Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-17-2021.pdf
PDF · 84.82 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/17/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 3. mája 2021 v Prešove, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. X, O.. Č.. P. Ú. H. Ú. L.,
j e v i n n ý , ž e
- dňa 08.02.2020 v čase o 02.12 hod. ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. K. U., Q.. Č..: W.-XXXLX L. D.. L.Y. P. L., kde bol hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky W. L. L. zastavený a kontrolovaný, pričom bol podrobený dychovej skúške na zistenie požitia alkoholu s negatívnym výsledkom, avšak vzhľadom k podozreniu, že je ovplyvnený inou návykovou látkou sa po výzve hliadky PZ dobrovoľne podrobil odberu krvi, v ktorej bola dokázaná prítomnosť zakázaných látok amfetamínu a metamfetamínu, pričom koncentrácia amfetamínu bola 22,04 ng/ml a koncentrácia metamfetamínu 203,68 ng/ml, čo predstavuje viac ako 200 ng/ml v krvi, pričom ide o stav vodiča vylučujúci schopnosť bezpečne viesť motorové vozidlo, čo je prirovnané koncentrácii 1 promile etylalkoholu v krvi,
- dňa 07.03.2020 v čase o 22.00 hod. ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. X. X, Q.. Č..: R.-XXXAZ po ul. G. v smere na ul. W. H. P. L., kde bol hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky KR PZ Prešov zastavený a kontrolovaný, pričom bol podrobený dychovej skúške na zistenie požitia alkoholu s negatívnym výsledkom, avšak vzhľadom k podozreniu, že je ovplyvnený inou návykovou látkou sa po výzve hliadky PZ dobrovoľne podrobil odberu krvi, v ktorej bola dokázaná prítomnosť zakázaných látok amfetamínu a metamfetamínu, pričom koncentrácia amfetamínu bola 51,07 ng/ml a koncentrácia metamfetamínu 615,04 ng/ml, čo predstavuje viac ako 200 ng/ml v krvi, pričom ide o stav vodiča vylučujúci schopnosť bezpečne viesť motorové vozidlo, čo je prirovnané koncentrácii 1 promile etylalkoholu v krvi,
t e d a
- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
č í m s p á c h a l
- prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á:
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákon ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 2 (dva) roky.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 8.3.2021 obžalobu na obvineného T. W. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako vo výroku rozhodnutia.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný T. W. zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobili vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola im daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin uvedený v obžalobe.
Zároveň súd poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal.
Z vykonaného dokazovania aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustil sa ho obžalovaný a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, uznesením rozhodol, že vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov ako aj prečítaním znaleckého posudku č. 44/2021 vypracovaného znalcom MUDr. Fabišíkovou a zistil nasledovné:
Zo správy o povesti vypracovanej starostom obce Trnkov obžalovaný W. sa v obci nezdržuje a nebol riešený za porušenie verejného poriadku a v obci vystupuje slušne.
Zo správy vypracovanej riaditeľom ÚVV a ÚVTOS Prešov plynie, že počas výkonu väzby sa obvinený správa slušne a disciplinovane, pokyny a príkazy vyplývajúce z ústavného poriadku plní, režim dňa dodržiava. Disciplinárne odmenený a ani potrestaný nebol.
Z oboznámenej EKV plynie, že obžalovanému bolo udelené vodičské oprávnenie B1, B aj AM dňa 29.9.2014 a vodičský preukaz mu bol vydaný dňa 6.10.2014, zadržaný bol dňa 9.9.2020. Doposiaľ mu bolo udelených 13 blokových pokút (premietnuté do výpisu z ústrednej
evidencie priestupkov MV SR). Z EKV tiež vyplýva, že obžalovaný mal uložený zákaz činnosti od 28.10.2014 do 28.10.2015 uložený rozhodnutím DI Prešov, č.k.: ORPZ- PO-ODI2-756/2014-P, nakoľko okrem iných porušení zákona č. 8/2009 Z.z. v platnom znení porušil aj ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. v platnom znení, v zmysle ktorého vodič nesmie viesť motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia alebo počas zadržania vodičského preukazu. Tiež mu bol uložený, okrem podmienečného trestu, aj zákaz vedenia motorových vozidiel na dobu 12 mesiacov trestným rozkazom Okresného súdu Košice I, sp.zn.: 0T/39/2015 zo dňa 15.3.2015, kedy bol uznaný vinným za prečin podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
Podľa správy FNsP J. A. Reimana Prešov obžalovaný Kollár nebol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení FNsP J. A. Reimana a nie je vedený v Psychiatrickej ambulancii FNsP J. A. Reimana Prešov.
Obžalovaný Matúš Kollár bol doposiaľ 6 ráz súdne trestaný, naposledy bol rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 7.1.2019, sp. zn. 1T/64/2017 bol obžalovaný T. W. uznaný vinným z pokračujúceho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona (s výnimkou bodu 3k) rozsudku) v jednočinnom súbehu s pokračujúcim zločinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e) Trestného zákona v bodoch 1b), 2c), 2d), 3b), 3c), 3d), 3e), 3f), 3h), 3i), 3j), 4) rozsudku v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pričom v bodoch 4) a 6) tohto rozsudku spáchaný samostatne a bol mu uložený spoločný a súhrnný trest odňatia slobody na 3 (tri) roky so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného zrušenia podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona výroku o treste uloženého rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 10T/32/2017 zo dňa 10.1.2018, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad a podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona bol zrušený v rozsudku Okresného súdu Košice II., sp. zn. 7T/82/2017 zo dňa 15.3.2018 a v rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4T/30/2017 vo vzťahu k Matúšovi Kollárovi výrok o vine, celý výrok o treste, výroky o povinnosti na náhradu škody, ako aj všetky ďalšie výroky, ktoré majú v zrušenom výroku o vine svoj podklad.
Z výkonu trestu bol podmienečne prepustený dňa 29.5.2019 pri určení skúšobnej doby na 3 roky, kedy Krajský súd v Prešove uznesením pod sp.zn.: 8Tos16/2019 zrušil uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 18.3.2019, sp.zn. 6PP/70/2018, ktorým prvostupňový súd zamietol návrh T. W. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 7.1.2019, sp. zn. 1T/64/2017.
Súd za súhlasu procesných strán prečítal aj znalecký posudok č. 44/2021 vypracovaný MUDr. Kornéliou Fabišíkovou, znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, kde zo záverov plynie, že keďže znalkyňa nezistila u obžalovaného závislosť od alkoholu ani od iných psychoaktívnych látok, nie je indikované z medicinského hľadiska nariadenie žiadnej z foriem ochranného protialkoholického ani protitoxikomanického liečenia. Znalkyňa zistila škodlivý konzum pervitínu v záťažových situáciach a patickú opitosť u obžalovaného nezistila.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom skutočnosť, že obžalovaný sa k skutku priznal a tento oľutoval, posúdil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Na druhej strane obžalovanému W. priťažuje, že už bol doposiaľ súdne trestaný ( § 37 písm. m) Trestného zákona), čo súd nemohol zobrať do úvahy, lebo ako vyplýva z oboznámených listín, skutku kladeného za vinu s v tomto konaní sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia.
S prihliadnutím na tieto vyššie uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie u obžalovaného by iný trest než trest spojený s obmedzením jeho osobnej slobody nebol dostatočný (trest podmienečný ani zákonný s odkazom na § 49 ods. 2 Trestného zákona), keďže zrejme predchádzajúce odsúdenia v podobe podmienečných trestov, ale tiež aj trestov spojených s jeho výkonom zrejme neviedli k jeho náprave, pričom mal aj možnosť preukázať v podobe inštitútu podmienečného prepustenia, že si svoje konanie a jeho dôsledky uvedomil, čo však zrejme „nevyužil“. Za primeraný preto súd na uvedomenie si následkov zo strany obžalovaného považoval trest v hornej polovici zákonom stanovej trestnej sadzby, a to v trvaní 7 mesiacov a pre jeho výkon ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných 10 rokov pred spáchaním skutku už bol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.
Na posilnenie účelu Trestného zákona ako aj na skutočnosť, že ide o skutok spáchaný v súvislosti s výkonom činnosti vodiča a vzhľadom na okolnosti skutku a najmä jeho charakter a tiež s poukazom na EKV, z ktorej plynie, že sa dopustil aj viacerých priestupkov na úseku dopravy, súd ukladal aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v dolnej polovici, a to v trvaní 2 rokov, ktorý v tomto prípade považoval za primeraný.
Takýto trest uložený obžalovanému Kollárovi súd považoval za dostatočný na zabezpečenie účelu trestného zákona.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.