Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/97/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcov: 1a/ S. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. D. XXX, 1b/ B. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. D. XXX, 1c/ K. D., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. D. XXX, 1d/ B. M., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. R. X. XXX/ XX, I. (žalobcovia 1a/ až 1d/ ako právni nástupcovi po pôvodnom žalobcovi W. S., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Q. D. XXX, zomr. dňa XX. XX. XXXX) proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenej splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri, s. r. o., so sídlom Bočná 10, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -183 zo dňa 07. septembra 2018, v spojení s opravným uznesením č. k. -222 zo dňa 12. apríla 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu, v spojení s opravným uznesením, potvrdzuje.

Žalovaná má voči žalobcom 1a/ až 1d/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. -183 zo dňa 07. 09. 2018, v spojení s opravným uznesením č. k. -222 zo dňa 12. 04. 2019, žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.377,73 eur zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči (pôvodnému) žalobcovi v celom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. V odôvodnení konštatoval, že (pôvodný) žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o splátkovom úvere č. 0353276088 zo dňa 14. 09. 2009 a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5.377,73 eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 20. 05. 2016 do zaplatenia. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverovej zmluvy žalobca videl v tom, že žalovaná pri uzavretí zmluvy postupovala bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. V zmluve o splátkovom úvere absentujú údaje ako celkové náklady poskytnutého úveru, podmienky upravujúce jeho čerpanie, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky. V ďalšom poukázal na to, že poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eur, navýšené na 2,99 eur, uvedený v zmluve bol rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. zo dňa 20. 08. 2013 vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto sa žalovaná musí zdržať používania takejto podmienky. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy vzniklo na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie vo výške 5.377,73 eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 11.800,- eur a ním uhradenou sumou 17.177,73 eur.

Žalovaná s uplatneným nárokom žalobcu nesúhlasila, poukazujúc na to, že zo žiadneho ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov nevyplýva povinnosť, aby údaj v splátke spotrebiteľského úveru bol rozčlenený na časť pripadajúcu na istinu a časť pripadajúcu na príslušenstvo. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 19. 04. 2017, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudkom sp. zn. zo dňa 31. 01. 2018 rozsudok okresného súdu v časti výroku I., ktorou bola zamietnutá žaloba o určenie, že zmluva o splátkovom úvere číslo 0353276088 uzavretá dňa 14. 09.2009 medzi žalobcom a žalovanou je bezúročná a bez poplatkov potvrdil, v časti výroku I., ktorou bola zamietnutá žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.377,73 eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci okresnému súdu žalobca zotrval na tom, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Podľa žalobcu úverovej zmluve chýbajú náležitosti v tom čase platného a účinného , a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nie je uvedená RPMN, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom nie sú uvedené správne, nakoľko v nich nie je zahrnuté poistenie. S poukazom na ust. , , (ďalej len „“) súd považoval doplnenie rozhodujúcich skutočností po zrušení a vrátení veci okresnému súdu na ďalšie konanie za zmenu žaloby, keď v pôvodnej žalobe žalobca doplnil rozhodné skutočnosti vo vzťahu k RPMN a celkovým nákladom spotrebiteľa spojeným so spotrebiteľským úverom až následne. Nakoľko žalobca nenavrhol zmenu žaloby, súd vychádzal len z dôvodov uvedených v podanej žalobe. Predmetom konania po čiastočnom zrušení predchádzajúceho rozsudku okresného súdu zostal nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.377,73 eur, ktorá suma predstavuje platby od 09. 03. 2015 do 25. 03. 2016. Citujúc ust. , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“), súd žalobu žalobcu zamietol. Súd mal preukázané, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovanou ako veriteľom bola dňa 14. 09. 2009 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ust. , ktorá zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle , účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Žalobca v žalobe vytýkal žalovanej, že voči nemu postupovala bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi, keď žalovaná v zmluve použila neprijateľné zmluvné podmienky - v zmluve absentujú údaje ako celkové náklady poskytnutého úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie; počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve o splátkovom úvere absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istiny, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia, v dôsledku čoho je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Súd sa s uvedenými tvrdeniami žalobcu nestotožnil, keď zistil, že zmluva o splátkovom úvere obsahuje v časti I. bode I. Základné podmienky náležitosť v zmysle , a to celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. V základných podmienkach je jasne uvedené, v akej výške bol poskytnutý úver, o aký druh úveru ide, akým spôsobom sa poskytol úver a rovnako sú tam aj stanovené podmienky upravujúce jeho čerpanie. Súd mal rovnako zo to, že zmluva obsahuje i náležitosť v zmysle , a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keď v zmluve je uvedené, akým spôsobom sa platí výška splátky, splatnosť, počet splátok a konečná splatnosť úveru. V súvislosti s poukazom žalobcu, že zmluva má obsahovať i rozpísanie každej jednotlivej splátky na časť, ktorá pripadá na istinu a časť, ktorá pripadá na akékoľvek iné položky, t. j. úroky a iné poplatky, súd poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. , , ), z ktorej vyplýva záver, že s absenciou rozpísania každej jednotlivej splátky na časť istiny a časť úrokov nemožno spájať dôsledok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. I keď spotrebiteľský úver medzi žalobcom a žalovanou bol uzavretý podľa , znenie o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), z ktorého uvedené rozhodnutia najvyššieho súdu vychádzali a nie je prípustný výklad toho istého normatívneho textu s rôznymi účinkami. Najvyšší súd svoje rozhodnutie o nerozlíšení splátky na splátku istiny, úrokov a iných poplatkov však nezaložil

výlučne len na požiadavke eurokonformity, ale aj na ďalších dôvodoch, ktoré sú podrobne rozvinuté v odôvodnení jeho rozhodnutí. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovanou obsahovala všetky náležitosti v zmysle , Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu o postupe žalovanej bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi, uvedené konanie žalobca spájal práve s absenciou predmetných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Iné rozhodujúce skutočnosti v súvislosti s predmetnými dôvodmi súdu neozrejmil. Nakoľko žalobca si na pojednávaní dňa 08. 08. 2018 uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý špecifikoval vyčlenením presných splátok, súd sa otázkou poplatku za správu úveru vo výške 1,99 eur navýšených na 2,99 eur, ako aj poplatku za poskytnutie úveru vo výške 189,17 eur nezaoberal, keďže žalobca si tento nárok vo forme vydanie bezdôvodného obohatenia v ďalšom už neuplatňoval. Nakoľko súd posúdil, že zmluva o splátkovom úvere obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, z ktorého dôvodu ju nemožno považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú, a teda žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako si ho uplatnil, nevznikol, preto žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa (ďalej len „“) a žalovanej, ktorá mala plný úspech v konaní, priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal ešte pôvodný žalobca z dôvodu podľa , , odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej v uložení povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 5.377,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 20. 05. 2016 do zaplatenia a priznaní nároku na náhradu trov konania. Namietal neakceptovanie jeho procesného útoku spočívajúceho v tvrdení o nesprávnom údaji o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vo vzťahu ku ktorému súd konštatoval, že tento uviedol až na pojednávaní dňa 08. 08. 2018, čo súd považoval za zmenu žaloby. Poukázal nato, že v žalobe (v čase podania ktorej nebol právne zastúpený) výslovne namietal absenciu údaja o celkových nákladoch spotrebiteľa, k čomu predložil aj dôkaz, a to zmluvu o splátkovom úvere. Len samotné upresnenie tohto tvrdenia matematickým výpočtom skutočných celkových nákladov spotrebiteľa nemožno považovať za zmenu žaloby. Týmto upresnením sa nedomáhal iného, než čo žiadal už v žalobe a ani nezmenil skutočnosti tvrdené v žalobe, už vôbec nie podstatne. Nebol teda žiadny dôvod na postup, ktorým by sa uvedenie matematického výpočtu preukazujúceho nesprávnosť údaja o celkových nákladoch spotrebiteľa malo považovať za zmenu žaloby, ani prečo na toto tvrdenie náležite dokázané inak perfektným dokazovaním, neprihliadať. Nesúhlasil ani so závermi súdu vo vzťahu k náležitostiam zmluvy podľa , t. j. údaju o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Poukázal na to, že ustálená súdna prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vychádzal súd prvej inštancie, vychádza z rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Home Credit Slovakia, a. s. c/a Klára Bíróová, ktorý však podal výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, ktorú slovenský o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých , ktorým Slovenská republika implementovala skoršiu smernicu Rady 87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru. Táto smernica neobsahovala úplnú harmonizáciu a dovoľovala členským štátom zaviesť prísnejšie opatrenia než aké ustanovovala smernica. Ani rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, ani neskoršie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa netýkajú výkladu smernice č. 87/102/EHS či V rámci požiadavky právnej istoty je neprípustné aplikovať na skutkový stav neskoršiu právnu normu s celkom iným obsahom.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila až po uplynutí lehoty v zmysle , vo vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Žalovaná sa stotožnila s rozhodnutím súdu prvej inštancie majúc zato, že toto sa zakladá na správnom právnom posúdení veci. Podľa žalovanej súd správne reflektoval na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý odmietol výklad vyžadujúci rozpísanie vnútornej skladby splátok spotrebiteľského úveru, či sankcionovanie absencie takého zmluvné údaja bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Poukázala na to, že v čase uzavretia zmluvy so žalobcom bola už účinná

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS. Znenie v znení účinnom dňa 14. 09. 2009 bolo zároveň úplne rovnaké ako znenie a bolo by nezlučiteľné s požiadavkami právnej istoty a bezrozpornosti právneho poriadku aby sa obsah rovnakých právnych pojmov použitých v právnej norme upravujúcej rovnakú oblasť vykladal odlišne (nález Ústavného súdu , ). Rovnako súhlasila aj s procesným postupom súdu prvej inštancie, že sa bližšie nezapodieval tvrdením žalobcu o údajne nesprávnom zmluvnom údaji o celkových nákladoch spojených s úverom, keďže táto skutočnosť nebola riadne vnesená do konania. Poukázala na to, že na pojednávaní dňa 08. 08. 2018 namietali, že ide o novú skutočnosť, ktorá nebola riadne prezentovaná v žalobe, preto nebolo neprimerané očakávať a vyžadovať od žalobcu, aby na takúto námietku reagoval riadnym procesným návrhom na zmenu žaloby, k takejto iniciatíve žalobcu však nedošlo.

4. Žiadne ďalšie podania neboli stranami konania v priebehu odvolacieho konania produkované.

5. Nakoľko pôvodný žalobca W. S., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Q. D. XXX, v priebehu odvolacieho konania, dňa XX. XX. XXXX, zomrel, odvolací súd uznesením č. k. -280 zo dňa 04. 03. 2021 rozhodol o pokračovaní v konaní s jeho právnymi nástupcami (dedičmi) ako so žalovanými 1a/ až 1d/.

6. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a vyhodnotiac odvolanie (pôvodného) žalobcu ako nedôvodné rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil.

7. Odvolací súd uvádza, že žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o splátkovom úvere č. 0353276088 zo dňa 14. 09. 2009 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5.377,73 eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 20. 05. 2016 do zaplatenia. Okresný súd rozsudkom zo dňa 19. 04. 2017 žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. -124 zo dňa 31. 01. 2018 rozsudok okresného súdu v časti výroku I., a to v tej jeho časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o určenie, že zmluva o splátkovom úvere č. 0353276088 uzavretá dňa 14.09.2009 medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov, potvrdil, vo zvyšnej časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozsudku okresného súdu v tejto časti bola nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď okresný súd sa nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi argumentmi žalobcu. Okresný súd následne rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorým žalobu žalobcu (o vydanie bezdôvodného obohatenia) opätovne zamietol.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania (pôvodného) žalobcu a obsahu spisu, dospel k záveru, že po čiastočnom zrušení predchádzajúceho rozsudku súdu prvej inštancie, tento na základe vykonaného dokazovania vymedzeného skutkovými tvrdeniami strán konania správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne i správne právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. , preto odvolací súd podľa , konštatujúc správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolanie žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.

9. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na odvolaciu námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci vo vzťahu k aplikovanému ust. odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri posudzovaní splnenia náležitostí podľa vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia sp. zn. , , ) k , podľa ktorej je potrebné predmetné ustanovenie interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať

tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. I keď najvyšší súd uvedené závery nevyslovil vo vzťahu k ust. , ktorý je potrebné aplikovať v danom prípade, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere, v súvislosti s ktorou si žalobca uplatňuje nárok v tomto konaní, bola uzavretá za účinnosti , znenie a v znení účinnom do 30. 04. 2018 (ku ktorému zneniu sa viaže i rozhodovacia prax najvyššieho súdu) je totožné, z ktorého dôvodu považoval súd prvej inštancie za neprípustné, aby sa s tým istým normatívnym textom spájali rôzne účinky (bod 18. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Odvolací súd tento záver, vzhľadom na akceptovaný postulát, v zmysle ktorého je rôzny výklad rovnakých slov (v danom prípade i v právnych predpisoch upravujúcich tú istú oblasť práva), v rozpore s princípom právnej istoty, považuje za logický a dôvodný.

10. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku žalobcu vytýkajúcu súdu prvej inštancie nesprávny postup, pokiaľ tento neakceptoval jeho tvrdenia o nesprávnom údaji o celkových nákladoch spotrebiteľa v zmluve o splátkovom úvere. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na bod 10. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie svoj postup riadne odôvodnil. V súvislosti s odvolaním žalobcu odvolací súd uvádza, že pokiaľ by aj súd akceptoval námietku žalobcu, že nesplnenie si povinnosti žalovanej v súvislosti s celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom v zmysle tvrdil už v žalobe, zo žaloby vyplýva, že žalobca namietal absenciu týchto údajov, s ktorým tvrdením sa vysporiadal súd prvej inštancie už vo svojom prvom rozsudku. Žalobca tento záver súdu prvej inštancie v odvolaní podanom proti prvému rozsudku okresného súdu, už prostredníctvom právneho zástupcu, žiadnym spôsobom nenamietal. Až následne, po vrátení veci okresnému súdu, žalobca „absenciu“ tejto náležitosti odôvodnil nesprávnou výškou celkových nákladov. Z uvedeného je zrejmé, že došlo k podstatnej zmene v tvrdení rozhodujúcich skutočností. Odvolací súd však zároveň dodáva, že pokiaľ žalobca nesprávnosť celkových nákladov odvodil z toho, že podľa jeho názoru malo byť do celkových nákladov spotrebiteľa započítané i poistenie v zmysle (správne bod 5) , v zmysle citovaného ustanovenia poplatky za poistenie sa do celkových nákladov nerátajú. Do celkových nákladov sa rátajú len tie poplatky, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalobca pritom netvrdil a z predloženej zmluvy o splátkovom úvere ani nevyplýva, že by uzavretie poistenia bolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru a že bez poistenia by žalobcovi úver nebol poskytnutý.

11. Vychádzajúc z uvedených skutočností a záverov, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním žalobcu a pri ktorom okresný súd aplikoval správne zákonné ustanovenia, podľa ako vecne správny potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná, a to v celom rozsahu, preto jej súd priznal voči žalobcom 1a/ až 1d/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )