Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/112/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej, v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D., Ul. E. F. XXXX/X, zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., Michalovce, Štefánikova 8, IČO: 47 236 183, proti žalovanej Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2, o náhradu škody vo výške 3 000 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku zo 7.2.2023 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) odvolaním napadnutým, v poradí druhým rozsudkom rozhodol že, I. žalobu zamieta a II. žalovanej vo vzťahu k žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.1.Rozhodnutie súd odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3 000 eur s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci v zmysle z. č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že 18.10.2017 sa dostavil na OO PZ Trebišov za účelom vysvetlenia rozporného výsledku preverovania podnetu podanému voči žalobcovi oznamovateľkou G. H., kde mu príslušníčka OO PZ pani I. oznámila, že vyšetrovanie bude uložené a že žalobcu nebude nikto kontaktovať. Žalobca sa pri stretnutí s H. H. J. K. dožadoval vysvetlenia, prečo ako nadriadený odobral spis príslušníčke PZ I. a vrátil spis stržm. L. M. A., voči ktorému vzniesol námietku zaujatosti. H. H. J. K. nedal žalobcovi vysvetlenie a niekoľkokrát ho vyzval, aby opustil priestory budovy, inak sa dopúšťa priestupku. Pri odchode napadli žalobcu, ktorý bol pokojný, príslušníci PZ bez predchádzajúcej výzvy, chytili ho za ruku, hodili ho o zem a ťahali ku schodom, po ktorých ho vliekli, hodili ho o stenu a vykrúcali mu ruky za chrbtom. Použité donucovacie prostriedky boli agresívne. Následne žalobcu zaistili na tri hodiny v miestnosti uzatvorenej mrežami a neumožnili mu telefonovať, oznámiť príbuzným, že je zadržaný, chcel aby mu príbuzní zabezpečili advokáta, nevedel čoho sa dopustil a nedovolili mu zavolať, aby mal zabezpečený liek proti bolesti hlavy, ktorý pravidelne berie. Opis skutkového stavu poskytol Ministerstvu vnútra, Sekcii kontroly a inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Východ, Košice z dôvodu, že mal podozrenie, že voči nemu bol spáchaný trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Z uznesenia z 27.12.2017 vyplýva, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania, ale môže ísť o disciplinárne previnenie. Žalobca mal za to, že agresívny zásah policajtov OO PZ Trebišov zasiahol podstatným spôsobom do jeho cti, dôstojnosti, psychickej oblasti života a spôsobilo mu citovú ujmu, ktorú vyčíslil na sumu 3 000 eur. 2.2.Žalovaná v písomnom vyjadrení so žalobou nesúhlasila, žiadala ju zamietnuť. Konštatovala, že spisový materiál týkajúci sa odovzdania veci na prejednanie disciplinárneho previnenia bol odovzdaný Obvodnému oddeleniu PZ Trebišov, kde 21.03.2018 bola vyhotovená správa o prejednaní, v ktorej

bolo konštatované, že nedošlo k zisteniu porušenia interných predpisov, ako ani iných právnych noriem upravujúcich postup policajta. Žalovaná má za to, že nie je naplnený zákonom vyžadovaný predpoklad na úspešné domáhanie sa nároku na náhradu škody, teda existencia nesprávneho úradného postupu. Čo sa týka nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že došlo k zníženiu jeho cti, ľudskej dôstojnosti, resp. že poklesla jeho vážnosť v spoločnosti. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. a . 2.3.Súd vo veci rozhodol rozsudkom 25.1.2019 (č.l. 74) tak, že žalobu zamietol. Voči rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok a uviedol, ako má súd vo veci postupovať. 2.4.Žalobca upresnil, že sa domáha náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu, a to, že pri zadržaní žalobcu došlo k použitiu donucovacích prostriedkov, pričom rozhodnutie o zatknutí, zadržaní nebolo vydané. 2.5.Súd po vykonaní dokazovania vec právne posúdil podľa z. č. 372/90 Zb. o priestupkoch, , , , , , ,, ,,, , , prvá veta a z. č. o policajnom zbore, , z. č. , z. č. o prokuratúre, ,, , , , , ,, , , ,, z. č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca sa 18.10.2017 dostavil na OOPZ Trebišov a napriek opakovaným výzvam policajta nebol ochotný opustiť budovu OOPZ, teda neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, kládol pasívny odpor, dopustil sa priestupku proti verejnému poriadku podľa z. č. 372/90 Zb., v dôsledku čoho bol policajtmi vyvádzaný z budovy za použitia hmatov. Súd konštatuje, že z nahrávky predloženej žalobcom je nepochybné, že neuposlúchol opakovanú výzvu príslušníka PZ na opustenie priestorov OO PZ, teda sa neukázalo pravdivým jeho tvrdenie uvedené v žalobe, že výzvu uposlúchol. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia OO PZ v Trebišove, odbor poriadkovej polície, obv. odd. PZ Trebišov č. ORPZ-TV-OPP3-525/2017-P o zaistení a z úradného záznamu práp. H. L. z 18.10.2017. Súd konštatoval, že chráneným objektom pri tejto skutkovej podstate je riadny výkon verejnej správy a s tým súvisiaca potreba rešpektovania autority osoby, ktorá je v postavení verejného činiteľa. Neuposlúchnutie je odmietnutie dobrovoľne sa podriadiť výzve verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci na základe zákona, a to buď verbálnym odmietnutím alebo konkludentným odmietavým prejavom bez slovného vyjadrenia. Výzve je potrebné vyhovieť v primeranom čase, spravidla bezodkladne. Deklarovanie ochoty podriadiť sa výzve neurčitým spôsobom v neurčitom čase niekedy v budúcnosti je možné taktiež kvalifikovať ako neuposlúchnutie výzvy. Občania sú povinní podrobiť sa výkonu právomoci verejného činiteľa bez ohľadu na vlastný súkromný názor a bez toho, že by najprv hodnotili zákonnosť postupu verejného činiteľa. Listina základných práv a slobôd a ani žiaden právny predpis nepripúšťa, aby jednotliví občania najprv hodnotili zákonnosť postupu verejných činiteľov a až na základe tohto hodnotenia výzvu uposlúchli alebo neuposlúchli. Následne (podľa úradného záznamu z 18.10.2017 napísaného práp. H. L.) žalobca počas odprevádzania vo vestibule stálej služby urážal policajtov, do práp. L. strčil, následkom čoho stratil stabilitu a týmto konaním žalobca kládol aktívny odpor, v dôsledku čoho boli po výzve voči nemu použité donucovacie prostriedky, a to hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany. O použití donucovacích prostriedkov bol H. K. ako prvý ZR vyrozumený dvoma príslušníkmi PZ. Žalobca bol o 15:10 h. zaistený, z dôvodu, že bol pristihnutý pri páchaní priestupku proti verejnému poriadku, a to neuposlúchnutím výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci a urážanie policajta na útvare PZ a iné agresívne správanie a bola dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať. Z uvedeného je zrejmé, že existoval relevantný dôvod na obmedzenie osobnej slobody žalobcu, ktorý sám svojím konaním vyvolal. O zaistení bolo v súlade s z. č. vydané rozhodnutie, ktoré žalobca odmietol podpísať. Následne bolo voči nemu využité oprávnenie presvedčiť sa, či nemá pri sebe zbraň a bol umiestnený vo vyhradenom priestore na OO PZ až do podania vysvetlenia k priestupku proti verejnému poriadku. Rozhodnutie o zaistení a záznam o podaní vysvetlenia z 18.10.2017, ktoré žalobca odmietol podpísať, vyhotovili príslušníci PZ, ktorí neboli priamo zúčastnení na zásahu, preto súd nemá pochybnosti o tom, že boli riadne nezaujate vyhotovené, len žalobca rozhodnutie o zaistení odmietol prevziať. Aj keď podľa hlásenia OO PZ v Trebišove, o použití donucovacieho prostriedku z 18.10.2017 o 15.10 h. vyplýva, že osoba nebola zranená, súd pripúšťa a nevidí v tom rozpor, že v súvislosti s použitím donucovacích prostriedkov sa žalobcovi v čase prepustenia cca o 3 hod. neskôr mohli objaviť modriny a opuch, ktoré videli jeho príbuzní a psychologička, avšak ako vyplynulo z dokazovania, donucovacie prostriedky voči nemu boli použité oprávnene, v súlade s , z. č.

2.6.Súd uzavrel, že žalobcom napádaný úradný postup príslušníkov PZ bol v súlade s vyššie uvedenými právnymi predpismi. Príslušné orgány konštatovali, že H. K. sa nedopustil trestného činu - prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ani disciplinárneho previnenia. V konaní nebolo preukázané, že by prokurátor konštatoval nesprávny úradný postup na základe žiadosti o preskúmanie postupu príslušníkov PZ. Z uvedeného dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 2.7.Pre úplnosť dodal, že v konaní neboli preukázané ani ďalšie dve podmienky, a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. V konaní síce žalobca tvrdil a vypovedal, že utrpel nemajetkovú ujmu, keďže zásah policajtov zasiahol podstatným spôsobom do jeho cti, dôstojnosti, psychickej oblasti života a spôsobilo mu citovú ujmu, ktorú vyčíslil na sumu 3 000 eur, ale toto tvrdenie žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Uviedol svoje s pocity, pokiaľ ide o zásah do jeho osobnej integrity, ale neponúkol žiaden dôkaz na ich objektivizáciu. 2.8.K správam od psychologičky, ktoré žalobca predložil, súd uviedol, že nejde o lekársky nález, z ktorého by bolo zrejmé, že bol vyšetrený a teda mu bola stanovená diagnóza. V správe sa vyslovene uvádza, že žalobca nežiadal psychologické vedenie ani správu pre psychiatra, či iného lekára, len prišiel oznámiť ako jeho prípad postupuje. V minulosti ho vyšetrila v súvislosti s iným prípadom. Súd konštatoval, že žalobca sám vo výpovedi uvádzal, že je on aj jeho priateľka prenasledovaný a napádaný majiteľmi resp. zamestnancami jednej firmy, pre ktorú robil odborný posudok v roku 2010. Podľa súdu to môže byť hlavnou príčinou porúch spánku, ktoré subjektívne udáva. 2.9.O trovách konania súd rozhodol podľa , v nadväznosti na a žalovanej ako plne úspešnej v spore priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3.1.Žalobca napadol rozsudok včas podaným odvolaním a to z dôvodov podľa , , , , ktoré odôvodnil tým, že s odôvodnením napadnutého rozsudku nesúhlasí. 3.2.Namietal záver súdu, že odmietol uposlúchnuť výzvu H. H. J. K., aby opustil miestnosť. Žalobca sa postavil a odchádzal z miestnosti, výzvu teda uposlúchol. Rovnako namietol vyhodnotenie doloženej CD nahrávky. To, že žalobca uposlúchol výzvu príslušníkov PZ dokazuje aj úradný záznam napísaný práp. H. L. z 18.10.2017, v ktorom sa uvádza, že počas odprevádzania menovaného vo vestibule stálej služby. 3.3.Poukázal na to, že úlohy policajného zboru sú definované v z. č. o Policajnom zbore. Žalobca je toho názoru, že tým, že sedel na stoličke, komunikoval a kládol otázky H. H. J. K. nevykonával úkony, ktoré by ohrozovali bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných osôb, iba sa H. H. J. K. snažil takýmto neprimeraným, neoprávneným a nezákonným spôsobom zbaviť. Jeho sedenie na stoličke a komunikovanie s H. H. J. K. nemožno v žiadnom prípade posudzovať tak, že by došlo k porušovaniu alebo ohrozovaniu záujmov spoločnosti a preto nemôže byť takéto konanie posudzované ako priestupok, keďže na tomto mieste sa nedopúšťal nijakého protiprávneho konania. 3.4.Poukázal na z. č. o PZ a konštatoval, že zákon predpokladá objektívnu existenciu nevyhnutnosti ako predpoklad pre adresovanie takejto výzvy, pričom na to musí byť splnený ďalší predpoklad a to, že musí byť nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných osôb. Takáto miera nevyhnutnosti tu nebola a k žiadnemu konaniu proti uvedeným právam nedošlo. V danom prípade sa žalobca na OO PZ v Trebišove nenachádzal bezdôvodne. 3.5.Zo všetkých preukázaných skutočností, podoprených aj zvukovým záznamom vyplýva, že žalobca nijakým spôsobom sa nedopustil priestupku proti verejnému poriadku podľa z. č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko nenaplnil jeho skutkovú podstatu. Bol to len policajný orgán, ktorý vyhodnotil práva a povinnosti tým spôsobom, že určil, že žalobca podľa neho nebol oprávnený byť na uvedenom mieste. 3.6.Skutková podstata priestupku je charakterizovaná štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Na sankcionovanie priestupku musia byť splnené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku. Príkaz príslušníka PZ adresovaný žalobcovi na opustenie verejnej budovy, nespĺňal skutkovú podstatu podľa z. č. 3.7.Z nahrávky je zrejmé, že žalobca počas celej doby, keď sa nachádzal v priestoroch OO PZ sa nesprával agresívne, vulgárne, nenadával hliadke a nenapádal policajtov. Nahrávka neobsahuje takúto prezentáciu žalobcu, ale naopak obsahuje kľudný neagresívny prejav, bez vulgarizmov, či nadávok a slovného, či fyzického napádania policajtov. 3.8.Úradný záznam napísaný práp. H. L. z 18.10.2017 „ ... do mňa strčil, následkom čoho som stratil stabilitu“ nahrávka by obsahovala slovný prejav (komentár) policajtov o napadnutí. Dokonca by išlo o útok na orgán verejnej moci, resp. verejného činiteľa, čo je trestný čin.

3.9.Opakovane zdôraznil, že počas zaistenia mu neboli predložené žiadne listiny k podpisu a ani neboli so žalobcom vykonávané žiadne úkony, ktoré sú popisované a dokladané k spisu ako rozhodnutie č. ORPZ-TV-OPP3-525/2017-P z 18.10.2017 vydané OO PZ v Trebišove, Záznam o podaní vysvetlenia k prípadu: priestupku proti verejnému poriadku z 18.10.2017 a úradný záznam napísaný práp. H. L. z 18.10.2017. 3.10.Žalobca citoval znenie , z. č. o PZ a konštatoval, že počas obmedzenia osobnej slobody žalobcovi nebolo odovzdané rozhodnutie s uvedeným dôvodom, prečo bol obmedzený na slobode. Vychádzajúc z neodovzdania mu rozhodnutia, sa žalobca nemohol odvolať proti obmedzeniu osobnej slobody, aj keď sa dožadoval telefonátu, aby vyrozumel o obmedzení osobnej slobody blízku osobu, nebolo mu to umožnené. Odpoveď na jeho žiadosť bola „potom si zavoláte“. Počas obmedzenia osobnej slobody žalobcu rozbolel zub a objavili sa mu pravidelné bolesti, na ktoré užíva lieky. Ani telefonát pre zabezpečenie lieku mu nebol umožnený, keď odpoveď bola „my nie sme lekáreň“. Odpovede mu dával príslušník OO PZ Trebišov práp. N. N.. 3.11.Z priloženej zvukovej nahrávky nevyplýva, že by sa žalobca dopustil akéhokoľvek protiprávneho konania, a teda nemohol byť daný dôvod zdržania a tiež zo zvukovej nahrávky nevyplýva, že by mal pokračovať v páchaní priestupku, ten nevznikol, čo je zákonným predpokladom pre zaistenie osoby a taktiež nebol daný druhý dôvod zaistenia a to skutočnosť, že by to bolo nevyhnutne potrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci. Teda postupom príslušníkov OO PZ v Trebišove bol porušený zákon, nakoľko neboli splnené predpoklady podľa zákona o PZ. 3.12.Doručenku, ktorú odosielalo Obvodné oddelenie PZ Trebišov, táto neobsahuje kde bola podaná, nie je čitateľná a chýba na nej pečiatka pošty. Uvedená písomnosť nebola žalobcovi predložená na podpis, tak si žalobca nemohol prevziať ani list podaný na pošte. 3.13.K hláseniu o použití donucovacieho prostriedku z 18.10.2017 uviedol, že žalobcom doložené dôkazy - nahrávka, podanie správy pre Okresný súd Košice I ošetrujúcou C. J. N., psychologičkou Psychiatrickej nemocnice Michalovce, čestné prehlásenie J. L. a G. F. a ich výpovede na hlavnom pojednávaní sú v úplnom rozpore s uvedeným hlásením. Nahrávka neobsahuje výzvu pred použitím donucovacích prostriedkov, jedine ak by sa pod výzvou rozumelo „Dobre. Mali ste možnosť. My nie sme na teba zvedaví. Váš čas skončil. A uvidíš, čo s tebou spravím.“ 3.14.Nie je pravda, že osoba nebola zranená ako je uvedené v hlásení o použití donucovacích prostriedkov. Čestným prehlásením J. L. a G. F. s priloženými fotografiami, ktoré zachytávajú stav, v akom bol žalobca 18.10.2017, keď ho boli vyzdvihnúť na OO PZ v Trebišove, ich výpoveďami na pojednávaní a podaním správy pre OS KE I ošetrujúcou C. J. N., psychologičkou. 3.15.Súdu predložené fotografie a správa od ošetrujúcej psychologičky jasne definujú modrinu na tvári, opuch na tvári a odreniny na tvári a krku, ktoré boli spôsobené neprimeraným agresívnym zákrokom šiestich policajtov. 3.16.Záznam o podaní vysvetlenia k prípadu: priestupku proti verejnému poriadku z 18.10.2017 vydaný práp. N. N. nebol žalobcovi predložený. Žalobca nepodával vysvetlenie a nikdy by nepodal takto naformulované, pre žalobcu hanlivé vysvetlenie. bodu č. 54. a 55. rozsudku uviedol, že ani jeden z policajtov, ktorí vydávali listiny, ktoré boli doručené na OS KE I, nie sú vyšetrovateľmi policajného zboru alebo poverení príslušníci policajného zboru, preto sa žalobca nemohol obrátiť na miestne príslušnú prokuratúru so žiadosťou o preskúmanie postupu vyšetrovateľa, či povereného príslušníka PZ prokurátorom. Žalobcovi zostávala iba jediná možnosť a to obrátiť sa na súd. 3.18.K tvrdeniu súdu, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup ani nezákonné zadržanie zo strany príslušníkov PZ a že žalobca v konaní nepreukázal ani vznik a príčinnú súvislosť medzi nimi, žalobca uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené trvá na tom, že v podanom prípade nespochybniteľne došlo k zadržaniu žalobcu, pričom išlo o nesprávny úradný postup zo strany príslušníkov PZ. Poukázal na to, že ak by sa aj žalobca dopustil priestupku proti verejnému poriadku ako to vyplýva z rozhodnutia o zaistení z 18.10.2017, tak nie je zo strany žalovaného žiadnym spôsobom objasnené, prečo nebolo začaté toto priestupkové konanie a do dnešného dňa dotiahnuté do konca a prečo žalobca nebol doteraz postihnutý žiadnou sankciou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ktorými spochybnil dôkazy predložené zo strany žalovaného, mal zato, že súd dospel na základe vykonaného dokazovanie k nesprávnym skutkovým zisteniam. 3.19.Konštatovanie, že zo strany žalobcu nebola preukázaná škoda a ani príčinná súvislosť, tak k tomu uviedol, že v danom konaní si žalobca uplatňoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom táto nemajetková ujma bola zo strany žalobcu dostatočne preukázaná a to jednak fotodokumentáciou zobrazujúcou jeho poranenie po opustení policajnej stanice v predmetný deň, ako aj výpoveďami svedkov. Žalobca v rámci svojej výpovede na pojednávaní podrobne opísal, akým

spôsobom mu predmetná udalosť zasiahla do života a do jeho súkromia, ako mu bolo nepríjemné chodiť medzi ľudí a ako bola znížená jeho vážnosť v spoločnosti, čo viedlo až k tomu, že musel vyhľadať psychologickú pomoc, čo bolo zo strany žalobcu taktiež preukázané. 3.20.Záverom poukázal na názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR z 29.6.2011, sp. zn. . 3.21.Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo 07.02.2023 tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3 000 eur spolu s úrokom z omeškania od 31.05.2018 do zaplatenia a prizná mu náhradu trov konania.

4.1.Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomne a to podaním z 13.4.2023, v ktorom uviedol, že sa plne stotožňuje s vyššie uvedeným názorom súdu, že nedošlo k údajnému nesprávnemu úradnému postupu ako sa mylne domnieva žalobca. 4.2.Žalovaný sa domnieva, že žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na rovnaké skutočnosti, ktoré opakovane prezentoval počas prvoinštančného konania, ku ktorým sa súd v plnom rozsahu vyjadril. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

5.K vyjadreniu žalovaného žalobca podaním z 15.5.2023 uviedol, že v celom rozsahu plne zotrváva na podanom odvolaní a jeho podrobnom odôvodnení, ktoré nebude duplikovať. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadnym spôsobom nezaujíma postoj k jednotlivým bodom odvolania, preto žalobca ani nemá v konečnom dôsledku na čo konkrétne reagovať.

6.Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok podľa a ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok podľa , potvrdil, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

7.1.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa , spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. 7.2.Samotná skutočnosť, že žalobca sa so skutkovým hodnotením a následne právnym názorom súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia. 7.3.Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania konštatuje, že žalobca presne nešpecifikuje, v čom má spočívať uplatnený odvolací dôvod, preto tak vo všeobecnosti uvádza, že nezistil z obsahu súdneho spisu, taký procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd konštatuje, že tento odvolací dôvod nie je daný. Rozhodnutie súdu je preskúmateľné, súd dostatočne zistil skutkový stav a správne ho právne posúdil. 7.4.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (), postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia ( ) ale aj alebo poučenia o dôkaznej povinnosti ( ), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania ( ), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných

otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. , napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore s a p.. 7.5.Žalobca v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod uplatnený odvolací dôvod neuvádza, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 7.6.Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . 7.7.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z - . 7.8.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa . Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 7.9.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

8.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) a k námietkam uvedeným v odvolaní možno doplniť a uviesť nasledovné:

9.Predmetom konania je náhrada škody vo výške 3 000 eur spôsobenej žalobcovi nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci.

10.1.Podľa z. č. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením

osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 10.2.Podľa z. č. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

11.1.Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 11.2.Podľa pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom. 11.3.Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

12.Podľa z. č. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „“) s príslušným orgánom podľa a 11.

13.1.Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je predovšetkým existencia takého úradného postupu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, spočívajúci v porušení pravidiel predpísaných právnymi normami. Ide o postup, ktorý nesúvisí s rozhodovacou činnosťou. 13.2.Pre vznik práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, sa sleduje, aby boli súčasne naplnené tri základné predpoklady, ktorými sú:

- nesprávny úradný postup,

- existencia škody alebo nemajetkovej ujmy,

- kvalifikovaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a škodou,

- v prípade nemajetkovej ujmy musí byť, navyše, zrejmé, že samotné konštatovanie porušenia práva je nedostačujúce.

14.1.Náhrada nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom nadväzuje na všeobecnú občianskoprávnu úpravu zakotvenú v v znení neskorších právnych predpisov, v zmysle ktorej v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú poškodenému subjektu, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch. 14.2.Náhrada škody by mala predstavovať „spravodlivé zadosťučinenie" a zahŕňať napríklad peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy (morálnu ujmu), ako aj iné formy zadosťučinenia (napr. verejné ospravedlnenie, uverejnenie zrušujúceho rozsudku a stručného znenia odôvodnenia a pod.). 14.3.Pokiaľ však je možné dosiahnuť náhradu nemajetkovej ujmy iným spôsobom ako už spomínanou peňažnou náhradou, právna úprava dáva prednosť práve tejto inej forme náhrady. Zmysel právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu má spočívať v tom, aby každá škoda spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu, bola primerane odčinená. z. č. zakladá nárok poškodeného na náhradu nemajetkovej ujmy a to bez ohľadu na to, či zároveň vznikla škoda (skutočná škoda, či ušlý zisk). 14.4.Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, než majetkovej sféry poškodeného (nie je spojená so znížením majetkového stavu, či jeho nezvýšením) a zahŕňa iné negatívne dopady nesprávneho úradného postupu, či nezákonného rozhodnutia, najmä do osobnostnej integrity poškodeného. Peňažná kompenzácia je v zákone označená za spôsob subsidiárneho odškodnenia, ktoré nastupuje vtedy, ak nie je možné vzniknutú nemajetkovú ujmu nahradiť inak, t.j. kedy dostačujúcim prostriedkom nápravy by nebolo len obyčajné konštatovanie porušenia práva.

15.Primárnou funkciou náhrady nemajetkovej ujmy je funkcia satisfakčná, čo znamená primerané, s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu optimálne a tým účinné vyváženie a zmiernenie nepriaznivého následku neoprávneného zásahu. Vzhľadom na to, že nemajetková ujma vzniknutá porušením osobnostných práv sa vo všeobecnom zmysle slova ani nedá odškodniť a jej rozsah nie je možné ani exaktne kvantifikovať a vyčísliť, namiesto nej je možné len poskytnutie zadosťučinenia.

16.1.Je potrebné uviesť, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nezakladajú hocijaké nedostatky, či pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia. vymedzuje nesprávny úradný postup tak, že za tento sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 16.2.V najvšeobecnejšej rovine by bolo možné konštatovať, že nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci je akékoľvek konanie tohto orgánu pri výkone verejnej moci alebo opomenutie konania zo strany tohto orgánu pri výkone verejnej moci, ktoré je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi - podstatné je, aby k takémuto konaniu alebo opomenutie konania došlo pri výkone verejnej moci. 16.3.Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností a správnosť úradného postupu je potrebné posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Za nesprávny právny úradný postup je možné považovať aj činnosť príslušných orgánov, ktorá je v rozpore so zákonom a teda jeho konkrétnym ustanovením, keď príslušný orgán pri svojom postupe porušuje svoje povinnosti stanovené právnym predpisom, ale aj taký postup správneho orgánu, ktorý síce jedná v súlade so zákonom, ale v rámci možností dané mu v rámci správneho uváženia postupuje v rozpore s účelom zákona, s úmyslom zákonodarcu, či v rozpore s právnou logikou.

17.1.Zákon nedefinuje "nesprávny úradný postup", z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. 17.2.K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci "bez zbytočných prieťahov" ( . 17.3.Definíciou pojmu nesprávny úradný postup sa zaoberal aj NS SR vo svojich viacerých rozhodnutiach (, R 129/1999, , , , ).

18.1.Úlohou žalobcu bolo tento nesprávny postup podrobne konkretizovať, lebo samotná námietka, že žalovaný postupoval nesprávne je nedostačujúca. 18.2.Žalobca nesprávny úradný postup vnímal v tom, že

- H. K. mu len formálne odpovedal, nechcel mu odpovedať na otázku, prečo bol spis odňatý policajtke I. a pridelený policajtovi A.;

- H. K. ho vyzval, aby opustil verejnú budovu;

- žalobca výzve nerozumel, na opakovanú výzvu vstal a odchádzal po chodbe, na ktorej stáli policajti;

- policajt N. išiel za ním a tlačil ho zozadu, drgal a sácal, načo mu žalobca povedal, aby to nerobil;

- došli k vstupným dverám OO PZ žalobca sa otočil, N. ho chytil za ruku a držal tak, že nemohol odísť, načo mu žalobca povedal, aby ho nedržal;

- policajti mu povedali, že nikto na neho nie je zvedavý. Hodili ho na zem, následne ho bili, držali z oboch strán a tretí mu držal hlavu v predklone a takto ho ťahali po schodoch, niekto ho aj udrel, hodili ho o stenu;

- B. mu držal ruku zozadu, na čo mu povedal, že mu tak vykĺbi ruku alebo zlomí;

- dali mu dole bundu, niečo mu hovorili, ale žalobca bol v šoku;

- jeden z policajtov mu šacoval bundu a našli diktafón, ktorý vypli;

- držali ho asi tri hodiny, následne ho prepustili. 18.3.Žalovaný postup, ktorý popísal žalobca nevyvrátil. Potvrdil, že boli voči žalobcovi použité hmaty a chvaty v dôsledku priestupku spáchaného žalobcom v budove polície, o čom predložil dôkazy, takže uvedená skutočnosť nebola sporná.

19.1.Sporným v konaní bolo, či žalovaný dôvodne použil postup voči žalobcovi. 19.2.S tvrdením, žalobcu, že sa nijakým spôsobom nedopustil priestupku proti verejnému poriadku podľa z. č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko nenaplnil jeho skutkovú podstatu sa súd dostatočne vysporiadal v bode 51. a 52. odôvodnenia, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Námietka žalobcu, že bol to len policajný orgán, ktorý vyhodnotil práva a povinnosti tým spôsobom, že určil, že žalobca podľa neho nebol oprávnený byť na uvedenom mieste, je nedôvodná. 19.3.Nad rámec uvedeného odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v súlade s z. č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície k základným povinnostiam nadriadeného je riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov. 19.4.Vychádzajúc z uvedeného H. J. K., služobne zaradenému ako 1. zástupca riaditeľa OO PZ Trebišov vyplývala povinnosť a súčasne oprávnenie riadiť a organizovať podriadených policajtov, pričom neexistoval žiaden právny dôvod, prečo svoje rozhodnutie o pridelení veci inému policajtovi by mal vysvetľovať žalobcovi. Žalobca na takúto informáciu nemal nárok. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca postup žalovaného bol dôvodný.

20.1.Žalobca ďalej namietal, že bol zaistený a nebolo o tom vydané žiadne rozhodnutie. 20.2.Toto tvrdenie žalobcu bolo vyvrátené žalovaným, ktorý predložil súdu rozhodnutie o zaistení, ktoré bolo v súlade s § 19 ods.1 písm. b/, d/ z. č. 171/1993 Z.z, ktoré žalobca odmietol podpísať a rovnako odmietol podpísať zásielku, ktorá mu bola doručovaná na domácu adresu a záznam o podaní vysvetlenia. 20.3.Odvolací súd k námietke žalobcu, že na doručenke nie je podacia pečiatky pošty uvádza, že z jeho odvolacej činnosti je mu známe, že polícia doručuje väčšinou zásielky v mieste sídla osobne, teda nie prostredníctvom pošty.

21.1.Vychádzajúc z nesprávny úradný postup mal predstavovať iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb. 21.2.Prvoinštančný súd v konaní vychádzal z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu príslušníka Policajného zboru v nadväznosti na ním vykonané dokazovanie.

22.1.V konaní bolo jednoznačne preukázané, že celý incident prerokovalo Ministerstvo vnútra SR Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Úrad inšpekčnej služby, Odbor inšpekčnej služby Východ. Z uznesenia ČVS:SKIS-259/OISV-V-2017 z 27.12.2017 vyplynulo, že podanie žalobcu, založené na podozrení zo spáchania trestného činu, prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa , ktorého sa mal dopustiť H. J. K. bolo odovzdané riaditeľovi Krajského riaditeľstva PZ Košice na disciplinárne konanie príslušníka H. H. J. K., nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa . V odôvodnení vyšetrovateľ konštatoval, že dozor nad zákonnosťou vykonáva vecne a miestne príslušná prokuratúra. 22.2.Zo sťažnosti žalobcu z 05.01.2018 je zrejmé, že žalobca podal proti nemu sťažnosť na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 22.3.Z uznesenia Okresnej prokuratúry Trebišov sp. zn. Pn 4/18/8811 - 5 z 12.02.2018 je zrejmé, že sťažnosť žalobcu bola prokuratúrou ako nedôvodná zamietnutá. S postupom a rozhodnutím vyšetrovateľa PZ sa prokurátor stotožnil, nakoľko vykonal všetky potrebné úkony smerujúce k náležitému zisteniu skutkového stavu, pričom zistil, že v danom prípade neboli naplnené pojmové znaky prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa Tr. zákona, avšak vo vzťahu k príslušníkovi PZ H. H. J. K. sa môže jednať o disciplinárne previnenie. Subjektívne a tendenčné tvrdenia oznamovateľa nemajú oporu v objektívnych zisteniach vyšetrovateľa. 22.4.Zo správy riaditeľa OOPZ v Trebišove, odb. poriadkovej polície, obv. odd. PZ D. C. H. H. O. č. ORPZ-TV-OPP3-314-001/2018 z 21.3.2018 vyplynulo, že ním bol preštudovaný materiál ČVS: ORP-259/OISV-V-2017 odovzdaný MV SR SKaIS ÚIS, odb. inšpekčnej služby východ ako aj súvisiace

písomnosti evidované na OOPZ Trebišov a nebolo zistené porušenie interných predpisov ani iných právnych noriem upravujúcich postup policajta pri výkone štátnej služby, na základe ktorého by sa H. H. J. K. dopustil disciplinárneho previnenia. 22.5.Podľa rozhodnutia OOPZ v Trebišove, odb. poriadkovej polície, obv. odd. PZ Trebišov č. ORPZ-TV- OPP3-525/2017-P z 18.10.2017 bol žalobca zaistený podľa , o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov ako podozrivý zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku, a to neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci v zmysle zák. č. 372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko v budove OO PZ Trebišov sa správal agresívne, vulgárne nadával hliadke a napádal policajtov. Pri zaistení boli žalobcovi uschované a odňaté veci, ktoré boli v rozhodnutí konkretizované vrátane diktafónu. Osobu poučila C.. G. L..

23.Použijúc § 9 ods.3 z. č. odvolací súd konštatuje, že neexistuje žiaden zákonný dôvod, prečo by súd sa mal odchýliť od výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu príslušníka Policajného zboru, s ktorými sa aj odvolací súd plne stotožňuje.

24.Po ustálení, že nie je daný základný predpoklad pre záver o zodpovednosti štátu, nie je potrebné, aby sa súd zaoberal ďalšími predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorými sú existencia škody a príčinná súvislosť.

25.Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26.1.Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 26.2.Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27.Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu bola priznaná proti žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

28.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.