Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/13/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členov senátu JUDr. Erika Vargu a JUDr. Amálie Paulerovej, v právnej veci žalobcu Inkasáreň s. r. o., so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Pribinova 25, IČO: 35 777 974, právne zastúpeného advokátkou Mgr. Zuzanou Bírovou, so sídlom N., V. X, proti žalovanému Z. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U. C., N. XXX/XX, t. č. Ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, Bratislava, Chorvátska 5, o zaplatenie 70,70 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -279 zo dňa 30. decembra 2020 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol, keď konštatoval, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zmluvný vzťah vznikol medzi Dopravným podnikom Bratislava a žalovaným, ktorý cestoval dňa 26.2.2019 bez cestovného lístka. Nadväzne aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby bol Dopravný podnik Bratislava, ktorý si však nárok voči žalovanému neuplatnil. Žalobca síce tvrdil, že na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok mu bola uplatňovaná pohľadávka postúpená, ale napriek výzve konajúceho súdu nepreukázal postúpenie konkrétne tejto pohľadávky. 2. Okresný súd uzavrel, že žalobca nepreukázal ani dodržanie postupu podľa Obč. zák., t.j. riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému. V danej súvislosti zdôraznil, že s poukazom na strana nemôže nahradiť skutkové tvrdenia dôkazmi, a (v okolnostiach danej veci) ani vyžadovať od súdu, aby „v predložených 79 listoch hľadal dôkaz týkajúci sa danej veci“. Navyše, bez ohľadu na absenciu opísania rozhodujúcich skutočností spojených s postúpením pohľadávky, nebol predložený ani dôkaz o tom, že by postupca (Dopravný podnik Bratislava) vôbec komunikoval so žalovaným v spojitosti s postúpením pohľadávky. V prípise zo dňa 12.6.2019 v kolónke „podpis“ je síce uvedený údaj „Dopravný podnik Bratislava, a.s., zast. Inkasáreň s.r.o. Jaroslav Fuchs, prokurista“, ale nebolo predložené splnomocnenie oprávňujúce Inkasáreň s.r.o. zastupovať Dopravný podnik Bratislava. Okresný súd doplnil, že s oznámením postúpenia pohľadávky postupníkom (žalobcom) zákon nespája žiadne právne účinky. Okrem toho zistil, že žalovaný je na dotknutej adrese (uvedenej v hlásení o porušení tarifných a prepravných podmienok) neznámy. 3. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko bol v konaní pasívny a žiadne trovy mu nevznikli.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Úvodom vo všeobecnosti namietal ne/dostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku a konštatoval, že nespĺňa podmienky kladené zákonom na obsah odôvodnenia. Žalobca mal za to, že „v celom rozsahu“ preukázal svoj nárok. Poukazoval na to, že bolo nesporné, že jeho právny predchodca uzavrel ešte pred vznikom dotknutej pohľadávky rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej bola aj uplatňovaná pohľadávka postúpená z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Zároveň listom zo dňa 12.6.2019 oznámil právny predchodca žalobcu (ktorého v zmysle čl. 3.11 rámcovej zmluvy zastupoval pri tomto úkone žalobca) žalovanému, že pohľadávka 70,70 eur bola postúpená žalobcovi. Dotknuté oznámenie bolo za účelom doručenia žalovanému dané na poštovú prepravu, ktorý tieto skutočnosti nepoprel, a teda sa považujú za nesporné ( ). 5. Odvolateľ vytýkal okresnému súdu, že pokiaľ mal v úmysle vykonávať ďalšie dôkazy, mal ho vyzvať na ich doloženie. Žalobca by doložil faktúru, prílohou ktorej je zoznam postúpených pohľadávok, vrátane tej, ktorá je predmetom prebiehajúceho konania. Tvrdil, že vzhľadom na nečinnosť žalovaného v konaní bol jeho (žalobcov) nárok nesporný; napriek tomu okresný súd žalobu zamietol. Nesúhlasil ani so záverom, že žalovaný je na adrese uvedenej v hlásení o porušení tarifných a prepravných podmienok neznámy. Žalobca totiž voči nemu eviduje niekoľko konaní, pričom v troch z nich si žalovaný na danej adrese prevzal platobné rozkazy a veci sa nachádzajú už v štádiu exekúcie.

6. Žalovaný zostal (aj) v odvolacom konaní nečinný.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní ( a ) a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa .

8. Námietka odvolateľa o nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku je maximálne nekonkrétna; t.j. bez akejkoľvek bližšej špecifikácie úvahy, či záveru okresného súdu, ktorému žalobca nedostatočnosť odôvodnenia vytýka. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca v tejto spojitosti poukazuje na všeobecné východiská týkajúce sa odôvodnenia súdnych rozhodnutí a len stroho konštatuje, že odôvodnenie napádaného rozhodnutia „zákonom stanovené podmienky nespĺňa“. Aj s odkazom na viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi dôvodmi odvolania je zrejmé, že takéto nenáležité vymedzenie odvolacej námietky nie je spôsobilé podmieniť konštatovanie nesprávnosti preskúmavaného rozhodnutia. 9. Len v záujme komplexnosti krajský súd dodáva, že okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku jednoznačne zadefinoval dôvody, pre ktoré žalobu zamietol - nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v kontexte jednak absencie opísania rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa postúpenia pohľadávky, jednak nepreukázania postúpenia uplatňovanej pohľadávky na žalobcu z jeho právneho predchodcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ako ani relevantným oznámením postúpenia pohľadávky dlžníkovi.

10. Až v rámci odvolania žalobca skutkovo vymedzuje/opisuje rozhodné skutočnosti oprávnenia zastupovať postupcu (Dopravný podnik Bratislava) pri oznámení postúpenia pohľadávky dlžníkovi (žalovanému) odvíjajúce sa od čl. 3.11 rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok. Je nepochybné, že žalujúcej strane nič nebránilo uvedené tvrdenie predostrieť už v konaní pred okresným súdom. Nadväzne je nutné túto odvolaciu argumentáciu žalobcu kvalifikovať ako neprípustnú novotu v zmysle , na ktorú nemožno prihliadať. 11. V širších súvislostiach krajský súd dopĺňa, že nie je povinnosťou súdu z predložených dôkazov dedukovať alebo konštruovať relevantné skutkové tvrdenia. Z pohľadu povinností žalobcu jednoznačne platí, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy ( ). Uvedené je vyjadrením dôsledkov ústavných princípov nestrannosti súdu a rovného postavenia procesných strán pred súdom; je preto neprípustné, aby súd bezprostredne vlastnou činnosťou nahrádzal plnenie povinností procesnej strany (za žalobcu doslova definoval relevantnú časť skutkového stavu), a tým ju bezdôvodne zvýhodňoval voči protistrane.

12. V žalobe žalobca vo vzťahu k vlastnej aktívnej legitimácii, t.j. v otázke postúpenia pohľadávky uviedol iba toľko, že dotknutá pohľadávka bola na neho postúpená a on (žalobca) oznamoval postúpenie dlžníkovi (žalovanému). Nadväzne, pokiaľ nebolo ani len tvrdené, že pri oznámení postúpenia žalobca konal v mene postupcu (Dopravného podniku Bratislava), je bezpredmetná odvolacia argumentácia žalobcu, že žalovaný nepoprel tvrdenie (teda sa považuje za nesporné - ) o tom, že oznámenie o postúpení pohľadávok bolo dané na poštovú prepravu za účelom jeho doručenia

žalovanému. Ako uviedol už okresný súd s oznámením postúpenia pohľadávky postupníkom (žalobcom)

- a iné žalobcom tvrdené v štádiu prvoinštančného konania nebolo - zákon nespája žiadne právne účinky.

13. Okresný súd - v určitom zmysle až nad rámec svojich oprávnení, keďže otázka vecnej legitimácie je hmotnoprávnou kategóriou a v určujúcej miere od nej závisí úspech v spore - vyzval uznesením z 26.8.2020 (č.l. 81 až 82) žalobcu (okrem iného) aj na preukázanie jeho aktívnej legitimácie. Na uvedenú výzvu žalobca reagoval predložením fotokópie rozpisu zásielok z podacieho hárku, bez akejkoľvek bližšej špecifikácie údajov viažucej sa na súdenú vec. Okresný súd dôvodne konštatoval, že s odkazom (práve) na už spomínaný nemožno od súdu požadovať, aby v predložených listinách „hľadal dôkaz týkajúci sa tejto veci“.

14. Len pre úplnosť krajský súd uvádza, že ide o podací hárok, ktorý má na vyše 150 stranách (od č.l. 85 až do č.l. 242) a na každej je štandardne 10 záznamov. Žalovaného Z. C. sa pritom týkajú až štyri záznamy/zásielky (č.l. 232). To znamená, že aj v prípade „prehliadnutia“ riadneho nesplnenia procesnej povinnosti žalujúcou stranou by nešlo o relevantné preukázanie jedinečných okolností viažucich sa výhradne a len na súdenú vec.

15. Nie je zrejmé, čo presne odvolateľ namieta, keď uvádza, že ak mal okresný súd v úmysle vykonávať ďalšie dôkazy, mal žalobcu vyzvať na doloženie ďalších dôkazov a dokladov. Taktiež v tomto smere je odvolanie nedostatočne konkrétne a (logicky) nespôsobilé podmieniť zrušenie, či zmenu napadnutého rozhodnutia. Navyše, ako už bolo rozoberané, žalobca bol okresným súdom vyzvaný na preukázanie (listinnými dôkazmi) svojej aktívnej legitimácie; t.j. práve kľúčovej okolnosti, na ktorej nedostatku je založené posudzované rozhodnutie. Ak by mal byť žalobca opätovne upozornený/vyzvaný ešte na ďalšie dôkazy, uvedené by už nielenže hraničilo s narušením rovnosti strán sporu, ale bolo by príkrom rozpore s pozíciou súdu ako nestranného arbitra v sporovom kontradiktórnom konaní.

16. Neobstojí ani poukazovanie žalobcu na nečinnosť žalovaného a v jej dôsledku na nepopretie uplatňovaného nároku. Je nutné zdôrazniť, že aplikácia procesného pravidla o nepopretých skutkových tvrdeniach neznamená, že súd v prípade pasivity žalovanej strany prizná žalobcovi v plnom rozsahu ním požadovaný (meritórny) nárok. Zo záverov Ústavného súdu SR vyslovených v uznesení sp. zn. z 11.6.2019 vyplýva, že pasivita protistrany (v podobe zanedbania povinnosti poprieť tvrdenia žalobcu) nemôže mať za následok priznanie akéhokoľvek (rozumej riadne netvrdeného a nepreukázaného) uplatneného nároku. Zároveň odvolateľ žiadnym spôsobom nespochybnil - v danej spojitosti zásadné - východisko okresného súdu, že súd skúma vecnú legitimáciu aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (bod 10. odôvodnenia napadnutého rozsudku)

17. K nesúhlasu odvolateľa so záverom okresného súdu, že žalovaný je na adrese uvedenej v hlásení o porušení tarifných a prepravných podmienok neznámy, krajský súd dodáva, že žalobca nepredložil bližšie skutkové tvrdenia ohľadom doručovania iných zásielok (obsahujúcich platobné rozkazy) žalovanému na predmetnú adresu. Nie je preto možné vyhodnotiť, či išlo o doručovania realizované aspoň približne v rovnakom čase ako doručovanie oznámenia o postúpení pohľadávky v súdenej veci. S poukazom na výsledok lustrácie v databáze súdov (č.l. 13 až 29) a veľké množstvo sporov vedených proti žalovanému (o.i. aj Dopravným podnikom Bratislava) nie je vylúčené, že žalovanému sa na danú adresu podarilo doručiť iné zásielky v odlišnom časovom období, než ktoré je relevantné pre okolnosti súdenej veci.

18. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti ( ), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

19. Žalobca síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, t.j. aj vo výroku o trovách konania, v danej ale spojitosti nevymedzil žiadnu konkrétnu odvolaciu námietku. Nadväzne, potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd primerane aplikoval zásadu plného úspechu v spore s prihliadnutím na neexistenciu trov na strane žalovaného.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto niet právneho základu pre priznanie mu nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu (aj v odvolacom štádiu úspešnému) žalovanému v súvislosti s odvolacím prieskumom žiadne trovy konania nevznikli ( ), je preto nadbytočné, aby po eventuálnom priznaní mu nároku na ich náhradu bolo následne (ďalším rozhodnutím) konštatované, že reálne mu trovy nevznikli, resp. mu bola priznaná ich nulová výška. „Jednoetapové“ rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania zodpovedá aj východiskám a záverom ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (bližšie napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .