Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/190/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev Trnavská arcidiecéza, so sídlom Trnava, Jána Hollého 10, zast. JUDr. Mariánom Janotom, advokátom so sídlom Bratislava, Mudroňova 18, proti žalovanému: Nadácia Adalbertinum, so sídlom Komárno, Palatínova 10 - 12, zast. JUDr. Lászlóom Lengyelom, advokátom so sídlom Dunajská Streda, Športová 978/45, o zrušenie nadácie, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 24. 04. 2019, č. k. -420, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia žalovaného preto, že nadácia viac ako jeden rok nevykonáva nadačnú činnosť v zmysle o nadáciách a používa svoj majetok v rozpore s nadačnou listinou - . Mal za to, že je tak dôvod pre postup podľa s tým, že podľa majetok a záväzky prejdú na inú nadáciu - fundáciu, zriadenú v zmysle kánonického práva a riadne registrovanú Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky ako právny subjekt odvodzujúci právnu subjektivitu od Rímskokatolíckej cirkvi, a to nábožnú fundáciu W. E. K. so sídlom C. T. XX, F.. Tvrdil, že nadáciu založil 12. 10. 1995 A. sv. R. v L. - SR, ktorý však nikdy nemal súhlas na založenie tejto nadácie, tak ako mu to vyplývalo z kánonického práva, od ordinára, pričom ordinár F. arcidiecézy, do ktorej spadá pôsobnosť aj tohto rádu, G.. C. O., odobral dňa 05. 11. 2014 súhlas Rádu na jeho pôsobenie v SR. Následne bol A. sv. R. v L. v zmysle platnej legislatívy vyradený z evidencie právnických osôb odvodzujúcich právnu subjektivitu od Rímskokatolíckej cirkvi, ktorú vedie Ministerstvo kultúry a Svätá stolica, prostredníctvom Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, dekrétom z 13. 11. 2015 definitívne tento Rád zrušila. Majetky, ktoré mal Rád v správe tak automaticky prešli na diecézy, na území ktorých sa nachádzajú a RKC Trnavská arcidiecéza prevzala miesto zakladateľa nadácie, ako jej spoluzakladateľ z roku 1995. 3. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. , , , - 3, , , , , , , o nadáciách (ďalej len „“) a , o nadáciách účinného od 01. 09. 1996 do 28. 02. 2002. Argumentoval, že sa prioritne zaoberal posúdením vecnej legitimácie strán sporu v konaní. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného mal preukázanú, keď žalobou sa žalobca domáhal zrušenia nadácie. Dospel však k záveru, že Rímskokatolícka cirkev, F. arcidiecéza, ako žalobca nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby o zrušenie nadácie, pretože jej takéto oprávnenie nevyplýva zo Q. o nadáciách. Dôvodil, že v taxatívne vymedzuje subjekty, ktoré sú oprávnené

podať na súd návrh (žalobu) o zrušenie nadácie, a týmito sú zakladateľ, ministerstvo alebo osoba, ktorá osvedčí právny záujem. Následne preto posudzoval, kto bol zakladateľom žalovaného. Uviedol, že žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby ako právnym nástupca A. sv. R. v L., E. republika, ktorý bol v roku 1995 pôvodným zakladateľom nadácie spolu s O. D., G. republika. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že pôvodne U. K. bola zapísaná do registra nadácii vedeného Obvodným úradom Komárno rozhodnutím zo dňa 12. 10. 1995, pričom v rozhodnutí o zápise boli ako zakladatelia nadácie uvedený A. sv. R. v L., Slovenská republika a O. O.. Pôvodná nadácia bola založená a zapísaná do registra v zmysle . Dňa 01. 09. 1996 nadobudol účinnosť o nadáciách, v zmysle ktorého nadácie, ktoré vznikli podľa doterajších predpisov, sa považujú za nadácie podľa tohto zákona, ak do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona budú zapísané do registra vedeného Ministerstvom vnútra SR. Ak by neboli vykonané opatrenia na zápis nadácie do registra, orgán, ktorý nadáciu založil, bol povinný ju zrušiť a nariadiť jej likvidáciu. Z tohto dôvodu požiadala U. K. o registráciu podľa novej právnej úpravy, pričom v súvislosti s touto registráciou sa pôvodný zakladatelia vzdali svojho štatútu zakladateľov a spísali vyhlásenie, v ktorom súhlasili s tým, aby nadácia pokračovala vo svojej činnosti podľa novej právnej úpravy, a aby štatút zakladateľov prevzala pôvodná U. K.. Následne nadácia podala žiadosť o registráciu podľa novej právnej úpravy, pričom žiadosti bolo vyhovené rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. 203/Na-96/337 zo dňa 20. 08. 1997 a U. K. bola zapísaná do registra nadácií v súlade so žiadosťou a štatútom, ktorý bol k žiadosti pripojený, a v ktorom je ako zakladateľ uvedená U. K.. Takýto postup v prípade registrácie skôr vzniknutých nadácii nebol zákonom zakázaný, preto ministerstvo žiadosti vyhovelo a rozhodlo o registrácií nadácie. K tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie bolo neplatným právnym úkonom a priečilo sa dobrým mravom, uviedol, že otázka platnosti, resp. neplatnosti takého právneho úkonu nebola otázkou, ktorú by mohol riešiť ako otázku predbežnú v predmetnom konaní. Zvýraznil, že pri svojom rozhodovaní, najmä pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, bol viazaný výlučne zápisom v registri nadácií, ktorý vedie Ministerstvo vnútra SR, pričom z tohto registra jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplývalo, že žalobca nebol zakladateľom žalovaného. Dôvodil, že pokiaľ žalobca v konaní navrhoval vypočuť svedkov H.. A. L., H.. Y. a B.. C. E., ktorý mali potvrdiť právne nástupníctvo žalobcu po A. sv. R. v L., ako aj poukázať na činnosť nadácie, ktorá nebola v súlade so zákonom a nadačnou listinou, a teda preukázať dôvody, pre ktoré je možno nadáciu zrušiť, tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol, nakoľko nemal v konaní preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Dodal, že aj v prípade preukázania právneho nástupníctva žalobcu po A. sv. R. v L., žalobca by aktívnou vecnou legitimáciou nedisponoval, keďže za terajšieho stavu nebol A. sv. R. zapísaný ako zakladateľ nadácie a tohto svojho štatútu sa vzdal pri zmene právnej úpravy v roku 1996. Z rovnakého dôvodu nevykonal ani ďalšie dokazovanie vo vzťahu k naplneniu dôvodov pre zrušenie nadácie v zmysle , keď naviac dokazovanie v tomto smere považoval za nadbytočné. Žalobu žalobcu preto ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa (ďalej len „“) a v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. V odvolaní namietal nesprávne posúdenie vecného a skutkového stavu, keď pri posudzovaní založenia, resp. preregistrovania nadácie svoje rozhodnutie prvoinštančný súd oprel o súhlas pôvodných zakladateľov, t. j. A.. R. v L. a K. v D.. Vytkol, že v rámci rozhodovania nebral do úvahy, že nadácia bola založená dvomi cirkevnými právnymi subjektmi, a to slovenským subjektom - A. sv. R. v L., ktorý mal byť nezávislým subjektom od D. opátstva a druhým subjektom O. v D., ktorý je samostatným subjektom založeným katolíckou cirkvou v G. republike. Konštatoval, že A. sv. R. založil pôvodnú nadáciu, ako aj následne preregistrovanú, bez súhlasu cirkevnej vrchnosti, na území F. arcidiecézy, teda bez súhlasu trnavského arcibiskupa. Poukázal na to, že pôvodne založená a preregistrovaná Nadácia má za účel podporu rozvoja evanjelizácie a kresťanskej kultúry v zmysle jej štatútu, podporu činnosti A. E. R. v L. a podporu charitatívnych cieľov, ako i konkrétne činnosti, na ktoré sa má zameriavať. Vykonáva tak činnosť úzko spätú s činnosťou A. cirkvi na E. (ďalej aj RKC) a kanonického práva. Akcentoval, že zakladatelia odvodzovali svoju činnosť a právny základ od Rímskokatolíckej cirkvi, a to v Cirkevnej provincii na Slovensku a v Maďarsku. Mal za to, že zriadená a následne preregistrovaná U. K. môže vykonávať svoju činnosť len so súhlasom príslušnej cirkevnej vrchnosti - RKC F. arcidiecéza. Q., že súd prvej inštancie deklaroval vo svojom rozhodnutí právny stav tak, že pôvodná nadácia zakladá novú nadáciu a ona sama sebou sa stáva svojim zakladateľom, pričom stačil len súhlas zakladateľov k takémuto aktu. Svojim rozhodnutím tak zrušil pôvodný vzťah zakladateľov nadácie bez akéhokoľvek zdôvodnenia a vysvetlenia. Tým vytvoril

precedens smerujúci k tomu, že sama spoločnosť sa pretransformuje na novú spoločnosť a stačí k tomu len súhlas zakladateľov a zakladatelia stratia takto všetky práva k pôvodnej spoločnosti. Vyvodil, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil vo vzťahu k jeho aktívnej vecnej legitimácii, čím ho ako pôvodného zakladateľa pozbavil všetkých práv v nadácii. Zároveň mu neumožnil vykonanie navrhovaných dôkazov. Konštatoval tiež, že z vyjadrení žalovaného vyplýva, že nadácia bola založená dvoma právnymi subjektmi a postup podľa novely bol len preregistráciou pôvodnej nadácie a nie vytvorením novej nadácie s prechodom všetkých pôvodných vzťahov súvisiacich s jej činnosťou a nakladaním s vloženým majetkom, pričom obrana žalovaného spočívala v spochybňovaní zániku A. Sv. R. a prechode práv a povinností na RKC F. arcidiecézu. Uzavrel, že napadnutým rozhodnutím boli narušené všetky zakladateľské a vlastnícke práva v rámci vytvárania právnických osôb.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu označil napadnutý rozsudok za vecne správny a odvolanie žalobcu za neopodstatnené, zavádzajúce a účelové, motivované snahou odviesť pozornosť od právnej podstaty veci. V plnej miere odkázal na svoje vyjadrenia, prednesy a predložené dôkazy v konaní pred súdom prvej inštancie a napadnutý rozsudok žiadal potvrdiť.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na doterajších prednesoch, dodal, že žalovaný aj napriek tomu, že predstiera, že ide o nadáciu cirkevného charakteru, táto nadácia bola vytvorená cirkevnými subjektmi v rozpore s cirkevným právom, pričom popiera všetky práva Rímskokatolíckej cirkvi a jej cirkevných štruktúr.

7. Žalovaný v replike označil tvrdenie žalobcu, že je „nadácia cirkevného charakteru, bol vytvorený cirkevnými subjektmi v rozpore s cirkevným právom“, za nesprávne, bez skutkového a právneho základu, naviac toto tvrdenie ničím nepodložil. Zdôraznil, že nie je „nadáciou cirkevného charakteru“, bol založený ako nadácia na základe príslušných ustanovení o nadáciách. Svoju právnu subjektivitu neodvodzuje od cirkvi alebo náboženských spoločností a nie je registrovaný v evidencii, ktorú vedie Ministerstvo Kultúry Slovenskej republiky podľa ustanovení a opatrenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. MK-33/2001-1.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha zrušenia žalovaného ako nadácie dôvodiac, že žalovaný viac ako jeden rok nevykonáva nadačnú činnosť a používa svoj majetok v rozpore s nadačnou listinou, čím sú naplnené predpoklady podľa .

10. S ohľadom na predmet a skutkové okolnosti tohto sporu odvolací súd úvodom uvádza, že prvotná legislatívna úprava nadačného práva bola daná novelou (ďalej ) vykonanou s účinnosťou od 01. 01. 1992, ktorým zákonodarca v až 20e upravil vznik novej právnej formy - nadácie. Umožnil fyzickej alebo právnickej osobe jednotlivo alebo spoločne zriaďovať nadácie (fondy) na všeobecne prospešné ciele, najmä za účelom rozvoja duchovných hodnôt, ochrany ľudských práv alebo iných humanitných cieľov, na ochranu a tvorbu životného prostredia, zachovania prírodných hodnôt aj na ochranu kultúrnych pamiatok ( ). Nadáciu definoval ako právnickú osobu, ktorá vzniká registráciou na príslušnom štátnom orgáne ( ). Nanovo inštitút nadácie upravil o nadáciách s účinnosťou od 01. 09. 1996, ktorý v prechodných ustanoveniach zakotvil, že nadácie (fondy), ktoré vznikli podľa doterajších predpisov, sa považujú za nadácie podľa tohto zákona, ak do 12 mesiacov od nadobudnutia jeho účinnosti budú zapísané do registra nadácie, ktoré vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (). Od 01. 03. 2002 sa nadácie spravujú o nadáciách a o zmene v znení neskorších predpisov (ďalej len ), ktorý upravuje postavenie a právne pomery nadácií a vytváranie nadačných fondov. Nadáciu definuje ako účelové združenie majetku, ktorý slúži na podporu verejnoprospešného účelu a je právnickou osobou, ktorá sa zapisuje do registra mimovládnych neziskových organizácií podľa (, ), pričom vzniká dňom zápisu do registra () a založiť ju môže fyzická alebo právnická osoba (zakladateľ).

11. Podľa , nadácia sa zrušuje rozhodnutím súdu o zrušení nadácie.

12. Podľa , súd na návrh zakladateľa, ministerstva alebo osoby, ktorá osvedčí právny záujem, nadáciu zruší a nariadi jej likvidáciu, ak nadácia po čas dlhší ako jeden rok nevykonáva nadačnú činnosť podľa .

13. Podľa , súd za návrh zakladateľa, ministerstva alebo osoby, ktorá osvedčí právny záujem, nadáciu zruší a nariadi jej likvidáciu, ak nadácia používa majetok v rozpore s týmto zákonom alebo s nadačnou listinou.

14. Podľa , súd na návrh zakladateľa, ministerstva alebo osoby, ktorá osvedčí právny záujem, môže zrušiť nadáciu alebo nariadiť jej likvidáciu, ak nadácia iným závažným spôsobom alebo opakovane porušila ustanovenia tohto zákona.

15. Podľa prechodného ustanovenia , nadácia, ktorá vznikla podľa doterajších predpisov, sa považuje za nadáciu podľa tohto zákona, ak do 31. 12. 2002 podá správca nadácie návrh na zmenu zapisovaných skutočností v registri nadácií a preukáže vytvorenie nadačného imania podľa ku dňu podania návrhu a priloží nadačnú listinu nadácie.

16. Súd prvej inštancie prioritne posudzoval vecnú legitimáciu strán sporu a svoje zamietajúce rozhodnutie založil na závere o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V tomto smere správne uviedol, že vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. -9). Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou, resp. účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca) nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Rovnako správne konštatoval, že v explicitne určuje subjekty, ktorým dáva možnosť podať návrh na zrušenie nadácie a za tieto označuje: zakladateľa, ministerstvo alebo osobu, ktorá osvedčí právny záujem. Následne vychádzajúc zo zápisu v registri nadácii, vedenom Ministerstvom vnútra SR, ktorým bol viazaný, zistil, že žalobca nie je zakladateľom žalovaného, z čoho vyvodil nedostatok jeho aktívnej vecne legitimácie v konaní. Takýto jeho záver však odvolací súd považuje za predčasný.

17. V posudzovanej veci doposiaľ vykonaným dokazovaní z hľadiska skutkového stavu bolo preukázané, že Rozhodnutím Obvodného úradu Komárno - právne oddelenie č. Práv.-XXX/XXXX zo dňa 10. 120. 1995 bola do registra nadácii zapísaná U. K. so sídlom L., zriadená na dobu neurčitú zriaďovateľmi: A. E. R. v L. v Slovenskej republike a O. O. v D. v G. republike, ktorej cieľom bola rekonštrukcia a prevádzkovanie rehoľného domu A. E. R. v L., podpora rozvoja evanjelizácie a kresťanskej kultúry v zmysle štatútu nadácie a podpora charitatívnych cieľov, zodpovedajúcich možnostiam rehoľného domu. Uvedená nadácia tak vznikla v zmysle . Následne dňa 12. 08. 1997 zriaďovatelia nadácie učinili písomné vyhlásenie o tom, že súhlasia s pokračovaním nadácie v jej činnosti podľa a bola zapísaná pod názvom U. K. so sídlom D. č. XX-XX, XXX XX L. do registra nadácií, a aby funkciu zriaďovateľa prevzala pôvodná nadácia K. so sídlom D. ulica, L.. Za zriaďovateľov A. E. R. vyhlásenie podpísal jeho predstavený F.. C. N. W. a za O. opátstvo biskup, arciopát O. opátstva v D. Dr. K. H.. Na návrh zástupcu zriaďovateľa B.. C. E., Ministerstvo vnútra SR podľa v spojení s o nadáciách rozhodnutím zo dňa 20. 08. 1997 č. 203/Na - 96/337, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 28. 08. 1997, registrovalo Nadáciu K. so sídlom D. XX-XX, XXX XX L., ktorého zriaďovateľ je U. K., D., L. a vznikla 12. 10. 1995, jej štatutárnym orgánom je správca B.. C. E. a účelom podpora rozvoja evanjelizácie a kresťanskej kultúry v zmysle štatútu nadácie, podpora činnosti A. E. R. v L. a podpora charitatívnych cieľov zodpovedajúcich cieľom a možnostiam nadácie. V súlade s o nadáciách podal správca nadácie B.. C. E., D.. Ministerstvu vnútra SR písomný návrh zo dňa 19. 11. 2002 na zmenu zapisovaných skutočností v registri nadácií s pripojením

nadačnej listiny, výpisu z uznesenia správnej rady, vyhlásenia správcu, potvrdenia peňažného ústavu. Výpis z registra nadácií Ministerstva vnútra SR potvrdzujú, že žalovaný je naďalej vedený v tomto registri pod reg. č. 203/Na - 96/337 a to od 20. 08. 1997 a jeho zakladateľom je U. K., D. XX-XX, L..

18. Vychádzajúc z týchto zistení odvolací súd v zhode s prvoinštančným súdom dospel k záveru, že žalobca nie je zakladateľom žalovaného, z ktorej skutočnosti by mohol vyvodiť svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Q. označené rozhodnutie Ministerstva vnútra SR o registrácii žalovaného je správnym aktom vydaným orgánom na to oprávneným v medziach jeho právomoci. Súdna prax už judikovala, že všeobecné súdy nie sú oprávnené skúmať ich platnosť či zákonnosť (nejde totiž o právny úkon) mimo rámca správneho súdnictva. Znamená to, že pokaľ bolo rozhodnutie vydané v rámci právomoci príslušného orgánu, jeho zákonnosť je možné preskúmavať len procesným postupom v rámci správneho súdnictva, preto všeobecný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť správneho aktu a môže ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o nulitný (ničotný) akt, ako i to, že nulitným aktom je správy akt vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde. V tomto smere odvolací súd tiež dodáva, že pri kategórii správnych aktov, ktoré sú len vecne chybné alebo nezákonné platí prezumpcia ich správnosti, pokiaľ nie sú vymedzeným postupom opravené alebo zrušené a musia byť považované za bezchybné, majú právne účinky a sú pre súdy záväzné, čo dopadá i na prejednávanú vec.

19. Za situácie, že zákonodarca okrem zakladateľa priznáva aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na zrušenie nadácie aj ministerstvu, ktorým žalobca bezpochyby nie je, ale i osobe, ktorá osvedčí právny záujem, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť, či žalobca nespĺňa charakter subjektu, ktorý právny záujem na takejto žalobe osvedčil. Prvoinštančný súd však z tohto hľadiska aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu absolútne nehodnotil, resp. z odôvodnenia jeho rozhodnutia to nevyplýva. Tým nesporne je jeho zamietajúce rozhodnutie založené len na závere a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý nie je zakladateľom žalovaného, predčasné, keď vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní posúdiť opätovne existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z hľadiska, či spĺňa atribút osoby, ktorá osvedčila právny záujem na podanie návrhu na zrušenie žalovaného v intenciách , . V tejto súvislosti je významná okolnosť, že zriaďovateľovi pôvodnej Nadácie K., od ktorej odvodzuje svoj vznik i žalovaný, A. E. R. N. č. 8037/14 zo dňa 05. 11. 2014 F. J. E. G.. C. O. odobral súhlas k jeho pôsobeniu a Dekrétom Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života vo Vatikáne, prot. Č. XXXXX/XXXX zo dňa 13. 11. 2015 bol zrušený A. svätého R. so sídlom v L., Slovenská republika, D. ulica XX-XX. Týmto rozhodnutím došlo v súlade s čl. 3 ods. 1 Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou ulicou k zrušeniu A. R. so sídlom v L., ako to bolo konštatované už viacerými rozhodnutiami súdov (napr. uznesenie NS SR zo dňa 29. 06. 2016 sp. zn. -286, uznesenie Krajského súdu Trnava zo dňa 29. 06. 2017 č. k. -338). S ohľadom na rozsiahlu argumentáciu žalobcu o svojom právnom nástupníctve po pôvodnom zriaďovateľovi nadácie bude preto nevyhnutné sa s ňou vysporiadať i pri posudzovaní splnenia podmienky, či žalobca je subjektom osvedčujúcim právny záujem na podanie návrhu na zrušenie nadácie. Pokiaľ by prvoinštančný súd na základe vyhodnotenia všetkých, v danom prípade relevantných skutočností dospel k záveru, že žalobcovi ako osobe svedčí právny záujem na podanej žalobe, bude jeho úlohou v ďalšom posúdiť jej dôvodnosť a v tomto smere i náležite zistiť skutkový stav.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec mu podľa vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný zhora uvedeným právny názorom odvolacieho súdu ( ) vo veci samej opätovne rozhodne a zároveň rozhodne i o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).