sa vyjadril k vystúpeniu C.. J. D. na ostatnom zasadnutí mestského zastupiteľstva konaného dňa 31.01.2019. Poukázal na nepravdivé tvrdenia vyslovené C.. D., ktoré sa týkajú základnej školy. Ďalej konštatuje účasť p. D. v Rade školy ako delegovaného zástupcu napriek skutočnosti, že menovaný sa sám vzdal členstva v Rade školy ako zástupca rodičov, pretože nemôže spolupracovať s vedením.

11. Dňa 04.06.2019 I. G. vyhotovilo zápisnicu z otvárania obálok a posúdenia kvalifikačných predpokladov k výberovému konaniu na obsadenie funkcie riaditeľa F.. Ako osoby prítomné sú zaevidované V.. I. D. - prednosta mestského úradu, poverený na vykonávanie funkcie vedúceho oddelenia školstva, I.. N. I. a V.. I. U.. Podľa zápisnice do výberového konania prišlo X prihlášok uchádzačov. Ako obálka č. X bola označená obálka uchádzača I.. N. G.. Siedmi uchádzači splnili požadované kvalifikačné predpoklady a kritériá s tým, že budú pozvaní na výberové konanie. Zástupcovia zriaďovateľa pre Radu školy uviedli, že účastník výberového konania I.. N. G. je zriaďovateľom odvolaný z funkcie riaditeľa podľa listom primátorky I. G. zo dňa 11.04.2019, ktorý mu doteraz nebol doručený z dôvodu jeho práceneschopnosti od XX.XX.XXXX. Podľa ust. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa školy na základe výsledkov výberového konania okrem kandidáta, ktorý bol odvolaný podľa . Zistené nedostatky u prihlásených uchádzačov budú uchádzačom oznámené s návrhom na odstránenie nedostatkov. Ďalší postup a priebeh výberového konania zabezpečuje Rada školy. Listom zo dňa 07.06.2019 č. k. I. G. v zastúpení primátorkou mesta oznámila V.. I. D. delegovanie do Rady školy pri F. ako delegovaného zástupcu zriaďovateľa.

12. Podľa obsahu zápisnice zo zasadnutia Rady školy konaného dňa 19.6.2019 bodom 2 programu bola príprava kritérií na účely výberového konania. Zasadnutia Rady školy sa zúčastnil aj V.. I. D.. Podľa bodu 1 viacerí členovia žiadali o vysvetlenie dôvodu zmeny členov Rady školy delegovaných za zriaďovateľa počas už prebiehajúceho výberového konania po otvorení obálok s menami uchádzačov. Predsedkyňa prítomným oznámila, že dňa 12.06.2019 si prevzala list z vedenia mesta o zmene delegovaných členov. Novo delegovaný člen uviedol, že zmena je výlučne v kompetencii p. primátorky. V bode 2 člen Rady školy V. D. poskytol informáciu prítomným členom o uchádzačovi, ktorý bol v zápisnici z otvárania obálok uvedený k obálke č. X. s tým, že menovaný je zriaďovateľom odvolaný z funkcie riaditeľa ZŠ podľa § 3 ods. 7 písm. c) zák. o štátnej správe v školstve listom primátorky zo dňa 11.04.2019. List menovanému doteraz nebol doručený z dôvodu jeho práceneschopnosti od XX.XX.XXXX. Tieto skutočnosti sú uvedené v zápisnici z otvárania obálok. V zápisnici zástupcovia zriaďovateľa informovali členov rady o predkladaní návrhu na kandidáta na riaditeľa školy na základe výsledkov výberového konania okrem kandidáta, ktorý bol odvolaný podľa § 3 ods. 7 písm. c). Ku kandidátka pod obálkou č. X bolo zistené, že táto je v príbuzenskom vzťahu s členom rady školy V.. Z. Z.. Z uvedeného dôvodu je menovanému pozastavené členstvo v Rade školy až do ukončenia výberového konania. Rada školy následne sa dohodla na postupe výberového konania hodnotiacich kritériách. Listom zo dňa 24.06.2019 žalobca oboznámil predsedníčke Rady školy odstúpenie uchádzača na pozíciu riaditeľa ZŠ z dôvodu diskriminačných praktík zriaďovateľa, a to výmeny člena Rady školy a zdiskreditovania jeho osoby oznámením o nevymenovaní jeho osoby v prípade víťazstva vo výberovom konaní.

13. Odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru o správnosti rozhodnutia súdu 1. Inštancie, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Naviac k prejednávanej veci dodáva, že pri výberovom konaní realizovanom zriaďovateľom organizácie, u ktorého ide o funkciu, ktorá vzíjde z výberového konania, je otázka rovnakého prístupu obzvlášť dôležitá. Priamo ustanovenia upravujú a zároveň predpokladajú v citovanom ustanovení ( ) povinnosť zamestnávateľa zaobchádzať zo zamestnancom rovnako. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynuli závery, že žalobca dôvodne dospel k záveru o nerovnakom zaobchádzaní k jeho osobe, v čase pred výberovým konaním pri delegovaní členov komisie a ich výstupmi.

14. Z doterajšej rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR vyplýva, že orgány zabezpečujúce prístup k voleným a iným verejným funkciám porušia rovnaký prístup uchádzačom na príslušnú funkciu aj tým, že nezabezpečia objektivitu konania ( ).

15. Každý orgán verejnej moci má povinnosť postupovať pri výkone svojej právomoci tak, že zabezpečí objektivitu svojho postupu smerujúceho k ochrane základných práv a slobôd, ako aj objektivitu samotného rozhodovania ( ). 16. K odvolacej námietke žalovaného o dôkaznej povinnosti žalobcu, odvolací súd uvádza, že procesné pravidlo určujúce dôkazné povinnosti a zodpovednosť za ich nesplnenie, v rámci opatrení na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania a eliminácie diskriminácie sa dôkazné bremeno presúva na žalovanú stranu. 17. V súlade s princípom rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami prenáša Smernica EÚ č.97/80/ EHS, založená na precedenčnom práve Európskeho súdneho dvora, dôkazné bremeno z obžaloby na žalovanú stranu (výrok Európskeho súdneho dvora zo 17. 10. 1997, prípad C 109/88 Danfoss /1989/ ECR 3199, ods. 16). 18. Prenesenie dôkazného bremena na žalovanú stranu je v legislatíve SR obsiahnuté od roku 2001 v z 2. júla 2001. V , ktorý sa venoval zákazu diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch, sa v ods. 5 konštatovalo: „Zamestnávateľ je povinný preukázať, že nedošlo k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania.“ Od prijatia Zákona o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon), ktorý rozšíril zákaz diskriminácie z pracovnoprávnej oblasti aj na iné sféry spoločenského života, je úprava dôkazného bremena obsahom tejto normy. V , ods. 2 sa hovorí: „Žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca predloží súdu dôkazy, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.“ Nezakladá sa pravde, že súd 1. inštancie vychádzal pri hodnotení dôkazov len z emotívnej výpovede žalobcu. Súd 1. inštancie vypočul v konaní svedkov, vyhodnotil obsah zápisnice, v ktorých odzneli prezentované stanoviská členov výberovej komisie. Postup súdu 1. inštancie pri hodnotení dôkazov, aj vzhľadom na vyššie uvedenú „ obrátené „ dôkazné bremeno, bol vecne správny. 19. K námietke odvolateľa týkajúcej sa priznanej nemajetkovej ujmy pre žalobcu, vychádzajúc z požiadaviek úniového práva, podporených relevantnou judikatúrou, primeranému zadosťučineniu (ktoré najskôr zodpovedá sankciám podľa antidiskriminačných smerníc Únie) možno prisúdiť nielen základnú satisfakčnú funkciu, ale aj funkciu sankčnú. Sankčná funkcia náhrady znamená, že cieľom má byť nielen kompenzácia diskriminovaného, ale skôr potrestanie diskriminujúceho za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil a ktorým diskriminovanému spôsobil ujmu, a odradiť ho alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Podľa antidiskriminačného zákona poškodená osoba sa môže domáhať náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v prípade, ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku. V tomto konkrétnom prípade išlo o výberového konania na vedúcu funkciu a priznanie nemajetkovej ujmy pri zistení nerovnakých podmienok výberového konania u žalovaného, plní funkciu odradzovaciu pre žalovaného, ktorý z podstaty svojho postavenia realizuje výberové konania pri obsadzovaní rôznych pracovných pozícií.

20. Preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu 1. inštancie ako vecne správne podľa ust. , okrem výroku III., kde súd 1. inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Napriek tomu odvolanie žalovaného smerovalo voči celému rozsudku, výrok III. rozsudku súdu 1. inštancie bol vyhlásený v prospech žalovaného, ktorý so žalobou nesúhlasil. Preto žalovaný nebol oprávnenou osobou, na podanie odvolania voči výroku III. podľa . Preto odvolanie žalovaného vo vzťahu k výroku III. rozsudku odmietol podľa .

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle zásady úspechu . Použil ust. v spojení s ust. . Keďže úspech v odvolacom konaní mal žalobca, priznal mu vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).