Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Er/1758/2006

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: Diners Club CS, s. r. o., Nám. Slobody 11, Bratislava, IČO: 35 757 086, proti povinnému: B. Q., P.. XX. XX. XXXX, X. Y. J. XXXX/X, Y., o vymoženie 6985,53 € s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jaroslav Straka, Exekútorský úrad so sídlom Račianska 66, Bratislava, pod sp. zn. EX 389/2006, takto

rozhodol:

I. Exekúciu zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Poverením č. 5613 018668 * z 02. 11. 2006 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora na základe vykonateľného rozhodnutia platobný rozkaz č. k.: -21 z 02. 03. 2006.

2. Dňa 25. 11. 2019 súdny exekútor oznámil súdu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a žiadal exekúciu zastaviť, z dôvodu, že na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu viesť exekučné alebo iné obdobné vykonávacie konanie a zároveň uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 174,92 €.

3. Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. z 02. 08. 2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 173/2019 dňa 09. 09. 2019, vyhlásil na majetok povinného konkurz.

4. Súd výzvou z 20. 04. 2021 vyzval súdneho exekútora, aby preveril, či neexistuje dôvod na zastavenie exekúcie (ex lege) zo o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“ alebo „ZoUNEK“), nakoľko podľa uplynula rozhodná doba piatich rokov odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosťou súdu pred vydaním rozhodnutia o zastavení exekúcie je skúmať dôvody zastavenia podľa ZoUNEK, napríklad z dôvodu, že za posledných 18 mesiacov nebol dosiahnutý žiadny výťažok za predpokladu, že táto exekúcia nespadá pod relatívne výnimky podľa ZoUNEK, ani ostatné absolútne výnimky upravené v ZoUNEK. Pokiaľ by súd nedostatočne zistil skutkový stav ohľadne existencie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle ZoUNEK, rozhodol by tak o zastavení exekúcie predčasne, čím by postupoval v rozpore so zákonom.

5. Súdny exekútor dňa 23. 04. 2021 uviedol, že nevydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie, nakoľko nie sú splnené podmienky pre jeho vydanie.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

7. Podľa zákona číslo o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

8. Podľa zákona číslo o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

9. Podľa zákona číslo o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom () v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

10. Podľa zákona číslo o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

11. Podľa zákona číslo o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.

12. Súd s poukazom na ustanovenie § 167f ods. 1 a 2 zákona o konkurze, predmetné exekučné konanie zastavil.

13. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2007, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

14. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2007, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

15. Podľa § 203 ods. 1 a ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2007, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

16. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného od 01. 01. 2012, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

17. Exekučné konanie sa začalo 27. 10. 2006, t.j. dňom podania návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekučné konanie sa tak začalo pred účinnosťou Z. z ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného ( bolo ustanovenie Exekučného poriadku doplnené novým odsekom 3), pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke. I keď zákonodarca nedal odpoveď na túto otázku formou intertemporálneho ustanovenia, súd je toho názoru, že vzhľadom na to, že exekučné konanie začalo 27. 10. 2006, je potrebné použiť právnu úpravu účinnú do 31. 12. 2007, nakoľko i pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie síce procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu.

18. Charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré

boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov. Túto zásadu možno aplikovať pri procesných pravidlách, len pokiaľ jej použitie nenaráža na princíp zákazu retroaktivity, ktorý platí aj v procesnom práve. Podstata tohto princípu, ktorý je jedným zo základných princípov právneho štátu v materiálnom ponímaní, spočíva v tom, že nová právna úprava nesmie zhoršiť materiálne postavenie subjektu práva, v tomto prípade účastníka konania - oprávneného. Inými slovami účastník konania vstupuje do konania s dôverou v právo s tým uvedomením, že len pri právom predvídateľných okolnostiach jasných mu už pri začatí konania bude materiálne znášať neúspešnosť konania (exekúcie), a že tieto nebudú menené, resp. až budú menené, nebudú sa vzťahovať na neho. Táto jeho dôvera nesmie byť narušená a teda nová právna úprava nesmie rozšíriť tieto prípady a tak zhoršiť jeho pozíciu. S týmto vedomím musel vstúpiť do konania aj súdny exekútor (účastník konania v časti trov exekúcie), a preto jeho pozícia pri aplikácii staršej právnej úpravy v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov musí zostať nezmenená.

19. Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal z názoru Ústavného súdu SR vysloveného v uznesení sp. zn. z 13. 09. 2016, s ktorým sa stotožnil. Ďalej súd preskúmal, či v konaní nie sú splnené podmienky ustanovené Exekučným poriadkom na výnimočné zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie. Súd by mohol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade jeho zavinenia. Oprávnený však nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že na majetok povinného bol v priebehu exekúcie vyhlásený konkurz a keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nie je možné uložiť mu povinnosť na náhradu trov exekúcie. Rovnako nie sú splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V konečnom dôsledku tak nastal stav, keď pravdepodobne nebudú uspokojené všetky nároky exekútora, no toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie, pri ktorom vystupuje v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou podnikania je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie a toto riziko je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie súdneho exekútora, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného.

20. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983. séria A, č. 70, mutatis mutandis aj , , , rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Mihál proti Slovenskej republike č. 31303 a č. 23360/08, či uznesenie Ústavného súdu SR z 16. 12. 2008, sp. zn. , v ktorom bolo okrem iného uvedené, že „sťažovateľ funkciu súdneho exekútora a s ňou spojené povinnosti na seba prevzal dobrovoľne. Činnosti, ktoré vykonal sťažovateľ, nevybočovali z bežného rámca povinností súdneho exekútora a mali protihodnotu vo výhodách súvisiacich s jeho profesiou (profesijný monopol na vykonávanie exekúcií).“

21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II.

22. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v a nasl. Exekučného poriadku, pričom odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie Exekučného poriadku výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.