Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Ek-83-2020.pdf
PDF · 96.67 KB
Case nature
Subarea
27Ek/83/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica exekučnej veci oprávneného Bytové družstvo Prešov, so sídlom Bajkalská 30, 080 01 Prešov, IČO: 00173665, právne zastúpeného JUDr. Daniel Boľanovský, so sídlom Bajkalská 30, 080 01 Prešov, proti povinnému P. R., Q..: XX.XX.XXXX, U. H. XX, XXX XX R., o vymoženie 1.545,06 Eur s prísl., o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 46,31 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie dňa 13.01.2020 domáhal od povinného vymoženia 1.545,06 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 15Csp/196/2016 zo dňa 05.10.2017. Poverením zo dňa 22.01.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Ing. Juraja Korima, so sídlom exekútorského úradu Duklianskych hrdinov 2473, 093 01 Vranov nad Topľou, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 409EX 40/20.
2. Upovedomenie o začatí exekúcie, bolo povinnému doručené dňa 10.03.2020. Dňa 18.12.2020 povinný podal návrh na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 30.12.2020. 3. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
4. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
5. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
6. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
7. Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
8. Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
9. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami k návrhu na zastavenie exekúcie a vyjadrením oprávneného dňa 12.01.2021 súdu na rozhodnutie.
10. Povinný v návrhu na zastavenie uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie podal z dôvodu nemajetnosti a pretože sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a unijným právom, pretože mi boli odňaté ústavné práva v právnej veci nekorektného oprávneného/dodávateľa. Povinný nebol informovaný o vzniku exekučného titulu vydaného Okresným súdom Spišská Nová Ves ani o poverení na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Banská Bystrica a ani o návrhu na vydanie platobného rozkazu z podnetu úžerníckeho oprávneného. Spornú pohľadávku neuznáva čo do dôvodu aj do výšky. Exekúcia je na základe nespôsobilého právneho titulu. Z dôvodu opatrnosti podáva námietku premlčania. Ako povinná osoba dôrazne podáva jednoznačný odpor a námietky voči vykonaniu exekúcie podľa predmetnej spisovej značky. Žiada predmetnú exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. Povinný ďalej uviedol, že dodávateľ tu vedený ako oprávnený je verejné známy podvodník, ktorý konal aj v čase podpisu zmluvného vzťahu s povinnou osobou v rozpore so zákonmi SR aj EÚ. Pričom ho verejne označujú za viacnásobného podvodníka, ktorý cielene koná proti spotrebiteľom SR a preukázateľne oklamal aj povinného. Preto popiera nárok oprávneného v celom rozsahu a uvádza vlastné skutkové okolnosti a tvrdenia, poukazuje pritom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn.5Cdo/232/2012, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k.IV. ÚS 174/02 ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 24.02.2011 č.k.IV.ÚS 55/11-19. Exekučný titul na základe, ktorého je vykonávaná predmetná exekúcia je nespôsobilým exekučným titulom, je neúčinný a žiada, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Nikto nemá právo odňať nám ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v súlade s Ústavou Slovenskej Republiky podľa čl.46, ČI.47, ČI.48 a toto právo nemá ani súd. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci: a) súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie b) súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je c) súd neurčil, či je zmluva platná alebo nie d) súd nezistil, či ide o spotrebiteľskú zmluvu e) súd nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky f) súd neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky g) súd nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Súd je zo zákona povinný ex offo skúmať dôvody exekúcie, skúmať samotný exekučný titul, ako aj skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Žiadam súd aj o preverenie konania súdneho exekútora pred dňom začatia exekúcie v bankách s cieľom blokovať finančné prostriedky povinného v prospech súdneho exekútora a oprávneného a súčasné posúdenie oprávnenosti a zákonnosti konania súdneho exekútora pred dňom začatia exekúcie v bankách s cieľom blokovať finančné prostriedky povinného. Preto popiera nárok oprávneného/dodávateľa v celom rozsahu a uvádzam vlastné skutkové okolnosti a tvrdenia, poukazujem pritom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn.5Cdo/232/2012, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k.IV. ÚS 174/02 ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 24.02.2011 č.k.IV.ÚS 55/11-19. Rozhodnutie súdu je zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu.
Súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EU, keď v rozpore s ústavou SR, medzinárodnými dohovormi, judikatúrou EU priznal žalobcovi aj plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží. Odôvodnenie a skutkové okolnosti: Dodávateľská zmluva (ďalej len „zmluva"), podľa ktorej dodávateľ/oprávnený poskytol dlžníkovi /povinnému telekomunikačné služby a z ktorej pochádza nárok oprávneného je spotrebiteľskou zmluvou a tá preukázateľne obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Spotrebiteľ nie je neprijateľnými podmienkami viazaný. Dodávateľ/oprávnený spôsobil neplatné právne úkony. Pri uzatváraní zmluvy dodávateľ/oprávnený použil nekalé obchodné praktiky a do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné podmienky neprimerane vysoká odplata v rozpore s dobrými mravmi odôvodňujúca úžeru, neprimerane vysoké sankcie, poplatok za poskytnutie úveru, nečitateľné obchodné podmienky o čom sa spotrebiteľ dozvedel až teraz. Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (čl.3 ods. 2) podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 nekalá podmienka uvedená v článku 3 smernice je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú kompenzáciu. Podľa § 39 zákona č.40/1964 Z.z. OZ: „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom." Podľa § 53d zákona č.40/1964 Z.z. OZ ,,Spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná." Konanie dodávateľa/oprávneného bolo účelové, nakoľko pri poskytnutí služieb ako spotrebiteľovi by sa na spotrebiteľa vzťahovala ochrana patriaca spotrebiteľom, či už podľa Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch, alebo zákona o ochrane spotrebiteľa, a teda účelom konania dodávateľa bolo znemožniť dosiahnutie ochrany spotrebiteľa pri spotrebiteľskom úvere. Dodávateľ/ oprávnený použil nekalé obchodné praktiky: neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy, použil predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol nim vopred pripravený bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah, nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou, nedbal na zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane napr. v rozhodnutiach spis. zn. 1 Cdo 57/2005 zo dňa 01.07.2010, spis, zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012) vyslovil právny názor, že v súlade s dobrými mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej finančnej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni ,,zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Zároveň je v rozpore s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi služba za cenu prevyšujúcu primeranú cenu porovnateľných služieb poskytovaných telekomunikačnými spoločnosťami, ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je zmluva neplatná v celom rozsahu (Krajský súd Prešov, sp.zn. 19Co/44/2014). Zmluvu o službe je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, nakoľko pri uzatváraní Zmluvy spotrebiteľ nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. úver nebol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania a z toho dôvodu mi nemožno uprieť ochranu podľa spotrebiteľského práva. Z predmetnej Zmluvy je zrejmé, že spotrebiteľ' nemohol individuálne ovplyvniť obsah jednotlivých ustanovení, nakoľko tieto boli už vopred ,,predtlačené". S prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári treba Zmluvu posudzovať jednoznačne ako spotrebiteľskú. Z neplatného právneho úkonu nevzniknú platné právne účinky. Podávam námietky aj proti trovám exekúcie a príslušenstvu, pretože: nie je v súlade s unijným právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku. Povinný žiada súd, aby po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní o zastavenie exekúcie a o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ochranu práv spotrebiteľa domáhajúceho sa svojich práv zrušil ako nedôvodný a pre rozpor so zákonom, rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a unijným právom, žiadam, aby predmetnú exekúciu zastavil v súlade so zásadou právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Oprávnený je povinný nahradiť trovy konania v tejto právnej veci.
11. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný dňa 21.12.2020, pričom Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 10.03.2020. Z uvedeného je zrejmé, že lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie uplynula a návrh na zastavenie exekúcie teda nebol podaný včas, teda bol podaný oneskorene. Vzhľadom na uvedené navrhuje návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 61 1 ods. 3 EP a priznať
oprávnenému nárok na náhradu trov konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Vo vzťahu k obsahu podania uvádza, že z obsahu podania je zrejmé, že toto sa nijako neviaže k pohľadávke vymáhanej v tomto exekučnom konaní. Záväzok povinného spočíva v záväzku plnenia si povinností spojených s užívaním bytu, pričom nejde o vzťah spotrebiteľsko-dodávateľský. Oprávnený v celom rozsahu sporuje tvrdenia povinného, pričom tieto považuje za obsahovo neviažúce sa k predmetu nároku a podľa názoru oprávneného tieto sú iba nejakým ,,nesprávnym vzorom stiahnutým z internetu", pričom podľa obsahu tieto nemožno akokoľvek skutkovo alebo právne spojiť s predmetom exekučného konania alebo záväzkovej kauzy. Povinný si dlhodobo neplní svoje splatné peňažné záväzky vyplývajúce z užívania bytu, pričom voči povinnému je vedených viacero exekučných konaní. Povinný doposiaľ nijako efektívne nereagoval na snahy oprávneného na riešenie vzniknutej situácie a akékoľvek návrhy oprávneného neviedli k splneniu záväzkov povinného. Oprávnený je názoru, že povinný má za cieľ iba oddialiť výkon rozhodnutia. V danej právnej veci nie je daný akýkoľvek dôvod na zastavenie exekúcie alebo jej odklad, pričom zároveň neexistujú žiadne dôvody, pre ktoré by exekúcia nemohla alebo nemala byť vykonávaná. Vzhľadom na uvedené navrhuje návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 61l ods. 3 EP a priznať oprávnenému nárok na náhradu trov konania o návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 35,69 EUR + režijný paušál vo výške 10,62 EUR, spolu vo výške 46,31 EUR ako ďalšie trovy exekúcie podľa § 199d ods. 1 EP. Oprávnený týmto navrhuje, aby prípadnom priznaní nároku na náhradu ďalších trov voči povinnému vydal exekučný súd dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie na vymoženie ďalších trov.
12. Z obsahu spisu mal súd za nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal oprávnený voči povinnému neuhradený dlh v sume 1.545,06 Eur Eur s prísl., v zmysle exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. 13. K námietke premlčania, ktorú v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol povinný súd uvádza, že podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ak však ich zročnosť nastala pred právoplatnosťou rozhodnutia, platí pre ne desaťročná premlčacia doba. Premlčacia doba podľa § 110 Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť právoplatnosťou a vykonateľnosťou predmetného exekučného titulu, t. j. 29.11.2017 uplynie za desať rokov od uvedeného dátumu. Z exekučného titulu vyplýva, že zročnosť úrokov z omeškania nastala pred právoplatnosťou rozhodnutia, preto sa na ne vzťahuje desaťročná premlčacia doba. Od právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu (29.11.2017) do podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie (dňa 13.01.2020), desaťročná premlčacia doba neuplynula pričom premlčacia doba bola doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 13.01.2020 prerušená. Právo na vymáhanie pohľadávky zo strany oprávneného preto nie je premlčané a premlčacia doba od začatia exekučného konania neplynie.
14. Podľa vyjadrenia súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný oneskorene. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 10.03.2020, avšak návrh na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 18.12.2020, preto ho nemožno považovať za včas podaný.
15. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
16. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
17. Podľa § 121 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
18. Súd mal za preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 10.03.2020. Povinný mal teda podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku 15 dňovú lehotu na to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie, bol podaný na poštovú prepravu dňa 18.12.2020. Teda návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný až po zákonnej 15 dňovej lehote, t.j. oneskorene. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na zastavenie bol povinným
podaný oneskorene, súd bližšie neskúmal jeho dôvodnosť. V prípade ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne. Návrh vecne vyhodnotí tak, ako keby predmetné tvrdenie neobsahoval. Procesný úkon povinného (návrh na zastavenie exekúcie) je teda v predmetnej časti neúčinný. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v spojitosti s § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa po zákonnej lehote môžu namietať tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Na základe uvedeného súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
21. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
23. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6 638,78 eura je 41,49 eura+ 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.
24. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
25. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, oprávnenému podľa ustanovenia § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vznikol nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho zastupovaním v prebiehajúcej exekúcii. Právny zástupca oprávneného navrhol vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, aby súd zaviazal povinného na náhradu trov konania oprávneného. O trovách konania preto súd rozhodol podľa ustanovenia § 199d ods. 1 Exekučného poriadku a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania spojených so zastupovaním oprávneného v exekučnom konaní vo výške 46,31 Eur za 1 úkon právnej služby, a to vypracovanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, pričom pri výpočte vychádzal z § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., v spojení s § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ( 1 z odmeny za právny úkon 35,69 Eur + režijný paušál 10,62 Eur t.j. spolu 46,31 Eur).
26. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd trovy právneho zastúpenia oprávneného spojené v súvislosti s vypracovaní vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti návrhom povinného na zastavenie exekúcie, a preto o ich náhrade rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie pre povereného
súdneho exekútora, ktorým bude povinný zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia oprávnenému vo výške 46,31 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.