Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/58/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Alenou Moravčíkovou, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, v zastúpení: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Banská Bystrica, Komenského 3, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: F. O., Z.. XX.XX.XXXX, V. A. XXX, XXX XX V. A., o zaplatenie 256,44 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie nákladov spojených s poplatkami za upomienky a poplatkami za prerušenie a obmedzenie služieb v sume 54,57 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou dňa 28.08.2019 Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť sumu 256, 84 eura spolu s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovak Telekom, a. s.) a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku (ďalej len ako „Zmluva“). Na základe tejto Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb, pričom právny predchodca žalobcu sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Poskytnuté služby právny predchodca žalobcu vyúčtoval nasledovnými faktúrami, a to faktúrou zo dňa 15.08.2016 vo výške 38,45 Eur splatnou dňa 05.09.2016, faktúrou zo dňa 15.09.2016 vo výške 37,38 Eur splatnou dňa 03.10.2016, faktúrou zo dňa 15.10.2016 vo výške 41,89 Eur splatnou dňa 03.11.2016, faktúrou zo dňa 15.11.2016 vo výške 21,69 Eur splatnou dňa 05.12.2016, ako aj faktúrou zo dňa 15.12.2016 vo výške 35,24 Eur splatnou dňa 03.01.2017. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu vystavené faktúry, pričom tento ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade dlžných faktúr. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil a je tak s úhradou faktúr v omeškaní, v dôsledku čoho si žalobca uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžných súm, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Okrem toho si žaloba uplatňuje aj zmluvnú pokutu vo výške 82,19 Eur, ktorá bola vypočítaná podľa vzorca: zmluvná pokuta = základ zmluvnej pokuty - (počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní viazanosti * základ zmluvnej pokuty). Dohodnutá zmluvná pokuta tak nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa . Poukázal ďalej na to, že dňa 04.07.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb z právneho predchodcu žalobcu (Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469) na žalobcu.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 11.09.2019 platobný rozkaz sp. zn.: , ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica navrhol podľa o upomínacom konaní, pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa . Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému dňa 16.07.2020.

3. Súd žalovanému doručil žalobu spolu s jej prílohami podľa a zároveň ho v zmysle vyzval, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nepoprel.

4. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na termín 03.05.2021, pričom právny zástupca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovanému bolo doručené predvolanie formou fikcie s tým, že poštová zásielka sa vrátila ako nedoručená z dôvodu, že adresát je neznámy. Z uvedených dôvodov tak súd vykonal pojednávanie podľa v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín predložených žalobcom a ďalšími listinami tvoriacimi obsah spisu, a to: návrh na vydanie platobného rozkazu, podací hárok z 21.08.2019, faktúry za poskytnutie služieb a zmluvnú pokutu, oznámenie o postúpení pohľadávky z 22.08.2018, odstúpenie od zmluvy z 03.07.2017, žiadosť o prenos čísla v sieti, Zmluva o poskytovaní verejných služieb z 28.04.2016, identifikačné údaje účastníka, faktúra za aktiváciu, dodatok k zmluve, súhlas so spravovaním údajov, výzva na zaplatenie - predžalobná výzva z 16.08.2019, príloha č. 1 k platnému cenníku platná od 01.03.2016, všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb účinné od 01.02.2016, platobný rozkaz zo dňa 11.09.2019 č.k. , vyjadrenie žalobcu zo dňa 09.10.2020, plná moc právneho zástupcu žalobcu, Zmluva o postúpení pohľadávok z 04.07.2018, Zoznam postupovaných pohľadávok, Vyjadrenie žalobcu zo dňa 04.02.2021, Osobitné podmienky pre poskytovanie hlasových služieb, Cenník pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telecom, a.s., a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Medzi právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a .s. a žalovaným bola dňa 28.04.2016 uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému okrem iného program služieb O. Y. Z. Q. dobou viazanosti 24 mesiacov a žalovaný sa zaviazal platiť riadne a včas za poskytované služby. Žalovaný uvedené služby čerpal, avšak cenu za poskytnuté služby právnemu predchodcovi žalobcu nezaplatil a žiadnu čiastku neuhradil ani po podaní žaloby. Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému za poskytnuté služby piatimi faktúrami celkovo sumu 174,65 eura. Právny predchodca žalobcu fakturoval v rámci služieb mobilnej siete mesačný poplatkov súlade s cenníkom pre poskytovanie služieb, v 4 faktúrach fakturoval aj poplatok za upomienku oneskorenej platby vo výške 4 x 4,99 eur, raz poplatok za Obmedzenie služby pre neplatenie vo výške 16,50 eura s DPH a raz poplatok za Prerušenie služby

- neplatenie vo výške 16,50 eura s DPH. Z článku 2 dodatku vyplýva okrem iného aj záväzok viazanosti žalovaného, v zmysle ktorého má zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom a tiež využívať služby podľa zmluvy a riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. V prípade nezaplatenia ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, vznikne podniku právo aj na odstúpenie od zmluvy. V tomto článku 2 si zmluvné strany dohodli pre prípad porušenia záväzku viazanosti právo na zmluvnú pokutu, ktorá sa mala vypočítať tak, že výška zmluvnej pokuty = základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní doby viazanosti * základ pre výpočet). Zmluvná pokuta ako základ a počiatočná suma, ktorá mala klesať, bola dojednaná vo výške 120,- Eur. Právny predchodca žalobcu mal odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb s účinnosťou od 13.07.2017 z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby zo strany žalovaného ani do 45 dní po dni splatnosti, pričom jeho dlh bol vyčíslený vo výške 256,84 Eur. Zároveň upozornil žalovaného, že ak napriek písomnej výzve bude nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, bude môcť postúpiť podľa svoju peňažnú pohľadávku, ktorá zodpovedá peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe, aj bez jeho súhlasu. Právo postúpiť pohľadávku inej osobe upravoval aj článok 3 bod 1 písm. j) všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a. s., ak je účastník napriek písomnej výzve podniku nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní s úhradou. Pri postúpení pohľadávky môže podnik odovzdať postupníkovi aj zmluvnú

dokumentáciu k vzťahu, z ktorého vznikla pohľadávka. Právny predchodca žalobcu mal listom zo dňa 22.08.2018 oznámiť, že postúpil pohľadávku na žalobcu, vyplývajúcu z jednotlivých faktúr v celkovej výške 256,84 Eur spolu s príslušenstvom, ktorá mu vznikla voči žalovanému. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 16.08.2019, ktorý bol daný na poštovú prepravu za účelom doručenia žalovanému dňa 21.08.2019, vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 273,07 Eur.

7. Podľa a (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

8. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa , , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.

11. Podľa o elektronických komunikáciách (ďalej len „“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

12. Podľa , účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

13. Podľa , ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

14. Podľa , zmluva o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná, to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú, to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

15. Podľa , podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

16. Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Podľa , , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

18. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak Telekom, a. s. a žalovaný uzatvorili dňa 28.04.2018 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa ustanovení a nasl. o elektronických komunikáciách, pričom na tento vzťah treba okrem zákona o elektronických komunikáciách uplatňovať aj ustanovenia a nasl. , ako aj o ochrane spotrebiteľa (nakoľko v súdnom konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by žalovaný uzatváral takúto zmluvu v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou). Zmluva o poskytovaní služieb, ako aj dodatok mali formulárový charakter, boli vopred pripravené právnym predchodcom žalobcu a žalovaný nemohol ovplyvniť ich obsah. V konaní bolo nesporné, že na základe platne uzatvorenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému verejné služby podľa zvolených programov, za ktoré však žalovaný riadne a včas neplatil.

20. Súd ďalej skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je súčasťou každého súdneho konania, pričom ju súd skúma vždy - aj bez návrhu, aj keď ju žiadny z účastníkov nenamieta /rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.06.2010/, pričom zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Okresný súd je tak oprávnený ex offo skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu, a to napriek procesnej pasivite žalovaného pričom: „I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou a ) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. II. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu ( - procesné povinnosti a procesné bremená).“/uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019/. Na základe uvedeného súd žalobcu vyzval na preukázanie platného postúpenia pohľadávky v zmysle . Žalobca na výzvu súdu zaslal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v odstúpení od zmluvy zo dňa 03.07.2017, ktoré zasielal obyčajnou poštou a preto nemá ani doručenku a ani podací hárok, pričom však poukázal na ustanovenie , podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné a z uvedených dôvodov považoval zákonnú podmienku na platné postúpenie za splnenú. Aktívnu legitimáciu žalobca odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávky a od odstúpenia právneho predchodcu žalobcu od zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 03.07.2017. V danom prípade ide o sporové konanie, a preto strana sporu tak musí uniesť bremeno tvrdení a skutočností, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore, a toto bremeno tiež preukázať. v ustanovení určuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť strany označiť dôkazy na svoje tvrdenia a z tohto vyplýva, že na strane sporu leží iniciatíva pri zabezpečovaní dôkazov. Strana pokiaľ neoznačila a nepredložila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, tak nesie nepriaznivé dôsledky, ktoré môžu spočívať v tom, že súd rozhodne len na základe vykonaných dôkazov a zo skutkového stavu, ktorý bol takto zistený, pričom takýto následok postihuje aj tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, no po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon tak určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu závisle od konania, pokiaľ je daný výsledok vykonaného dokazovania. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že žalobca má v súdnom spore nielen tvrdiť, ale i dokazovať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky. Ako vyplýva zo zistenia skutkového stavu, tak pôvodný veriteľ - spoločnosť Slovak Telekom a.s., ktorá bola v zmluvnom vzťahu so žalovaným, mala postúpiť žalobcovi svoje pohľadávky, ktoré mala voči žalovanému. Podľa názoru súdu však žalobca nepreukázal a nepredložil také listinné dôkazy, ktoré by preukazovali platné postúpenie pohľadávky z pôvodného právneho predchodcu žalobcu Slovak Telekom, a. s. na postupcu

- spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s.. Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozsudku sp. zn. zo dňa 28.03.2018 umožnil preskúmanie dovolenosti postúpenia pohľadávky ako aj platnosti postúpenia v spotrebiteľských vzťahoch, pričom analogicky možno z neho vychádzať aj v tomto spore, a to napriek skutočnosti, že sa NS SR zaoberal postúpením bankovej pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z uvedených dôvodov tak súd preskúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, nakoľko právnym predchodcom žalobcu bol telekomunikačný podnik Slovak Telekom, a.s.

a bolo potrebné pre platné postúpenie pohľadávky splniť tak všeobecné podmienky uvedené v a nasl. , ako aj osobitné podmienky uvedené v . Žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukazoval Zmluvou o postúpení pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávky, ako aj odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, v ktorom vyčíslil celkový dlh žalovaného a zároveň ho upozornil, že podľa môže postúpiť peňažnú pohľadávku v prípade, ak bude žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením peňažného záväzku. Podľa názoru súdu však neboli splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky, tak ako ich definuje , pretože z takéhoto ustanovenia vyplýva, že podmienkou postúpenia pohľadávky podnikom je písomná výzva na úhradu pohľadávky, ktorá musí predchádzať postúpeniu, a ktorá predstavuje upozornenie adresované účastníkovi na existenciu jeho neuhradeného záväzku. Ak následne účastník nezaplatí takúto pohľadávku ani do 90 dní od jej splatnosti, môže ju podnik postúpiť písomnou zmluvou inej osobe. Žalobca však v konaní nepreukázal účinné doručenie takejto výzvy (dokonca ani doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky), resp. nedoložil ani iný dôkaz, ktorý by preukazoval, že sa takáto výzva dostala do dispozičnej sféry žalovaného, tak ako to upravuje v ustanovení , a preto nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Účelom ustanovenia je okrem iného dať možnosť účastníkovi uhradiť dlh na základe takejto výzvy a tým odvrátiť možné postúpenie pohľadávky. V konaní nebol preukázaný ani súhlas žalovaného s postúpením takejto pohľadávky, a preto neboli splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky uvedené v v spojení s a nasl. , a z tohto dôvodu je tak postúpenie pohľadávky neplatné podľa , nakoľko bolo urobené v rozpore so zákonom. Žalobca tak nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, a preto ju súd vo zvyšnej časti, ktorá nebola dotknutá zastavením konania zamietol.

21. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

22. Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

23. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

24. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 04.02.2021 vzal žalobca svoju žalobu vo vzťahu k poplatkom za upomienky a poplatkom za prerušenie služieb vo výške 54,57 eur s príslušenstvom späť. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby sa nevyžaduje. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti súd konanie v tejto časti zastavil.

25. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa , pretože žalovaný aj keď bol úspešný v súdnom konaní v celom rozsahu (aj zastavenie konania v časti poplatkov zavinil žalobca), tak žiadne trovy konania mu nevznikli, a preto mu súd nepriznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Leviciach, dňa 03. máj 2021

JUDr. Alena Moravčíková s u d k y ň a