Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/29/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Mariana Hoffmann, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobcu LUMI TATRY SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Teplická 34/3871, 058 01 Poprad, IČO: 36505889, zastúpeného konateľom spoločnosti T. K., právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 12. apríla 2019 Č.: XXXXXXXXX/XXXX na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Obsah administratívneho spisu

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „“) rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 18.12.2018 pod č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým ako správca dane podľa Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 104 431,87 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014 daňovému subjektu LUMI TATRY SLOVAKIA, s.r.o. Poprad, potvrdil.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom uviedol daňový subjekt totožné dôvody ako sú uvedené v žalobe, pričom daňový subjekt odôvodnil odvolanie tým, že vydané rozhodnutie správcu dane bolo vydané v rozpore so zákonom, nebolo dostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné. Ako ďalej uviedol daňový subjekt, správca dane mu neuznal výdavky uplatnené na základe dodania reklamných služieb spoločnosťou ČR Transport s.r.o. a spoločnosťou Perfect Consulting s.r.o. z dôvodu ich nedostatočného preukázania. Daňový subjekt k odvolaní uviedol, že preukázal dodanie predmetných služieb, pričom nielen po formálnej stránke, ale aj po vecnej stránke a závery správcu dane svedčiace v prospech daňového subjektu, na tieto správca dane neprihliadal a zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania použil v neprospech daňového subjektu, pričom v rozpore so základnými zásadami správy daní nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie, v dôsledku čoho nesprávne právne vec posúdil. Pri hodnotení dôkazov správca dane podľa daňového subjektu nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, hodnotil ich podľa svojej úvahy a dôkazy

predložené daňovým subjektom tak nedostatočne vyhodnotil. Ďalej daňový subjekt v odvolaní uviedol, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, ako aj v rozpore s § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Argumentoval tým, že doplnením dokazovania vo vyrubovacom konaní bolo potvrdené výpoveďami svedkov p. K., p. X. a p. H. a p. L. to, že k reálnemu uskutočneniu predmetných služieb došlo. Ďalej argumentoval tým, že bola potvrdená aj spolupráca s deklarovanými subjektmi tak, ako aj popísaný podrobný priebeh tejto spolupráce. Ďalej daňový subjekt uviedol, že správca dane nebol pri vyhodnotení týchto dôkazov objektívny a toto dokazovanie vykazuje znaky vážnych logických pochybení. Ďalej poukázal na to, že povinnosť daňových orgánov v daňovom konaní je dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy tak hmotnoprávne ako aj procesné, ktoré sú zverejnené v Zbierke zákonov SR a princípy právnej istoty. Daňový subjekt poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-354/03, C-355/03 a C-484/03, v ktorých vyslovil Súdny dvor, že nárok na odpočítanie dane nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Ďalej daňový subjekt opakovane uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho neúplnosť, pričom poukázal na to, že správca dane v rámci uvedeného rozhodnutia neuznal odpočítanie výdavkov na základe faktúr od dodávateľa U.O.siréna, Povljana, ako aj ďalšie neuznané výdavky, na ktoré daňový subjekt poukázal v odvolaní. Daňový subjekt konštatoval, že z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané kumulatívne splnenie podmienok ustanovených v a zastáva názor, že na základe týchto dôvodov bolo preukázané, že správca dane v konaní postupoval v rozpore so zákonom, porušil tak práva daňového subjektu a vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom a nedostatočne zistil skutkový stav a nepostupoval v súlade s až 3 a a Daňového poriadku.

3. Žalovaný ako odvolací orgán pri preskúmaní predloženého spisového materiálu ako aj odvolania zistil tento skutkový stav. Daňový subjekt podal dňa 20.03.2015 riadne daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014, v ktorom vykázal výsledok hospodárenia pred zdanením stratu vo výške 27 987,20 eura a základ dane vo výške 20 145,17 eur. Správca dane vykonal u daňového subjektu kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol z daňovej kontroly zo dňa 03.07.2018 č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorý bol daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole doručený dňa 20.07.2015, ku ktorému sa vyjadril daňový subjekt elektronickým podaním zo dňa 08.08.2018. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli závery správcu dane zistené kontrolou dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014, v ktorom zistil zahrnutie takých nákladov do daňových výdavkov, ktoré podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nesúviseli so zdaniteľným príjmov, aj keď o týchto nákladoch daňový subjekt účtoval, nákladov, ktorých vynaloženie na daňové účely daňový subjekt dostatočne nepreukázal a nákladov na osobnú potrebu daňovníka. Správca dane daňovým subjektom vykázaný základ dane podľa zvýšil o nasledujúce položky a zvyšujúce výsledok hospodárenia.

4. Daňový subjekt zaúčtoval dodávateľské faktúry od spoločnosti ČR Transport s.r.o., Praha, Česká republika v celkovej sume 88 986 eur a týkal sa faktúr zo dňa 10.01.2014 až 18.12.2014 za výrobu letákov, rozvoz a marketingovú distribúciu v rozličných mestách, služby podľa dohody a písomnej zmluvy. K prijatým faktúram daňový subjekt predložil Zmluvu o reklamnej spolupráci z 08.01.2014 č. XXXX/X, predmetom ktorej bolo zabezpečenie návrhu, výroby a marketingovej distribúcie letákov spoločnosťou ČR Transport s.r.o. pre daňový subjekt v rámci celej SR po dobu jedného roka, pričom daňový subjekt mal poskytnúť technické, resp. grafické podklady pre výrobu grafickej predlohy. Iné dôkazy (objednávky, fotodokumentácia, iná dokumentácia), ktoré by preukazovali plnenie predmetu zmluvy, daňový subjekt nepredložil. Správca dane vyzval daňový subjekt na predloženie dôkazov a dokladov (Výzva z 11.09.2017). Dňa 17.10.2017 doručil daňový subjekt vyjadrenie a predloženie dokladov a dôkazov zo dňa 11.09.2017, v ktorom uviedol nasledujúce skutočnosti: „Výrobu a dodávku predmetných letákov zabezpečoval samotný dodávateľa, cena bola rôzna, závisela od konkrétneho spôsobu doručovania, k nadviazaniu kontaktu s pánom L., konateľom spoločnosti ČR Transport s.r.o., došlo na jednom spoločenskom podujatí, následne bola podpísaná Zmluva o reklamnej spolupráci z 08.01.2014 na základe vzájomných rokovaní. Daňový subjekt si pred podpisom overoval dopyt u dodávateľa, predpoklady na vykonanie fakturovaných činností; aj samotný spoločník a konateľ dodávateľa ubezpečil daňový subjekt o tom, že k

dodaniu a distribúcii letákov dôjde riadne a včas. Daňový subjekt poukázal na to, že prvá dodávka služieb v januári 2014 bola realizovaná v rámci skúšobnej doby, pričom distribúciu zabezpečovali študenti; menovite a podrobnejšie sa konateľ daňového subjektu vyjadriť nevedel. Pre daňový subjekt bolo podstatné finálne doručenie letákov. Predmetné faktúry za dodávateľa vystavoval a podpisoval konateľ, faktúry boli doručované osobne. Súčasťou vyjadrenia daňového subjektu bolo čestné vyhlásenie o pravosti faktúr od spoločnosti ČR Transport s.r.o., ktorým U. L., konateľ spoločnosti, prehlásil, že faktúry a príjmové doklady vydané spoločnosťou ČR Transpor s.r.o. daňovému subjektu boli vystavené a podpísané konateľom spoločnosti U. L..“ Daňový subjekt nepredložil dôkazy, doklady a vyjadrenie, aká činnosť daňového subjektu bola propagovaná na letákoch, pričom daňový subjekt sa zaoberal vnútroštátnou nákladnou dopravou a medzinárodnou cestnou nákladnou dopravou, ktorými mal osloviť 303 000 domácností, prípadne firiem, nevyjadril sa, kto a v akých časových intervaloch zadával požiadavku na výrobu letákov, kde boli letáky tlačené, ako boli dopravované, nevyjadril sa k rôznym cenám za dopravu. Veľmi všeobecne sa vyjadril k spolupráci so spoločnosťou ČR Transpor s.r.o. a nevyjadril sa, o akých pripravovaných podujatiach mu dodávateľ poskytoval informácie ani neuviedol presné miesta, kde boli tieto letáky distribuované, ani obdobia, kedy bola distribúcia letákov v jednotlivých mestách realizovaná, nevyjadril sa, akým spôsobom a komu boli letáky odovzdané na distribúciu. Nevyjadril sa ani ku skutočnostiam, prečo boli faktúry od spoločnosti ČR Transport s.r.o. vystavené v časti slovenskom a v časti v českom jazyku, pričom niektoré faktúry boli vystavené iba v českom jazyku. Nepredložil ani technické, resp. grafické podklady pre výrobu grafickej predlohy, ani nepredložil po jednom kuse z každého letáku, ktorý mal byť súčasťou každej dodávateľskej faktúry. U správcu dane vznikli pochybnosti, či reklamné služby, výroba a distribúcia letákov na základe vyššie uvedených faktúr boli skutočne poskytnuté, pre čo najobjektívnejšie posúdenie opodstatnenosti vyššie uvedených dodávateľských faktúr v celkovej sume 88 986 eur a z dôvodu preverenia skutočnosti rozhodujúcej pre správne určenie dane správca dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií požiadal českú finančnú správu o preverenie obchodných transakcií medzi daňovým subjektom a spoločnosťou ČR Transport s.r.o.

5. Z doručenej odpovede vyplynuli skutočnosti, že ČR Transport s.r.o. je registrovaný na adrese X. XXX/ XX, L., pričom sa jedná o virtuálnu adresu, nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť a nie je registrovaný pre daňové účely odo dňa 30.08.2011. V minulosti vykonával činnosť zapísanú v obchodnom registri výroba, obchod a služby neuvedené v prílohách 1 a 3 Živnostenského a cestná motorová doprava. Odo dňa 09.09.2017 je v likvidácii. Spoločnosť nie je rezidentom Českej republiky a nie je známe, či má v Českej republike stálu prevádzkareň. Nie je registrovaný ako zamestnávateľ a nebolo zistené, žeby v Českej republike bol zainteresovaný do prenájmu pracovnej sily. Táto spoločnosť nemá v Českej republike žiadne priestory, žiadny administratívny personál viažuci sa k administratívnym priestorom. Nebolo zistené, žeby medzi spoločnosťou LUMI TATRY SLOVAKIA, s.r.o. a spoločnosťou ČR Transport s.r.o. existoval nejaký druh zmluvy, ani to, že spoločnosť ČR Transport, s.r.o. využívala na prácu svojich zamestnancov alebo subdodávateľov. Podľa informácií českej daňovej správy nebolo zistené, že transakcie na základe vyššie uvedených faktúr sa medzi daňovým subjektom LUMI TATRY SLOVAKIA, s.r.o. a ČR Transpor s.r.o. uskutočnili. Účtovné doklady ani iné doklady daňová správa nemá k dispozícii, tieto doklady nemá k dispozícii ani likvidátor spoločnosti ČR Transport s.r.o., pričom spoločnosť je úplne nekontaktná, od roku 2012 nepodáva daňové priznania. Správca dane konštatoval, že daňový subjekt nepreukázal skutočné dodanie reklamných služieb spoločnosťou ČR Transport s.r.o., nepredložil žiadne doklady a dôkazy, ktorými by preukázal, že náklady na reklamné služby v sume 88 986 eur sú daňovými výdavkami na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom v súlade s ustanovením Podľa daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto , sú výdavky na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka.

6. Daňový subjekt ďalej na ťarchu účtu (reklamné služby) zaúčtoval dodávateľské faktúry od dodávateľa Perfect Consulting s.r.o., W. B. XXX/XX, L., K. republika v celkovej sume 53 978 eur na základe faktúry zo dňa 31.01.2014 až 18.12.2014, ktorých predmetom bola fakturácia služieb výroba audiospotu, vrátane nosiča a marketingové služby, služby podľa písomnej zmluvy, výroba reklamy v podobe reklamných

plôch, reklamná kampaň na 21. ročníku Rally Prešov, ako aj služby podľa mesačnej špecifikácie v jednotlivých mesiacoch zdaňovacieho obdobia. Súčasťou faktúr predložených pri daňovej kontroly neboli žiadne objednávky, žiadna fotodokumentácia, žiadne audiovizuálne záznamy, prípadne iné dôkazy, ktoré by preukázali, že k poskytnutiu reklamných služieb v takomto rozsahu a na konkrétnych miestach skutočne došlo. Bola predložená Zmluva o reklamnej spolupráci č. XXXXXX z 28.01.2014, ktorá obsahovala informáciu, že spoločnosť Perfekt Consulting s.r.o. sa zaviazala zabezpečiť uvedenie objednávateľa ako reklamného partnera kultúrno- spoločenských akcií v rámci celej SR a ČR v roku 2014, pričom objednávateľ mal poskytnúť technické, resp. grafické podklady pre výrobu grafickej predlohy. Správca dane vyzval daňový subjekt na predloženie dôkazov a dokladov, kde žiadal uvedenie požadovaných vyjadrení a dokladov, pričom daňový subjekt dňa 17.10.2017 doručil svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že kontakt na spoločnosť Perfect Consulting s.r.o. konateľa p. X. získal daňový subjekt cez konateľa spoločnosti ČR Transport s.r.o. p. L., ktorý sa za dodávateľa zaručil. Následne bola podpísaná zmluva z 28.01.2014. Daňový subjekt nemá vedomosť, ktoré predmetné faktúry za dodávateľa vystavoval, boli mu doručené konateľom p. X.. K platbám v hotovosti dochádzalo na základe dohody medzi daňovým subjektom a dodávateľom, pričom hotovosť preberal konateľ dodávateľa p. X.. Súčasťou vyjadrenia daňového subjektu bolo čestné prehlásenie dodávateľa p. X. od spoločnosti Perfect Consulting s.r.o., ktorým J. X., konateľ spoločnosti, prehlásil, že faktúry vydané touto spoločnosťou sú pravé a boli riadne zaúčtované za zdaňovacie obdobie 2014 v roku 2015. Daňový subjekt nepredložil svoje vyjadrenia k základným otázkam správcu dane, zoznam podujatí, na ktorých sa formou reklamnej kampane mal zúčastňovať, zoznam podujatí, na ktorých mal v roku 2014 participovať dodávateľ, neuviedol, ako bol o týchto akciách informovaný. K faktúre z 31.01.2014 nepredložil na technickom nosiči dát príslušný audiospot, nepredložil audiospoty odvysielané vo všetkých regionálnych rádiách s uvedením dňa, hodiny, relácie, kedy bol príslušný audiospot odvysielaný, nepredložil fotodokumentáciu jednotlivých bilboardov a neuviedol, kto za daňový subjekt a v akých časových intervaloch zadával požiadavku na jednotlivé akcie. Nevyjadril sa ani k skutočnosti, že k zmluve o reklamnej spolupráci z 28.01.2014 a 31.01.2014 bola vystavená dodávateľská faktúra z 31.01.2014 za výrobu audiospotu vrátane nosiča a marketingovej činnosti a nevyjadril sa ani k tomu, o akú marketingovú činnosť sa jednalo, kedy bol audiospot vyrobený, kto a kedy za daňový subjekt tento audiospot a marketingové činnosti prebral. Nevyjadril sa ani k stanovenej cene, ako kontroloval, či reklama daňového subjektu bola skutočne na jednotlivých podujatiach realizovaná tak, ako je to uvedené na faktúrach a nevyjadril sa, či sa zúčastňoval jednotlivých podujatí. Správca dane nadobudol pochybnosti, či reklamné služby (výroba a distribúcia letákov) na základe vyššie uvedených faktúr boli skutočne poskytnuté. Pre čo najobjektívnejšie posúdenie opodstatnenosti vyššie uvedených dodávateľských faktúr a z dôvodu preverenia skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane, správca dane v rámci medzinárodnej výmeny požiadal českú finančnú správu o preverenie spoločnosti Perfect Consulting s.r.o. Z doručenej výpovede zo dňa 09.03.2018 mal správca dane zistené, že spoločnosť Perfect Consulting s.r.o. je registrovaná na adrese W. B. XXX/XX, B. T., L.; hlavnou ekonomickou činnosťou spoločnosti je ostatný špecializovaný veľkoobchod; odo dňa 26.09.2017 je v likvidácii, nie je rezidentom Českej republiky a nemá v Českej republike stálu prevádzkareň. Nie je v Českej republike registrovaný ako zamestnávateľ a nebolo zistené, žeby bol v Českej republike zainteresovaný do prenájmu pracovnej sily. Nemá v Českej republike žiadne priestory a žiadny administratívny personál viažuci sa k administratívnym priestorom. Nebolo zistené, žeby medzi daňovým subjektom a spoločnosťou Perfect Consulting s.r.o. existoval nejaký druh zmluvy, či využíval na prácu svojich zamestnancov alebo subdodávateľov. Podľa informácií českej finančnej správy medzi daňovým subjektom LUMI TATRY SLOVAKIA, s.r.o. a Perfect Consulting s.r.o. transakcie na základe vyššie uvedených faktúr sa neuskutočnili. Spoločnosť Perfect Consulting s.r.o. od dňa 26.09.2017 je v likvidácii, nepodáva daňové priznania, pre správcu dane je nekontaktná a so správcom dane nekomunikuje. Správca dane konštatoval, že daňový subjekt nepreukázal skutočne dodanie reklamných služieb spoločnosťou Perfect Consulting s.r.o., nepredložil žiadne doklady a dôkazy, ktorými by preukázal, že náklady na reklamné služby v sume 53 978 eur boli daňovými výdavkami na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom v súlade s a nepreukázal, že vyššie uvedené daňové výdavky vynaložil daňový subjekt na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie vlastných príjmov.

7. Ďalej daňový subjekt na ťarchu účtu zaúčtoval od dodávateľa Build & Media, spol. s r.o., X. XX, XXX XX L. faktúru č. XXXXXXX zo dňa 01.10.2014, interné číslo faktúry J predmet fakturácie: odvysielanie reklamného spotu, kampaň: firemná prezentácia na veľkoplošnej LED obrazovke v PP Centrum, PP

Penzión u Alberta, KE Jumbo, Dargov, Steel Aréna, McDonalds, Hotel Centrum, HE Centrum, SV Centrum, MI Štefánikova, PO OC MAX, PO Sekčov Rafaelo, SNV Madaras, LM Billa, DK Rufin, NO Autobusová stanica, PD Korzo, ZA Hotel Slovakia, v programe č. 4 za mesiac október 2014, v sume 122 850 eur. Právnym nástupcom uvedenej spoločnosti sa od 29.10.2014 v dôsledku zlúčenia stala spoločnsoť Magic invest s.r.o., U., ktorá bola zrušená ex offo od 27.12.2017, deň výmazu z Obchodného registra Okresný súd Bratislava 1 dňa 13.03.2018.

8. Súčasťou faktúry predloženej k daňovej kontrole nebola žiadna objednávka, žiadna fotodokumentácia, žiadne audiovizuálne záznamy, iné reklamné média, prípadne iné dôkazy, ktoré by preukázali, že k poskytnutiu reklamných služieb v takom rozsahu a na konkrétnych miestach a na konkrétnych LED obrazovkách skutočne došlo. Správca dane, ako v predchádzajúcich veciach, vyzval daňový subjekt na predloženie dôkazov a dokladov. Písomné vyjadrenie doručil daňový subjekt 16.10.2017, v ktorom uviedol, že kontakt na p. G. K. získal prostredníctvom internetu. Následne bola medzi oboma subjektmi podpísaná 29.05.2014 Rámcová zmluva o obchodnej spolupráci v oblasti zabezpečenia reklamy, k jej podpisu došlo na diaľku prostredníctvom poštovej prepravy. Daňový subjekt mal informácie o tom, že dodávateľ disponuje vlastnými LED obrazovkami, prostredníctvom ktorých by vykonával dohodnuté reklamné služby. Odvysielanie si daňový subjekt kontroloval len námatkovo, ako dôkaz predložil CD, na ktorom je 10 sekundový reklamný spot, ktorý mal byť odvysielaný na jednotlivých LED obrazovkách. Reklamný spot obsahuje obchodné meno a sídlo daňového subjektu, informáciu o jeho hlavnej činnosti. Daňový subjekt nepodal vyjadrenie ku všetkých správcom požadovaným otázkam, nevyjadril sa, prečo mu po zániku spoločnosti Buil & Media, spol. s r.o., zlúčením od 29.10.2014 reklamné služby v ďalšom období poskytovala spoločnosť ADVERTISING & MEDIA s.r.o. Súčasťou predloženej Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci v oblasti zabezpečenia reklamy zo dňa 25.09.2014 bolo aj oznámenie spoločnosti Build & Media, spol. s r.o. o tom, že ako postupca postúpil svoje pohľadávky na obchodnú spoločnosť ADVERTISING & MEDIA s.r.o., a nie že postúpila vykonávanie predmetu zmluvy na spoločnosť ADVERTISING & MEDIA s.r.o. Správca dane konštatoval, že vyjadrenia daňového subjektu boli veľmi všeobecné, nekonkrétne a pre daňové účely nepostačujúce a neboli dôkazom na preukázanie skutočného dodania reklamných služieb spoločnosťou Build & Media, spol. s r.o. Podaným vyjadrením daňový subjekt neodstránil pochybnosti o skutočnom dodaní reklamných služieb.

9. Ďalej žalovaný daňový orgán poukázal na jednotlivé faktúry a predmet fakturácie, pričom súčasťou predložených faktúr neboli žiadne objednávky, žiadna fotodokumentácia, žiadne audiovizuálne záznamy, iné reklamné média, prípadne iné dôkazy, ktoré by preukázali, že k poskytnutiu reklamných služieb v takom rozsahu a na konkrétnych miestach a na konkrétnych LED obrazovkách skutočne došlo. Správca dane výzvou zo dňa 13.09.2017 vyzval daňový subjekt, aby sa písomne vyjadril k uvedeným skutočnostiam a predložil doklady a dôkazy týkajúce sa obchodných vzťahov so spoločnosťou ADVERTISING & MEDIA s.r.o. V doručenej odpovedi zo dňa 16.10.2017 daňový subjekt poskytol správcovi dane minimálne informácie ohľadne poskytnutých služieb o ukončení činnosti v oblasti vysielania reklamy so spoločnosťou Build & Media spol. s r.o. na LED obrazovkách a o tom, že spoločnosť ADVERTISING & MEDIA s.r.o. bude pokračovať v dodávaní týchto služieb. Mal informácie o tom, že dodávateľ disponuje vlastnými LED obrazovkami. Ako dôkaz daňový subjekt predložil CD s 10-sekundovým reklamným spotom daňovému subjektu; cena bola stanovená cenníkom dodávateľa z jeho strany bola prijateľná a akceptovaná. Právnym nástupcom spoločnosti Build & Media spol. s r.o. od 29.10.2014 v dôsledku zlúčenia sa stala spoločnosť Magic invest s.r.o. Bratislava, spoločnosť ADVERTISING & MEDIA s.r.o., nikdy nebola právnym nástupcom spoločnosti Build & Media spol. s r.o. K tejto skutočnosti sa daňový subjekt v odpovedi na výzvu správcu dane podrobne nevyjadril, nepredložil zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou ADVERTISING & MEDIA s.r.o., dodatky k zmluvám a pod. Nevyjadril sa prečo vo svojej obchodnej spoločnosti nepokračoval s nástupníckou spoločnosťou Magic invest s.r.o. Bratislava. Správca dane v napadnutom rozhodnutím uviedol, že daňový subjekt neodstránil jeho pochybnosti o skutočnom dodaní reklamných služieb spoločnosť ADVERTISING & MEDIA s.r.o. a dostatočne nepreukázal skutočné dodanie reklamných služieb uvedenou spoločnosťou v sume 185 475 eur nielen v priebehu daňovej kontroly, ale ani vo vyrubovacom konaní a vyššie uvedené faktúry boli vystavené účelovo s cieľom získania daňových výhod pre daňový subjekt. Žalovaný poukázal na jednotlivé postupy správcu dane pri preverovaní uvedených dodávateľských faktúr za reklamné služby a to žiadosť na Sociálnu poisťovňu, výzva na príslušný Okresný súd Košice I. o vydanie kópií všetkých listín ohľadom zložky spoločnosti Build & Media, spol. s r.o., ako aj miestneho

zisťovania v Poprade ohľadom preverenia prenájmu LED obrazovky na budove rodinného domu a iné skutočnosti preverované správcom dane. Na základe zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt dostatočne nepreukázal skutočné poskytnutie reklamných služieb spoločnosťou Build & Media, spol. s r.o. a ADVERTISING & MEDIA s.r.o., čím nesplnil dôkaznú povinnosť podľa § 42 ods. 2 písm. e) v nadväznosti na § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Nepreukázala dostatočne, že fakturované množstvo odvysielaných reklamných spotov bolo skutočne zrealizované spoločnosťami Build & Media, spol. s r.o. a ADVERTISING & MEDIA s.r.o. Ďalej konštatoval, že daňový subjekt zahrnul do daňových výdavkov výdavky v sume 308 325 eur, hoci o nich účtoval, ale ich vynaloženie na daňové účely dostatočne nepreukázal.

10. Ďalej žalovaný poukázal v bodoch 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 predmetného rozhodnutia na výdavky daňového subjektu, ktoré boli zaúčtované do nákladov roku 2014, ktoré správca dane vyhodnotil ako náklady majúce charakter výdavkov na osobnú potrebu konateľa v zmysle , resp. na pracovné a sociálne podmienky vynaložené na starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia. Išlo o prestavbu apartmánu v Chorvatsku vo výške 1 800 eur, opravu lode v Chorvátsku vo výške 2 500 eur, poistenie lode vo výške 670 eur, nákup navigácie a modrej karty v sume 900,77 eur, nákup gumeného člna v sume 571,05 eur, za prenájom obalov v sume 518,20 eur a platbu leasingovej spoločnosti v sume 7 012,24 eur, ktoré správca dane neuznal ako oprávnene účtované výdavky. Na základe vyššie zistených porušení správca dane v súlade s zvýšil daňovým subjektom vykázaný základ dane o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zahrnúť do daňových výdavkov, alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, celkom v sume 474 690,29 eur.

11. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že správca dane vo vyrubovacom konaní vypočul na základe návrhu daňového subjektu svedkov U. L. konateľa spoločnosti ČR Transport s.r.o., J. X. konateľa spoločnosti Perfect Consulting s.r.o., G. K. konateľa zaniknutej spoločnosti Build & Media, spol. s r.o. a jediného spoločníka spoločnosti Build & Media, spol. s r.o. v čase od 16.11.2010 do 28.10.2014 a T. H., L. konateľku spoločnosti TAR media s.r.o. Poukázal zároveň na obsah jednotlivých výpovedí týchto svedkov.

12. Finančné riaditeľstvo k zisteniam a záverom správcu dane a k námietkam daňového subjektu citovalo vo svojom rozhodnutí príslušné ustanovenia Daňového poriadku, konkrétne , , , a zároveň príslušných ustanovení , konkrétne , , a .

13. Zároveň sa odvolací orgán vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam, ktoré sa týkajú nesprávneho posúdenia skutkového stavu správcom dane. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a predloženého spisového materiálu zistilo, že cieľom daňovej kontroly u daňového subjektu a následného vyrubovacieho konania bolo využitie všetkých zákonne získaných dôkazov vedúcich k správnemu vyrubeniu dane, ako aj ochrana záujmov štátu pri zachovaní práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Daňový subjekt preukázal zahrnutie reklamných služieb do daňových výdavkov zaúčtovaním dodávateľských faktúr spoločností ČR Transport s.r.o. a Perfect Consulting s.r.o. iba listinnými dôkazmi (zmluvy, faktúry s požadovanými náležitosťami, čestné prehlásenie, na ktoré poukazuje daňový subjekt), ale nepreukázal, že spoločnosti na nich uvedené služby fakticky uskutočnili. Daňový subjekt predložil správcovi dane iba dôkazy formálnej povahy, ktoré by vo všeobecnosti obstali len za situácie, že obchodné transakcie by nevykázali žiadne pochybnosti u správcu dane. Správca dane vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a hodnotil dôkazy podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy o vzájomnej súvislosti. Správca dane ohľadom pochybností o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov postupoval tak, že vyzval daňový subjekt na preukázanie toho, že daňový subjekt skutočne od dodávateľa prevzal uvedené reklamné služby. Ďalej žalovaný argumentoval tým, že výber obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je však plne zodpovedný za dôsledky svojich konaní. Ďalej poukázal na príslušné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal daňový subjekt č. , ako aj na ustanovenie § 24 Daňového poriadku, pričom konštatoval, že predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nie je možné na danú vec aplikovať.

14. Námietku daňového subjektu, že správca dane nesprávne vyhodnotil získané dôkazy, žalovaný považoval za neopodstatnené, pretože správca dane zaslal daňovému subjektu výzvu z 11.09.2017, kde presne popísal, čo od daňového subjektu žiada predložiť, aké dôkazy a doklady. K námietke daňového subjektu, že z odpovedí MVI nie je zrejmé, či dožiadaný správca dane vykonal výsluch zodpovedných osôb za účelom odstránenia nezrovnalostí, finančné riaditeľstvo uviedlo, že námietku považuje za neopodstatnenú, pretože návrh daňového subjektu v podanom písomnom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly konateľom dotknutých spoločností vypočul ako svedkov sám správca dane. Finančné riaditeľstvo k tomuto uviedlo, že správca dane založil svoje zistenia na vykonaní dokazovania v zmysle § 24 Daňového poriadku.

15. K ďalšiemu tvrdeniu daňového subjektu, čo sa týka výpovede p. K., finančné riaditeľstvo uviedlo, že správca dane podrobne vyhodnotil všetky výpovede svedkov v napadnutom rozhodnutí na strane 11 až 21 a skonštatoval, že G. K. správcovi dane poskytol iba čiastočné informácie, avšak nedisponoval a nemal informácie o pozadí konania spoločnosti Build & Media, spol. s r.o., keďže táto bola riadená inou osobou. Jeho odpovede boli nepresné , neúplné, nejasné a nejednoznačné a nepreukázali, že reklamné spoty vyfakturované dodávateľom Build & Media, spol. s r.o. v sume 122 850 eur boli skutočne odvysielané. Ďalej poukázal žalovaný na rozsiahle a dostatočné šetrenie správcu dane, pričom daňový subjekt nepredložil dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že fakturované služby boli skutočne poskytnuté dodávateľmi uvedenými na dodávateľských faktúrach. V odvolaní daňový subjekt nepredložil konkrétne argumenty, aby vyvrátil dokazovanie správcu dane, ale použil iba všeobecné tvrdenia vo všeobecnej rovine. Správca dane v napadnutom rozhodnutí uviedol, že daňový doklad sám o sebe ešte nie je dôkazom, že k určitému plneniu došlo. Podľa žalovaného daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že výdavky vynaložené v súvislosti s používaním apartmánu, s používaním lode v Chorvátsku, s používaním gumeného člna v Chorvátsku, v celkovej sume 16 378,82 eur boli daňovým výdavkom v zmysle . K citácii a poukazu na rozsudok Súdneho dvora v spojených prípadoch C-354/03, C-355/03 a C-484/03 žalovaný uviedol, že na rozsudok neprihliada, pretože sa týka dane z pridanej hodnoty a správca dane daňový subjekt nezaťažil daňovým podvodom ani podvodným konaním.

16. V súvislosti s ďalšími tvrdeniami daňového subjektu týkajúcich sa neuznania nákladov spojených s rekonštrukciou nehnuteľnosti využívanej na obchodné rokovania konateľa spoločnosti s obchodnými partnermi, používaním apartmánu v Chorvátsku a používaním lode v Chorvátsku, s použitím gumeného člna atď., dospel správca dane len na základe domnienok, žalovaný uviedol, že daňový subjekt v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno a všeobecné tvrdenia daňového subjektu, že hnuteľný a nehnuteľný majetok využíval na obchodné schôdzky a ich skutočnú realizáciu, bolo zo strany daňového subjektu potrebné preukázať, k čomu ho správca dane vyzýval, daňový subjekt však nepredložil v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žiadne relevantné dôkazy o reálnom využívaní tohto majetku na dosiahnutie a udržanie svojich príjmov.

17. V závere rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že správca dane konštatoval, že daňový subjekt nepreukázal skutočné dodanie reklamných služieb spoločnosťami ČR Transport s.r.o., Perfect Consulting s.r.o., Build & Media, spol. s r.o. a ADVERTISING & MEDIA s.r.o. v celkovej sume 351 289 eur a nepreukázal využívanie apartmánu, prístavby apartmánu a lode na obchodné schôdzky a rokovania s obchodným partnermi a ani nepreukázal opodstatnenosť vynaloženia týchto nákladov a nepreukázal využívanie tohto majetku na zabezpečenie dosiahnutia a udržanie príjmov daňového subjektu v celkovej sume 16 378,82 eur. Finančné riaditeľstvo z obsahu spisu ako aj z predložených listinných dôkazov dospelo k záveru, že postup správcu dane pri posúdení zahrnutia nákladov do daňových výdavkov zodpovedá zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, predovšetkým z hľadiska zákonnosti, pravdivosti a preukaznosti. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa zvýšenia základu dane podľa ustanovenia po daňovej kontrole o sumu 474 690,29 eur boli vecne správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami a daňového poriadku. Správca dane v odvolaní napadnutom rozhodnutí dostatočne objasnil dôvody, na základe ktorých dospel k záveru o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014, preto finančné riaditeľstvo rozhodlo tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

II.

Žalobné dôvody

18. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.04.2019 spolu s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 18.12.2018 a vec žiadal zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať žalobcovi náhradu trov konania.

19. Hlavným žalobným dôvodom uvedeným žalobcom v žalobe bolo to, že finančné riaditeľstvo ako odvolací orgán neprihliadalo na námietku žalobcu ohľadom nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu veci, kedy správca dane neprihliadal na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie, pričom odmietol vykonať žalobcom ako daňovým subjektom navrhované dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa žalobcu správca dane vyhodnotil v neprospech žalobcu skutočnosť, že zmluvy o spolupráci ako aj fotodokumentácia a CD nosiče preukazujúce reálne dodanie služieb, boli predložené odvolávajúcim sa až vo vyrubovacom konaní. Žalobca poukázal na to, že daňové konanie sa nespravuje koncentračnou zásadou ale aj ustanoveniami § 24 ods. 2, 3 Daňového poriadku. Argumentoval takisto ako v odvolaní výpoveďou p. K. v Zápisnici o ústnom pojednávaní z 25.10.2018, v ktorej uviedol, že odberateľov bolo tiež veľmi veľa, napr. LUMI TATRY SLOVAKIA s.r.o., Comprotrade, Aquapro. Jednalo sa o koncových odberateľov, ktorým reklama bola reálne dodaná.

20. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože žalobca bol ukrátený ako daňový subjekt na svojich právach a právom chránených záujmoch. Uvedené tvrdenie odôvodil žalobca tým, že doplneným dokazovaním vo vyrubovacom konaní bolo podľa žalobcu potvrdené výpoveďami svedkov p. K., X., H. a p. L., že k reálnemu uskutočneniu predmetných služieb došlo. Bola potvrdená zároveň spolupráca medzi deklarovanými subjektmi, ako aj popísaný podrobný priebeh tejto spolupráce. Žalobca ďalej tvrdil v žalobe, že je očividné, že pri hodnotení dôkazov správca dane účelovo na vyššie uvedené výsledky dokazovania neprihliadal, dôkazy takto nehodnotil jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, čím porušil základnú zásadu daňového konania. V zmysle uvedeného tak nie je odvolaním napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodnené a dôvody rozhodnutia v ňom uvádzané nemožno považovať za dostatočne preukázané, majúce oporu v .

21. Ďalej žalobca argumentoval výpoveďou p. H. z 26.10.2018, ktorá potvrdila vysielanie predmetnej reklamy pre spoločnosť LUMI TATRY SLOVAKIA s.r.o., rovnako potvrdila i existenciu právneho vzťahu medzi spoločnosťou Tarmedia s.r.o. a spoločnosťou Build & Media s.r.o., ako aj podrobnosti priebehu tohto obchodného vzťahu. Z uvedeného podľa žalobcu je zrejmé, že pri hodnotení dôkazov správca dane na vyššie uvedené výsledky dokazovania neprihliadal.

22. Ďalej argumentoval žalobca tým, že správca dane pripísal na jeho ťarchu neplnenie si povinností iným subjektom a nevysporiadal sa s aktuálnou a platnou judikatúrou. Žalobca poukázal na skutočnosť, že za neplnenie si povinností iného daňového subjektu, na ktorých splnenie nemohol mať žiadny vplyv, nemôže niesť zodpovednosť a tieto skutočnosti mu nemôžu byť v daňovej kontrole pripisované na ťarchu. Uvedenú námietku považoval žalovaný ako odvolací orgán za nedôvodnú. Pritom poukázal žalobca v žalobe na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR č. z 15.03.2011, pričom citoval príslušné závery z uvedeného rozsudku a zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. , str. 5, 4. odsek uvedeného rozhodnutia.

23. Žalobca tvrdil, že ako kontrolovaný daňový subjekt konal pri uzatváraní obchodov v zmysle ustanovení a o uvedenom svedčia objednávky služieb, reálne vykonanie predmetných služieb, ako aj existencia predmetu plnenia a uskutočnenia platieb na účet uvedený v predmetných faktúrach. Pritom poukázal na nález Ústavného súdu SR č. zo 17. marca 2009 a opätovne poukázal na skutočnosť, že správca dane pripísal v neprospech žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu skutočnosť, že subdodávatelia jeho dodávateľa si nesplnili svoje povinnosti vyplývajúce im zo , na ktorých plnenie nemal žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt žiaden vplyv a dosah. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný odmietol prihliadať na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z dôvodu, že tieto sa týkajú dane z pridanej hodnoty. Poukázal pritom aj na skutočnosť, že správca dane žalobcu nezaťažil daňovým podvodom. S uvedeným tvrdením žalobca

nemôže súhlasiť a poukázal pritom na str. 51 rozhodnutia Daňového úradu Prešov, kde správca dane tvrdí, že spoločnosti mali nasimulovať situáciu za účelom uplatnenia nákladov a odpočtu dane z pridanej hodnoty. Žalobca má za to, že uvádzané judikáty je možno jednoznačne aplikovať aj na tento predmet sporu s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 9 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Rovnaký záver podľa žalobcu platí, ak sú takéto plnenia bez toho, aby platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, resp. vykonané v rámci podvodu spáchaného predávajúcim. V súvislosti s uvedeným podľa žalobcu sa zdá, že subjekty, ktoré príjmu všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Čo sa týka uvedených skutočností, preto podľa žalobcu bolo úlohou správcu dane, aby podľa vnútroštátnych pravidiel dokazovania overil, či došlo k takémuto zneužívaniu konania u dodávateľa daňového subjektu a či daňový subjekt o takomto konaní vedel alebo musel vedieť. Opätovne žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-277/14 a citoval z nej príslušné state podľa ustanovenia v 6. Smernici Rady 77/388/EHS zo 17.mája 1977 a závery, že bez toho, aby sa od zdaniteľnej osoby vyžadovali overovania, ktoré jej neprináležia, preukáže, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží preveriť vnútroštátnemu súdu.

24. V žalobe žalobca dáva do pozornosti skutočnosť, že závery žalovaného uvádzané v predmetnom rozhodnutí vychádzajú výlučne zo skutočnosti, že obchodný partner, s ktorým prichádza žalobca do styku, si evidentne neplnil svoje povinnosti, za ktorých neplnenie nemôže niesť žalobca ako daňový subjekt zodpovednosť. Aj napriek skutočnosti, že žalobca riadne preukázal formálne aj reálne dodanie služieb, správca dane na uvedené skutočnosti svedčiace v prospech daňového subjektu neprihliadal a zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania použil v neprospech daňového subjektu, pričom v rozpore so základnými zásadami správy dani nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie. Na uvedenú námietku žalovaný ako odvolací orgán mal podľa žalobcu prihliadať. V závere žaloby žalobca argumentoval tým, že rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím Daňového úradu Prešov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a uvedené zakladá dôvody na ich zrušenie. Predmetné rozhodnutie žalovaného nie je presvedčivé, nakoľko neobsahuje dostatočne odôvodnenie, v dôsledku čoho sa javí ako zmätočné a skĺzava do roviny nepreskúmateľnosti. Žalovaným uvádzané zamietnutie námietok ohľadom nesprávneho posúdenia skutkového stavu nemožno považovať za postačujúce, nakoľko z neho nie je zrejmé, akými úvahami sa žalobca (správne správca dane) pri zamietnutí predmetných námietok spravoval a ktoré konkrétne dôkazy ho k tomuto záveru viedli.

25. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR č. z 20.12.2006, ktorý poukazuje na to, že z ústavného právneho hľadiska a požiadaviek, ktoré vyplývajú z ochrany ústavnosti, rozsahu a spôsobu súdnej kontroly správnych aktov treba venovať rozhodnutiu dostatočnú a výraznú pozornosť, rovnako ako je potrebné v dostatočnej miere a presvedčivým spôsobom ich odôvodniť. Zároveň žalobca požiadal v žalobe s poukazom na ustanovenie o odkladný účinok správnej žaloby.

26. V zmysle skutkového a právneho posúdenia predmetnej veci a z obsahu citovaného rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR sú podľa žalobcu naplnené predpoklady ustanovenia , , a pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko toto je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Zároveň sa žalobca v žalobe vyjadril, že nežiada nariadiť vo veci pojednávanie.

III.

Vyjadrenie žalovaného

27. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 29.07.2019 vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na skutkových a právnych okolnostiach rozhodnutia a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom sa vyjadril, že netrvá na nariadení pojednávania.

28. K vyjadreniu žalovaného sa krátkym písomným stanoviskom zo dňa 23.09.2019 vyjadril žalobca, teda právny zástupca žalobcu, ktorý zotrval na dôvodoch žaloby a tak ako v žalobe navrhol žalobou napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie žalovanému a priznať trovy konania.

29. O odklade vykonateľnosti rozhodol správny súd uznesením pod sp. zn.: -68 dňa 09. septembra 2020 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

30. Na deň 12.01.2021 správny súd upovedomil účastníkov konania o vyhlásení rozhodnutia vo veci samej, ktoré však z dôvodu pandemickej situácie bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia zrušené. Opätovne správny súd upovedomil účastníkov konania o verejnom vyhlásení rozhodnutia na deň 29. apríla 2021.

IV.

Závery správneho súdu

31. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“). Ako vyplýva z ustanovenia citovaného , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právach alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje o ďalších veciach ustanovených týmto .

32. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto domáhať ochrany na správnom súde.

33. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

34. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a vo veci verejne vyhlásil rozhodnutie, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol.

35. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil ako odvolací orgán rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane v sume 104 431,87 eur na dani z príjmov právnickej osoby žalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2014, pričom žalobca si neoprávnene odpočítal uvedené daňové výdavky na základe predložených faktúr, ktorými deklaroval oprávnenie na odpočet v zmysle príslušných ustanovení

36. Správny súd dospel k záveru, že správca dane ako aj následne žalovaný postupovali v danej veci v súlade s príslušnými ustanoveniami ako aj príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku.

37. Správca dane podľa názoru súdu postupoval pri daňovej kontrole v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

38. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

39. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

40. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

41. Podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku, správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

42. V daňovej kontrole platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia. Správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa. Správca dane iba prejednáva dôkazy platiteľom predložené, čo vyplýva zo skutočností, že dôkazná povinnosť je na strane platiteľa.

43. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

44. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

45. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

46. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

47. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku, má kontrolovaný daňový subjekt povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

48. Podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

49. Podľa , daňovým výdavkom sa rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa , ak tento zákon neustanovuje inak.

50. Podľa , je základom dane rozdiel, o ktorých zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.

51. Podľa , sa výsledok hospodárenia alebo rozdiel dane medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane zvýši o sumy, ktoré nemožno

podľa zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

52. Podľa ustanovenia , daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktorú nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

53. Základnou podmienkou uplatnenia odpočítania dane je dodanie tovaru alebo služby, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť. Z dôvodu priznania odpočítania dane je platiteľ povinný preukázať dôkazné bremeno, ktoré je na ňom, pričom pri tovare, resp. službe vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke vystavením dokladov, ale aj po obsahovej stránke, teda po materiálnej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie služby faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie uvedeného formálneho deklarovania. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nadobudol tovar resp. službu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť.

54. Je teda na správcovi dane, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania po preverení k dispozícii. Pri tomto správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k.: , ktoré sa opiera o ustálenú judikatúru s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: z 30. mája 2000, z ktorého vyplýva záver, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávajúcej, ale závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení.

55. Z obsahu administratívneho spisu ako aj preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov mal správny súd za preukázané, že žalobca predložil viacero dokladov, teda faktúry, zmluvy, ktoré však nepreukazovali reálne dodanie predmetu fakturácie spoločnosťami, ktoré boli uvádzané na predmetných faktúrach, ktoré žalobca v rámci daňovej kontroly predložil. Žalobca síce argumentoval tým, že reklamné služby v súvislosti s deklarovanými faktúrami boli realizované tam uvedenými dodávateľmi, teda spoločnosťami, ktoré označil žalobca vo faktúrach, avšak čo sa týka správcu dane, tento preveril a následne spochybnil uvedené dodanie služieb tak, ako ho deklaroval žalobca predloženými faktúrami. Správny súd poukázal na skutočnosti, ktoré bezpochyby vyplývali z vykonaného dokazovania správcom dane, čo sa týka jednotlivých spoločností, ktoré boli dodávateľmi a to spoločnosti ČR Transport s.r.o. Praha, ako aj spoločnosti Perfect Consulting s.r.o. Praha a následne ďalšej spoločnosti Build & Media, spol. s r.o., X., L. spolu so spoločnosťou ADVERTISING & MEDIA s.r.o. Uvedené spoločnosti ako dodávatelia na základe deklarovaných faktúr mali realizovať reklamné služby v celkovej hodnote 308 325 eur v prospech žalobcu, ktoré ako daňové výdavky zahrnul do daňového priznania. Vzhľadom na zistené skutočnosti správca dane aj podľa názoru správneho súdu dôvodne konštatoval, že nedošlo k vzniku daňovej povinnosti z dôvodu uskutočnenia zdaniteľného obchodu osobami uvedenými na preverovaných faktúrach. Reklamné služby neboli žalobcovi dodané v tom rozsahu a tak, ako boli deklarované faktúrami, z ktorých si uplatnil žalobca daň z príjmu právnickej osoby. Aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Preto správny súd poukazuje, že táto zásada nielen umožňuje ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa mali uskutočniť. Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie dane alebo zahrnutie výdavkov je preukázanie právnickej osoby, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že služby, ktoré sú deklarované na faktúrach boli skutočne dodané platiteľovi dane uvedeným na faktúre. Nárok na odpočítanie dane na základe účtovaných výdavkov nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ dane povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá jedine on. V prípade, že ide o služby pre daňové účely, je dôležité nielen to, či boli naozaj vykonané, ale podstatou je to, či boli vykonané v súlade s predloženými faktúrami, teda daňovým dokladom, ktoré žalobca predložil, a ktorými faktúrami deklaruje správne uplatnené daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, ktoré bolo predmetom daňovej kontroly, teda roka 2014.

56. Správny súd označil za nesprávne tvrdenia žalobcu, že žalovaný sa výlučne stotožnil so závermi správcu dane, ktoré vychádzali z nepreukázaných domnienok vyplývajúcich jedine zo skutočností, že

žalobca predložil uvedené faktúry a uvedené zmluvy a na základe návrhov na vypočutie, teda na vykonanie doplneného dokazovania, vypočutie opätovné jednak konateľov spoločností ako aj vypočutie svedkov, ktorých nemal možnosť sa dotazovať a nebol prítomný pri ich vypočúvaní. Správny súd považuje tieto námietky za nepravdivé, pretože zistené skutočnosti o jednotlivých spoločnostiach boli dôkazmi, ktoré prispeli k dotvoreniu celkového obrazu o spôsobe vykonávania služieb s reklamným priestorom a reklamnými službami, ale rozhodujúce bolo zistenie, že ani žalobca a ani jeho dodávatelia nepreukázali reálne dodanie reklamných služieb jednotlivými spoločnosťami, na ktoré poukázal správny súd vyššie. Samotné faktúry, čo sa týka deklarovaných daňových výdavkov boli jednoznačne jediným poukazom na uzatvorené formálne zmluvy o poskytovaní reklamy medzi žalobcom a dodávateľskými spoločnosťami, na ktoré vyššie v rozsudku správny súd poukazuje.

57. Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcich sa rozsudkov Najvyššieho súdu SR ako aj rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, ktoré umožňujú platiteľom, ktorí sa bez vlastnej viny stali súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, keď svoje daňové povinnosti sami riadne splnili, správny súd poukazuje na to, že správca dane ani žalovaný nekladie žalobcovi za vinu, že sa dopustil podvodného konania. Správne orgány bezpochyby argumentujú voči žalobcovi na základe vykonaného dokazovania v rámci daňovej kontroly a v rámci odvolacieho konania tým, že jednoznačne nebolo preukázané, že uvedené spoločnosti, ktoré deklaruje žalobca uvedenými faktúrami, vykonali predmetné reklamné služby tak, ako je to popísané v jednotlivých faktúrach. Pokiaľ sa žalobca odvolával na niektoré rozsudky Najvyššieho súdu SR, resp. Súdneho dvora Európskej únie, tak nepreukázal, že skutkový stav tejto veci, ktorá sa týka jeho, má prvky niektorého z rozsudkov Najvyššieho súdu SR, resp. rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie. Nie je to len tvrdenie správcu dane, že sa týkajú dane z pridanej hodnoty, ale v prvom rade správny súd poukazuje na to, že nešlo bezpochyby o preukázanie podvodného konania, ale o preukázanie správcom dane, že k vykonaniu reklamných služieb zo strany dodávateľských spoločností v prospech žalobcu nedošlo.

58. Pokiaľ žalobca v tak daňovom konaní, ako aj v žalobných dôvodoch bezpochyby trvá na tom, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, reklamné služby boli zrealizované a obchodné meno žalobcu bolo takýmto spôsobom spropagované, danú skutočnosť nemôže správny súd na základe vykonaného dokazovania správcom dane bezpochyby potvrdiť. Skutočnosť, že správca dane zistil, že reklamné služby nevykonali deklarované spoločnosti, s ktorými boli uzatvorené a podpísané zmluvy, ale ani obchodní partneri, ktorí by boli v nejakom subdodávateľskom vzťahu, znamená, že zmluvní partneri žalobcu reklamné služby nevykonali a teda nedošlo k samotnému naplneniu formálne predložených faktúr a zmlúv.

59. Správny súd mal ďalej preukázané, že za účelom preverenia zdaniteľných obchodov vo forme reklamných služieb deklarovaných vyššie špecifikovanými faktúrami vykonal správca dane výpoveď bývalých konateľov spoločností za účelom preverenia faktúr a zmlúv, ktoré podpísali deklarované dodávateľské spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že dané spoločnosti v tom čase, keď malo dôjsť k deklarovaným reklamným službám, nemali zamestnancov, nemali priestory, kde by boli vykonávali túto činnosť a bolo preukázané, že správca dane konštatoval, že daňový subjekt, teda žalobca, nepreukázal skutočné dodanie reklamných služieb spoločnosťou ČR Transport s.r.o., spoločnosťou Perfect Consulting s.r.o. ako aj spoločnosťou Build & Media, spol. s r.o., X., L. a spoločnosťou ADVERTISING & MEDIA s.r.o. W.. Súčasťou predložených faktúr neboli žiadne objednávky, žiada fotodokumentácia ani žiadne audiovizuálne záznamy, či iné reklamné média, príp. iné dôkazy, ktoré by bezpochyby preukázali, že k poskytnutiu reklamných služieb v takom rozsahu a na konkrétnych miestach a na konkrétnych LED obrazovkách skutočne došlo. Aj na základe viacerých výziev zo strany správcu dane žalobca sa nevyjadril a nepredložil také doklady a dôkazy týkajúce sa obchodných vzťahov so spoločnosťami, aby tieto bezpochyby vyvrátili pochybnosti správcu dane, na ktoré pri prerokovaní splnených podmienok, resp. pri prerokovaní protokolu o vykonaní daňovej kontroly správca dane žalobcovi uviedol. Správca dane dospel k záveru, že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal skutočné dodanie reklamných služieb a nepredložil ani žiadne dôkazy a doklady, ktorými by preukázal, že náklady na reklamné služby v deklarovaných výškach uvedených na jednotlivých faktúrach sú daňovými výdavkami na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených žalobcom ako daňovníkom v súlade s ustanovením

60. Čo sa týka daňových výdavkov podľa , tieto sú v tom rozsahu a možno ich uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto a sú to výdavky na reklamu, vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka, čo v daných prípadoch preukázané nebolo. V neposlednej miere správny súd poukazuje na to, že žalobca ako daňový subjekt zaúčtoval do nákladov roku 2014 a zahrnul do daňových výdavkov aj také výdavky, ktoré nesúviseli s jeho podnikateľskou činnosťou a to dodávateľská faktúra za prestavbu apartmánu, ktorú si zaúčtoval ako dodávateľskú faktúru od dodávateľa O.U .Siréna, Put sv. Nikole, Povljana, vl. P. S. vo výške 1 800 eur, ďalej za opravu lode v Chorvátsku dodávateľa Donau Marine s.r.o. Komárno vo výške 2 500 eur, poistenie lode v spoločnosti UNIQUA Zagreb vo výške 670 eur, ako aj za nákup navigácie a modrej karty od dodávateľskej spoločnosti RIZ ITEA COMMERCE vo výške 900,77 eur, za nákup spotrebného tovaru gumeného člnu od dodávateľa BAUHAUS Zagreb vo výške 571,05 eur, ďalej účtovný doklad - faktúra od dodávateľa Messer Tatragas s.r.o. Bratislava za prenájom obalov v výške 518,20 eur, faktúra bola vystavená pre iný daňový subjekt, nie žalobcu, od subdodávateľa LTS - TRUCK SERVIS, s.r.o. Poprad a nakoniec za službu - osvedčenie na OMV Mercedes, ev. č.: L ako platba pre leasingovú spoločnosť, ktorá ale nesúvisela so samotným žalobcom ani s jeho spoločnosťou vo výške 7 012,24 eur, ale bola to platba, ktorá bola v prospech spoločnosti TRUCK SERVIS, s.r.o. ako dlžníka leasingovej spoločnosti. Uvedené výdavky si účtoval žalobca v rozpore s príslušnými ustanoveniami

61. Cieľom daňovej kontroly podľa správneho súdu je v súčinnosti so žalobcom ako daňovým subjektom zabezpečiť všetky podklady na zistenie skutočností, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli preverovať, či si daňové subjekty splnili stanovené povinnosti. Nakoľko ide o fiškálne záujmy štátu obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Základnou podmienkou pre uplatnenie daňových výdavkov u daňového subjektu, teda žalobcu bolo bezpochyby preukázanie, že uvedené daňové výdavky boli vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti žalobcu ako daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, jeho obchodného mena, príp. ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s jeho činnosťou ako daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia jeho príjmov ako daňovníka s poukazom na príslušné ustanovenia , na ktoré vyššie správny súd poukázal. V tejto súvislosti bolo potrebné uviesť, že nepostačuje len samotné uvedenie daňových výdavkov a teda ich deklarácia na faktúre, podstatné je, aby došlo k vzniku daňovej povinnosti v intenciách ustanovení , konkrétne ustanovenia citovaného . Úlohou správcu dane preto v daňovom konaní pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na započítanie predmetných daňových výdavkov je vychádzať nielen z predložených daňových dokladov, ale predovšetkým zo zistení, či predloženým dokladom prislúcha aj materiálny podklad.

62. V priebehu daňového konania musí byť preukázané jednak obsah, ale skutočný význam plnení deklarovaných daňovým subjektom prostredníctvom relevantného daňového dokladu. Pri neuznaní daňových výdavkov podľa sa môže vziať do úvahy umelý charakter týchto plnení, ako aj právne, ekonomické alebo personálne prepojenie medzi jednotlivými podnikateľmi pri preukázaní uvedených daňových výdavkov. Preukazovanie práva na započítanie daňových výdavkov vyplýva jednak z hmotnoprávnych podmienok stanovených , ale taktiež aj prepojenie na procesnoprávne podmienky zakotvené v Daňovom poriadku. Povinnosť preukázania reálneho uskutočnenia služieb teda vyplýva z Daňového poriadku ako procesného predpisu upravujúceho daňové konanie. Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva často krát zložité a pomerne nejednoznačné. V zásade však platí, že žalobca ako daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania samotných služieb získavať dôkazy o tom, že boli uskutočnené dané služby, aby v budúcnosti nemohli vzniknúť pochybnosti o ich realizácii.

63. Správny súd zdôrazňuje, že samotná existencia faktúry však nie je postačujúcim, relevantným dôkazom toho, že k dodaniu služieb skutočne došlo. Zaúčtovanie daňových dokladov v súlade so

zásadami účtovníctva ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných služieb. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane na základe účtovaných daňových výdavkov, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, teda v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a subjekte. Správca dane deklarovaný nárok na započítanie daňových výdavkov stanovených bude zisťovať, či účel tohto napriek formálnemu dodržaniu podmienok bol alebo nebol dodržaný a situácia umožňujúca vznik uplatnenia práva na započítanie týchto výdavkov bola čisto umelá a vykonštruovaná.

64. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že a uplatnenie tohto v praxi môže byť ľahko zneužiteľné, a je preto opodstatnené požadovať od daňového subjektu, aby už v priebehu vykonávania zdaniteľných plnení, obchodov, služieb deklarovaných účtovnými dokladmi prijal opatrenia, ktoré by zaistili, že sa prijatím konkrétneho plnenia nebude podieľať na daňovom subjekte, resp. uvedené daňové výdavky budú nielen formálne deklarované faktúrami, ale že tieto budú aj mať aj materiálne plnenie. Každý daňový subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi a na základe týchto potom realizovať príslušné ustanovenia Každý jeden daňový subjekt, ktorý sa rozhodne vstúpiť do tzv. daňového systému, si musí byť vedomý, že s aplikáciou dane sa spájajú tak práva ako aj povinnosti, ktoré musí daňový subjekt pri svojej činnosti plniť. Za účelom preverenia reálnosti dodania predmetných reklamných služieb zo strany daňových subjektov, teda zo strany subjektov uvedených na faktúrach preto vykonal správca dane rozsiahle dokazovanie, ktorého hlavný pilier tvorili predovšetkým výsluchy bývalých konateľov obchodných spoločností tvoriacich reťazec preverovaného reklamného vzťahu, s ktorého závermi sa správny súd stotožnil. Správca dane v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania vypočul okrem iných osôb aj bývalých konateľov daných spoločností, z ktorých výpovedí bolo preukázané, že k dodaniu reklamných služieb nedošlo tak, ako ich formálne deklaroval faktúrami žalobca.

65. Spornosť dodania reklamných služieb potvrdzuje tiež fakt, že vychádzajúc z informácií a dôkazov poskytnutých uvedenými výpoveďami svedkov je zrejmé, že tieto reklamné priestory za účelom propagovania obchodného mena žalobcu neboli poskytnuté spoločnosti žalobcu tak, ako to bolo deklarované predloženými faktúrami. Vzhľadom na skutočnosť, že na reklamné služby poskytnuté na základe sporných faktúr žalobca vynaložil určité finančné prostriedky, bolo dôvodné očakávať z jeho strany zvýšenú stranu obozretnosti pri preverovaní dôveryhodnosti obchodných partnerov. Tým, že žalobca v dostatočnom rozsahu nepreveril spoločnosti poskytujúce reklamné služby, ani sa bližšie nezaujímal, kto v konečnom dôsledku samotnú realizáciu reklamných služieb zabezpečí, čím sa vystavil riziku, že nebude schopný náležitým spôsobom preukázať splnenie podmienok pre odpočítanie dane na základe uplatnených účtovných výdavkov z faktúr vystavených spoločnosťami ČR Transport s.r.o., Perfect Consulting s.r.o., Build & Media, spol. s r.o., ADVERTISING & MEDIA s.r.o.

66. Správny súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú s poukazom na ustanovenie zamietnuť. Aj podľa správneho súdu je výber obchodných spoločností zo strany žalobcu primárnou záležitosťou jeho ako daňového subjektu, ktorý však je plne zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí. S poukazom na príslušné ustanovenia Daňového poriadku ako aj Daňového poriadku správca dane dostatočným spôsobom vyčerpal dôkazné bremeno z jeho strany, keď preveril všetky možné skutočnosti týkajúce sa predmetných faktúr za reklamné služby. Samotné hodnotenie vykonaných dôkazov bolo vecou úvahy správcu dane a potom ako žalobcu upozornil na určité pochybnosti, žalobca nepredložil také dôkazy a také doklady, aby dôkazné bremeno spočívajúce na ňom preniesol na správcu dane. Správca dane vykonal množstvo úkonov uvedených jednak v protokole, následne v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a na tieto poukázal aj žalovaný ako odvolací orgán, ktorý sa bezpochyby vyporiadal so všetkými odvolacími námietkami, na ktoré daňový subjekt v odvolaní poukázal.

67. K tvrdeniu žalobcu, že podrobne správca dane nevyhodnotil všetky výpovede svedkov, a že poskytovali jednotliví svedkovia iba čiastočné informácie a týmito nedisponovali jednotliví bývalí konatelia spoločnosti, správny súd konštatuje, že správca dane postupoval v zmysle , ak vykonal rozsiahle a dostatočne potrebné šetrenie, pričom žalobca ako daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy,

ktoré by nasvedčovali tomu, že fakturované služby boli skutočne poskytnuté dodávateľmi uvedenými na dodávateľských faktúrach (ČR Transport s.r.o., Perfect Consulting s.r.o., Build & Media, spol. s r.o. a ADVERTISING & MEDIA s.r.o.). A k týmto dodávateľským faktúram ani podľa správneho súdu nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal opodstatnenosť a skutočné dodanie fakturovaných služieb, ako aj vynaloženie týchto daňových výdavkov ako nákladov na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmov daňového subjektu - žalobcu v roku 2014.

68. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal výdavky, ktoré deklaroval predloženými faktúrami od predmetných spoločností, ale neuniesol ani dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že výdavky, teda náklady vynaložené v súvislosti s použitím apartmánu, s použitím lode, ako aj odpisy, poistenie, námorná navigácia a modrá karta, s používaním gumeného člna v Chorvatsku v celkovej výške 16 378,82 eur boli daňovým výdavkom v zmysle , podľa ktorého daňovým výdavkom je iba taký, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom zaúčtovaným v účtovníctve daňovníka, alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa , ak tento zákon neustanovuje inak.

69. S poukazom na uvedené skutočnosti správny súd mal za preukázané, že k skutočnému dodaniu reklamných služieb spoločnosťami deklarovanými žalobcom ako aj výdavky, ktoré nesúviseli s podnikateľskou činnosťou žalobcu, boli účtované v rozpore so a pri daňovej kontrole a posúdení skutkového stavu správca dane ako aj žalovaný správne dospeli k záveru, že sumu 474 690,29 eur bola nesprávne uplatnená a účtovaná žalobcom ako daňovým subjektom za zdaňovacie obdobie roka 2014 ako daňové výdavky.

70. Na základe uvedených skutočností, ako súd uviedol vyššie, s poukazom na ustanovenie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

71. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie a nasl. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu a žalovaný na náhradu trov konania zo nemal nárok, takže rozhodol správny súd, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

72. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.