Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5S-36-2021.pdf
PDF · 91.59 KB
Case nature
Subarea
5S/36/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: J.. G. S., bytom Na N. XXX/X, XXX XX X., korešpondenčná adresa: J. XXXXX/XX, XXX XX R., proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.02.2021, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave konanie zastavuje.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 03.03.2021 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.02.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“). Žalobca v žalobe uviedol, že sa na základe žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) zo dňa 09.01.2021 domáhal sprístupnenia informácie od Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ako povinnej osoby (ďalej len „ÚVZ SR“), konkrétne sprístupnenia všetkých rozhodnutí o udelení alebo neudelení výnimky podľa § 6 príslušných vyhlášok ÚVZ SR, uvedených v žiadosti o informácie, ustanovujúcich karanténne povinnosti osôb po vstupe na územie SR spolu so žiadosťami členov vlády podľa § 6 ods. 2 príslušných vyhlášok, resp. bodu 6 príslušného opatrenia ÚVZ SR, a to doručením na e-mailovú adresu žalobcu. ÚVZ SR o žiadosti žalobcu rozhodol rozhodnutím č. OK/176/2021 zo dňa 19.01.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že ju odmietol z dôvodu, že požadované informácie sa nesprístupnia v zmysle obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií. Žalobca podal na ÚVZ SR proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 26.01.2021, ktoré bolo dňa 08.02.2021 postúpené žalovanému na priame vybavenie. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote, t.j. do 23.02.2021, o odvolaní žalobcu nerozhodol, čím došlo k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
2. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 19.04.2021. Vo vyjadrení uviedol, že rozhodnutím č.: S10805-2021-OddVSASK zo dňa 07.04.2021 ako odvolací správny orgán zrušil rozhodnutie ÚVZ SR a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 09.04.2021. Vzhľadom na to, že žalovaný v prejednávanej veci vydal rozhodnutie, navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.04.2021, pričom uviedol, že podľa jeho názoru akýkoľvek ďalší úkon žalovaného v odvolacom administratívnom konaní po vydaní fiktívneho rozhodnutia nemôže mať vplyv na dôvodnosť správnej žaloby voči tomuto fiktívnemu rozhodnutiu. Pri danom skutkovom stave, by existencia aktu - rozhodnutia žalovaného z 07.04.2021
mohla zakladať dôvod na zastavenie konania podľa § 99 písm. g) SSP, avšak ani na takýto postup nie sú podľa názoru žalobcu splnené podmienky. Na zastavenie konania podľa uvedeného ustanovenia je potrebné, aby odpadol dôvod na pokračovanie v konaní. Žalobca je toho názoru, že dôvod a predmet tohto konania stále trvajú a ani vydaním aktu zo dňa 07.04.2021 nedošlo k zmene právneho ani faktického stavu. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie žalovaného z 07.04.2021 je nulitným správnym aktom, a to z dôvodu, že daný akt nespĺňa základné formálne náležitosti rozhodnutia a jeho vydaniu bráni prekážka res iudicata.
4. V súvislosti s prekážkou rozhodnutej veci a k nulitnosti rozhodnutia žalovaného vydaného po vzniku fiktívneho rozhodnutia žalobca poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sži/4/2016 z 07.02.2017 a sp. zn. 6Sži/6/2013 z 19.03.2014, ktoré sa prikláňajú k žalobcom prezentovanému názoru. Ďalej v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/233/2005 z 25.10.2006. Argumentoval aj tým, že v administratívnom konaní nedošlo ani k zmene faktického stavu, ktorý by odôvodňoval možnosť zastavenia konania. Postupom žalovaného a povinnej osoby po podaní správnej žaloby nastal neprehľadný a nezákonný stav, a preto faktický postup správnych orgánov nemôže viesť k zastaveniu tohto súdneho konania. Pri zastavení súdneho konania by z právneho hľadiska stále existovalo (zákonným spôsobom nezrušené) fiktívne rozhodnutie žalovaného. Žalobca tvrdí, že by tak nemal právnu istotu, že bude faktické konanie správnych orgánov ďalej pokračovať. Správne orgány by teoreticky mohli kedykoľvek prestať konať s odvolaním sa na existenciu konečného rozhodnutia - fiktívneho rozhodnutia žalovaného. V takom prípade by žalobca nemal možnosť žiadnych účinných prostriedkov nápravy.
5. Žalobca dňa 20.04.2021 doručil správnemu súdu podanie, ktorým žiadal zmenu dôvodov a rozsahu správnej žaloby podľa § 62 Správneho súdneho poriadku. Navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a fiktívne rozhodnutie ÚVZ SR o odmietnutí sprístupnenia informácií v konaní sp. zn.: OK/176/2021, zrušil nulitný akt označený ako rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva SR sp. zn. OK/176/2021 zo dňa 19.01.2021 a žiadal, aby správny súd uložil povinnej osobe ÚVZ SR povinnosť sprístupniť v lehote 16 pracovných dní odo dňa právoplatnosti rozsudku v elektronickej forme na e- mailovú adresu žalobcu požadované informácie. Správny súd návrh žalobcu na zmenu žaloby doručil žalovanému a umožnil mu sa k nemu vyjadriť. Žalovaný sa k návrhu na zmenu žaloby nevyjadril.
6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
7. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
8. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
9. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
10. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
12. Podľa § 99 písm. g) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).
13. Správny súd v súlade s ust. § 97 SSP primárne skúmal splnenie zákonných procesných podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť.
14. Z pripojených administratívnych spisov správny súd zistil, že žalobca sa žiadosťou doručenou ÚVZ SR elektronickou poštou na e-mailovú adresu J.@.I..sk dňa 09.01.2021 domáhal sprístupnenia informácií uvedených vo svojej žiadosti, konkrétne sprístupnenia všetkých rozhodnutí o udelení alebo neudelení výnimky podľa § 6 príslušných vyhlášok ÚVZ SR, a to zaslaním týchto rozhodnutí na jeho e-mailovú adresu G..S.@.Y..I..sk. ÚVZ SR žalobcovi požadované informácie odmietol sprístupniť rozhodnutím č. OK/176/2021 zo dňa 19.01.2021, proti ktorému žalobca podal dňa 26.01.2021 v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Odvolanie žalobcu bolo predložené na rozhodnutie žalovanému predkladacou správou zo dňa 08.02.2021. Žalovaný ako odvolací orgán o odvolaní žalobcu nerozhodol v zákonom stanovenej lehote, preto došlo k vzniku fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.02.2021, ktorého preskúmania sa žalobca domáha touto žalobou. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že dňa 07.04.2021 vydal rozhodnutie č. S10805-2021-OddVSASK, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie ÚVZ SR a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
15. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci po preskúmaní podmienok konania dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť podľa § 99 písm. g) SSP, pretože odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).
16. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
17. Podľa § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.
18. Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
19. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).
20. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).
21. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
22. Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
23. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že
vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
24. Pri posudzovaní zákonnosti postupu správneho orgánu i povinnej osoby je potrebné vychádzať z účelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je zabezpečenie realizácie Ústavou Slovenskej republiky zaručeného práva každého na informácie (čl. 26 ods. 1 Ústavy SR) vo forme sprístupnenia informácie požadovanej žiadateľom (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Sži/5/2011 zo dňa 25.04.2012). Zákon o slobodnom prístupe k informáciám poskytuje právny rámec pre to, aby sa žiadateľovi realizáciou jeho práva umožnilo nadobúdať vedomosti o skutočnostiach a faktoch, ktorými disponuje povinná osoba, pokiaľ nejde o informácie, ktoré sú zákonom vylúčené zo sprístupňovania. Získané informácie má žiadateľ právo spracovávať či rozširovať pre svoju potrebu alebo potrebu iných. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií.
25. Žalobca napadol žalobou doručenou správnemu súdu dňa 03.03.2021 fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 23.02.2021 vo veci žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, ktorým došlo k zamietnutiu odvolania žalobcu a potvrdenia prvostupňového rozhodnutia ÚVZ SR. Krajský súd v Bratislave má z administratívneho spisu žalovaného za preukázané, že žalovaný nerozhodol o odvolaní žalobcu v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou, čím došlo k vzniku fiktívneho rozhodnutia v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré žalobca následne napadol správnou žalobou. Žalovaný o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu ÚVZ SR v predmetnej veci rozhodol následne až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty druhostupňovým rozhodnutím č. S10805-2021-OddVSASK zo dňa 07.04.2021. Žalovaný odvolaním napadnuté prvostupňovému rozhodnutiu ÚVZ SR zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vydaním druhostupňového zrušujúceho administratívneho rozhodnutia žalovaného č. S10805-2021-OddVSASK zo dňa 07.04.2021 došlo k odpadnutiu dôvodu na pokračovanie v súdnom konaní, pretože došlo k zrušeniu napadnutého prvostupňového rozhodnutia, ako aj k zániku fiktívneho rozhodnutia žalovaného a tým k vyhoveniu odvolaniu žalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.: 5 Sži 21/2013 vyslovil právny názor, že: „Fiktívne rozhodnutie o odvolaní podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám má svoje opodstatnenie pre ochranu práv žiadateľa o informácie len dovtedy, dokiaľ nedošlo k faktickému vydaniu rozhodnutia vo veci. Takéto fakticky vydané rozhodnutie má totiž prednosť pred fiktívnym rozhodnutím, je aktom výkonu verejnej správy spôsobilým ovplyvniť práva a právom chránené záujmy žiadateľa. Účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je totiž nielen to, aby bola žiadosť o ich sprístupnenie vybavená v čo najkratšom čase, ale v prvom rade, aby bola vybavená.“ Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR fikcia rozhodnutia sa má s prihliadnutím na účel zákona aplikovať iba potiaľ, pokiaľ nebolo vo veci vydané vecné rozhodnutie. Fiktívne rozhodnutie je nástrojom dočasnej ochrany žiadateľa a nástrojom „urgovania“ vydania faktického rozhodnutia vo veci. Faktické vybavenie žiadosti, aj po lehote ustanovenej zákonom, má vždy prednosť (pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži 8/2012, 5Sži 21, 22, 23/2012, 5Sži 21/2013).
26. Keďže v predmetnej veci došlo k vydaniu druhostupňového rozhodnutia žalovaného č. S10805-2021- OddVSASK zo dňa 07.04.2021, odpadol dôvod existencie žalobou napadnutého fiktívneho rozhodnutia, a to ako pôvodne spôsobilého predmetu prieskumu v správnom súdnictve. Ďalšie pokračovanie v súdnom prieskume napadnutého fiktívneho rozhodnutia žalovaného preto nie je možné. Ak by súd aj pripustil opak, pokračovanie v súdnom konaní by nutne viedlo k zrušeniu napadnutého fiktívneho rozhodnutia žalovaného, nakoľko fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3 Sži 3/2011). K zrušeniu rozhodnutia by tak došlo iba preto, aby sa zopakoval administratívny proces a odstránili formálne vady, ktoré však už neprivodia iné, prípadne výhodnejšie rozhodnutie pre žalobcu ako žiadateľa informácie. Účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie je vydávanie fiktívnych rozhodnutí, ale včasné podanie informácie. Právo na informácie je nevyhnutné uplatňovať účelne a efektívne, nie účelovo, a to tak vo vzťahu k povinným osobám, ako aj vo vzťahu k súdu.
27. K žalobcom namietanej nulitnosti prvostupňového rozhodnutia ÚVZ SR a druhostupňového rozhodnutia žalovaného č. S10805-2021-OddVSASK zo dňa 07.04.2021 správny súd uvádza, že argumentáciu žalobcu v tomto smere nepovažuje za dôvodnú. Ako správny súd uviedol vyššie, v súlade s citovanou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, vydanie faktického rozhodnutia má prednosť pred
fiktívnym rozhodnutím. Fiktívne rozhodnutie sa uplatňuje len do času, kým nie je vo veci vydané faktické rozhodnutie. Po vydaní faktického rozhodnutia dochádza k zániku fiktívneho rozhodnutia, ako dočasnej ochrany žiadateľa o informácie, a prednosť má faktické rozhodnutie, čím dochádza k naplneniu účelu ustanovení zákona o slobode informácií. Prekážka rozhodnutej veci z uvedeného dôvodu neexistuje a nemôže spôsobovať nulitu faktického rozhodnutia žalovaného, aj keď bolo vydané po lehote ustanovenej zákonom. V prejednávanej veci bolo navyše faktické rozhodnutie žalovaného vydané v prospech žalobcu a pokračovanie v začatom súdnom konaní preto nemá pre žalobcu z hľadiska efektívnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov žiadny význam a nemôže pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie v danej veci. Správny súd je toho názoru, že pokračovanie v prieskume fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktoré by muselo byť nakoniec pre nezákonnosť zrušené, by za daného právneho stavu iba predĺžilo konanie o žiadosti žalobcu o poskytnutie o informácií a neúčelne oddialilo prípadné sprístupnenie informácií žalobcovi, že možno dôvodne predpokladať, že na takomto postupe žalobca nemôže mať záujem. K žalobcom citovaným rozhodnutia Najvyššieho súdu SR správny súd uvádza, že najvyšší súd síce v daných veciach vyslovil odlišné stanovisko od svojej skoršej judikatúry citovanej v tomto rozhodnutí, nevysvetlil však dôvody, prečo považoval za potrebné sa od nej odkloniť. Navyše v uznesení sp. zn. 4Sži/4/2016 z 07.02.2017 najvyšší súd preskúmaval len výrok o nároku na náhradu trov konania a nie meritum veci, týkajúce sa rozhodnutia podľa zákona o slobode informácií.
29. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože k zastaveniu konania došlo procesným zavinením žalovaného, ktorý až po začatí tohto súdneho konania vydal faktické rozhodnutie č. S10805-2021- OddVSASK zo dňa 07.04.2021, ktorým došlo k zániku žalobou napadnutého fiktívneho rozhodnutia, a žalobcovi vznikli v konaní trovy titulom súdneho poplatku za žalobu. Trovy právneho zastúpenia žalobcovi v konaní nevznikli, pretože nebol zastúpený advokátom.
30. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.