Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Sa/35/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcu: U. W., nar. XX. XX. XXXX, D. XXX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2016/7518 zo dňa 27. 07. 2016, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. UPS/US1/ SSVOPPKPC1/SOC/2016/7518 zo dňa 27. 07. 2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že žalobca podal dňa 25. 04. 2016 žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu. K žiadosti pripojil správu od ošetrujúceho lekára, v ktorej sú uvedené diagnózy žalobcu a to syndróm závislosti od alkoholu, poúrazová porucha osobnosti, stav po úraze hlavy. Ďalej bol pripojený lekársky nález na účely konania vo veciach kompenzácie - preukazu a parkovacieho preukazu. K uvedenému lekárskemu nálezu bola pripojená lekárska správa MUDr. Vajíčekovej zo dňa 26. 01. 2016, z ktorej vyplýva, že u žalobcu nastala úrazová amputácia v úrovni medzi kolenom a členkom. Ďalej bolo predložené psychologické vyšetrenie zo dňa 16. 03. 2016, z ktorého vyplýva záver, že u žalobcu sú prítomné prejavy organického psychosyndrómu vo výkonovej zložke, v súčasnosti s deficitom mierneho stupňa a v oblasti regulácie sociálneho a emocionálneho správania s dysfunkciami stredného stupňa v dôsledku zmien CNS. Sťažená je regulácia a kontrola v sociálnom a emocionálnom správaní. Z neurologickej ambulancie a to zo správy z 08. 06. 2008 vyplýva, že u žalobcu sa prejavuje organický psychosyndróm, stav po hemoradicko-kontuznom poškodení CNS a stav po polytraumatizme, po amputácii predkolenia.

2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra vyhotovil lekársky posudok zo dňa 10. 05. 2016, v ktorom bola stanovená miera funkčnej poruchy 60 % podľa prílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z. z. V lekárskom posudku sú uvedené závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nasledovne: menovaný - žalobca je po úraze hlavy a traumatickej amputácii pravého predkolenia v roku 2007, chôdza je samostatná s protézou, alebo s barlami. Rozsah pohybu v bedrovom aj kolennom kĺbe je dobrý. Prítomný je organický psychosyndróm ľahkého až stredného stupňa. Je schopný cestovať MHD v sprievode inej osoby. Nie je odkázaný na individuálnu prepravu. Stupeň odkázanosti je stanovený na II. Zdravotný stav je od posledného posúdenia bez zmeny.

3. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 13. 05. 2016 rozhodnutie, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu. V odôvodnení rozhodnutia sa odvoláva na lekársky posudok zo dňa 10. 05. 2016, podľa ktorého bola stanovená miera funkčnej poruchy u žalobcu 60 % podľa prílohy č. 3, kapitola XV, bod 1, písm. b/ zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V rozhodnutí je konštatované, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu motorovým vozidlom, ani nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Menovaný nespĺňa podmienky na vyhotovenie parkovacieho preukazu.

4. Žalobca podal proti citovanému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 25. 09. 2016. Po podaní odvolania bol vypracovaný lekársky posudok posudkovým lekárom žalovaného zo dňa 20. 07. 2016, ktorý rovnako určil mieru funkčnej poruchy u žalobcu 60 % s tým, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Zo záverov uvedeného lekárskeho posudku, okrem iného vyplýva, že žalobca chôdzu zvláda s predkolennou protézou bez používania inej kompenzačnej pomôcky, bez protézy s dvomi barlami. V minulosti bol liečený pre zlomeninu pravej stehennej kosti, stav sa upravil a nie je zdokumentovaná porucha hybnosti v bedrových a kolenných zhyboch. Je zdokumentovaný kožný defekt na amputačnom pahýle bez následnej liečby. Nie je zdokumentovaná porucha úchopu a hybnosti na horných končatinách, ani poruchy hybnosti na ľavej dolnej končatine a pahýle pravej dolnej končatiny. Je orientovaný primerane veku. Na základe uvedených skutočností je žalobca osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastupovať, vystupovať z neho a zvládnuť iné situácie v ňom.

II.Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

5. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 27. 07. 2016 č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/ 2016/7518 odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že posudkový lekár prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu vypracovali lekársky posudok, v ktorom určili mieru poklesu funkčnej poruchy na 60 %. Ďalej v rozhodnutí citoval závery lekárskeho posudku, ako sú uvedené vyššie. V závere svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a teda nespĺňa rozhodujúcu zákonom stanovenú podmienku pre vyhotovenie parkovacieho preukazu.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

6. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 27. 07. 2016 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa 06. 10. 2016.

7. Žalobca namietal, že sa posudková lekárka žiadnym spôsobom nevyjadrila ku všetkým podmienkam odkázanosti podľa § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z. z., v ktorých sú uvedené aj iné podmienky, ako len premiestnenie sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy. Skutočnosť, že sa dokáže s pomocou dvoch barlí premiestniť na krátke vzdialenosti z bodu A do bodu B, tvrdené v lekárskych posudkoch, neznamenajú, že nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Uviedol, že v lekárskom posudku absentuje taký záver, ako to predpokladá ust. § 13 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z. z. ako sú sociálne dôsledky jeho ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ako i návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach. Lekársky posudok teda neobsahoval všetky náležitosti vyžadované zákonom. Túto vadu konania neodstránil ani odvolací orgán. Z uvedeného dôvodu mal za to, že lekársky posudok nie je objektívnym podkladom pre posúdenie jeho žiadosti.

8. Rozhodnutie prvostupňového ako i odvolacieho orgánu považoval za nedostatočne odôvodnené, absentujú v ňom úvahy, akými boli príslušné správne orgány vedené pri hodnotení dôkazov. Z tohto dôvodu uvedené rozhodnutia trpia aj vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.

9. V závere žaloby poukázal na to, že posudková lekárka neodôvodnila, aké vplyvy má zistená amputácia dolnej končatiny na zvládnutie situácií, ktoré môžu nastať vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy (napr. kolízia dopravy, navalenie stojacej osoby na sediaceho cestujúceho a pod.). Okrem toho v posudku nekonkretizovala, čo mala na mysli, že má zvládnuť aj iné situácie v ňom. Okrem toho sa nevyjadrila ku skutočnosti, či je schopný sa premiestniť k prostriedku železničnej dopravy, nastúpiť doň, udržať sa v ňom a zvládnuť situácie, ktoré tam môžu bežne nastať. Žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného.

IV. vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

10. Žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe zo dňa 06. 12. 2016 poukázal na závery lekárskeho posudku zo dňa 20. 07. 2016 a odcitoval jeho závery. Zastával názor, že žalobca výkladom ustanovení, ktoré v žalobe odcitoval (§ 11 ods. 13 a § 13 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z. z.) dospel k nesprávnym záverom, pretože termín opätovného posúdenia jeho zdravotného stavu by bol posudkový lekár povinný stanoviť len v prípade, ak by žalobcovi bolo v lekárskom posudku navrhnuté vyhotovenie parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu. Ak by mal žalobca v budúcnosti záujem o poskytnutie niektorej kompenzácie, musí si podať novú žiadosť o jej priznanie, pričom na základe lekárskych správ a nálezov bude opätovne posúdený posudkovým lekárom. Zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu § 11 ods. 13 zák. č. 447/2008 Z. z.

11. Ďalej vo svojom stanovisku k žalobe uviedol, že na účely vyhotovenia parkovacieho preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa nepreskúmava sociálna posudková činnosť podľa § 13 zák. č. 447/2008 Z. z. Táto skutočnosť je zrejmá z ust. § 17 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z., v ktorom je uvedené, že fyzická osoba s ŤZP, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze. Z uvedeného je zrejmé, že na účely vyhotovenia parkovacieho preukazu sa posudzuje odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z. z. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalobca bol v rozsahu tohto ustanovenia aj posudzovaný.

12. Žalovaný ďalej uviedol, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo v súlade s § 3 ods. 4 zákona o správnom konaní zo spoľahlivého zistenia stavu veci, pričom žalovaný si zabezpečil potrebné podklady pre rozhodnutie, ktoré sú uvedené v lekárskom posudku.

13. Ďalšie dôvody uvedené v žalobe sú excesy, ktoré zákonodarca objektívne v zák. č. 447/2008 Z. z. nepredpokladá. Žalobcom uvedené situácie sú mimoriadne situácie, ktoré ak nastanú, tak spravidla napr. pri porušení prepravného poriadku vo verejnej hromadnej doprave, porušení dopravných predpisov a pod. Sú to dôvody, ktoré nesúvisia so zdravotným stavom žalovaného.

14. V závere svojho vyjadrenia uviedol, že vyhotovenie parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu s ŤZP je fakultatívnou pomocou, a preto ak po riadnom dokazovaní nebol neúspešnému žiadateľovi priznaný parkovací preukaz, nemožno toto konanie žalovaného považovať za nezákonné. Žalobu považuje za nedôvodnú a navrhol, aby ju súd zamietol.

V. posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

15. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 07. 2016, a to bez viazanosti rozsahom, dôvodmi a žalobnými bodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 2, písm. d/, ust. § 203 ods. 2 s použitím ust. § 202 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP"), pričom dospel k záveru, že toto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto toto rozhodnutie podľa ust.§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

16. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.

Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy

17. Podľa § 2, ods. 1, 2, 3 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platnom v čase rozhodovania žalovaného, kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, v oblasti mobility a orientácie sa kompenzuje znížená pohybová schopnosť alebo znížená orientačná schopnosť. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám podľa osobitného predpisu a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa. Znížená pohybová schopnosť a znížená orientačná schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií.

Podľa § 10 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. Posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.

Podľa § 11 ods. 3, 4, 6 vyššie citovaného zákona, pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v Prílohe č. 1. Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadňuje v lekárskom posudku. Lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako 6 mesiacov. Podľa § 14 ods. 6 vyššie citovaného zákona, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri

duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmunálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

Podľa § 17 ods. 1 vyššie citovaného zákona, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo inú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze.

Podľa § 53 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

Podľa § 55 ods. 1, veta prvá a druhá, ods. 7 vyššie citovaného zákona, konanie o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o preukaze a konanie o parkovacom preukaze sa začína na základe žiadosti fyzickej osoby alebo na základe žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Žiadosť podľa prvej vety sa podáva písomne alebo elektronickými prostriedkami podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze je lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo podľa § 11 ods. 15 alebo komplexný posudok, ak bol vypracovaný.

18. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal krajský súd preukázané, že rozhodnutím žalovaného zo dňa 27. 07. 2016 bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 13. 05. 2016 a odvolanie žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu bolo zamietnuté.

19. Z administratívneho spisu správneho orgánu mal súd ďalej preukázané, že správne orgány v rámci konania vydali lekárske posudky na oboch stupňoch správnych orgánov. Súčasťou lekárskeho posudku na prvostupňovom orgáne zo dňa 10. 05. 2016 je i posudzovanie odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach, pričom v bode 8. "Pohyb po schodoch" je uvedené, že fyzická osobe j pri pohybe po schodoch odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a rovnako v bode 9. " Pohyb po rovine" je uvedené, že fyzická osoba je minimálne pri jednom úkone pohybu po rovine odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby. Miera funkčne poruchy u žalobca bola podľa uvedeného lekárskeho posudku stanovená na 60 %, teda ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

20. V priebehu druhostupňového konania pred žalovaným správnym orgánom bol vyhotovený lekársky posudok zo dňa 20. 07. 2016, v ktorom je, okrem iného, uvedené, že fyzická osoba nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo je schopná premiestniť sa k vozidlu hromadne dopravy, nastupovať, vystupovať z neho a zvládnuť iné situácie v ňom. Je v ňom uvedené, že chôdzu zvláda bez používania inej kompenzačnej pomôcky s predkolennou protézou. Podľa vyjadrenia posudkového lekára ústredia je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej, nastupovať, vystupovať z neho a zvládať v ňom iné situácie. O pomoci sprievodcu nie je v posudku žiadna zmienka.

21. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že z prílohy lekárskeho posudku prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že žalobca je pri pohybe po schodoch odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby a rovnako je minimálne pri jednom úkone pohybu po rovine odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. S uvedenými zisteniami sa prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. V rámci druhostupňového konania pred žalovaným správnym orgánom bol vyhotovený lekársky posudok dňa 20. 07. 2016. Posudkový lekár popísal, že žalobca je po amputácii pravého predkolenia, chôdzu zvláda s predkolennou protézou bez používania inej kompenzačnej pomôcky, s dvomi barlami. Nie sú zdokumentované poruchy hybnosti v bedrových a kolenných zhyboch. Je sledovaný psychiatricky pre poúrazový organický psychosyndróm vo výkonnej zložke s deficitom mierneho stupňa. Žalobca je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastupovať, vystupovať z neho a zvládnuť situácie v ňom. V lekárskom posudku posudkového lekára žalovaného sa tento o pomoci sprievodcu pri chôdzi žalobcu po rovine a po schodoch nezmieňuje.

22. Preskúmaním kompletného spisového materiálu dospel správny súd k záveru, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav a napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nie je postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho (formálne), či nekriticky prevzal nedostatočne zdôvodnený záver, ku ktorému posudkový lekár pri svojom hodnotení dospel, ale je potrebné, aby správny orgán náležite dbal na dostatočné, jasné a zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na základe ktorých bol odborný lekársky záver vyvodený, čo v danom prípade v spisovom materiáli absentuje. Je vecou správneho orgánu vyžadovať, aby odborné posudky, ktoré sú podkladom pre jeho ďalšie rozhodovanie, boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a boli tak relevantným podkladom pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu.

23. Správny súd mal za to, že záver posudkového lekára, že žalobca nie je odkázaný na kompenzáciu v oblasti mobility a nemá nárok na parkovací preukaz, nie je odôvodnený dostatočne presvedčivo a taký záver nevyplýva zo zisteného skutkového stavu. Napriek tomu, že podľa lekárskeho posudku prvostupňového orgánu vyplýva, že je schopný cestovať verejnou hromadnou dopravou len za pomoci sprievodcu, posudkový lekár žalovaného sa touto skutočnosťou nezaoberal a ani v ňom neuvádza obmedzenie žalobcu, že je schopný cestovať MHD len s pomocou sprievodcu. V samotnom rozhodnutí správneho orgánu absentuje správna úvaha, ktorú by bolo možné v označenom smere preskúmať a ktorou by správny orgán predovšetkým účastníkovi správneho konania ozrejmil, s poukazom na ktoré konkrétne dôvody a špecifiká jeho ťažkého zdravotného postihnutia dospel k záveru, že mu nepriznal kompenzačného príspevok vo forme parkovacieho preukazu. V posudku sa síce konštatuje, že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, avšak žalovaný správny orgán sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, uvedenou už v jeho odvolaní zo dňa 13. 05. 2016 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, že správny orgán neuviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom napadnutého rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. Namietal, že správny orgán sa obmedzil len na holé konštatovanie s poukazom na lekársky posudok, jeho záver a citáciu ustanovení § 17 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z. a z tohto dôvodu považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné.

24. Žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ale v odôvodnení svojho rozhodnutia len odcitoval závery lekárskeho posudku svojho posudkového lekára zo dňa 20. 07. 2016. Odôvodnenie rozhodnutia je popri jeho výrokovej časti ďalšou a nemenej dôležitou náležitosťou rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t. j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť i záver o tom, ktoré skutočnosti a na základe čoho považoval za nepochybne zistené, posúdiť ich právny význam, vysloviť úsudok o predmete konania a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. Pri právnom posúdení veci však nestačí iba citácia právneho predpisu, alebo odkaz naň, ale je potrebné, aby sa vyložil obsah právnej normy tak, aby bol účastníkom konania zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžo 83/2010).

25. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 07. 2016 tieto zákonom požadované náležitosti neobsahovalo, v dôsledku čoho ho súd posúdil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Aby súd mohol žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov žaloby náležite preskúmať, musí byť výrok rozhodnutia správneho orgánu riadne a dostatočne odôvodnený. V opačnom prípade nie je možné súdny prieskum napadnutého rozhodnutia zrealizovať. Po oboznámení sa s obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného súd dospel k tomu záveru, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne vysporiadal so žiadosťou žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu. Úlohou súdu však nie je dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného, ktorá mala byť už uvedená v odôvodnení jeho rozhodnutia.

26. Stručný odkaz na dikciu zákona bez uvedenia skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného a uvedenia úvah, akými bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov a bez uvedenia, ako sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu ako účastníka konania, nezodpovedá zákonným náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia. Rozhodnutie musí byť presvedčivo individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné ho preskúmať s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie na obsah administratívneho spisu, ktorý je iba podkladom rozhodnutia.

27. S poukazom na uvedené potom súd dospel k tomu záveru, že žalovaný správny orgán nepostupoval dôsledne podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov na také rozhodnutie, a preto bolo potrebné vo veci rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa § 191 ods. 1, písm. d/ SSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 05. 2016. Z dikcie ustanovenia § 59 od s. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktoré sa vzťahuje i na konanie v predmetnej veci (pokiaľ nie je ustanovené inak) je zrejmé, že žalovaný ako odvolací orgán má rozsiahle oprávnenia, nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia o odvolaní. Odvolanie podľa vyššie citovaného zákona je vybudované na apelačnom princípe a druhostupňový správny orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci, pričom nie je v žiadnom smere viazaný závermi prvostupňového správneho orgánu a ani dôvodmi uvedenými v odvolaní. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale i jeho správnosť. Zákon mu ukladá povinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, a to aj mimo rámca dôvodov odvolania. Žalobca ako účastník správneho konania má právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia vo veci nepriznania parkovacieho preukazu a na to, aby sa dozvedel jasné argumenty, ako sa správny orgán vysporiadal s jeho odvolacími námietkami, ktoré smerovali i k záverom obsiahnutým v posudku posudkového lekára.

28. V ďalšom konaní druhostupňový správny orgán opätovne preskúma zdravotný stav žalobcu, pričom tento zdravotný stav posúdi na základe platných lekárskych nálezov a predovšetkým sa vysporiada s námietkami žalobcu, ktoré uplatnil už v jeho odvolaní zo dňa 13. 05. 2016. Je potrebné, aby sa žalovaný vysporiadal i s odlišným vyjadrením posudkového lekára správneho orgánu prvého stupňa, ktorý uviedol, že žalobca je schopný cestovať MHD v sprievode inej osoby a posudkový lekár ústredia uviedol, že žalobca je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastupovať a vystupovať z neho a zvládnuť iné situácie v ňom, pričom neuvádza potrebu sprievodu inej osoby. Pokiaľ sa preukáže, že žalobca je schopný cestovať MHD len v sprievode inej osoby, potom rozhodnutie žalovaného, je potrebné s ohľadom na uvedené zistenie riadne odôvodniť. Ak žalobca nie je schopný uvedené úkony (nástup a výstup z prostriedkov verejnej hromadnej dopravy) zvládnuť bez pomoci inej fyzickej osoby, nemožno považovať vykonanie uvedených úkonov na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami, ktoré pomoc inej osoby nepotrebujú. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude po opätovnom posúdení vyhotoviť nový posudok a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom svoje závery aj náležite odôvodní a vysporiada sa so všetkými námietkami žalobcu. Súd dáva do pozornosti žalovaného i ust. § Z vyššie uvedených dôvodov došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d), SSP.

29. Právnym názorom súdu je žalovaný viazaný podľa ust. § 191 ods. 6 SSP.

30. Žalobca mal v konaní úspech, pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní právo na náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia s poukazom na § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.