Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/1110/2015

Opravné uznesenie

U. súd Malacky, sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, ktorá koná na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočky zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpená usadenou euroadvokátkou JUDr. Helenou Strachotovou, AK so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovanej: C., o zaplatenie sumy 8.091,62 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd o p r a v u j e rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 23.03.2021 č.k. -196 zo dňa 23.03.2021 nasledovne:

Prvý výrok rozsudku má správne znieť: „Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 6.586,06 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5.534,16 Eur od 13.10.2014 do zaplatenia a s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.051,90 Eur od 23.10.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Percentuálne vyjadrenie rozsahu nároku na náhradu trov konania priznaného žalobcovi v treťom výroku rozsudku ma správne znieť: „62,78 %“.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 23.03.2021 č. k. -196 v prvom odseku výrokovej časti rozsudku uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 6.652,77 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.543,16 Eur od 13.10.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.109,61 Eur od 23.10.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, v druhom odseku výrokovej časti vo zvyšku žalobu zamietol a v treťom odseku výrokovej časti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64,44 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Podľa súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

3. Súd zistil, že v prvom výroku rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti pri vyčíslení celkovej sumy priznanej súdom žalobcovi a taktiež k chybe v sumách, ktoré tvorili celkovú priznanú sumu. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, súd vyhodnotil obe spotrebiteľské zmluvy za bezúročné a bezpoplatkové, pričom správne vyčíslil sumy, ktoré má žalovaná z oboch zmlúv zaplatiť a to sumu 5.534,16 Eur (7.000,- Eur

- uhradená čiastka 1.456,84 Eur) a sumu 1.051,90 Eur (1.340,- Eur - 288,10 Eur). V rozpore s tým však súd vo výroku rozsudku uviedol chybou v počítaní a písaní nesprávne sumu 5.543,16 Eur a sumu 1.109,61 Eur a na základe toho aj nesprávne vyčíslenú výslednú sumu 6.652,77 Eur, na zaplatenie ktorej zaviazal žalovanú.

4. V treťom výroku rozsudku, na základe nesprávneho prvého výroku, došlo potom k zrejmej nesprávnosti pri percentuálnom vyjadrení rozsahu nároku žalobcu na náhradu trov konania. Vo výroku uvedený rozsah 64,44% je potom v rozpore s odôvodnením rozsudku a prvým výrokom, ktorý súd opravil týmto opravným uznesením. Percentuálne vyjadrenie rozsahu nároku na náhradu trov konania priznaného žalobcovi v treťom výroku rozsudku má preto správne znieť: 62,78 %.

5. Súd v spojitosti so zrejmými nesprávnosťami spomenutými v prechádzajúcich dvoch odsekoch poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -30 zo dňa 24.7.2014, v ktorom sa (okrem iného) uvádza: „Rozhodovaciu činnosť ako autoritatívny prejav (verejnomocenskej) vôle vykonávajú vždy príslušní nositelia verejnomocenských funkcií, ktorými sú vždy a bez výnimky ľudia. V prípade rozhodovacej činnosti súdov sú týmito nositeľmi sudcovia a v rozsahu ustanovenom zákonmi aj iní zamestnanci súdov ( ). Proces „vynášania rozhodnutia“ súdu ako verejnomocenského aktu tak - v súlade s podstatou každého ľudského rozhodovania - pozostáva z dvoch fáz: vytvorenia určitej vôle vo vnútornom fóre sudcu, resp. iného zamestnanca súdu, a jej následného prejavenia (komunikovania) navonok adresátom príslušného verejnomocenského aktu. Len navonok prejavená verejnomocenská vôľa je totiž poznateľná jej adresátom. Právo zaručené v sa totiž nenapĺňa už vtedy, keď je s ním v súlade vytvorená vôľa v internom fóre sudcu, resp. iného rozhodujúceho zamestnanca, ale až vtedy, ak je táto vôľa verne a riadne manifestovaná (prejavená) navonok. Prirodzene, vôľa („rozhodnutie“) skutočne vytvorená v internom fóre sa môže z najrôznejších dôvodov odlišovať od toho, čo bolo navonok manifestované (prejavené). Tieto dôvody môžu spočívať v subjektívnych vlastnostiach prejavujúcej osoby (nesprávne vyjadrovanie, nedostatočná schopnosť správne štylizovať alebo momentálne zlyhania v podobe omylu, prerieknutia, preklepu) alebo objektívnych okolnostiach (nejednoznačnosť jazyka, zlyhanie komunikačného média a pod.). Keďže len navonok prejavená vôľa je spoznateľná účastníkom konania, je pochopiteľné, že títo sa oboznamujú a vychádzajú predovšetkým z prejavenej verejnomocenskej vôle, pričom zároveň môžu predpokladať, že tento prejav vyjadruje skutočnú vôľu orgánu, ktorý ho vydal. Pretože skutočná vôľa vytvorená v internom fóre sudcu alebo zamestnanca súdu zostáva účastníkom nepoznateľná, zodpovedá aj požiadavke právnej istoty a z nej vyplývajúcej požiadavke zásadnej nezmeniteľnosti (právoplatných) súdnych rozhodnutí, aby nebolo možné raz prejavenú vôľu kedykoľvek dodatočne meniť s odôvodnením, že nezodpovedá tej skutočnej, interne vytvorenej vôli. Princíp právnej istoty založenej právoplatnými súdnymi rozhodnutiami vyplýva podľa judikatúry ústavného súdu tiež z (porov. naposledy napr. ). Ide tu teda o jeden z ďalších prejavov konfliktu medzi viacerými ústavnými právami, ktoré možno vyvodiť z ustanovenia . Výrazom snahy o vyváženie práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy na jednej strane a práva na právnu istotu založenú síce (objektívne) nesprávne prejaveným, ale predsa právoplatným súdnym rozhodnutím, je okrem iného aj ustanovenie . Toto ustanovenie umožňuje súdu, ktorý rozhodnutie vydal, opraviť v ňom aj bez návrhu „chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti“. Kým pojmy „chyby v písaní“, resp. „chyby v počítaní“ sú pomerne jednoznačné, je pojem „iná zrejmá nesprávnosť“ relatívne neurčitým pojmom. Už vzhľadom na systematickú úpravu nápravy inej zrejmej nesprávnosti spolu s chybami v písaní a počítaní je zrejmé, že na jednej strane môže ísť len o také chyby, ktoré sú podobného druhu ako chyba v písaní alebo počítaní, na druhej strane musí ísť svojím obsahom o iné než pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku došlo okamžitým zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila na vyhlásení alebo vyhotovení rozhodnutia (porov. Rc 37/1969). Za zrejmú nesprávnosť v zmysle tak treba považovať rozpor medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle. Musí ísť o chybu súdu, nie účastníkov konania (súd preto nemôže postupom podľa odstraňovať nedostatky podaní účastníkov, ktoré zapríčinili nesprávnosť rozsudku; porov. aj ). Z ustanovenia jednoznačne vyplýva, že oprava sa môže týkať aj výroku rozhodnutia.“

6. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd opravil zrejmé nesprávnosti obsiahnuté v prvom a treťom výroku rozsudku tak, aby boli tieto výroky súladné s odôvodnením rozsudku. Do výroku opravného uznesenia týkajúceho sa zrejmých nesprávnosti vo vyčíslení priznaných súm pre jednoznačnosť znenia súd uviedol celý prvý výrok rozsudku tak, ako má správne znieť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( a contrario ).