Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/13/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., IČO: 47 234 547, Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: J. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, L.., o zaplatenie sumy 2.473,67 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.813,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.093,20 eura od 19.06.2018 do 12.09.2018, zo sumy 2.943,20 eura od 13.09.2018 do 19.10.2018, zo sumy 2.793,20 eura od 20.10.2018 do 19.11.2018, zo sumy 2.643,20 eura od 20.11.2018 do 25.10.2019, zo sumy 2.543,20 eura od 26.10.2019 do 26.11.2019, zo sumy 2.443,20 eura od 27.11.2019 do 18.12.2019, zo sumy 2.343,20 eura od 19.12.2019 do 27.01.2020, zo sumy 2.243,20 eura od 28.01.2020 do 26.02.2020, zo sumy 2.143,20 eura od 27.02.2020 do 30.03.2020, zo sumy 2.043,20 eura od 31.03.2020 do 29.04.2020, zo sumy 1.993,20 eura od 30.04.2020 do 02.06.2020, zo sumy 1.893,20 eura od 03.06.2020 do 21.09.2020, zo sumy 1.873,20 eura od 22.09.2020 do 09.10.2020, zo sumy 1.853,20 eura od 10.10.2020 do 12.11.2020, zo sumy 1.833,20 eura od 13.11.2020 do 17.12.2020, zo sumy 1.813,20 eura od 18.12.2020 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 70,- eur splatných vždy do 25. dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.02.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.473,67 eura spolu s úrokmi z dlžnej

úverovej istiny vo výške 23,76 % ročne zo sumy 3.397,91 eura od 19.06.2018 do 19.11.2018, zo sumy 3.303,67 eura od 20.11.2018 do 25.10.2019, zo sumy 3.203,67 eura od 26.10.2019 do 26.11.2019, zo sumy 3.103.67 eura od 27.11.2019 do 18.12.2019, zo sumy 3.003,67 eura od 19.12.2019 do 27.01.2020, zo sumy 2.903,67 eura od 28.01.2020 do 26.02.2020, zo sumy 2.803,67 eura od 27.02.2020 do 30.03.2020, zo sumy 2.703,67 eura od 31.03.2020 do 29.04.2020, zo sumy 2.653,67 eura od 30.04.2020 do 02.06.2020, zo sumy 2.553,67 eura od 03.06.2020 do 21.09.2020, zo sumy 2.533,67 eura od 22.09.2020 do 09.10.2020, zo sumy 2.513,67 eura od 10.10.2020 do 12.11.2020, zo sumy 2.493,67 eura od 13.11.2020 do 17.12.2020, zo sumy 2.473,67 eura od 18.12.2020 do zaplatenia, a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.753,67 eura od 19.06.2018 do12.09.2018, zo sumy 3.603,67 eura od 13.09.2018 do 19.10.2018, zo sumy 3.453,67 eura od 20.10.2018 do 19.11.2018, zo sumy 3.303,67 eura od 20.11.2018 do 25.10.2019, zo sumy 3.203,67 eura od 26.10.2019 do 26.11.2019, zo sumy 3.103,67 eura od 27.11.2019 do 18.12.2019, zo sumy 3.003,67 eura od 19.12.2019 do 27.01.2020, zo sumy 2.903,67 eura od 28.01.2020 do 26.02.2020, zo sumy 2.803,67 eura od 27.02.2020 do 30.03.2020, zo sumy 2.703,67 eura od 31.03.2020 do 29.04.2020, zo sumy 2.653,67 eura od 30.04.2020 do 02.06.2020, zo sumy 2.553,67 eura od 03.06.2020 do 21.09.2020, zo sumy 2.533,67 eura od 22.09.2020 do 09.10.2020, zo sumy 2.513,67 eura od 10.10.2020 do 12.11.2020, zo sumy 2.493,67 eura od 13.11.2020 do 17.12.2020, zo sumy 2.473,67 eura od 18.12.2020 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.07.2017 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Z bodu 1.1. časti 2. úverovej zmluvy vyplýva, že úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 27,48 % ročne. Následne však došlo k zníženiu úrokových sadzieb, v dôsledku čoho bola aj žalovanému znížená úroková sadzba na 23,76 % ročne. O tejto skutočnosti bol žalovaný riadne informovaný v pravidelnom mesačnom výpise z úverového účtu. Podľa bodu 3.1. časti 2. Úverovej zmluvy bol žalovaný oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru a/alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený žalovaným alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológií. Žalovaný takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 3.450,05 eura tak, že sumu 3.435,05 eura žalovaný čerpal výbermi hotovosti z bankomatov a platbami na vybraných obchodných miestach a sumu 15,- eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Uvedené skutočnosti potvrdzuje Výpis z úverového účtu žalovaného a Potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov. Podľa bodu 2.1. časti 3. Úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s bankou nedohodol inak. Banka splátku použije na úhradu splatných záväzkov klienta. Pri výpočte úrokov z úveru vychádza banka z roku s 365 dňami (v prípade prestupného roku s 366 dňami) a zo skutočného počtu dní. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi do dnešného dňa len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 1.621,85 eura, čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovaného. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 18.06.2018 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi k dnešnému dňu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 2.473,67 eura (z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,76 % ročne a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne. Žalobca v prílohe predkladá výpis z úverového účtu žalovaného, z ktorého sú zrejmé dátumy splatnosti a výška predpísaných splátok, ako aj všetky pohyby na úverovom účte žalovaného, t.j. kedy a v akej výške poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky a zároveň kedy a v akej výške žalovaný splácal poskytnutý úver.

3. Ako dôkazy žalobca predložil výpis z obchodného registra, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb zo dňa 18.07.2017, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Osobný dotazník zo dňa 18.07.2017, kópiu občianskeho preukazu, Potvrdenie o odfinancovaní

peňažných prostriedkov, výpis z úverového účtu žalovaného, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18.06.2018, kópiu doručenky, Potvrdenie o prijatí splátok.

4. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená, k tejto sa písomne nevyjadril, na pojednávaní požiadal o možnosť plnenia v splátkach v najnižšej možnej výške.

5. Podľa článku 17 ods. 1 písm. b.) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Rady (ES) č.1215/2012“), vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania, alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5 ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.

6. Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č.1215/2012, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

7. Podľa článku 62 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č.1215/2012, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

8. Podľa článku 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „nariadenie Rady (ES) č.593/2008“), bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

9. Z dôvodu, že žalobca má sídlo na území Francúzskej republiky a žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky, a teda ide o konanie s cudzím prvkom, musel súd skôr, ako začal konať vo veci samej, vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a následne otázku, aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie uplatneného nároku žalobcu. Keďže ide o občianskoprávnu vec, pričom konanie bolo začaté podaním žaloby na tunajší súd dňa 17.02.2021, právomoc súdu sa spravuje Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, pričom v zmysle vyššie citovaného článku 17 ods. 1 písm. b), článku 18 ods. 2 v spojení s článkom 62 ods. 1 nariadenia súd ustálil, že súdy SR majú právomoc na konanie v predmetnej veci, keď zároveň tunajší súd je vzhľadom na bydlisko žalovaného miestne príslušným súdom na konanie. Rozhodným právom v prejednávanej veci je s poukazom na čl. 6 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č.593/2008 právo Slovenskej republiky.

10. Podľa (ďalej len „“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

11. Podľa , súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, ako aj výsledkami elektronickej lustrácie žalovaného v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, výpisom zo živnostenského registra a výsluchom žalovaného ( ), keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, pričom súd zistil nasledovný skutkový stav:

13. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 18.07.2017 Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi revolvingový úver s výškou úverového rámca

5.000,- eur a aktuálnou výškou úverového rámca 600,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 27,48% ročne a RPMN bola dojednaná vo výške 43,36%. Splátky boli splatné 10. deň v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru. Žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru ku dňu 18.06.2018. Žalovaný z poskytnutého úveru čerpal, vychádzajúc z Potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov, celkom sumu 3.435,05 eura. Žalovaný na zmluvu zaplatil, vychádzajúc z Potvrdenia o prijatí splátok, celkom sumu 1.621,85 eura, z toho do predčasného zosplatnenia úveru uhradil sumu 341,85 eura a po predčasnom zosplatnení uhradil sumu 1.280,- eur.

14. Podľa (ďalej len „“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

15. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa , za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

18. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

19. Podľa § 2 písm. d), g), h), i) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

20. Podľa , , , ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

22. Podľa a , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2)

23. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

24. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

25. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení ( a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru ( , ), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod ( ) a zároveň žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

28. Zmluva o spotrebiteľskom úvere má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 ZoSÚ, a preto musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) termín konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru. Zmyslom uvedeného ustanovenia je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza výška mesačnej splátky spôsobom „min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur“, ktorú výšku splátky súd považoval za neurčitú. Rovnako v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a síce údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Súd mal za to, že pri výpočte celkovej čiastky k zaplateniu sa malo správne vychádzať zo splátky vrátane poplatku za poistenie, keďže bez poistenia nebolo možné zmluvu uzavrieť (viď Časť 3. zmluvy, v zmysle ktorého dlžník podpisom zmluvy vyjadruje automaticky aj súhlas s poistením), a preto mali byť poplatky za poistenie zahrnuté do celkovej čiastky (viď. § 2 ods. 1 písm. h) a g) ZoSÚ), a keďže sa tak nestalo, nie je možné považovať údaj o celkovej čiastke za v zmluve uvedený. Naviac, suma 725,89 eura uvedená v rámci „Dodatočných predpokladov pre výpočet RPMN“ ani nezodpovedá súčtu 12-tich splátok vo výške 57,75 eura a poplatkov za kreditnú kartu 2,99 eura, t.j. sume 728,88 eura (12 x 60,74 eura (57,75 + 2,99)), za predpokladu čerpania úveru vo výške 600,- eur a riadneho splácania v 12-tich mesačných splátkach, takže ani tento údaj nie je správny. Ďalej súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) riadne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov, keď pri výpočte tohto údaju sa rovnako ako pri výpočte celkovej čiastky k zaplateniu nevychádzalo z výšky splátky vrátane poplatku za poistenie (viď. § 2 ods. 1 písm. i) a g) ZoSÚ), napriek tomu, že poistenie nebolo individuálne dojednané, pričom žalovaný nemal možnosť uzavrieť zmluvu bez poistenia (viď Časť 3. zmluvy, v zmysle ktorého dlžník podpisom zmluvy vyjadruje automaticky aj súhlas s poistením). Keďže pri výpočte RPMN sa nevychádzalo zo splátky vrátane poistenia, znamená to, že v zmluve bola uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (správny údaj by bol vyšší). V zmluve ďalej chýba obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a to adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V časti 3. článku 11. zmluvy sa uvádza, že klient si môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť na adrese sídla Banky, čo však nemožno považovať za údaj o adrese v zmysle citovaného ustanovenia ZoSÚ. Termín „na adrese sídla Banky“ je zmätočný a neurčitý, keďže ako „Banka“ je v zmysle úvodného ustanovenia zmluvy o zmluvných stranách uvedená tak zahraničná banka, ako aj pobočka zahraničnej banky, a preto nie je zrejmé, ktorá z dvoch adries platí pre reklamácie a sťažnosti. Vzhľadom na uvedené nemožno považovať za dodržané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ.

29. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za poistenie a poplatkov za kreditnú kartu, ani iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. K poplatkom za poistenie (na ktoré žalobca nemá nárok z dôvodu bezpoplatkovosti úveru) súd ešte uvádza, že v zmluve o úvere v časti, ktorá ani nebola individuálne dojednaná, sa ani neuvádza, že žalovaný prejavuje vôľu uzavrieť poistnú zmluvu, pričom túto má uzavrieť len samotným podpisom zmluvy o úvere, čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto ani nemožno mať za preukázané platné uzavretie poistnej zmluvy. Keďže žalovaný čerpal úver vo výške 3.435,05 eura a na tento zaplatil celkom sumu 1.621,85 eura, súd mu vo výroku I. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 1.813,20 eura a vo zvyšnej časti žalobu vo výroku II. ako nedôvodnú zamietol.

30. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. -91 zo dňa 05.03.2019, keď v prípade obdobnej zmluvy o revolvingovom úvere odvolací súd považoval úver rovnako za bezúročný a bez poplatkov. Súd dodáva, že na vyššie uvedenom závere súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nič nemení skutočnosť, že išlo o revolvingový úver, keďže aj v takom prípade zákon trvá na uvedení všetkých náležitostí v zmysle ZoSÚ. V tejto súvislosti súd odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. -84 zo dňa 28.11.2018, v ktorom odvolací súd uzavrel, že z ustanovenia nemožno vyvodiť, že by ustanovenie nebolo treba vzťahovať na revolvingový úver.

31. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 19.06.2018, keďže ku dňu 18.06.2018 došlo k mimoriadnemu zosplateniu úveru, čo nebolo medzi stranami sporné. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 19.06.2018, t.j. vo výške 5% ročne (5 + 0,00%), a to do zaplatenia. Bolo však potrebné prihliadnuť na plnenia žalovaného po mimoriadnom zosplatnení dňa 19.06.2018, keď následne uhradil na zmluvu dňa 12.09.2018 sumu 150,- eur, dňa 19.10.2018 sumu 150,- eur, dňa 19.11.2018 sumu 150,- eur, dňa 25.10.2019 sumu 100,- eur, dňa 26.11.2019 sumu 100,- eur, dňa 18.12.2019 sumu 100,- eur, dňa 27.01.2020 sumu 100,- eur, dňa 26.02.2020 sumu 100,- eur, dňa 30.03.2020 sumu 100,- eur, dňa 29.04.2020 sumu 50,- eur, dňa 02.06.2020 sumu 100,- eur, dňa 21.09.2020 sumu 20,- eur, dňa 09.10.2020 sumu 20,- eur, dňa 12.11.2020 sumu 20,- eur, dňa 17.12.2020 sumu 20,- eur. Ku dňu mimoriadneho zosplatnenia bol žalovaný v omeškaní so sumou 3.093,20 eura (3.435,05 eura - 341,85 eura), z ktorej sumy súd vychádzal pri priznaní úroku z omeškania, pričom prihliadal na vyššie uvedené úhrady po mimoriadnom zosplatnení v celkovej výške 1.280,- eur, a teda východzia suma sa postupne znižovala podľa jednotlivých úhrad a následne súd priznal úrok z omeškania zo sumy 1.813,20 eura od 18.12.2020 do zaplatenia.

32. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za dôvodnú len v časti o zaplatenie sumy 1.813,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z jednotlivých súm uvedených vo výroku, a preto jej vo výroku I. rozsudku vyhovel a vo zvyšku žalobu vo výroku II. zamietol.

33. Podľa až 4 , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. (4)

34. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného a sociálnej situácii žalovaného preukázanej z výsledku elektronickej lustrácie žalovaného v Registri obyvateľov a Sociálnej poisťovni, ako aj výsluchom žalovaného (čistý príjem žalovaného cca 1.000,- eur mesačne; dlh na zdravotnom poistení vo výške 650,- eur; vyživovacia povinnosť k dvom maloletým deťom, ktorých matka je na rodičovskej dovolenke) mal súd za to, že je dôvodné povoliť žalovanému splácanie dlhu v splátkach po 70,- eur mesačne so splatnosťou do 25. dňa v mesiaci s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátky bude dlh zo strany žalovaného uhradený žalobcovi v primeranom čase (v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia), pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovaného s plnením čo i len jednej splátky.

35. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

36. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

37. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

38. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , keď žalobcovi bola z uplatnenej istiny 2.473,67 eura s príslušenstvom priznaná suma 1.813,20 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 73% a hrubý úspech žalovaného 27%, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 46% (73 - 27). To v konečnom dôsledku znamená nárok

žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 46% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku, keď v konaní neboli tvrdené a súd sám nezistil dôvody pre uplatnenie . O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ), avšak odvolanie podané žalovaným by bolo právne neúčinné, pretože sa práva podať odvolanie vzdal do zápisnice po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().