Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14P-72-2019.pdf
PDF · 96.16 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/72/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: D. G.Á., D.. X.X.XXXX V. W. G., D.. X.XX.XXXX, P. N. R. XX, Y., v konaní obe zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: matka - O.. V. C.H., D.. X.X.XXXX, N. R. XX, Y., právne zastúpená: JUDr. Lucia Cepka Zvolenská, advokátka so sídlom Kollárova 17, Trnava, otec - N.. W. G., D.. XX.X.XXXX, N. S.G. Č.. XXX, o návrhu na zrušenie informačnej povinnosti matky, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje informačnú povinnosť matky uloženú jej rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 21P/8/2018-191 zo dňa 15.5.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/59/2018-287 zo dňa 12.12.2018, ktorým bola matke uložená povinnosť pravidelne informovať otca vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca v roku do 20.00 hod. o zdravotnom stave maloletých detí, školskom prospechu, mimoškolských aktivitách maloletých detí, o dlhodobejšom pobyte maloletých detí mimo miesta ich bydliska, o nakladaní s majetkom maloletých detí, o osobitných potrebách maloletých detí, ako aj o ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí a priebežne bezodkladne informovať otca o mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí, s účinnosťou od 1.5.2021.
II. Súd týmto mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 21P/8/2018-191 zo dňa 15.5.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/59/2018-287 zo dňa 12.12.2018.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka doručila súdu dňa 25.11.2019 návrh, ktorým sa domáha, aby súd zrušil jej informačnú povinnosť, ktorú má k otcovi maloletých detí a ktorá jej bola uložená rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 21P/8/2018 zo dňa 15.5.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/59/2018 zo dňa 12.12.2018, právoplatným dňa 2.1.2019. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že otec má určenú nadštandardne širokú úpravu styku s maloletými deťmi, s právom oboch rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach čo znamená, že otec má rovnako právo zastupovať maloleté deti, informovať sa o ich školských i mimoškolských aktivitách keďže má prístup do elektronickej žiackej knižky, o ich zdravotnom stave priamo u detského lekára, alebo u zubára. Otec je ďalej oprávnený a povinný zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach, takže takouto úpravou neexistujú žiadne právne prekážky na strane otca účinne sa podieľať na výkone svojich rodičovských práv a povinností v spolupráci so štátnymi a neštátnymi subjektmi. Matka zastáva názor, že otcovi preto nič nebráni v tom, aby si relevantné informácie, ktoré mu matka prípadne maloleté deti neposkytli získal, alebo zadovážil sám. Otec si môže zistiť informácie aj priamo od maloletých detí, nakoľko má s nimi nadštandardne širokú úpravu styku a má teda možnosť s nimi komunikovať o akýchkoľvek záležitostiach
týkajúcich sa maloletých detí. Otec žiada a aj žiadal, informačnú povinnosť zo strany matky, avšak nie v zmysle, aby otec o maloletých deťoch vedel viac, ale aby mohol zaťažovať a kontrolovať matku. Rozhodnutie o informačnej povinnosti matky zneužíva a vysvetľuje si ho po svojom, čím uráža dôstojnosť a úlohu matky. Takýmto správaním otec matku šikanuje a kompenzuje nenávisť voči matke. Súdne rozhodnutia zneužíva na to, aby neustále podával proti matke nové a bezdôvodné návrhy na súdne konania, ďalej bezdôvodné podnety matkinmu zamestnávateľovi, alebo orgánom činným v trestnom konaní.
2. Otcovi bol návrh spolu s prílohami doručený dňa 12.2.2020, ku ktorému sa v stanovenej lehote písomne vyjadril. Otec sa v plnom rozsahu pridržiava rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 21P/8/2018-191 zo dňa 15.5.2018 a rozsudku odvolacieho súdu, pričom zásadne trvá na svojom nároku a práve rodiča, ktorému neboli deti zverené. Preto žiadal návrh matky zamietnuť ako bezdôvodný s poukazom na § 24 ods. 5 Zákona o rodine. Otec považuje za absurdné využívať maloletých na komunikáciu otca o veciach týkajúcich sa výlučne rodičov, a to bez ohľadu na vek maloletých. Doterajším konaním matky maloletých je jasne preukázaný jej úmysel znevážiť postavenie role otca, ktorý prejavuje záujem o výchovu maloletých.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca, oboznámil sa so spismi Okresného súdu Trnava sp. zn. 21P/8/2018, sp. zn. 40P/53/2018, so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 9.3.2020, so správou Centra rodiny TENENET zo dňa 4.8.2020 a zistil nasledovný skutkový stav veci.
4. Matka v rámci svojho prednesu uviedla, že v priebehu mesiaca posiela otcovi SMS správy. Keď ide s deťmi k lekárovi, informuje ho vopred na kedy sú objednaní, po návšteve lekára informuje otca o výsledku vyšetrenia, aké lieky boli deťom predpísané, následne mu píše aj indikácie na čo všetko tieto lieky boli predpísané, tiež mu píše, ako sa deti cítili počas vyšetrenia u lekára. Naposledy otca informovala, že telefonicky kontaktovala lekára, pretože W. bol chorý, pričom chorý prišiel už od otca a otec o tejto chorobe vedel. Dokonca otcovi v dvoch prípadoch aj navrhla, aby išiel s deťmi k lekárovi on, napr. s W. k ortopédovi, čo ale otec odmietol keď zistil, že za vyšetrenie treba platiť. Pokiaľ ide o iné informácie, posiela mu správu napr. dokedy je otvorená družina, aby otec o tom vedel. Okrem týchto SMS správ, na konci mesiaca otcovi podáva ďalšie správy o tom, ako sa deti majú, o ich zdravotnom stave, pričom v tejto správe sa rozpíše už viac. Od rozhodnutia súdu, ktorým jej bola povinnosť informovať otca uložená, takýmto spôsobom postupuje každý mesiac. Otec sa s deťmi stretáva párny týždeň od utorka do stredy rána, následne v ten istý týždeň má deti od piatka poobede do pondelka rána, v nepárny týždeň má deti od štvrtka do piatka, pričom otec využíva styk s deťmi v celom rozsahu. Deti telefóny nemajú, preto s otcom v bežnom telefonickom kontakte nie sú, je s nimi v kontakte cez jej telefón, ako to bolo hlavne v januári keď mal otec Covid, tiež spolu volali, keď mali deti meniny. Otec vie, do ktorej školy deti chodia, vie kde majú zubného lekára, všeobecného lekára a aj to, že syn navštevuje ortopéda, prípadne to, kde dcéra chodí do základnej umeleckej školy. Túto informáciu má otec už od rozvodu, a o tom, že matka chodí so synom k ortopédovi, mal vedomosť ešte skôr. Otec má prístup aj na elektronickú žiacku knižku detí, takže si vie skontrolovať prospech detí v škole, rovnako ak je rodičovské združenie, termín jeho konania mu príde formou správy. Otec sa však rodičovských združení ani iných akcií v rámci školy nezúčastňuje. Otec neprejavuje záujem chodiť s deťmi k lekárovi. Otec má vedomosť aj o tom, ktoré krúžky deti navštevujú. Deti chodia stále do tej istej školy a to, kto je ich triednym učiteľom, si môže otec zistiť z edupage. Ak sú deti cez víkend u otca, matku neinformuje o tom v akom sú deti stave a toto vie matka skontrolovať až v pondelok, keď prídu zo školy. Matka nemá vedomosť ani od lekára, že by otec prejavil záujem a priamo u lekára by sa informoval na zdravotný stav detí, prípadne na postup liečby. Matka nemá vedomosť, či deti hovoria otcovi o svojich školských výsledkoch a o tom ako trávili svoj čas, s deťmi je však dosť často, tiež sú už vo veku, kedy sa s nimi o tomto otec môže porozprávať. Rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. 12P/55/2019 zo dňa 11.11.2019 bolo rodičom aj deťom uložené výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti rodičov aj detí podrobiť sa odbornému poradenstvu v rozsahu 20 hodín pre každého z rodičov a v rozsahu 10 hodín pre každé z detí, a to u akreditovaného subjektu Tenenet. Matka tam chodieva vždy s jedným dieťaťom na striedačku, boli tam asi 5 krát, otec tam chodí vždy sám, pričom má matka vedomosť od pracovníčky združenia, že sa mal otec vyjadriť tak, že chodiť tam s deťmi ani nebude a nebude sedenia deťom platiť, preto všetky tieto sedenia platí matka sama. Okrem toho, že otcovi matka zasiela správy o deťoch, v žiadnom inom kontakte nie sú. Otec má široko upravený styk s deťmi, má teda možnosť získať informácie, ktoré mu píšem do SMS správ priamo od detí. To, že otec je v tomto pasívny, je z jeho strany účelové a smerujúce
voči matke. Matka sa domáha zrušenia uloženej povinnosti informovať otca aj preto, aby otec nemohol podávať voči nej rôzne podnety a návrhy na súd len preto, že sa mu tieto informácie nezdajú dostatočné.
5. Otec v rámci svojho prednesu uviedol, že matka ho informuje pod tlakom súdu a rozhodnutia. Informuje ho SMS správou asi raz do mesiaca, v mailovej správe sa potom rozpíše viac a uvádza informácie ohľadom školy, čo jej v súdnom rozhodnutí uložené nebolo. Nemá ale všetky informácie ohľadne stravy, keď maloletý W. je tak trochu pri sebe, začal s ním cvičiť. Ak k nemu idú deti na prázdniny, nemajú kartičku poistenca. Otec písal matke cca 3-4 správy o tom, ako sa deti majú a čo jedli. Pokiaľ sú deti u neho, týchto sa spýta len to, ako sa mali v škole, čo jedli a či nie sú hladné a či sú zdraví, nepýta sa ich na to, čo robili s matkou, pretože to nepovažuje za potrebné. Rozprávajú sa hlavne o školských výsledkoch, ktoré dosahujú, aj ohľadom voľného času, ohľadom toho, čo robia na krúžkoch, prípadne čo robí W. na hádzanej. Otec potvrdil, že matka si plní povinnosť uloženú jej súdom pokiaľ ide o informačnú povinnosť voči nemu a mesačne mu posiela správy, informuje ho že boli u lekára, prípadne že deti užívajú lieky a aké. Tiež potvrdil, že má prístup do žiackej knižky detí, vie koho majú detí za lekára, vie o tom, že maloletá D. chodí do základnej umeleckej školy. Z edupage sa dozvie aj o tom, kedy je rodičovské združenie, na ktoré ale nechodí, aby sa nestretol s matkou detí, na školské výsledky detí sa chodí informovať a je v pravidelnom kontakte s triednymi učiteľkami, tiež aj s telocvikárom a s W. spolužiakmi. Tiež sa bol asi dvakrát informovať na zdravotný stav detí u lekára, ktorý tam nebol, pretože nemal ordinačné hodiny, keď sa ale telefonicky informuje u lekára, tieto informácie mu neboli poskytnuté, osobne sa nechodí pýtať k lekárovi, pretože nevidí dôvod, aby zaťažoval lekára. Otec disponuje telefónnym číslo na maloletú D. a toto číslo aj využíva približne dva roky. Čo sa týka Tenenetu, otec spoluprácu so spoločnosťou neodmieta, odmieta však platiť 30 eur za 50 minútové sedenia, nakoľko nemá dostatočne vysoký príjem. Otec v podstate súhlasil s tým, že matka si svoju informačnú povinnosť spĺňa, pridržiava sa však rozhodnutia prvostupňového súdu a krajského súdu, ktoré matke túto povinnosť uložili. Preto považuje návrh matky za bezdôvodný a žiadal, aby ho súd zamietol.
6. Procesný opatrovník súhlasil s návrhom a odporúčal mu vyhovieť, pretože aj z vyjadrenia otca vyplýva, že je schopný sa ohľadom detí informovať v škole aj u lekára, má upravený dostatočne široký styk s deťmi a vzhľadom na vek detí je možné sa prirodzene informovať aj priamo u detí vzájomným rozhovorom v jeho domácnosti.
7. Zo správy Centra rodiny TENENET o.z. súdu vyplýva, že s matkou maloletých detí bolo zrealizovaných 10 individuálnych sedení a s otcom 6 sedení. Matka uhradila 10 sedení, zvyšné mal hradiť otec, ktorý však uviedol, že platí výživné na deti a ak by platil aj tieto sedenia, nemal byť peniaze na iné výdavky pre deti. Matka bola pri sedeniach spolupracujúca a uviedla, že sa bude snažiť rešpektovať potreby detí smerom k otcovi. Otec si svoju povinnosť takisto plnil, chodil na osobné individuálne stretnutia, ale sám verbalizoval, že na základe svojich osobných skúseností nemá k psychológom dôveru. Otec bol takisto poučený, aby cez deti neriešil nedoriešené konflikty s matkou maloletých detí.
8. Podľa § 24 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
9. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
10. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
11. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
12. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
14. Pre riadnu ochranu záujmov dieťaťa je zásadne nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosti o záležitostiach dieťaťa, pretože zatajenie viacerých druhov informácií môže mať pre dieťa veľmi nepriaznivé následky (napríklad zatajenie zdravotných problémov, alergií, prekonaných chorôb). Preto by nemala byť táto vzájomná rodičovská povinnosť podceňovaná a v prípade, ak ju preferenčný rodič neplní dobrovoľne, mala by mu byť súdom uložená, pokiaľ sa jej úpravy druhý rodič domáha a nemá možnosť si informácie sám obstarať. Rodičia by sa mali zásadne dobrovoľne informovať o všetkých vážnejších zdravotných a výchovných problémoch, ktoré nastali v dobe, keď sa o dieťa oni osobne starali. Každý z nich by mal mať vedomosť o tom, ak dieťa ochorelo, akým spôsobom prebieha liečba, aké lieky užíva a kedy je potrebná kontrola zdravotného stavu. Pri nariaďovaní informačnej povinnosti súd zohľadňuje nielen povinnosť preferenčného rodiča, ale tiež skutočnosť, či bolo alebo nebolo zasiahnuté do výkonu rodičovských práv a povinností nepreferenčného rodiča. Rodičia aj po rozvode manželstva zostávajú zákonnými zástupcami svojich detí a zákonní zástupcovia sa môžu ohľadom detí informovať v škole, u lekára a pod., keď tieto informácie si každý z rodičov môže obstarať aj sám. Každý z rodičov ako zákonný zástupca má teda povinnosť spolupracovať so školou, prípadne s lekárom dieťaťa. Ako je z uvedeného zrejmé, cieľom informačnej povinnosť nie je napomáhať jednému z rodičov vyhýbať sa plneniu svojich rodičovských povinností tým, že so školou alebo s lekárom nebude spolupracovať a nebude sa ohľadom dieťaťa informovať, a navyše podávaním informácií, ktoré si zo zákona má možnosť obstarať aj sám, ešte aj zaťažovať druhého rodiča. Informačnú povinnosť teda možno uložiť len ohľadne tých informácií, ktoré nepreferenčný rodič nemá možnosť si obstarať sám.
15. Z vykonaného dokazovania v danej veci súd teda dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný. Ako aj sám otec potvrdil, matka si doposiaľ riadne a v určenom rozsahu svoju informačnú povinnosť voči nemu plnila. Čo však bolo pre rozhodnutie súdu dôležité, je vyjadrenie otca, v zmysle ktorého mal súd preukázané, že aj samotný otec využíva svoje právo na informácie ohľadom detí. Sám otec potvrdil, že je v kontakte s obomi triednymi učiteľmi detí, má prístup do elektronickej žiackej knižky oboch detí, je informovaný o konaní triednych rodičovských schôdzkach, má vedomosť ktorých lekárov deti navštevujú, vie ako trávia deti voľný čas prípadne čo robia na záujmových krúžkoch. To, že otec na rodičovské triedne schôdze nechodí, prípadne že sa nešiel osobne informovať k lekárovi o zdravotnom stave svojich detí, je len jeho rozhodnutím, ktoré sa nemôže pričítať k informačným povinnostiam matky, prípadne k ich nesplneniu, pretože je dôležité to, že otec túto možnosť má, a keď ju nevyužíva, je to čisto len jeho rozhodnutím. Je vedľajšie, či má otec tieto informácie priamo od učiteľov, lekárov, alebo od samotných detí, je podstatné, aby k týmto informáciám mal prístup a to, že na ich získanie musí vynaložiť určité „úsilie“, je prirodzené aj pre iných rodičov, preto nie je možné, aby naďalej trval na tom, aby mu ich matka v podstate v zhrnutej a pre neho v jednoduchej forme podávala. Z uvedeného dôvodu súd návrhu matky vyhovel.
16. Týmto rozsudkom súd v súlade s § 121 Civilného mimosporového poriadku zmenil vo výroku II. rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 21P/8/2018-191 zo dňa 15.5.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/59/2018-287 zo dňa 12.12.2018.
17. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď rozhodol vo výroku IV. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko
v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.