Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22C-90-2024.pdf
PDF · 94.38 KB
Case nature
Subarea
22C/90/2024
Uznesenie
Okresný súd Trnave v spore žalobcu: I. P. C., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Karpatské námestie XXXX/XXA, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, proti žalovanému: W. G., nar.: XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. č. XXX, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
- Žalovaný je povinný vydať žalobcovi osobné motorové vozidlo továrenskej značky E. T. X.X P. D. RS K., pohon X x X, výkon XXX kW, evidenčné číslo: TT W. XX, vin: P so zdvihovým objemom XXXX cm3, rok výroby XXXX, farba: modrá metalíza.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %
odôvodnenie:
1. Žalobca doručil Okresnému súdu Trnava dňa 16.08.2024 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prostredníctvom ktorého súd prikáže žalovanému vydať žalobcovi osobné motorové vozidlo továrenskej značky ŠKODA T. X.X TDI, RS K., pohon 4 x 4, výkon XXX kW, evidenčné číslo: TT W. XX, vin: P so zdvihovým objemom XXXX cm3, rok výroby XXXX, farba: modrá metalíza (ďalej len: „motorové vozidlo“).
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že uzatvoril dňa XX.XX.XXXX so spoločnosťou E. Finančné služby Slovensko s.r.o. zmluvu o autokredite č.: XXXXXXX, v rámci ktorej obchodná spoločnosť E. Finančné služby Slovensko s.r.o. poskytla žalobcovi úver vo výške 32 123,00 EUR s dobou splácania 48 mesiacov na financovanie motorového vozidla. Zmluvné strane súčasne uzatvorili aj zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Konateľ a spoločník navrhovateľa je t. č. v rozvodovom konaní so žalovaným (konanie je vedené na Krajskom súde Trnava pod sp. zn. 12Cn/3/2024 (žiadosť o rozvod bola podaná elektronicky a dostala sa omylom na Krajský súd, momentálne sa čaká kým vec postúpia na Okresný súd v Trnave). V čase uzavretia vyššie uvedenej zmluvy bol aj žalovaný konateľom spoločnosti žalobcu a tak aj motorové vozidlo bolo odovzdané jemu a odvtedy ho využíval. S účinnosťou od 25.7.2024 bol žalovaný odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti žalobcu. Napriek tomu, že bol žalovaný viackrát vyzvaný na vrátenie motorového vozidla, tak doteraz neurobil a v zmysle vyjadrenia v sms, tak ani nemieni urobiť. Žalovaný týmto ako nevlastník má v držbe motorové vozidlo, ktorého vlastníkom je žalobca. Toto vozidlo spoločnosti žalobcu, v ktorej už nie je ani konateľom naďalej užíva pre svoje súkromné účely. Žalobca má zároveň vedomosť, že žalovaný má záujem motorové vozidlo užívať aj na cesty do zahraničia, podľa jeho vedomostí si našiel prácu v Nemecku. Vzťahy medzi spoločníkom a konateľom žalobcu a žalovaným sú už dlhšiu dobu komplikované, čo vyústilo aj do podania návrhu na rozvod manželstva. Nevydaním motorového vozidla a neoprávnené používanie motorového vozidla žalovaným, resp. prípadné nevhodné manipulovanie s ním, spôsobuje žalobcovi každý deň škodu, nehovoriac o tom, že v dôsledku konania žalovaného, žalobca nemôže dané auto užívať pre potreby firmy, resp. predať vhodnému kupujúcemu a mat' z neho zisk a rovnako napriek tomu, že motorové
vozidlo užíva žalovaný, žalobca má povinnosti voči spoločnosti E. Finančné služby Slovensko s.r.o. a tak mu vzniká aj ďalšia strata. Aj keď sú - žalovaný a majiteľ a konateľ spoločnosti žalobcu - stále manželia, majú rozsudkom OS Trnava, sp. značka 18C/156/2013-11 zo dňa 24.44.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 6.5.2013 zrušené BSM a skutočnosť, že sú ešte stále manželia v žiadnom prípade neoprávňuje žalovaného nakladať s majetkom spoločnosti žalobcu alebo konať v mene spoločnosti žalobcu za spoločnosť a využívať motorové vozidlo žalobcu na svoje súkromné účely. Zo správania žalovaného sa možno taktiež dôvodne domnievať, že reálne existuje obava a hrozba, že žalovaný vozidlo nevráti, resp. ho užívaním poškodí, či znehodnotí až do takej miery, že bude neupotrebiteľné, pričom žalobca má naďalej povinnosti voči spoločnosti E. Finančné služby Slovensko s.r.o. Z uvedených dôvodov má žalobca taktiež dôvodnú obavu, že žalovaný nebude jeho povinnosť plniť dobrovoľne. Z konania, resp. aj nekonania žalovaného jednoznačne vyplýva záver, že právam žalobcu, ako užívateľa (vlastníka) vozidla, sa musí zo strany súdu naliehavo poskytnúť právna ochrana v súlade s platným právnym poriadkom a je potrebné okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu a ohrozovaniu práv žalobcu nebude dochádzať.
3. Žalobca k podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil Protokol o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla zo dňa 03.03.2021, Informáciu k zmluve, splátkový kalendár k zmluve o autokredite č. XXXXXXX, dohodu o elektronickej forme právnych úkonov, informačný leták finančného agenta, všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o autokredite, zmluvu o autokredite č.: XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosť o poskytnutie úveru zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn.: 18C/156/2013-11 zo dňa 24. apríla 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.05.2013, ako aj sms komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Civilný sporový poriadok“) platí, že: „pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“
5. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku platí, že: „neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.“
6. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku platí, že: „neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.“
7. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.“
8. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.“
9. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.“
10. Podľa § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.“
11. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“
12. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). 13. Súd sa oboznámil s návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj s predloženými listinnými dôkazmi, pričom si po ich skutkovej a právnej analýze si ustálil nasledovný skutkový stav: Žalobca uzatvoril dňa 03.03.2021 so spoločnosťou E. Finančné služby Slovensko s.r.o. zmluvu o autokredite č.: XXXXXXX, v rámci ktorej obchodná spoločnosť E. Finančné služby Slovensko s.r.o. poskytla žalobcovi úver vo výške 32 123,00 EUR s dobou splácania 48 mesiacov na financovanie motorového vozidla. Zmluvné strane súčasne uzatvorili aj zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané predložením obidvoch zmlúv zo strany žalobcu. Konateľ a spoločník navrhovateľa je t. č. v rozvodovom konaní so žalovaným (konanie je vedené na Krajskom súde Trnava pod sp. zn. 12Cn/3/2024 (žiadosť o rozvod bola podaná elektronicky a dostala sa omylom na Krajský súd, momentálne sa čaká kým vec postúpia na Okresný súd v Trnave). V čase uzavretia vyššie uvedenej zmluvy bol aj žalovaný konateľom spoločnosti žalobcu a tak aj motorové vozidlo bolo odovzdané jemu a odvtedy ho využíval. S účinnosťou od 25.7.2024 bol žalovaný odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti žalobcu. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú nahliadnutím do informatívneho výpisu z Obchodného registra. Napriek tomu, že bol žalovaný viackrát vyzvaný na vrátenie motorového vozidla, tak doteraz neurobil a v zmysle vyjadrenia v sms, tak ani nemieni urobiť. Uvedené mal súd za preukázané predložením sms komunikácie. Žalovaný týmto ako nevlastník má v držbe motorové vozidlo, ktorého oprávneným držiteľom je žalobca. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázané protokolom o odovzdaní a prevzatí vozidla a zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Zo správania žalovaného sa možno taktiež dôvodne domnievať, že reálne existuje obava a hrozba, že žalovaný vozidlo nevráti, resp. ho užívaním poškodí, či znehodnotí až do takej miery, že bude neupotrebiteľné, pričom žalobca má naďalej povinnosti voči spoločnosti E. Finančné služby Slovensko s.r.o.
14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Občiansky zákonník“ ) platí, že: „výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.“
15. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka platí, že: „vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.“
16. Podľa § 126 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.“
17. Súd skutkový stav medzi žalobcom a žalovaným posúdil po právnej stránke z hľadiska hmotnoprávneho nároku žalobcu tak, že žalobca je v súčasnej dobe oprávneným držiteľom predmetného motorového vozidla v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je tomu tak preto, pretože do doby úplného splatenia predmetného motorového vozidla leasingovej spoločnosti dočasne previedol vlastnícke právo k motorovému vozidlu na veriteľa E. Finančné služby Slovensko s.r.o. na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XXXXXXX zo dňa 03.03.2021. Žalobca je v tomto prípade len oprávneným držiteľom motorového vozidla, avšak v zmysle § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka má právo na ochranu, ako keby bol vlastníkom motorového vozidla. Žalobca má v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na ochranu voči tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Oprávnený držiteľ sa v tomto smere môže v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka najmä domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje, čo v tomto prípade aj žalobca využil formou neodkladného opatrenia. Súd mal z doložených listinných dôkazov za preukázané, že žalovaný neoprávnene a bez právneho dôvodu zadržuje a využíva vyššie uvedené osobné motorové vozidlo, na základe čoho sa žalobca v postavení oprávneného držiteľa prostredníctvom § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku domáha vydania od žalovaného predmetného osobného motorového vozidla. Žalovaný tým, že naďalej využíva osobné motorové vozidlo, hoci nie je jeho oprávnený držiteľ ani vlastník, zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo nemôže v žiadnom prípade požívať právnu ochranu.
18. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.“
19. Po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že vzhľadom na skutkový stav a nariadené neodkladné opatrenie možno dosiahnuť medzi stranami sporu trvalú úpravu pomerov bez nutnosti podania žaloby o vydanie veci (tzv. reivindikačná žaloba). Vzhľadom k tomu, že nariadené neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením v zmysle § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, vydaním vyššie uvedeného motorového vozidla je predpoklad medzi stranami, že medzi stranami sporu dôjde k trvalej úprave vzájomných pomerov v zmysle § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Z uvedeného dôvodu súd nepristúpil k uloženiu povinnosti podať žalovanému v príslušnej lehote žalobu vo veci samej tak, ako to upravuje § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
20. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov súd dospel k právnemu záveru, že návrhu žalobcu je možné v celom rozsahu vyhovieť a z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. I. tohto uznesenia. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.
21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (2).
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca bol úspešný, z čoho súd vyvodil nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom súd rozhodol vo výroku II. uznesenia. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. K rozhodnutiu o náhrade trov konania pri neodkladnom opatrení súd uvádza, že Civilný sporový poriadok neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku) použil ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku je povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje aktuálnu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, ako napríklad na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/147/2017 zo dňa 03.08.2017, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/52/2017 zo dňa 0X.X5.2017 a sp.zn. 19Co/27/2017 zo dňa 13.04.2017.
25. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) a m) Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.