Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoE-74-2020.pdf
PDF · 68.57 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoE/74/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členov JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej v exekučnej veci oprávneného Platiť sa oplatí, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 45684618, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, Bratislava proti povinným 1.) F. W., nar. XX.X.XXXX, bytom B. F. XXX a 2.) C. W., nar. X.X.XXXX, bytom B. F. XXX o vymoženie 430,86 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 2Er/603/2009 - 46 zo dňa 30. júla 2020 takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie oprávneného.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoUNEK) v spojení s § 5 ods. 1, 2 tohto zákona zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania. Rozhodnutie vydal sudca.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. V prvom rade argumentoval, že poučenie o opravnom prostriedku v napadnutom uznesení nie je správne, pretože § 7 ods. 3 ZoUNEK proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o zamietnutí námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie pripúšťa sťažnosť, hoci vo veci rozhodoval sudca a nie vyšší súdny úradník, pričom súčasne namietol aj túto skutočnosť, teda že o veci rozhodoval sudca a nie vyšší súdny úradník, pričom súd prvej inštancie ani nijako túto skutočnosť nevysvetlil. V ďalšej časti uviedol argumenty na preukázanie nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, nepreskúmateľnosti jeho uznesenia, záverom napadol aj to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho návrhom na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) vec preskúmal bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť.
4. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
5. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
6. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
7. Podľa § 10 ods. 2 ZoUNEK podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.
8. V prvom rade je potrebné uviesť, že sťažnosť a odvolanie sú dva samostatné opravné prostriedky, pričom ich prípustnosť je upravená a posudzovaná samostatne, a to v závislosti od subjektu, ktorý vo veci rozhodol. Ak o veci rozhodol sudca, nie je možné podať proti jeho rozhodnutiu sťažnosť, ak o veci rozhodol vyšší súdny úradník, nie je proti jeho rozhodnutiu prípustné odvolanie. Ak v konaní dôjde k situácii, že o veci, o ktorej by inak mohol rozhodnúť aj vyšší súdny úradník na základe poverenia sudcu s prípustnosťou sťažnosti proti jeho rozhodnutiu, rozhodne sudca sám, je proti tomuto rozhodnutiu prípustné odvolanie, iba ak to zákon pripúšťa. ZoUNEK ani Civilný sporový poriadok odvolanie proti rozhodnutiu podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK vydanému sudcom nepripúšťajú.
9. Oprávnený teda podal odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
10. K argumentom oprávneného o prípustnosti odvolania v takejto situácii (že o veci, o ktorej by inak mohol rozhodnúť aj vyšší súdny úradník na základe poverenia sudcu s prípustnosťou sťažnosti proti jeho rozhodnutiu, rozhodol sudca sám) odvolací uvádza, že v zmysle právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreného v uznesení sp. zn. PL. ÚS 10/2019 je prípustnosť opravného prostriedku proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka vyvodená z povahy inštitútu vyššieho súdneho úradníka, nie primárne z povahy veci, o ktorej rozhoduje (i keď pritom v samotnom zákonnom základe jeho právomoci konať a rozhodovať je aj selekcia vecí podľa právneho významu, vážnosti), pritom má svoje opodstatnenie v ústavnoprávnej ochrane práv účastníkov konania.
11. Konkrétne potom v bode 88. ústavný súd k principiálne rovnakej procesnej situácii ako v tejto veci a k otázke subjektu, ktorý o veci rozhodol, uviedol, že ani v prípade, ak sudca rozhodne vo veci, o ktorej inak mohol rozhodnúť aj vyšší súdny úradník, v ktorej proti jeho rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie, nemožno uvažovať o porušení ústavného práva: ...“ avšak z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako je už uvedené, ani čl. 6 dohovoru samotné právo na odvolanie na súd vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Le Compte, Van Leuven a De Meyere proti Belgicku z 23. 6. 1981, Adolf proti Rakúsku z 26. 3. 1982, Feldbrugge proti Holandsku z 29. 5. 1986), nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania.“
12. Pokiaľ ide o výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, aj v tomto prípade ide o rozhodnutie, proti ktorému CSP (§ 355 a § 357) nepripúšťa odvolanie.
13. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné
14. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odmietol odvolanie oprávneného.
15. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nepriznal účastníkom nárok na ich náhradu, lebo oprávnený nebol úspešný a povinným trovy nevznikli.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).