Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sa/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu: R. V., F. V., R. XXXX/X, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Bratislava, Špitálska 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. 01. 2019, č. UPS/ US6/SSVODPPKPC2/SOC/2019/2030, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 28. 01. 2019 č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2019/2030 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím zo dňa 28. 01. 2019 č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2019/2030 žalovaný podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej iba ÚPSVaR) Košice, zo dňa 12. 11. 2019 č. KE1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2018/141204-4, ktorým podľa o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu) nebolo vyhovené žiadosti žalobcu, podanej dňa 17. 09. 2018 a nebol mu priznaný peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podkladom pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bol komplexný posudok ÚPSVaR Košice zo dňa 29. 10. 2018, č. KE0/RPČ/ SOC/2018/141235, č. z. 2018/811126, v ktorom bola miera funkčnej poruchy žalobcu stanovená na 80% podľa časti XIII.B.3.e) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu s tým, že žalobca je v zmysle § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej iba ŤZP), avšak nie je odkázaný na sprievodcu, pričom termín opätovného posúdenia zdravotného stavu nebol stanovený. Sociálne dôsledky ŤZP v komplexnom posudku správny orgán prvého stupňa nenavrhol kompenzovať peňažným príspevkom, nakoľko žalobca podľa § 14 ods. 6 písm. a), b) a c) citovaného zákona nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Zároveň uviedol, že na základe žalobcom podaného odvolania, posudkový lekár ústredia po preskúmaní zdravotnej dokumentácie vydal dňa 14. 01. 2019 lekársky posudok č. UPS/ US6/SSVODPPKPC2/SOC/2019/2425 a následne žalovaný dňa 22. 01. 2019 vydal komplexný posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2019/2425, podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobcu je 80 % podľa prílohy č. 3, časti XIII.B.3.e) pre malígny tumor močového mechúra. Posudkový lekár sa priklonil k hornej hranici percentuálneho rozpätia vzhľadom na základnú diagnózu, urologický a onkologický nález a štádium ochorenia. Konštatoval, že posudzovaný sa lieči aj pre relatívnu inkontinenciu moču stresovú III. stupňa, s mierou funkčnej poruchy 50% (časť XIII.B.4.a), pre stav po obojstrannej

implantácii totálnej endoprotézy bedrových kĺbov s mierou funkčnej poruchy 50% (časť XII.B.B.2.18.b), pre schizoafektívnu poruchu s mierou funkčnej poruchy 30% (časť IV.6.b), pre poruchy krvného tlaku 2. stupňa s mierou funkčnej poruchy 30% (časť VIII.A.8.b), pre obmedzenie pohyblivosti kolenných kĺbov obojstranne ľahkého stupňa s mierou funkčnej poruchy 20% (časť XII.B.B.2.27.a)2) a poruchy chrbtice s ľahkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice s mierou funkčnej poruchy 10% (časť XII.A.1.a). Poukázal zároveň na to, že žalobca sa považuje za fyzickú osobu s ŤZP, avšak nie je odkázaný na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu nebol stanovený. Posudkový lekár ústredia v lekárskom posudku uviedol, že posudzovaný je liečený pre neoperabilný zhubný nádor močového mechúra po onkologickej liečbe, pre inkontinenciu moču III. stupňa. a je po obojstrannej náhrade bedrových kĺbov. Lieči sa tiež pre posudkovo nevýznamnú schizoafektívnu poruchu, pre vysoký krvný tlak, pre ľahký stupeň obmedzenej pohyblivosti oboch kolenných kĺbov a pre ľahký stupeň ochorenia chrbtice. Po preštudovaní všetkých doložených lekárskych správ nemá inkontinenciu stolice, ani žiadne dokumentované ochorenie análnych zvieračov. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zároveň uviedol, že zamestnancami ústredia bola dňa 19. 12. 2018 vykonaná sociálna posudková činnosť, pri ktorej bolo zistené, že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku, žije v 4- izbovom byte na 3. poschodí v spoločnej domácnosti s manželkou, je v dispenzárnej starostlivosti a liečbe urológa, psychiatra a interného lekára, je mobilný, pohybuje sa samostatne, pri chôdzi nepoužíva žiadne kompenzačné pomôcky, postaví sa, posadí sa a po schodoch prejde bez pomoci, orientačnú schopnosť obmedzenú nemá. Pri sociálnej posudkovej činnosti žalobca uviedol, že absolvoval operáciu bedrových kĺbov, v obličke má zavedenú hadičku, trpí častým únikom moču a nedokáže udržať moč. Je plienkovaný z dôvodu neudržania moču sa verejnými hromadnými prostriedkami neprepravuje. Zároveň uviedol, že osobné motorové vozidlo nevlastní, prepravuje sa vozidlom, ktoré si požičiava od dcéry. Venuje sa samostatnej zárobkovej činnosti od roku 2005, internetovému obchodu, má chránenú dielňu, pre Dopravný podnik mesta Košice likviduje odpad. Prácu vykonáva v Košiciach. Okrem návštevy zdravotníckych zariadení sa prepravuje za prácou a povinnosťami s tým spojenými, na úradné záležitosti, nákupy a rodinné záležitosti. Frekvencia využívania motorového vozidla je každý deň. Citujúc ustanovenia § 14 ods. 6 a § 34 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu žalovaný konštatoval, že kompenzácia formou peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla sa v komplexom posudku nenavrhuje, preto žalobca nespĺňa základnú podmienku citovaného zákona, keďže nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a preto nie je možné mu priznať peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. K námietke žalobcu, obsiahnutej v podanom odvolaní žalovaný uviedol, že v zmysle citovaného zákona hodnotenia a posudzovanie zdravotného stavu, určovanie miery funkčnej poruchy, ako aj posudzovanie odkázanosti na požadovanú formu kompenzácie spadá výlučne do kompetencie posudkového lekára príslušného správneho orgánu, pričom komplexný posudok na účely kompenzácie príslušný úrad vypracúva na základe lekárskeho posudku a na základe posudkového záveru, ktorý je výsledkom sociálnej posudkovej činnosti, ako tomu bolo aj v danom prípade.

3. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 13. 03. 2019 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pre nedostatočné zistenie skutkového stavu a rozpor skutkového stavu vzatého orgánom verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia s administratívnymi spismi a z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Namietal aj rozpor napadnutého rozhodnutia s dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

4. Žalobca v žalobe uviedol, že proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal dňa 30. 11. 2018 odvolanie, v ktorom vyjadril svoj nesúhlas s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa s poukazom predovšetkým na to, že následkom základného ochorenia - zhubného nádoru močového mechúra po jeho ožarovaní a potrebe častých kontrolných cytoskopií trpí okrem iného aj trvalou inkontinenciou moču III. stupňa podľa diagnózy MKCH10 U99.2., čo je stav, kedy nie je schopný udržať moč pre ťažkú poruchu zvieračov. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na to, že pri sebe lepšej starostlivosti o hygienu pri dlhšom pobyte mimo domácnosti a nemožnosti si vymeniť príslušné zdravotnícke pomôcky sa nevyhne nepríjemnému zápachu, čo je dôvodom, že verejnú dopravu nevyužíva. Nesúhlasil s výkladom pojmu, uvedeného v § 14 ods. 6 písm. c) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu zo strany vo veci konajúcich správnych orgánov, kedy ťažkú poruchu zvieračov si vysvetľujú ako poškodeniu análnych zvieračov a zvieračov močového mechúra. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v

Trenčíne sp. zn. zo dňa 12. 08. 2018, z ktorého okrem iného vyplýva, že aj použitie plurálu pri pojme zvierač nezakladá takýto výklad citovaného ustanovenia, pretože aj pri inkontinencii moču sa jedná o ťažkú poruchu zvieračov, keďže udržanie moču nie je otázkou jedného zvierača ale dvoch, a to vnútorného a vonkajšieho. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí ani v posudku nevysporiadal s týmito námietkami obsiahnutými v podanom odvolaní, u ktorých iba uviedol, že v zmysle právnych predpisov je posudzovanie zdravotného stavu, určovanie miery funkčnej poruchy, ako aj posudzovanie odkázanosti na požadovanú formu kompenzácie v kompetencii posudkového lekára. Zdôraznil, že závery posudkového lekára a následne aj rozhodnutie správneho orgánu nemôžu byť iba formálne, arbitrárne, ale musia byť riadne odôvodnené a keďže žalovaný sa s touto jeho námietkou v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Týmto postupom vo veci konajúcich správnych orgánov boli porušené jeho práva garantované mu dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol pre slovenskú republiku platnosť 25. 06. 2010 zverejnením v Zbierke a to konkrétne v čl. 20, týkajúceho sa osobnej mobility.

5. V písomnom vyjadrení zo dňa 18. 06. 2019 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Zhodne ako v napadnutom rozhodnutí opísal zistený skutkový stav veci a zopakoval aj právnu argumentáciu tak, ako bola uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre navrhnutie požadovaného peňažného príspevku je predovšetkým odbornou medicínskou otázkou, ktorú je oprávnený zodpovedať iba posudkový lekár príslušného orgánu. Poukázal na vyjadrenie posudkového lekára žalovaného, MUDr. M. E., atestovaného neurochirurga s 23-ročnou praxou v odbore, s atestáciou v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo a zároveň aj súdneho znalca, zapísaného v zozname znalcov vedenom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, v ktorom v tejto veci dostatočne zreteľne, faktograficky odôvodňuje zhodnotenie zdravotného stavu žalobcu a v jednotlivých bodoch vyvracia žalobné námietky právneho zástupcu žalobcu. Zastáva názor, že lekársky posudok žalovaného spĺňa všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, vysporadúva sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a je preto rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Konštatoval, že žalobca laicky posudzuje medicínske závery vyplývajúce z jednotlivých lekárskych správ vo vzťahu k uplatnenému nároku a hodnotí závery posudkového lekára žalovaného ako rozporné s lekárskymi nálezmi špecialistov, pričom k tomuto záveru, ako vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nemá žiadnu právomoc ani jednotlivý ošetrujúci lekár. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle ústavných princípov pod ustálenou rozhodovacou praxou je nutné chápať aj doterajšiu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako odvolacieho súdu vykonávanú podľa piatej časti , pričom právne závery uvádzané v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 06. 2012 sp. zn. poukazujú na to, že podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomoci príslušných posudkových lekárov, ktorí posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom - v danom prípade nároku na kúpu osobného motorového vozidla. V tejto súvislosti poukázal aj na ďalší rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 11. 2017 sp. zn. , z obsahu ktorého vyplýva, že záver neurológa nie je dôvodom pre priznanie predmetného príspevku, nakoľko posudzovanie zdravotného stavu je zverené posudkovým lekárom úradu a žalovaného a nie ošetrujúcemu lekárovi. Návrh žalobcu na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom z odboru urológie žalovaný nepovažoval za opodstatnený, pretože správny súd je v predmetnej veci viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a nemôže sám vykonať dokazovanie a preskúmava iba, či také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré bolo vydané na základe zákonom povolenej správnej úvahy - diskrečnej právomoci a nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. V takomto type konania sa dokazovanie vykonáva iba v obmedzenom rozsahu. K námietke žalobcu, že postupom žalovaného bol porušený dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím žalovaný uviedol, že žalobca v tejto súvislosti neuviedol na základe akých skutočností dospel k takémuto záveru. Ako prílohu vyjadrenia pripojil stanovisko posudkového lekára MUDr. M. E., zo dňa 06. 06. 2019 z obsahu ktorého vyplýva, že posudzovaný je liečený pre neoperabilný zhubný nádor močového mechúra po onkologickej liečbe, pre inkontinenciu moču III. stupňa, je po obojstrannej náhrade bedrových kĺbov. Lieči sa tiež pre posudkovo nevýznamnú schizoafektívnu poruchu, vysoký krvný tlak, ľahký stupeň obmedzenej pohyblivosti oboch kolenných kĺbov a ľahký stupeň ochorenia chrbtice. Po preštudovaní doložených lekárskych správ nemá inkontinenciu stolice, ani žiadne dokumentované ochorenie análnych zvieračov. Vzhľadom na

uvedené vychádzajúc z ustanovenia § 14 ods. 6 písm. a), b), c) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu žalobca nespĺňa kritéria § 14 ods. 10 písm. a) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nakoľko nie je fyzickou osobou s ŤZP, ktorá je zaradená do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu, alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba. Inkontinencia moču III. stupňa nie je považovaná za ťažkú poruchu zvieračov, čím je myslené, že nemá poruchu análneho zvierača, stolicu udrží, má iba inkontinenciu moču, čo mu pri používaní pomôcok hradených zo zdravotného poistenia pri zachovaní jeho prirodzenej dôstojnosti umožňuje na rovnakom základe používať prostriedky verejnej hromadnej dopravy. Vzhľadom na uvedené nespĺňa kritéria priznania kompenzačného príspevku na prevádzku osobného motorového vozidla. Nie je pravdou, že na vyhovenie jeho žiadosti, resp. že pre priznanie predmetného nároku stačí porucha jedného zvierača, pretože ťažkou poruchou zvieračov, už použitím množného čísla v zákonnej formulácii sa myslí ťažká porucha oboch zvieračov, močového aj análneho súčasne. Posudok považuje za komplexný a dostatočný.

6. V replike zo dňa 24. 09. 2019 žalobca zotrval na svojej argumentácii, obsiahnutej v podanej správnej žalobe. Opakovane poukázal na to, že žalovaný sa ani v písomnom vyjadrení nevysporiadal s jeho námietkou v uvedenom odvolaní v súvislosti s vysvetlením poruchy zvieračov, čo dokumentoval aj fotokópiami odborných článkov z internetu a v žalobe citovaným rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne. Túto otázku považuje za zásadnú vo vzťahu k meritu veci, na ktorú žalovaný nedal náležitú odpoveď. Preto je rozhodnutie nepreskúmateľné, pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Poukázal na to, že nie je jeho povinnosťou dokazovať podľa skutočnosti všeobecne známe a to, že človek ma dva močové zvierače, vonkajší a vnútorný je všeobecne známa skutočnosť z anatómie človeka a tak aj pri použití množného čísla je možné konštatovať, že je naplnená podmienka ťažkej poruchy zvieračov pre splnenie podmienky odkázanosti na individuálnu dopravu v zmysle citovaného zákona. Záver posudkového lekára je preto právne neudržateľný. Do pozornosti súdu dal opätovne okrem rozsudku Krajského súdu v Trenčíne citovaného v podanej správnej žalobe aj odborné články, tak ako sú špecifikované na str. 2 repliky. Rovnako upriamil pozornosť na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava proti rozsudku Krajského súdu v Nitre vo veci sp. zn. zo dňa 28. 02. 2017, z obsahu ktorého vyplýva, že nie je postačujúcim, aby správny orgán bez ďalšieho prevzal nedostatočne zdôvodnený záver, ku ktorému posudkový lekár pri svojom hodnotení dospel, ale je potrebné aby správny orgán náležite dbal na dostatočne jasné a zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov na základe ktorých bol odborný lekársky záver vyvodený. Zhodne ako v žalobe namietal zistený skutkový stav a nesprávne vyvodenie právnych záverov zo strany žalovaného. Zastáva názor, že posudkový lekár mal v zmysle zákona požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - urológa o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak by bol tento nález neúplný. Rovnako v uvedenej súvislosti poukázal aj na záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v rozsudku zo dňa 30. 11. 2016 sp. zn. , v zmysle ktorého základným cieľom konania o kompenzácii je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, vrátane nepriameho zabezpečovania a nevyhnutným podmienok na uspokojenie základných životných potrieb, za jej aktívnej účasti pri zachovaní ľudskej dôstojnosti, minimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami, ako aj zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie, ktorý cieľ správny orgán nemal dôsledne na zreteli. Poukázal na to, že v zmysle môže správny súd i bez návrhu v prípade, že to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy. Rovnako zaujal stanovisko aj k diskrečnej právomoci správneho orgánu. Ako prílohu repliky pripojil ďalšie odborné články z odborných časopisov, resp. z internetu v súvislosti so stresovou inkontinenciou moču u mužov doc. MUDr. R. Y., PhD., ako aj močovej inkontinencie z pohľadu neurológa a ďalšie.

7. V duplike zo dňa 10. 10. 2019 žalovaný zotrval na svojej argumentácii a skutkovom aj právnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, aj správneho orgánu prvého stupňa s poukazom na úplnosť a precíznosť odôvodnenia zhodnotenia zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom žalovaného. Poukázal na to, že rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a , na ktoré sa odvolal žalobca, sa v danom kontexte nevzťahujú na predmetné konanie a napadnuté rozhodnutie nebolo týmito rozsudkami dotknuté. Posudkový lekár druhostupňového správneho orgánu vo svojom vyjadrení zo dňa 03. 10. 2019, ktoré tvorí prílohu dupliky,

rovnako zotrval na svojej argumentácii a svojom stanovisku obsiahnutom v predchádzajúcich posudkoch a vyjadrení, považujúc svoje predchádzajúce vyjadrenia za preskúmateľné, zrozumiteľné, s uvedením všetkým dostupných dôvodov. Pokiaľ ide o inkontinenciu moču III. stupňa zotrval na svojom stanovisku, že nejde o ťažkú poruchu zvieračov, pretože žalobca nemá poruchu análneho zvierača a v tejto súvislosti poukázal na to, že posudzovaný mylne uvádza, že stačí na vyhovenie tomuto odseku porucha jedného zvierača, čo nie je pravdou tak, ako to uviedol aj v predchádzajúcom stanovisku. Konštatoval, že žalobca nie je kompetentnou osobou, s ktorou by diskutoval o anatómii človeka, ani o výklade zákonov, tento uvádza námietky, ktoré sú vo svojej podstate nezmyselné a len posudkového lekára pripravujú o čas. Neexistujú 2 močové zvierače, ale iba jeden a výklad zákona je v tomto prípade jasný. Žalobca podmienky pre priznanie požadovaného príspevku nespĺňa.

8. Správny súd v konaní podľa ustanovenia a nasl. , bez nariadenia súdneho pojednávania, za splnenia zákonných podmienok, stanovených v ustanovení v spojení s , po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu zo dňa 13. 03. 2019 je dôvodná.

9. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 14. 09. 2018, doručenou správnemu orgánu prvého stupňa dňa 17. 09. 2018, požiadal o poskytnutie okrem iného aj peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. Ako prílohy žiadosti predložil Lekársky nález na účely konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu vypracovaný MUDr. R. M., všeobecným lekárom dňa 19. 07. 2018 a odborné lekárske nálezy z urologického vyšetrenia zo dňa 31. 05. 2018, 03. 06. 2018, 11. 06. 2018, 20. 06. 2018, ako aj prepúšťaciu správu z hospitalizácie na urologickom oddelení Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach zo dňa 15. 05. 2018 a lekárske poukazy na pomôcky v súvislosti s diagnózou inkontinencia moču III. stupňa. Z citovaného lekárskeho nálezu zo dňa 19. 07. 2018 vyplýva, že u žalobcu ide o stav po liečbe hepatitídy typu C v minulosti, tento je liečený pre arteriálnu hypertenziu 2. st. ESH/ESC, je v liečbe urológa a onkológa pre karcinóm ves. urin., stav po RAT, t. č. je u neho zavedená nefrostómia L. dx, pravidelne mesačne dispenzarizovaný.

10. Na základe podanej žiadosti bol v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa dňa 17. 10. 2018 vypracovaný lekársky posudok, v ktorom bolo konštatované, že žalobca trpí: malígnym tumorom močového mechúra, inkontinenciou moču III. st., stavom po obojstrannej implantácii totálnej endoprotézy bedrových kĺbov, schizoafektívnou poruchou, artériovou hypertenziou II/WHO, gonartrózou def. obojstranne gr. I-II a chronickým VAS. Miera funkčnej poruchy u neho bola určená v rozsahu 80% pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - malígny tumor močového mechúra (XIII-B-3-e). Z jeho odôvodnenia vyplýva, že u žalobcu ide o zdravotné postihnutie na podklade malígneho tumoru močového mechúra s následnou onkologickou liečbou, t. č. bez recidívy ochorenia a inkontinenciou moču, obojstrannou implantáciou TEP BK s poruchou krvného tlaku a schizoafektívnej poruchy s degeneratívnymi zmenami na chrbtici. Posudkový lekár konštatoval, že žalobca je osobou s ŤZP, tento má pohybovú schopnosť, v sebaobsluhe je sebestačný, v orientácii a komunikácii nie je postihnutý. Nie je odkázaný na osobnú asistenciu, na nákladnú diétu, na individuálnu prepravu, má zvýšené výdavky na osobnú hygienu, nespĺňa kritériá pre poskytnutie peňažného príspevku zvýšených výdavkov na opotrebenie šatstva, nie je odkázaný na pomoc druhej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a starostlivosti o domácnosť v rozsahu st. V-VI, nevyžaduje sprievod inej osoby, je schopný prekonávať bežné prekážky a bariéry v domácnosti.

11. Zo záznamu zo sociálneho zisťovania ÚPSVaR Košice zo dňa 29. 10. 2018 vyplýva, že žalobca navštevuje všeobecného lekára, urológa, na kontroly chodí podľa potreby, minimálne 1x mesačne chodí na výmenu balónika v obličke. Je samostatne zárobkovo činnou osobou, prevádzkuje internetový obchod, pre Dopravný podnik mesta Košíc odváža odpad zo zastávok MHD, prevádzkuje apartmánový byt v Starom Smokovci 1x týždenne, uvedené zabezpečuje samostatne MHD alebo autom. Motorové vozidlo riadi sám, toto vlastní jeho dcéra a zať. V oblasti mobility a orientácie, komunikácie a sebaobsluhy kompenzácia navrhnutá nebola, táto bola navrhnutá v oblasti zvýšených výdavkov na hygienu.

12. Súčasťou administratívneho spisu je aj dotazník RPČ k prílohe č. 3 zo dňa 29. 10. 2018, z ktorého vyplýva, že žalobca na základe získaných 120 bodov bol zaradený do I. stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby.

13. V komplexnom posudku ÚPSVaR Košice č. KE0/RPČ/soc/2018/141235, č. z. 2018/811126 zo dňa 29. 10. 2018 bolo okrem iného konštatované, že žalobca s mierou funkčnej poruchy 80% pre rozhodujúce

zdravotné postihnutie - malígny tumor močového mechúra (XIII-B-3-e prílohy č. 3 ) je osobou s ŤZP, ktorý v oblasti mobility a orientácie nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko nespĺňa podmienky podľa , , , zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, tento je schopný na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a k prostriedkom železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy, vystupovať z neho, udržať sa v ňom počas jazdy a zvládnuť z dôvodu ŤZP inú situáciu v nich, nemá duševné poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania ani ťažké poruchy zvieračov. Nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a v tejto oblasti sociálne dôsledky ŤZP nemá, preto sa ich kompenzácia nenavrhuje. V odôvodnení bolo konštatované, že v oblasti mobility a fyzickej aktivity má čiastočne zníženú pohybovú schopnosť a fyzickú aktivitu v dôsledku základného ochorenia, orientačná schopnosť je zachovaná, chôdza je samostatná, bez používania ortopedických pomôcok. U posudzovaného ide o inkontinenciu moču III. stupňa so zavedenou nefrostómiou, nemá zároveň aj inkontinenciu stolice. Je schopný zvládnuť bežné prekážky a bariéry v domácnosti a nie je odkázaný na sprievodcu. Sociálne dôsledky ŤZP v oblasti mobility nevznikajú, preto nebolo možné jeho žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla vyhovieť.

14. Dňa 12. 11. 2018 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie č.: KE1/OPPNKŤZPAPČ/ -4, ktorým podľa § 34 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu žiadosti žalobcu, podanej dňa 17. 09. 2018 nevyhovel a peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla mu nepriznal s poukazom na závery vyslovené vo vypracovanom komplexnom posudku.

15. Na základe žalobcom podaného odvolania zo dňa 27. 11. 2018, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, posudkový lekár žalovaného vypracoval dňa 14. 01. 2019 lekársky posudok, diagnostický záver ktorého sa zhoduje s diagnostickým záverom uvedeným v lekárskom posudku prvostupňového posudkového lekára (bod 10 odôvodnenia rozsudku). Tento posudkový lekár v uvedenom posudku konštatoval, že po preštudovaní všetkých doložených lekárskych správ posudzovaný nemá inkontinenciu stolice, ani žiadne dokumentované ochorenie análnych zvieračov. Tento podľa § 14 ods. 6, písm. a), b), c) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože netrpí ťažkou poruchou mobility, takou duševnou poruchou, pri ktorej by sa opakovali prejavy agresivity, ani netrpí ťažkou poruchou zvieračov. Tento nespĺňa kritériá § 14 ods. 10 písm. a) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, nakoľko nie je fyzickou osobou s ŤZP, ktorá je zaradená do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu, alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.

16. Následne bol v odvolacom konaní žalovaným vypracovaný komplexný posudok, ktorého závery korešpondujú so závermi, obsiahnutými v prvostupňovom komplexnom posudku zo dňa 29. 10. 2018 (bod 13 odôvodnenia rozsudku). Konštatoval, že po preštudovaní všetkých doložených lekárskych správ posudzovaný nemá inkontinenciu stolice, ani žiadne dokumentované ochorenie zvieračov, preto žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a nespĺňa ani kritériá § 14 ods. 10 písm. a) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, nakoľko nie je fyzickou osobou s ŤZP, ktorá je zaradená do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu, alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba. V uvedenom posudku je zároveň konštatácia, že priznanie príspevku na kúpu osobného motorového vozidla v zmysle § 34 ods. 1 cit. zákona je viazané na odkázanosť osoby s ŤZP na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, stanovenú komplexným posudkom, vypracovaným podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, avšak v danom prípade žalovaný kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP žalobcu požadovaným príspevkom nenavrhol. K namietanej ťažkej poruche sfinkterov uviedol, že v zmysle platnej právnej úpravy hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu a určovanie miery funkčnej poruchy, ako aj posudzovanie odkázanosti na požadovanú formu kompenzácie spadá do kompetencie posudkového lekára príslušného orgánu, pričom komplexný posudok sa vypracúva na základe lekárskeho posudku a na základe posudkového záveru, ktorý je výsledkom sociálnej posudkovej činnosti.

17. Vychádzajúc z uvedených podkladov o odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

18. Podľa o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu

a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

19. Podľa ods. 10 citovaného zákonného ustanovenia fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ak je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a využíva ho na aktivity

a) odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a využíva ho na aktivity podľa § 38 ods. 9 písm. a) alebo b) fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 38 ods. 9 písm. b).

20. Podľa § 34 ods. 1 citovaného zákona fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.

21. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle SR, vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne) prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.

22. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 46 Správneho poriadku). Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR spis. zn. ).

23. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a s prihliadnutím aj na žalobné námietky dospel k záveru, že žalovaný sa dôsledne neriadil najmä ustanovením § 47 ods. 3 Správneho priadku, vzhľadom na ktorú skutočnosť napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, ktorá zakladá zákonný dôvod na jeho zrušenie.

24. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, že žalovaný nespochybňuje, že žalobca trpí inkontinenciou moču III. stupňa, keďže sociálne dôsledky ŤZP navrhol kompenzovať peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených

výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Spornou však bola skutočnosť, týkajúca sa posúdenia, či pre priznanie nároku na žalobcom požadovaný príspevok je nevyhnutné, aby žalobca súčasne trpel aj inkontinenciou stolice, t. j. sporným bol výklad pojmu „ťažká porucha sfinkterov“ v zmysle § 14 ods. 6 písm. c) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.

25. Vo veci konajúce orgány verejnej správy, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia i písomného vyjadrenia žalovaného, pri posudzovaní predmetného nároku žalobcu vychádzali okrem iných podkladov aj z komplexných posudkov príslušného stupňa, vypracovaných v zmysle § 15 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 cit. zákona, z ktorých vyplýva, že žalobca v oblasti mobility a orientácie nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko nespĺňa podmienky podľa § 14 ods. 6, písm. a), b), c) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, pretože v oblasti mobility a fyzickej aktivity má čiastočne zníženú pohybovú schopnosť a fyzickú aktivitu v dôsledku základného ochorenia so zachovaním orientačnej schopnosti, so samostatnou chôdzou, bez používania ortopedických pomôcok s dôrazom na to, že u posudzovaného ide o inkontinenciu moču III. stupňa so zavedenou nefrostómiou, ktorý nemá zároveň aj inkontinenciu stolice. Žalobca v odvolaní, podanom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa namietal správnosť výkladu pojmu „ťažká porucha sfinkterov“, z ktorého tento správny orgán ako aj posudkový lekár vychádzal, dokumentujúc to odkazom na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 12. 08. 2018, z ktorého okrem iného vyplýva, že aj použitie plurálu pri pojme zvierač v § 14 ods. 6 písm. c) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nezakladá takýto výklad citovaného ustanovenia, pretože aj pri samotnej inkontinencii moču sa jedná o ťažkú poruchu zvieračov, keďže udržanie moču nie je otázkou jedného zvierača ale dvoch, a to vnútorného a vonkajšieho, z čoho nemožno vyvodiť, že u postihnutej osoby musí ísť nevyhnutne tak o únik moču, ako aj stolice.

26. Správny súd zastáva názor, že žalovaný ani jeho posudkový lekár relevantným spôsobom na túto námietku nereagovali a či už v lekárskom posudku, resp. komplexom posudku a odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležitým spôsobom nevysvetlili, prečo výklad sporného pojmu, prezentovaný žalobcom, od ktorého sa odvíja splnenie podmienok pre priznanie žalobcom uplatneného nároku, nie je správny. Obmedzili sa iba na konštatovanie, že posudzovaný nemá inkontinenciu stolice, ani žiadne dokumentované ochorenie zvieračov, preto nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a nespĺňa ani kritériá § 14 ods. 10 písm. a) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, nakoľko nie je fyzickou osobou s ŤZP, ktorá je zaradená do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu, alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba a k namietanej ťažkej poruche sfinkterov uviedli, že v zmysle platnej právnej úpravy hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu a určovanie miery funkčnej poruchy, ako aj posudzovanie odkázanosti na požadovanú formu kompenzácie spadá do kompetencie posudkového lekára príslušného orgánu, pričom komplexný posudok sa vypracúva na základe lekárskeho posudku a na základe posudkového záveru, ktorý je výsledkom sociálnej posudkovej činnosti.

27. Žalovaný ani jeho posudkový lekár na túto námietku, ktorá bola zásadnou námietkou aj v podanej žalobe, náležitým spôsobom nereagovali ani v priebehu súdneho konania i napriek tomu, že žalobca vo svojich podaniach okrem v bode 4 a 25 odôvodnenia rozsudku citovaného rozsudku Krajského súdu v Trenčíne argumentoval aj poukazom na odborné články z internetu s presným označením internetových stránok, z ktorých boli stiahnuté, ktoré svedčia v prospech jeho výkladu pojmu „porucha sfinkterov“ v zmysle § 14 ods. 6 písm. c) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu (napr. „Močová inkontinence z pohledu neurologa. MUDr, R. Y., MUDr. C. Q., doc. MUDr. T. V., CSc., Neurologická klinika LF UP a FN, Olomouc,www.internimedicina.cz / INTERNÍ MEDICÍNA PRO PRAXI 4/2005 a pod., kde sa pod nadpisom Anatomie uvádza, že funkcia močového mechúra je zaistená tromi štrukturálnymi komponentmi: detruzorom, vnútorným a vonkajším sfinkterom...) odvolávajúc sa na to, že už použitím množného čísla v zákonnej formulácii (ťažká porucha zvieračov) sa myslí ťažká porucha oboch zvieračov

- močového aj análneho súčasne a tvrdiac iba, že žalobca ako laik nie je oprávnený hodnotiť závery posudkového lekára. Nie je teda zrejmé, na základe ktorých konkrétnych odborných argumentov bol odborný lekársky záver vyvodený, ani to, na základe čoho považujú argumentáciu žalobcu opierajúcu sa o uvedený rozsudok i odborné články za nesprávnu. Navyše vyjadrenie posudkového lekára MUDr. M. E., tvoriace prílohu dupliky žalovaného zo dňa 10. 10. 2019, ktorý okrem iného uvádza: „...Žalobca nie

je kompetentná osoba, s ktorou by som diskutoval o anatómii človeka, ani o výklade zákonov. Žalobca uvádza námietky, ktoré sú vo svojej podstate nezmyselné, a len posudkového lekára pripravujú o čas...“ považuje správny súd prinajmenšom za neprofesionálne odhliadnuc od toho, že svoj záver v uvedených sporných súvislostiach dostatočne nevysvetľuje.

28. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa napadnuté rozhodnutie žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že jeho úlohou v ďalšom konaní bude rešpektujúc právny názor súdu ( ), postupovať v naznačenom smere a po opätovnom vyhodnotení zhromaždených dôkazov jednotlivo v ich vzájomnej súvislosti vo veci opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu na poskytnutie príspevku na kúpu osobného motorového vozidla a rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodniť tak, aby spĺňalo podmienku preskúmateľnosti s prihliadnutím aj na všetky konkrétne námietky žalobcu a so zohľadnením základného cieľa konania o kompenzácii, vrátane konania o príspevku na kúpu motorového vozidla, ktorým je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb tejto osoby, za jej aktívnej účasti, pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti a minimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami.

29. O trovách konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

30. V súlade s o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že :

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia) a je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).