Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8CoCsp-11-2021.pdf
PDF · 109.11 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Inkasáreň, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 777 974, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Zuzanou Bírovou, advokátkou, so sídlom H. - I. T. I., ul. Z. č. X, adresa na doručovanie: ul. C. č. XX, XXX XX H. - I. I., proti žalovanej: W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., ul. E. N. č. XX, toho času H. - S. D. I. C. č. X, o zaplatenie sumy 70,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6Csp/35/2020-239 zo dňa 08. decembra 2020, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 6Csp/35/2020-239 zo dňa 08.12.2020 žalobu zamietol (výrok I.). Žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 16.04.2020 žalobca žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 70,70 eur s úrokmi z omeškania 5 % ročne od 09.11.2019 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 3,- eur, a trov konania, a to z dôvodu neuhradenia cestovného vo výške 0,70 eur a sankčnej úhrady za nepreukázanie platného cestovného lístka vo výške 70,- eur. Žalobca si uplatňoval aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume poštovného 2 x 1,50 eur spolu 3,- eur. Uznesením č. k. 6Csp/35/2020-43 zo dňa 26.08.2020 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní odstránil vadu podania tak, že listinnými dôkazmi preukážu svoju vecnú aktívnu legitimáciu. Na túto výzvu reagoval žalobca prostredníctvom advokátky, podaním doručeným súdu dňa 31.08.2020, ktoré však neobsahovalo opísanie rozhodujúcich skutočností v zmysle § 132 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“. Súdu bolo predložených 155 listov obsahujúcich poštové podacie hárky s menami rôznych adresátov, a to elektronický poštový hárok (ďalej len „EPH“) č. 192760229, EPH č. 192760515 - odovzdaných na poštovú prepravu dňa 13.03.2020 advokátkou Mgr. Zuzanou Bírovou, EPH č. 191405819 - odovzdaných na poštovú prepravu dňa 02.03.2020 spoločnosťou Inkasáreň, s. r. o. Zároveň súdu bola doručená aj Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok, uzavretá dňa 03.04.2019 medzi postupcom Dopravným podnikom Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736 a postupníkom Inkasáreň s. r. o., IČO: 35 777 974. Z tvrdenia žalobcu a ním predložených listinných dôkazov vyplývalo, že žalovaná dňa 08.11.2019 cestovala linkou č. 21 Dopravného podniku Bratislava. Podľa Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, variabilný symbol XXXXXXXX, zo dňa 08.11.2019, kontrolou vykonanou dňa 08.11.2019 o 08:05 hod. v úseku zastávok SAV - Patrónka bolo zistené, že žalovaná cestovala bez cestovného lístka. Pri
kontrole odmietla zaplatiť cestovné 0,70 eur a postih 70,- eur. Prípisom zo dňa 28.02.2020 žalobca oznámil žalovanej, že v súlade s čl. 3 bod 3.5 Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.04.2019 mu Dopravný podnik Bratislava, a.s. postúpil svoju pohľadávku v celkovej sume 70,70 eur a prípisom zo dňa 11.03.2020 žalobca prostredníctvom advokátky Mgr. Zuzany Bírovej upozornil žalovanú, že nebola uhradená pohľadávka 70,70 eur ani sčasti, preto ju žiadal zaplatiť do 3 dní dlžnú sumu 129,34 eur, pozostávajúcu z pohľadávky, trov zákonného úroku a poštovného. Doručenie týchto písomností žalovanej však žalobca nepreukázal a pokiaľ ich doručenie mienil preukázať predloženými podacími hárkami, na tam uvedenej adrese "J. N. XX, C." bolo žalovaná neznáma. Medzi Dopravným podnikom Bratislava, ako postupcom a žalobcom, ako postupníkom, bola uzavretá dňa 03.04.2019 Rámcová zmluva o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej však nebola pohľadávka voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania. Z Rámcovej zmluvy pritom vyplýva, že pohľadávky mali byť postupníkovi postupované počas trvania zmluvy ako súbor pohľadávok mesačne, pričom o odovzdaní a prevzatí zoznamu pohľadávok a dokladov podľa bodu 3.7 zmluvy o postúpení pohľadávok zmluvné strany sa zaviazali spísať preberací protokol v 2 vyhotoveniach. Napriek tomu, že súd vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho vecnú aktívnu legitimáciu, žalobca nepredložil dôkaz - napr. preberací protokol, ktorý by obsahoval aj pohľadávku, vzniknutú Dopravnému podniku Bratislava, a.s. voči žalovanej v dôsledku porušenia tarifných prepravných podmienok zo dňa 08.11.2019. Následne súd citoval ust. § 488, § 524 a § 526 Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že v konaní bolo preukázaný vznik zmluvného vzťahu medzi Dopravným podnikom Bratislava, a.s. a žalovanou, ktorá cestovala dňa 08. 11. 2019 linkou č. 21 v Bratislave bez cestovného lístka. Potom vecne aktívne legitimovaným na podanie žaloby bol Dopravný podnik Bratislava, a.s., ktorý však nárok voči žalovanej neuplatnil. Žalobca, ktorý uplatnil nárok voči žalovanej, síce odvodzoval tento z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ale napriek výzve súdu nepreukázal postúpenie tejto konkrétnej pohľadávky. Podľa súdu z ust. § 526 Občianskeho zákonníka vyplýva, že postúpenie pohľadávky je postupca povinný bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. V prípade, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky. Pokiaľ teda k postúpeniu pohľadávky dôjde pred začatím súdneho konania, aktívnu vecnú legitimáciu zakladá už oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky. Oznámenie o postúpení pohľadávky však musí byť relevantné, t. j. musí sa dostať do sféry poznania dlžníka. Iba v prípade, ak oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky bolo dlžníkovi riadne doručené pred začatím súdneho konania, je postupník v spore vecne aktívne legitimovaný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 210/2001 zo dňa 11.06.2003, nález Ústavného súdu SR II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014). Odhliadnuc od absencie opísania rozhodujúcich skutočností, spojených s postúpením pohľadávky, súdu nebol predložený ani dôkaz o tom, že by postupca, t. j. Dopravný podnik Bratislava, a.s. vôbec komunikoval so žalovanou ohľadne postúpenia pohľadávok. V prípise zo dňa 28.02.2020 v kolónke "podpis" je síce uvedený údaj "Dopravný podnik Bratislava, a.s., zastúpený Inkasáreň s. r. o. Jaroslav Fuchs, prokurista", ale súdu nebolo predložené žiadne splnomocnenie, ktoré by oprávňovalo Inkasáreň s. r. o. (za ktorú konal prokurista Jaroslav Fuchs) zastupovať Dopravný podnik Bratislava, a.s. Ohliadnuc od toho, že s oznámením postúpenia pohľadávky zo strany postupníka, t. j. Inkasáreň s. r. o., zákon nespája žiadne právne účinky, žalobca nepreukázal ani doručenie tejto písomnosti žalovanej. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že pohľadávka voči žalovanej mu bola postúpená na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ani nepreukázal dodržanie postupu podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany postupníka. Potom žalobca nepreukázal svoju vecnú aktívnu legitimáciu a z toho dôvodu súd žalobu zamietol. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. Vzhľadom na výsledok konania vznikol nárok na náhradu trov žalovanej. Žalovaná si však náhradu trov konania neuplatnila, zo spisu jej nevyplývajú žiadne trovy konania a nakoľko bola v konaní pasívna, nie je možné zistiť ani jej stanovisko k náhrade trov konania. Súd potom dospel k záveru, že žalovanej žiadne trovy nevznikli a preto jej nepriznal nárok na ich náhradu.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu, a to proti obom výrokom, odvolávajúc sa na ust. § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/ C. s. p. V odvolaní uviedol, že súd v rozhodnutí odôvodňuje zamietnutie žaloby tým, že on nepreukázal svoju vecnú aktívnu legitimáciu. V tejto súvislosti uviedol, že k pôvodnému návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní priložil aj Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorá je zapísaná v registri OpP aj s prílohou k tejto zmluve. On nemá vedomosť o tom, ktoré dôkazy boli z Okresného súdu Banská Bystrica postúpené na súd. Dňa 30.08.2020 obdržal výzvu súdu na doloženie dôkazov o jeho
aktívnej legitimácii na čo dňa 31.08.2020 doložil Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s EPH oznámenia o postúpení pohľadávok a EPH predžalobnej výzvy. Zároveň súd konštatoval, že on neuviedol konkrétne skutočnosti spojené s postúpením pohľadávky. Pohľadávky sú mu postúpené na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok v pravidelných mesačných intervaloch. Pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania sa v prílohe k zmluve nachádza na riadku č. 524. Ďalej súd v odôvodnení uvádza, že oznámenie o postúpení pohľadávky ním nemá právnu relevanciu, nakoľko k tomuto konaniu nemal udelenú plnú moc od postupcu. Na základe čl. 3 bod 3.5 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.04.2019, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Dopravný podnik Bratislava, a.s., Bratislava IČO: 00 492 736 (postupca) a spoločnosťou Inkasáreň, s.r.o., Bratislava, IČO: 35 777 974 (postupník) na seba on ako postupník prevzal povinnosť postupcu a v jeho mene oznámil žalovanej, že postupca postúpil na postupníka svoju pohľadávku. Nakoľko postupca aj postupník svojim podpisom udelili súhlas s týmto postupcom, on mal za to, že nie je potrebná osobitná plná moc. Napokon žalobca uviedol, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanej odoslané na adresu trvalého pobytu, ktorá vychádza z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 08.11.2019, pričom ide o adresu uvedenú na občianskom preukaze žalovanej. On nemá možnosť zistiť adresu, na ktorej sa žalovaná zdržiava, ak to sama nepriznala pri vypisovaní predmetného hlásenia. Žalobca si svoju povinnosť riadne splnil a oznámenie o postúpení pohľadávky odoslal na jemu známu adresu. Rovnako aj Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní pod sp. zn. 6Úp/729/2020 pracoval s adresou trvalého pobytu žalovanej, nakoľko mu iná adresa nebola známa. Podľa neho si svoju povinnosť riadne splnil a konanie žalovanej, že odmietla prevziať zásielky nemôže požívať právnu ochranu. Jeho aktívna vecná legitimácia je založená Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola súdu predložená spolu s EPH oznámenia o postúpení pohľadávok a EPH predžalobnej výzvy. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 C. s. p.) oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.).
5. Okresný súd zamietol žalobu žalobcu pre nepreukázanie vecnej aktívnej legitimácie a to v tvrdení, že pohľadávka voči žalovanej bola žalobcovi postúpená na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok a v dodržaní postupu podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany postupníka.
6. Rozhodujúcim subjektom, bez ktorého iniciatívy sa sporové konanie nemôže začať v žiadnom prípade, je žalobca. Žalobca je tak subjekt práva, ktorý kvalifikovane tvrdí (povinnosť tvrdenia a bremeno tvrdenia), že jeho subjektívne súkromné právo bolo porušené alebo ohrozené, a zároveň označí subjekt rušiteľa svojho práva - žalovaného. Sporovými stranami sa tak subjekty práva stanú ipso facto tým, že žalobca uplatní na súde právo na súdnu ochranu svojho tvrdeného subjektívneho súkromného práva proti presne označenému žalovanému. Formálnosť postavenia spočíva práve v tom, že otázka ich vecnej legitimácie bude predmetom dokazovania na súde v spravidla deklaratórnom rozhodnutí, súd záväzne stanoví, čo je medzi stranami (objektívnym) právom, a určí tak i otázku vecnej legitimácie strán sporu. Inak povedané, stranami sporu sa v dôsledku procesnej iniciatívy žalobcu stanú práve tie subjekty, ktoré určí žalobca. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý odpovedá na otázku, či práve žalobca je nositeľom tvrdeného subjektívneho práva, a či práve ním označený žalovaný je nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti korelujúcej so žalobcovým súkromným subjektívnym právom. Práve otázka vecnej legitimácie je ústredným pojmom sporového pokonania - v procese sa dokazuje existencia žalobcovho subjektívneho práva a existencia (prípadnej) subjektívnej právnej povinnosti žalovaného vo sfére hmotného práva (viď Civilný sporový poriadok, komentár, nakladateľstvo C. H. Beck v Prahe, 2016, str. 221). 7. Pokiaľ žalobca v konaní nepreukáže, že je nositeľom tvrdeného subjektívneho práva, teda či je aktívne vecne v konaní legitimovaný, následkom tejto skutočnosti nemôže byť nič iné len zamietnutie žaloby.
8. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka a obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotný uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámil. Nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť, jeho postavenie sa potom ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v ust. § 526 Občianskeho zákonníka mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku (viď aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obdo V/82/2005 zo dňa 28.11.2007). Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie, to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou postúpení postupník (viď aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 210/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 119/2003). Neskoršia súdna prax sa odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník. Túto súdnu prax odobril aj ústavný súd (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Obo 49/2008, sp. zn. 1Cdo 76/2007, uznesenie ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 337/2012). Názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, však zostal vo všeobecnosti nedotknutý (viď nález ÚS SR sp. zn. II.ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014). Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dôjde pred začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie strán sporu).
9. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení rozhodnutia obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu prechádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nezistil nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 C. s. p.).
11. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C. s. p.) zaoberal sa pri posudzovaní iba jeho tvrdeniami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 161 ods. 1 C. s. p.).
12. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:
13. Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že k pôvodnému návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní priložil aj Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorá je zapísaná v registri OpP aj s prílohou k tejto zmluve, pričom nemá vedomosť o tom, ktoré dôkazy boli z Okresného súdu Banská Bystrica postúpené na súd. Podľa odvolacieho súdu je pravdou, že v žalobe žalobca odkazoval na listiny uložené v registri OpP Okresného súdu Banská Bystrica (č. 1OpP 21/19 - výpis z obchodného registra žalobcu, č. 1OpP 21/19 - Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok, č. 1OpP 21/19 - Prepravný poriadok, č. 1OpP 20/2020 - EPH k Oznámeniu o postúpení pohľadávky, č. 1OpP 16/2020 - EPH k Predžalobnej výzve) ale v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že okresný súd žalobcu vyzval opätovne predložiť listiny ohľadom jeho aktívnej legitimácie. Žalobca na to predložil EPH č. 192760229 zo dňa 13.03.2020, EPH č. 192760515 zo dňa 13.03.2020, EPH č. 191405819, Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú medzi Dopravným podnikom, a.s., ako postupcom a Inkasáreň, s. r. o. ako postupníkom zo dňa 03.04.2019 spolu s prílohami 1 - Správa o postupovaných pohľadávkach, príloha 2 - Preberací protokol,
príloha 3 - Oznámenie o postúpení pohľadávky. Tým, že žalobca výzve súdu vyhovel a neodkazoval na už označené listiny v registri OpP Okresného súdu Banská Bystria, prípadne niektoré z nich nebol dôvod pochybovať, že ide o totožné listiny. Vzhľadom na uvedené sa okresný súd správne oboznámil hlavne s Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 03.04.2019, predmetom ktorej však nebola pohľadávka voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania. Naviac odvolací súd oboznámiac sa s Rámcovou zmluvou a jej prílohami musí konštatovať, že prílohy predstavujú len vzory pre použitie ohľadom postupovaných pohľadávok, preberacieho protokolu a oznámenia o postúpení pohľadávky keďže sa v nich uvádza potreba doplnenia rozhodných údajov. Iné listiny tak v tomto konaní žalobcom predložené neboli. Žalobca v odvolaní uviedol, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania sa v prílohe k zmluve nachádza na riadku č. 524. K odvolaniu predložil listinu predstavujúcu prehľad všetkých jeho dlžníkov ohľadom ktorých uviedol nasledovné: r.č. / priezvisko / meno / dátum nar. / ulica / PSČ / hlásenka / evidenčné číslo / revodznak / meno /priezvisko / dátum / čas / druh priestupku/ prirážka / cestovné / zdroj dokladu / číslo dokladu / linka / stanica / smer / VUZ). Vo vzťahu k žalovanej sú predmetné údaje uvedené v riadku č. 524 (č.l. 428 spisu). K uvedenému odvolací súd poukazuje na ust. § 366 C. s p., ktoré limituje možnosť uvádzania nových prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v rámci odvolacieho konania. Podľa tohto ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany (ktorými sú podľa ust. § 149 C. s. p. aj skutkové tvrdenia, resp. popretie skutkových tvrdení), ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolacom konaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty) je teda prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok písm. a/ až d/ citovaného ustanovenia. Nové prostriedky procesnej obrany a procesného útoku je preto potrebné zásadne uplatniť pred súdom prvej inštancie, inak sa strana sporu zbavuje možnosti ich uplatnenia v odvolacom konaní. Pokiaľ žalobca predkladá v odvolaní nový dôkaz odvolací súd nezistil, že by ktorákoľvek z podmienok v zmysle § 366 písm. a/ až d/ bola v danom prípade splnená. V dôsledku toho podľa ust. § 366 C. s. p. na tento prostriedok procesnej obrany žalobcu uvedený až v odvolaní nemohol prihliadať a ani sa ním zaoberať. Napriek uvedenému uvádza, že ani predložená listina nepreukazuje postúpenie pohľadávky takým spôsobom ako bolo deklarované v Rámcovej zmluve a ktorým mal byť preberací protokol, ktorý by obsahoval aj pohľadávku, vzniknutú Dopravnému podniku Bratislava, a.s. voči žalovanej v dôsledku porušenia tarifných prepravných podmienok zo dňa 08.11.2019. Ďalej žalobca k záveru súdu, že oznámenie o postúpení pohľadávky ním nemá právnu relevanciu, nakoľko k tomuto konaniu nemal udelenú plnú moc od postupcu, v odvolaní namietal, že na základe čl. 3 bod 3.5 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.04.2019 na seba on ako postupník prevzal povinnosť postupcu a v jeho mene oznámil žalovanej, že postupca postúpil na postupníka svoju pohľadávku a nakoľko postupca aj postupník svojim podpisom udelili súhlas s týmto postupcom, mal za to, že nie je potrebná osobitná plná moc. Podľa odvolacieho súdu nakoľko žalobca nepreukázal podľa Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok a jej príloh postúpenie pohľadávky nemohol žalobca za Dopravný podnik Bratislava, a.s. konať v súvislosti so zastúpením. Nebolo tak možné prihliadnuť na list zo dňa 28.02.2020, ktorom je označený žalobca s podpisom: „Dopravný podnik Bratislava, a.s., zastúpený Inkasáreň s. r. o. Jaroslav Fuchs, prokurista". Vzhľadom na vyššie uvedený záver nebola rozhodujúca posledná námietka žalobcu v odvolaní ohľadom tvrdenia, že si riadne splnil svoju povinnosť ohľadom doručovania oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej.
14. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a to vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná a to v celom rozsahu, preto jej voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Nakoľko však žalovanej v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (v konaní sa k odvolaniu písomne nevyjadrila), vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania jej nepriznal (v dôsledku čoho nie je následne potrebné rozhodovať o výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p., ktorá v danom prípade predstavuje 0,- eur).
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).