Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5S-202-2022.pdf
PDF · 98.6 KB
Case nature
Subarea
5S/202/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: J.. G. S., bytom Na N. XXX/X, XXX XX X., korešpondenčná adresa: Y.Í. XXXX/XX, XXX XX U., proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.02.2021 a rozhodnutia žalovaného č. Y.-XXXX-K. zo dňa XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave žalobu odmieta.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom a trov kasačného konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 03.03.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.02.2021 (ďalej aj „fiktívne druhostupňové rozhodnutie“). Žalobca v žalobe uviedol, že sa na základe žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) zo dňa 09.01.2021 domáhal sprístupnenia informácie od Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ako povinnej osoby (ďalej len „ÚVZ SR“), konkrétne sprístupnenia všetkých rozhodnutí o udelení alebo neudelení výnimky podľa § 6 príslušných vyhlášok ÚVZ SR, uvedených v žiadosti o informácie, ustanovujúcich karanténne povinnosti osôb po vstupe na územie SR spolu so žiadosťami členov vlády podľa § 6 ods. 2 príslušných vyhlášok, resp. bodu 6 príslušného opatrenia ÚVZ SR, a to doručením na e-mailovú adresu žalobcu. ÚVZ SR o žiadosti žalobcu rozhodol rozhodnutím č. K. zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj „písomné prvostupňové rozhodnutie“) tak, že ju odmietol z dôvodu, že požadované informácie sa nesprístupnia v zmysle obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií. Žalobca podal na ÚVZ SR proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 26.01.2021, ktoré bolo dňa 08.02.2021 postúpené žalovanému na priame vybavenie. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 23.02.2021 o odvolaní žalobcu nerozhodol, čím došlo k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
2. Žalobca podaním zo dňa 20.04.2021 zmenil rozsah a dôvody správnej žaloby zo dňa 03.03.2021 tak, že žiadal zrušiť fiktívne druhostupňové rozhodnutie spolu s písomným prvostupňovým rozhodnutím, žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. Y.-XXXX-K. zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj „písomné druhostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný vyhovel odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. K. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým odmietol sprístupniť žalobcovi požadované informácie v žiadosti zo dňa 09.01.2021 v zmysle obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. a navrhol, aby správny súd uložil Úradu verejného zdravotníctva ako povinnej osobe povinnosť sprístupniť v lehote 16 pracovných dní odo dňa právoplatnosti rozsudku v elektronickej forme na e-mailovú adresu žalobcu požadované informácie.
3. Správny súd uznesením č. k. 5S/36/2021-65 zo dňa 04.05.2021 konanie zastavil z dôvodu, že odpadol dôvod pre pokračovanie v konaní, pretože vydaním faktického rozhodnutia žalovaným o zrušení písomného prvostupňového rozhodnutia (písomného druhostupňového rozhodnutia) došlo k zániku fiktívneho rozhodnutia (fiktívneho druhostupňového rozhodnutia) a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
4. Žalobca podal proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/36/2021-65 zo dňa 04.05.2021 kasačnú sťažnosť zo dňa 02.07.2021, o ktorej Najvyšší správny súd SR rozhodol uznesením sp. zn. 2Svk/9/2021 zo dňa 22.07.2022 tak, že uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí kasačný súd uviedol, že správny súd sa nevyjadril k žalobným námietkam o porušení povinnosti uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky v intenciách zákona podľa zákona o e-Governmente, osobitne povinnosti doručiť rozhodnutie podľa zákona o slobode informácií vo forme elektronického úradného dokumentu prostredníctvom modulu elektronického doručovania do elektronickej schránky žalobcu, ktorú žalobca označil už v žiadosti o informácie a žiadal doručovanie do vlastných rúk podľa uvedeného zákona. Správny súd sa tiež nevyjadril k vadám, ktoré spôsobujú podľa žalobcu nulitu napadnutých faktických rozhodnutí. Ďalej kasačný súd uviedol, že správny súd nezaujal žiadne stanovisko ani k návrhu žalobcu na postup podľa § 193 SSP, teda k žiadosti žalobcu, čo bráni sprístupneniu požadovaných informácií, a prípadnému uloženiu povinnosti žalovanému sprístupniť tieto informácie.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
6. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
7. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
8. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
9. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
11. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením žalobu odmietne, ak je neprípustná.
12. Podľa § 7 písm. g) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
13. Správny súd v súlade s ust. § 97 SSP primárne skúmal splnenie zákonných procesných podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť.
14. Z pripojených administratívnych spisov správny súd zistil, že žalobca sa žiadosťou doručenou ÚVZ SR elektronickou poštou na e-mailovú adresu medialne@uvzsr.sk dňa 09.01.2021 domáhal sprístupnenia informácií uvedených vo svojej žiadosti, konkrétne sprístupnenia všetkých rozhodnutí o udelení alebo neudelení výnimky podľa § 6 príslušných vyhlášok ÚVZ SR, a to zaslaním týchto rozhodnutí na jeho e-mailovú adresu a@b.c ÚVZ SR žalobcovi požadované informácie odmietol sprístupniť rozhodnutím č. K. zo dňa XX.XX.XXXX proti ktorému žalobca podal dňa 26.01.2021 v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Odvolanie žalobcu bolo predložené na rozhodnutie žalovanému predkladacou správou zo dňa 08.02.2021. Žalovaný ako odvolací orgán o odvolaní žalobcu nerozhodol v zákonom stanovenej lehote, preto došlo k vzniku fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.02.2021, ktorého preskúmania sa žalobca domáha touto žalobou. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že dňa 07.04.2021 vydal rozhodnutie č. Y.-XXXX-K., ktorým zrušil písomné prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca následne podaním zo dňa 20.04.2021 rozšíril žalobu aj o preskúmanie písomného druhostupňového rozhodnutia.
15. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci po preskúmaní podmienok konania dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP, pretože žaloba je neprípustná, keďže sa preskúmava procesné rozhodnutie žalovaného o zrušení písomného prvostupňového rozhodnutia a toto rozhodnutie nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.
16. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
17. Podľa § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.
18. Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
19. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).
20. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).
21. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
22. Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
23. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
24. Pri posudzovaní zákonnosti postupu správneho orgánu i povinnej osoby je potrebné vychádzať z účelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je zabezpečenie realizácie Ústavou Slovenskej republiky zaručeného práva každého na informácie (čl. 26 ods. 1 Ústavy SR) vo forme sprístupnenia informácie požadovanej žiadateľom (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Sži/5/2011 zo dňa 25.04.2012). Zákon o slobodnom prístupe k informáciám poskytuje právny rámec pre to, aby sa žiadateľovi realizáciou jeho práva umožnilo nadobúdať vedomosti o skutočnostiach a faktoch, ktorými disponuje povinná osoba, pokiaľ nejde o informácie, ktoré sú zákonom vylúčené zo sprístupňovania. Získané informácie má žiadateľ právo spracovávať či rozširovať pre svoju potrebu alebo potrebu iných. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií.
25. Žalobca napadol žalobou doručenou správnemu súdu dňa 03.03.2021 fiktívne druhostupňové rozhodnutie vo veci žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, ktorým došlo k zamietnutiu odvolania žalobcu a potvrdenia písomného prvostupňového rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave má z administratívneho spisu žalovaného za preukázané, že žalovaný nerozhodol o odvolaní žalobcu v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou, čím došlo k vzniku fiktívneho druhostupňového rozhodnutia v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré žalobca následne napadol správnou žalobou. Žalovaný o odvolaní žalobcu proti písomnému prvostupňovému rozhodnutiu v predmetnej veci rozhodol následne až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty písomným druhostupňovým rozhodnutím č. Y.-XXXX-K. zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný odvolaním napadnuté písomné prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vydaním písomného druhostupňového rozhodnutia došlo k odpadnutiu dôvodu na pokračovanie v súdnom konaní, pretože došlo k zrušeniu písomného prvostupňového rozhodnutia, ako aj k zániku fiktívneho druhostupňového rozhodnutia a tým k vyhoveniu odvolaniu žalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.: 5Sži 21/2013 vyslovil právny názor, že: „Fiktívne rozhodnutie o odvolaní podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám má svoje opodstatnenie pre ochranu práv žiadateľa o informácie len dovtedy, dokiaľ nedošlo k faktickému vydaniu rozhodnutia vo veci. Takéto fakticky vydané rozhodnutie má totiž prednosť pred fiktívnym rozhodnutím, je aktom výkonu verejnej správy spôsobilým ovplyvniť práva a právom chránené záujmy žiadateľa. Účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je totiž nielen to, aby bola žiadosť o ich sprístupnenie vybavená v čo najkratšom čase, ale v prvom rade, aby bola vybavená.“ Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR fikcia rozhodnutia sa má s prihliadnutím na účel zákona aplikovať iba potiaľ, pokiaľ nebolo vo veci vydané vecné rozhodnutie. Fiktívne rozhodnutie je nástrojom dočasnej ochrany žiadateľa a nástrojom „urgovania“ vydania faktického rozhodnutia vo veci. Faktické vybavenie žiadosti, aj po lehote ustanovenej zákonom, má vždy prednosť. (pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži 8/2012, 5Sži 21, 22, 23/2012, 5Sži 21/2013)
26. Keďže v predmetnej veci došlo k vydaniu písomného druhostupňového rozhodnutia žalovaného č. Y.- XXXX-K. zo dňa XX.XX.XXXX, odpadol dôvod existencie žalobou napadnutého fiktívneho rozhodnutia, a to ako pôvodne spôsobilého predmetu prieskumu v správnom súdnictve. Ďalšie pokračovanie v súdnom prieskume napadnutého fiktívneho druhostupňového rozhodnutia preto nie je možné.
27. K žalobcom namietanej nulitnosti písomného prvostupňového rozhodnutia a písomného druhostupňového rozhodnutia správny súd uvádza, že argumentáciu žalobcu v tomto smere nepovažuje za dôvodnú. Ako správny súd uviedol vyššie, v súlade s citovanou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, vydanie faktického rozhodnutia má prednosť pred fiktívnym rozhodnutím. Fiktívne rozhodnutie sa uplatňuje len do času, kým nie je vo veci vydané faktické rozhodnutie. Po vydaní faktického rozhodnutia dochádza k zániku fiktívneho rozhodnutia, ako dočasnej ochrany žiadateľa o informácie, a prednosť má faktické rozhodnutie, čím dochádza k naplneniu účelu ustanovení zákona o slobode informácií. Prekážka rozhodnutej veci z uvedeného dôvodu neexistuje a nemôže spôsobovať nulitu faktického rozhodnutia žalovaného, aj keď bolo vydané po lehote ustanovenej zákonom. V prejednávanej veci bolo navyše faktické rozhodnutie žalovaného vydané v prospech žalobcu a pokračovanie v začatom súdnom konaní preto nemá pre žalobcu z hľadiska efektívnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov žiadny význam a nemôže pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie v danej veci. Správny súd je toho názoru, že pokračovanie v prieskume fiktívneho druhostupňového rozhodnutia, ktoré by muselo byť nakoniec pre nezákonnosť zrušené, by za daného právneho stavu iba predĺžilo konanie o žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií a neúčelne oddialilo prípadné sprístupnenie informácií žalobcovi, a že možno
dôvodne predpokladať, že na takomto postupe žalobca nemôže mať záujem. K žalobcom citovaným rozhodnutia Najvyššieho súdu SR správny súd uvádza, že najvyšší súd síce v daných veciach vyslovil odlišné stanovisko od svojej skoršej judikatúry citovanej v tomto rozhodnutí, nevysvetli však dôvody, prečo považoval za potrebné sa od nej odkloniť. Navyše v uznesení sp. zn. 4Sži/4/2016 z 07.02.2017 najvyšší súd preskúmaval len výrok o nároku na náhradu trov konania a nie meritum veci, týkajúce sa rozhodnutia podľa zákona o slobode informácií.
28. Námietku nulitnosti preskúmavaných rozhodnutí pre nedostatok formy správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca vo svojich vyjadreniach namietal nesprávne doručovanie písomného prvostupňového rozhodnutia a písomného druhostupňového rozhodnutia, pretože rozhodnutia mu neboli doručované do elektronickej schránky v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e- Governmente), čo žalobca považoval za nesplnenie základných formálnych náležitostí rozhodnutia. Správny súd je toho názoru, že aj v prípade, ak došlo k nesprávnemu doručovaniu rozhodnutí, nie je toto pochybenie nedostatkom formálnych náležitostí rozhodnutí, tak ako to tvrdí žalobca, ale len pochybením v procese doručovania. Nemôže preto spôsobovať nulitnosť rozhodnutí. Formálne náležitosti rozhodnutia správneho orgánu upravuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v ustanovení § 47, ktorý sa vzťahuje aj na konanie podľa zákona o slobode informácií, a patria medzi ne výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Proces doručovania nepatrí medzi základné formálne náležitosti rozhodnutia. Pochybenie pri spôsobe doručovania preto nemôže spôsobiť nulitu rozhodnutia správneho orgánu. Správny súd z administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalovaný v prejednávanej veci síce nepostupoval pri doručovaní rozhodnutí žalobcovi správne a v zmysle zákona o e-Governmente, rozhodnutia mu boli doručené v listinnej podobe prostredníctvom poštového podniku. Vzhľadom na procesné štádium správneho konania a na zrušenie písomného prvostupňového rozhodnutia žalovaným nevidí správny súd dôvod na odstraňovanie týchto formálnych pochybení, ktoré by nepriniesli žalobcovi výhodnejšie rozhodnutie vo veci a väčšiu ochranu jeho práv. Žalobca taktiež nepreukázal, že pri doručovaní listinných rovnopisov rozhodnutí došlo k ich prevzatiu neoprávnenou osobou, keďže na preukázanie týchto tvrdení nepredložil žiadne dôkazy. Správny súd pripomína, že doručenka je verejnou listinou, a údaje na nej sa považujú za správne, kým nie je preukázaný opak. Rozhodnutia boli doručované žalobcovi do vlastných rúk na adresu trvalého pobytu žalobcu, a preto v prípade, ak boli vydané inej osobe ako žalobcovi, ide o pochybenie doručujúceho orgánu a nie o pochybenie žalovaného. Žalobca však tieto skutočnosti nepreukázal a hodnovernosť údajov uvedených na doručenke nevyvrátil. Správny súd preto námietku nulitnosti napadnutých rozhodnutí z uvedeného dôvodu nepovažoval za relevantnú.
29. Po ustálení záveru, že písomné druhostupňové rozhodnutie nie je nulitným správnym aktom, správny súd k spôsobilosti písomného druhostupňového rozhodnutia byť predmetom preskúmania správnym súdom uvádza, že podľa jeho názoru rozhodnutie, ktorým žalovaný zrušil písomné prvostupňové rozhodnutie je rozhodnutie predbežnej, resp. procesnej povahy, ktoré samo osebe nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, prípadne iných účastníkov administratívneho konania, preto je zo súdneho preskúmania v správnom súdnictve vylúčené podľa § 7 písm. e) SSP. Zásah do subjektívnych práv žalobcu by v predmetnom prípade mohol vzniknúť až momentom nadobudnutia právoplatnosti konečného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým nesprístupnil požadovaného informácie žalobcovi. V posudzovanej veci bolo písomným druhostupňovým rozhodnutím žalobcovi vyhovené, písomné prvostupňové rozhodnutie o odmietnutí sprístupniť informácie bolo zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové rozhodnutie. Jedná sa o procesné rozhodnutie žalovaného, ktoré predmetnú vec nerieši s konečnou platnosťou Písomným druhostupňovým rozhodnutím, ktorým bolo žalobcovi vyhovené v celom rozsahu tak nemohlo dôjsť k ujme na subjektívnych právach žalobcu a preskúmanie tohto rozhodnutia je preto neprípustné. Podľa Správneho súdneho poriadku je neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvodom pre odmietnutie žaloby. Keďže správny súd dospel k záveru, že písomné druhostupňové rozhodnutie zákon zo súdneho preskúmania vylučuje, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP a žalobu žalobcu odmietol.
30. K žalobcom navrhovanému postupu podľa § 193 SSP, teda k žiadosti žalobcu o vyžiadanie informácie, čo bráni sprístupneniu požadovaných informácií od žalovaného súdom, a prípadnému uloženiu povinnosti žalovanému sprístupniť tieto informácie správny súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že písomné prvostupňové rozhodovanie bolo žalovaným zrušené a vec bola vrátená na
nové rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu, a teda stále prebieha správne konanie o žiadosti žalobcu, nebol dôvod na postup podľa § 193 SSP. Správny súd preto žalovanému neuložil povinnosť, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť.
31. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom v celom rozsahu, pretože k odmietnutiu žaloby došlo procesným zavinením žalovaného, ktorý až po začatí tohto súdneho konania vydal faktické rozhodnutie č. Y.-XXXX-K. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým došlo k zániku žalobou napadnutého fiktívneho druhostupňového rozhodnutia, a žalobcovi vznikli v konaní trovy titulom súdneho poplatku za žalobu. Trovy právneho zastúpenia žalobcovi v konaní nevznikli, pretože nebol zastúpený advokátom. Správny súd zároveň rozhodol podľa § 467 ods. 3 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP aj o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy kasačného konania, pretože žalobca mal v konaní o kasačnej sťažnosti plný úspech a vznikli mu trovy konania titulom súdnych poplatkov.
32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.