Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/33/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Stratonixdale SK s.r.o., so sídlom Pri mlyne 5, Prešov, IČO: 46 631 402, zast. advokátkou Mgr. Alicou Mendlovou, Riečna 2, Bratislava, proti žalovanému: W.. O. J., L.. XX.XX.XXXX, J. U. I.-Q. O. X, C., S. na K.M.: E. D..O..M.., P. XX, J., zast. Advokátskou kanceláriou Andrej Mojžiš, s.r.o., Gen. Svobodu 16, Pezinok, o zaplatenie 50.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 7. mája 2019, č.k. -175, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia 50.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 50.000 eur od 20.09.2016 do zaplatenia titulom nevrátenia časti úveru v rozsahu istiny 50.000 eur. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozsiahlu argumentáciu sporových strán. Vyplýva z nej, že žalobca v žalobe tvrdil, že jeho právny predchodca spol. EKOUNT s.r.o. (ktorá zanikla zlúčením so spoločnosťou žalobcu dňa 12.11.2014) uzatvoril dňa 07.02.2013 so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 800.000 eur. V zmysle čl. IV bod 4.2 zmluvy o úvere, podľa ktorého je dlžník povinný vrátiť veriteľovi úver jednorazovo v lehote najneskôr 10 dní odo dňa, kedy veriteľ požiada dlžníka o vrátenie úveru, vyzval žalovaného žiadosťou zo dňa 15.08.2016 resp. 08.09.2016, doručenou spol. žalovaného VULM SK s.r.o. dňa 09.09.2016, na vrátenie úveru, avšak žalovaný úver nevrátil. Žalobca si uplatňuje nárok na vrátenie časti úveru, a to v rozsahu istiny 50.000 eur spolu s úrokom z omeškania dohodnutým v zmluve. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca predložil ako dôkazy kópiu a originál zmluvy o úvere zo dňa 07.02.2013, výpis z bankového účtu spol. EKOUNT s.r.o. zo dňa 28.02.2013, potvrdenie o zaúčtovaní pohľadávky v sume 800.000 eur v spol. žalobcu, žiadosti o vrátenie úveru zo dňa 15.08.2016 a 08.09.2016, kópiu doručenky o prevzatí žiadosti o vrátení úveru spoločnosťou vo vlastníctve žalovaného, kópiu a originál notárskej zápisnice spísanej dňa 07.11.2014 o zmluve o zlúčení obchodných spoločností, úradný výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv ku dňu 29.06.2017, kópiu zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávke uzatvorenej medzi spol. Bazcom a.s. (záložný veriteľ) a žalobcom (záložcom). Žalovaný nárok žalobcu poprel a tvrdil, že zmluva o úvere je neplatný právny úkon, nakoľko ju neuzavrel, nebol mu poskytnutý úver a podpis na zmluve nie je jeho podpisom. Pri prevode sumy 800.000 eur nešlo o plnenie na základe zmluvy o úvere. Vzniesol tiež námietku premlčania uplatneného nároku, argumentujúc tým, že je fyzickou osobou, v prípade preukázania uzavretia zmluvy o úvere pôjde o spotrebiteľský spor, a preto sa právny režim zmluvy riadi (aj otázka premlčania). Mal za to, že veriteľ ho mohol požiadať o plnenie ihneď po vzniku dlhu, z čoho vyvodil, že trojročná premlčacia doba preto uplynula

dňa 08.02.2016, a keďže žaloba bola na súde podaná až dňa 09.11.2016, je nárok premlčaný. Žalovaný ďalej tvrdil, že aj právo žalobcu vyzvať ho na plnenie dlhu sa premlčalo. Žalobca nesúhlasil a tvrdil, že na základe jeho výzvy o vrátenie úveru sa úver stal splatným najneskôr dňom 19.09.2016. Tvrdenie žalovaného o sfalšovanom podpise považoval za účelové a navrhol nariadiť znalecké dokazovanie. Nesúhlasil s námietkou premlčania, argumentujúc, že premlčacia doba začína plynúť od splatnosti pohľadávky, pričom splatnosť pohľadávky, s ktorou sa spája povinnosť výzvy, nastáva až momentom doručenia tejto výzvy dlžníkovi. Výzva o vrátenie úveru bola žalovanému doručená dňa 09.09.2016 a až týmto momentom začala plynúť premlčacia doba, ktorá je 4-ročná, pretože vzťah medzi stranami vzniknutý zo zmluvy o úvere sa spravuje . Nejde o spotrebiteľský spor, pretože nadobudol účinnosť až dňa 01.04.2015 a zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 07.02.2013. Žalovaný predložil úradný výpis z Notárskeho centrálneho registra, ktorým preukázal, že pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere zo dňa 07.02.2013 bola založená v prospech spoločnosti Bazcom a.s., a namietol aktívnu legitimáciu žalobcu. Žalobca poukázal na to, že v bode 5.3. čl. 5 záložnej zmluvy si zmluvné strany dohodli povinnosť záložcu (žalobcu) riadne a včas vymáhať založenú pohľadávku. Žalovaný proti tomu argumentoval tým, že aktívne vecne legitimovaným uplatniť predmetnú pohľadávku je iba záložný veriteľ, a to počas celej doby trvania záložného práva, keďže okamihom vzniku záložného práva (jeho oznámením poddlžníkovi) stráca záložca ako veriteľ právo na vyplatenie pohľadávky, ktorým od tohto momentu disponuje záložný veriteľ. Mal tiež za to, že akékoľvek zmluvné dojednanie medzi záložcom a záložným veriteľom je potrebné považovať za absolútne neplatné, pretože odporuje a takáto dohoda vznáša do vzťahu medzi poddlžníkom, záložcom a záložným veriteľom právnu neistotu. Žalobca nesúhlasil a tvrdil, že je aktívne vecne legitimovaným subjektom v spore, nakoľko nevylučuje možnosť dohodnúť si zmluvné podmienky, tak ako je to uvedené v čl. 6 bod 6.1. zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávke uzatvorenej medzi ním a Bazcom a.s.. Súd prvej inštancie uviedol aj ďalšiu argumentáciu sporových strán, z ktorej vyplýva, že obe strany sporu zotrvali na prednesených argumentoch a tieto rozvinuli.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a svedka. Právny zástupca žalobcu uviedol, že nedisponuje pôvodným originálom zmluvy o úvere, ale doložil originál zmluvy o úvere na čl. 86, ktorá je obsahovo identická so zmluvou priloženou k žalobe, len má inú formu. Žalovaný vypovedal, že žiadnu zmluvu so žalobcom nepodpisoval a sumu 800.000 eur požičal v roku 2012 G. B.. D. G. B. vypovedal, že spol. EKOUNT s.r.o. mu viedla účtovníctvo, táto spoločnosť požičala žalovanému peniaze (tieto si žalovaný požičal ako súkromná osoba) a zmluvu bolo treba vyhotoviť až dodatočne. Uviedol tiež, že žalovaný podpísal spolu tri exempláre zmluvy niekedy v roku 2013, pričom svedok ho videl podpisovať exemplár zmluvy na čl. 86, ktorý sa vyhotovil až dodatočne. Právny zástupca žalovaného predložil znalecký posudok, z ktorého súd prvej inštancie zistil, že podpisy na zmluve na č.l. 8, 67 a 86 nie sú podpisy žalovaného. Súd prvej inštancie vykonal aj dokazovanie listinami a ustálil, že poukázanie 800.000 eur zo strany spol. EKOUNT s.r.o. žalovanému nie je sporné. Konštatoval, že ako informácia pre príjemcu bolo právnym predchodcom žalobcu uvedené, že sa jedná o pôžičku. Žalovaný prijatie sumy nepoprel, ale tvrdil, že nešlo o pôžičku, ani o poskytnutie úveru.

4. Vec posúdil právne podľa ust. § 151mb Obč. zák. a žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu predložením originálu zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávke zo dňa 06.09.2016 (predmetom záložnej zmluvy je zriadenie záložného práva záložcom k založenej pohľadávke v prospech záložného veriteľa). Ustálil, že založená pohľadávka znamená pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 07.02.2013 medzi W.. O. J. a spol. EKOUNT s.r.o., tak ako to vyplýva z úradného výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv (č.l. 48). Konštatoval, že žalobca (právny nástupca spol. EKOUNT s.r.o.) ako záložca zriadil zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávke so spol. Bazcom a.s. (záložný veriteľ), avšak cit. „z tejto zmluvy nie je zrejmé, či záložný veriteľ splnomocnil žalobcu na podanie žaloby, pretože predmetná zmluva sa netýka predmetu tohto sporu, nakoľko sa v článku (A) neuvádza pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu, a teda žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu tak, ako je uvedené v čl. 5. bod 5.3. a čl. 6 bod 6.6. Táto zmluva neobsahuje pohľadávku, o ktorú v spore ide, a na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie nepostačuje úradný výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv, kde je ako veriteľ uvedená spoločnosť Bazcom a.s.“. Uviedol tiež, že register záložných práv na rozdiel od iných registrov má len informatívnu povahu, t.j. nemá povahu autentického registra a neosvedčuje existenciu práva v ňom zapísaného (v predmetnom spore záložného práva).

5. Vysvetlil, že záložné právo k pohľadávke je osobitným druhom záložného práva, jeho predmetom je pohľadávka dlžníka (záložcu) voči jeho dlžníkovi (poddlžníkovi) a zriaďuje sa písomnou zmluvou medzi záložcom a záložným veriteľom, pričom k vzniku záložného práva dochádza až zápisom do registra záložných práv. Poukázal na to, že súd môže vykonať iba dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané, je pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Uviedol, že súd skúma vecnú legitimáciu vždy ex offo a vysvetlil, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Uzavrel, že nakoľko žalobca nepreukázal, že je v mene záložného veriteľa oprávnený vymáhať založenú pohľadávku, a že je nositeľom hmotno-právnych oprávnení v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, nebolo už potrebné zaoberať sa otázkou absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere a ani žalovaným vznesenou námietkou premlčania.

6. O trovách konania rozhodol podľa ust. v spojení s a úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Súdu prvej inštancie vytkol, že nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne vyhodnotil dôkazy, a preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Nestotožnil sa so zamietnutím jeho žaloby z dôvodu, že údajne nepreukázal aktívnu legitimáciu, keď mal za to, že jeho aktívnu legitimáciu jednoznačne preukazuje pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere zo dňa 07.02.2013, ktorá bola založená v prospech spol. Bazcom a.s. zmluvou o zriadení záložného práva k pohľadávke. V tejto súvislosti poukázal na to, že zmluvné strany si v čl. 5 bod 5.3. uvedenej zmluvy dohodli povinnosť záložcu (teda jeho) riadne a včas vymáhať založenú pohľadávku a v čl. 6 bod 6.1. záložný veriteľ v zmysle ust. § 151mb ods. 3 Obč. zák. určil, aby poddlžník plnil svoj peňažný záväzok voči záložcovi (žalobcovi) výlučne na účet záložcu a to až do momentu doručenia výzvy záložného veriteľa poddlžníkovi podľa bodu 6.3. záložnej zmluvy. Žalobca ďalej argumentoval tým, že pri vzniku záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu nedochádza k zmene vlastníckeho práva, a preto je zrejmé, že jeho aktívna legitimácia zostala zachovaná. Napadnutý rozsudok považoval tiež za zmätočný, nepreskúmateľný a nezrozumiteľný, keď mal za to, že súd sa zrejme nedostatočne zaoberal doloženými dôkazmi, pretože inak by nemohol dospieť k záveru o nedostatku jeho aktívnej legitimácie. Nerozumel, ako dospel súd k záveru, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva k pohľadávke sa netýka pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, a to údajne preto, že sa neuvádza v časti A tejto zmluvy, a považoval ho za zmätočný a nepreskúmateľný, keďže v časti A uvedenej zmluvy sa uvádzajú výlučne pohľadávky záložného veriteľa (spol. Bazcom, a.s.) voči záložcovi (žalobcovi), ktoré sú predmetom zabezpečenia pohľadávkou žalobcu. Zdôraznil, že založená pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu, je riadne definovaná ako založená pohľadávka v čl. 1 uvedenej zmluvy s názvom Definície. Z tohto dôvodu považoval argumentáciu súdu za nezrozumiteľnú a nepreskúmateľnú, zvlášť keď sa jedná o jediný dôvod, pre ktorý bola žaloba zamietnutá. Vyjadril názor, že súd si zrejme nesprávne vysvetlil jednotlivé ustanovenia záložnej zmluvy a zrejme prehliadol uvedené ustanovenie zmluvy, z ktorého jasne vyplýva, čo je založená pohľadávka. Poukázal tiež na to, že svoje tvrdenia doložil aj výpisom z Notárskeho centrálneho registra záložných práv, a preto si nevie vysvetliť argumentáciu súdu o tom, že takýto výpis neosvedčuje existenciu práva v ňom zapísaného. Mal za to, že súd postavil dôvody zamietnutia žaloby na zmätočných tvrdeniach.

8. Žalovaný žiadal vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu v odvolaní a mal za to, že súd správne vyhodnotil dôkazy a dospel k správnemu právnemu záveru, na základe ktorého žalobu zamietol. Najskôr rozoberal svoj názor, že žalobca nepreukázal existenciu ním uplatnenej pohľadávky z titulu úveru a uviedol v tomto smere svoje argumenty. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu súd podľa jeho názoru správne právne posúdil, že existencia záložného práva na v tomto konaní uplatnenej pohľadávke bráni žalobcovi ako záložcovi si vo svojom mene uplatňovať túto založenú pohľadávku. Poukázal na to, že v prípade založenej pohľadávky je aktívne legitimovaný takúto pohľadávku uplatniť výlučne záložný veriteľ, a to počas celej doby trvania záložného práva. Uviedol, že tento svoj právny názor opiera o nález ÚS SR sp. zn. z 13.01.2016, ktorý možno analogicky aplikovať na vzťah medzi záložcom a záložným veriteľom vo vzťahu k založenej pohľadávke a jej vymáhaniu voči poddlžníkovi. Prezentoval názor, že okamihom vzniku záložného práva na pohľadávku stráca záložca aktívnu legitimáciu na uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní a počas trvania záložného práva môže nároky zo založenej

pohľadávky na súde uplatniť výlučne záložný veriteľ, pretože okamihom vzniku záložného práva a jeho oznámením poddlžníkovi stráca záložca ako veriteľ právo na vyplatenie pohľadávky, ktorým od tohto momentu disponuje záložný veriteľ. Mal potom za zrejmé, že jedinou osobou oprávnenou domáhať sa žalobcom uplatneného nároku je spol. Bazcom a.s. ako záložný veriteľ, a to bez ohľadu na to, že on (žalovaný) naďalej trvá na tom, že žalobcom uplatnená pohľadávka neexistuje. Vyjadril tiež názor, že akékoľvek zmluvné dojednanie medzi záložcom a záložným veriteľom, ktoré by priznávalo aktívnu legitimáciu inej osobe ako je záložný veriteľ, je potrebné považovať za absolútne neplatné, pretože takáto dohoda svojím obsahom odporuje . Zároveň by takáto dohoda vnášala do vzťahu medzi poddlžníkom, záložcom a záložným veriteľom neistotu v otázke, komu má poddlžník počas trvania záložného práva splniť splatný dlh, ktorý je predmetom záložného práva. Mal potom za to, že na bod 5.3. záložnej zmluvy je potrebné nazerať ako na neplatné ustanovenie, ktoré nemôže spôsobiť vznik aktívnej legitimácie záložcu na uplatnenie založenej pohľadávky voči poddlžníkovi. I keď súd žalobu zamietol z dôvodu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, mal za to, že na základe vykonaného dokazovania boli preukázané skutočnosti, že on (žalovaný) žiadnu z predložených úverových zmlúv so žalobcom nepodpísal, že ani jeden z podpisov na žalobcom predložených úverových zmluvách nie je jeho podpisom (preukázané znaleckým posudkom), a že vzťah medzi stranami z titulu prijatia finančných prostriedkov na účet žalovaného je občianskoprávny vzťah, a preto i v prípade, ak by sa odvolací súd s právnym názorom súdu prvej inštancie ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nestotožnil, je potrebné žalobu zamietnuť.

9. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojom odvolaní, poukázal na to, že žalovaný sa vôbec nevyjadril k jeho odvolacím dôvodom a len zopakoval svoje tvrdenia, ktoré prednášal už v základnom konaní. Uviedol, že žalovaný sa k skutočnostiam uvedeným v odvolaní vôbec nevyjadril a poukázal na svoje tvrdené dôvody pre zamietnutie žaloby, ktoré však v odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú, a teda nemožno tvrdiť, že súd ich mal za preukázané ako sa mylne domnieva žalovaný. Zopakoval svoje odvolacie dôvody.

10. Žalovaný doručil vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, ktoré je totožné s jeho vyjadrením k odvolaniu žalobcu a je tak i označené.

11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. a ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, a že rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak totiž žalobca v odvolaní namietal nezrozumiteľnosť, zmätočnosť a nepreskúmateľnosť argumentov súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k záveru o nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie v spore, odvolací súd súhlasí, pretože v odvolacom prieskume nedokázal v prvom rade zistiť, akým spôsobom súd prvej inštancie hodnotil dôkaz, od ktorého žalobca odvíjal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, teda vyššie uvedenú zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávke, ak prijal záver, že predmetná zmluva sa predmetu tohto sporu netýka, a že neobsahuje pohľadávku, o ktorú v spore ide, keďže tento záver je v úplnom rozpore s obsahom uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávke. Aj vyhodnotenie, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, teda, že je v mene záložného veriteľa oprávnený vymáhať založenú pohľadávku, považuje odvolací súd za zmätočné, keďže zo žaloby, ako i z argumentácie žalobcu v priebehu sporu je nepochybné, že žalobca požaduje od žalovaného plnenie zo založenej pohľadávky vo svojom mene, a nie v mene záložného veriteľa. Možno potom uzavrieť, že dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie prijal záver o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcom, v dôsledku čoho žalobu zamietol, nie sú ani zrozumiteľné, ani presvedčivé, naopak, v odvolacom konaní sú nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosťou svojho rozhodnutia odňal súd prvej inštancie žalobcovi možnosť v opravnom prostriedku riadne reagovať a uplatňovať jeho práva v takej miere, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Takéto zistenie je vždy dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

12. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca tvrdí, že má voči žalovanému pohľadávku zo zmluvy o úvere zo dňa 07.02.2013, uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom spol. EKOUNT s.r.o. a žalovaným, na základe ktorej uvedená spoločnosť poskytla žalovanému úver vo výške 800.000 eur. Od žalovaného sa domáha zaplatenia 50.000 eur s príslušenstvom. Žalovaný nárok žalobcu popiera a tvrdí, že zmluva o úvere je neplatný právny úkon, keďže ju neuzavrel, nebol mu poskytnutý úver a podpis na zmluve nie je jeho podpisom. Vzniesol aj námietku premlčania, s ktorou žalobca nesúhlasil. V priebehu sporu bolo preukázané a medzi stranami ani nebolo sporné, že žalobca pohľadávku vyplývajúcu zo

zmluvy o úvere zo dňa 07.02.2013 založil spoločnosti Bazcom a.s.. Táto skutočnosť je zrejmá jednak z výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv, ako aj zo zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávke zo dňa 06.09.2016 (záložnej zmluvy), uzavretej medzi spol. Bazcom a.s. ako záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom, z ktorej vyplýva, že žalobca zriadil záložné právo v prospech záložného veriteľa k založenej pohľadávke, ktorou je pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 07.02.2013 medzi W.. O. J. (Ž.) a spol. EKOUNT s.r.o. (právnym predchodcom žalobcu) vo výške istiny 800.000 eur (pozri čl. 1. s označením definície). Ani táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Ak potom súd prvej inštancie vyhodnotil, že uvedená záložná zmluva neobsahuje pohľadávku, o ktorú v spore ide a predmetu tohto sporu sa netýka, je nepochybné, že i keď je tento jeho záver nepreskúmateľný a nepochopiteľný, je zároveň aj nesprávny. Napokon, ani žiadna zo strán nič také ako uviedol súd prvej inštancie netvrdila a založenie (spornej) pohľadávky žalobcu voči žalovanému v prospech spoločnosti Bazcom a.s. nespochybňovala. Žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, argumentujúc zjednodušene povedané tým, že oprávneným domáhať sa žalobcom uplatneného nároku je výlučne spol. Bazcom a.s. ako záložný veriteľ, a že vznikom záložného práva k pohľadávke a jeho oznámením poddlžníkovi stratil záložca ako veriteľ právo na jej vyplatenie. Žalobca nesúhlasil s poukazom na obsah dojednaní záložnej zmluvy, pričom svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od skutočnosti, že zmluvné strany si v čl. 5 bod 5.3. dohodli povinnosť záložcu (teda jeho) riadne a včas vymáhať založenú pohľadávku a v čl. 6 bod 6.1. záložný veriteľ v zmysle ust. § 151mb ods. 3 Obč. zák. určil, aby poddlžník plnil svoj peňažný záväzok voči záložcovi (žalobcovi) výlučne na účet záložcu a to až do momentu doručenia výzvy záložného veriteľa poddlžníkovi podľa bodu 6.3. záložnej zmluvy. S uvedeným tvrdením zase nesúhlasil žalovaný a argumentoval, že akékoľvek zmluvné dojednanie medzi záložcom a záložným veriteľom, ktoré by priznávalo aktívnu legitimáciu inej osobe ako je záložný veriteľ, je absolútne neplatné a odporujúce a vnáša neistotu do vzťahu medzi poddlžníkom, záložcom a záložným veriteľom o tom, komu má poddlžník plniť počas trvania záložného práva dlh, ktorý je jeho predmetom. Súd prvej inštancie vzhľadom na svoj záver, že záložná zmluva sa tohto sporu netýka, celkový obsah tejto zmluvy ani jej konkrétne ustanovenia neposudzoval, argumentami strán ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore sa nezaoberal a z obsahu záložnej zmluvy nevyvodil žiadne právne závery. Je preto nevyhnutné konštatovať, že jeho záver o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu je predčasný (keď zmätočné dôvody, pre ktoré žalobu zamietol, v odvolacom prieskume neobstoja, ako už bolo vysvetlené vyššie). Možno uzavrieť, že súd prvej inštancie správne v prvom rade posudzoval, či bola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore, jeho závery sú však neudržateľné.

13. Podľa ust. § 151mb ods. 1 Obč. zák. sa záložné právo k pohľadávke vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo. Podľa ust. § 151mb ods. 2 Obč. zák., záložné právo na peňažnú pohľadávku je účinné voči poddlžníkovi, len ak vznik záložného práva záložca písomne oznámi poddlžníkovi alebo ak mu vznik záložného práva preukáže záložný veriteľ; na preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z registra záložných práv. Podľa ust. § 151mb ods. 3 Obč. zák., ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný, poddlžník je povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej záložným veriteľom. Splnenie peňažného záväzku poddlžníka je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi. Podľa ust. § 151mb ods. 4 Obč. zák., ak poddlžník splní svoj peňažný záväzok záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je oprávnený prijaté plnenie držať u seba. Ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa z peňažného plnenia poddlžníka, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. Podľa ust. § 151mb ods. 6 Obč. zák., ak poddlžník nesplní svoj záväzok, môže sa záložný veriteľ uspokojiť aj s výkonom záložného práva podľa § 151j až 151ma <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>.

14. Súd prvej inštancie správne vysvetlil, že záložné právo k pohľadávke je osobitným druhom záložného práva, keď jeho predmetom je pohľadávka záložcu (dlžníka záložného veriteľa) voči jeho dlžníkovi (poddlžníkovi), pričom sa zriaďuje písomnou zmluvou medzi záložcom a záložným veriteľom a vzniká zápisom do registra záložných práv. Zmluva je súčasťou spisu a aj vznik záložného práva bol v posudzovanej veci výpisom z Notárskeho registra záložných práv preukázaný. Z vyššie uvedených ustanovení možno vyvodiť úpravu právnych vzťahov medzi záložcom, záložným veriteľom a poddlžníkom (navzájom). Na ich vysvetlenie vo všeobecnosti odvolací súd uvádza, že práva a povinnosti záložcu a záložného veriteľa sú určené zmluvou o zriadení záložného práva k

pohľadávke. Práva a povinnosti záložcu a poddlžníka zas vyplývajú z ich obligačného vzťahu a obsah ich práv a povinností nie je zriadením záložného práva k pohľadávke (záložcu voči poddlžníkovi ako svojmu dlžníkovi) ovplyvnený, dochádza však k zmene subjektu, ktorému je poddlžník povinný plniť, pretože vzhľadom na existenciu zmluvy medzi záložcom a záložným veriteľom o zriadení záložného práva k pohľadávke, ktorú voči nemu (poddlžníkovi) má záložca, vznikol právny vzťah aj medzi poddlžníkom a záložným veriteľom. Práva a povinnosti poddlžníka a záložného veriteľa sú založené zmluvným vzťahom záložcu a záložného veriteľa, keďže tento vzťah zakladá aj povinnosti poddlžníka vo vzťahu k záložnému veriteľovi. Z uvedeného vyplýva, že dôsledkom založenia pohľadávky dochádza k čiastočným zmenám v právach a povinnostiach v týchto (troch) právnych vzťahoch, ktorých obsah a podmienky vyplývajú práve z vyššie uvedeného ust. § 151mb Obč. zák.. Dôsledkom oznámenia alebo preukázania vzniku záložného práva poddlžníkovi v zmysle ust. § 151mb ods. 3 Obč. zák. je povinnosť poddlžníka plniť splatný peňažný záväzok (ktorý má voči záložcovi) záložnému veriteľovi, alebo záložným veriteľom určenej osobe. Ak takáto osoba nie je určená, je poddlžník povinný plniť výlučne záložnému veriteľovi a plnenie napr. záložcovi alebo inej osobe nemá za následok splnenie dlhu. Možno potom vo všeobecnosti vyvodiť, že ak je peňažná pohľadávka, ktorá je zálohom, splatná, má právo podať žalobu o jej splnenie proti poddlžníkovi záložný veriteľ a zároveň toto právo už nemá záložca. Z tohto právneho názoru odvolacieho súdu bude súd prvej inštancie vychádzať.

15. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v prvom rade opätovne vyhodnotiť, či žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, teda svoje právo na plnenie od žalovaného. Za týmto účelom bude povinný uviesť nesporné skutočnosti, zistenia z predložených listinných dôkazov (záložná zmluva a jej ustanovenia, oznámenie záložcu k nej pripojené, výpis z Notárskeho registra záložných práv), vyhodnotiť tieto dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti a prihliadnuť na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, posúdiť argumenty strán (uvedené vyššie) a prijať zrozumiteľný a pochopiteľný právny záver. Ak dospeje k záveru, že žalobca nie je v tomto spore aktívne vecne legitimovaný, žalobu bez ďalšieho zamietne. V opačnom prípade ju prejedná.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. a v spojení s zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom opätovne o žalobe žalobcu rozhodne, pričom právnym názorom odvolacieho súdu, vyjadrenom v tomto uznesení, je viazaný (ust. ).

17. O náhrade trov konania (aj odvolacieho) rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( a ).

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).