Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/150/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50496166, Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, zastúpeného: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Union poisťovňa, a. s., IČO: 31322051, Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, o zaplatenie 330,- eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 30,- eur zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 300,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 330,- eur od 16.02.2018 do 11.11.2019, zo sumy 300,- eur od 12.11.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Podaním doručeným súdu dňa 09.05.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 330,- eur s príslušenstvom titulom náhrady škody.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.09.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky BMW 320, EČV: K., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená spoločnosť PANCO, spol. s r.o., so sídlom Triblavinská 1020/19, Chorvátsky Grob 900 25 (ďalej len „poškodený“). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Opel Meriva, EČV: S., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod č. XXXXX-XXXX. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX zo dňa 03.10.2017, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky Kia Ceed, EČV: T.. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 16.10.2017, splatnú dňa 23.10.2017 na sumu 786,- EUR. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 03.10.2017 do 16.10.2017, t.j. 14 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 54,- EUR. V sume 786,- EUR je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- EUR. Poškodený zároveň dňa 16.10.2017 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXX-XXXX zo dňa 28.09.2017 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 786,- EUR, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 19.10.2017. Keďže žalovaný uvedenú pohľadávku neuhradil, bola mu zo strany žalobcu

zaslaná Výzva na zaplatenie postúpenej pohľadávky zo dňa 19.12.2017. Z Oznámenia o úhrade plnenia zo dňa 31.01.2018, zaslaného žalobcovi jasne vyplýva, že došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 07.02.2018 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 456,- EUR. Žalovaný neoprávnene krátil poistné plnenie o sumu 330,- EUR, pričom takýto postup bol odôvodnený vlastným a svojvoľným určením doby opravy poškodeného vozidla. Žalovaný tiež krátil poistné plnenie o poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla a to aj napriek tomu, že skutočnou škodou sú všetky účelne vynaložené náklady. Náklady vo výške 786,- EUR boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Žalobca si súčasne uplatňuje úroky z omeškania. Oznámením o úhrade plnenia zo dňa 31.01.2018 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 16.02.2018, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalobca považuje takýto postup zo strany žalovaného za nedôvodný, nakoľko došlo k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. Uplatnený nárok vo výške 330,- EUR spočíva v rozdiele sumy vo výške 786,- EUR uvedenej na faktúre č. XXXXXXX za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške 456,- EUR.

3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že neuznal celú dobu nájmu (14 dní) a poskytol poistné plnenie len za 9 dní nájmu náhradného motorového vozidla, a to vzhľadom na rozsah vykonaných prác na poškodenom motorovom vozidle, pričom autoservis motorové vozidlo opravil dňa 12.10.2017 a aj v ten deň volal poškodenému, aby si vozidlo prišiel vyzdvihnúť. Vzhľadom na to, že poškodený užíval náhradné motorové vozidlo aj napriek tomu, že jeho motorové vozidlo už bolo opravené, nie je možné považovať nájom náhradného motorového vozidla až do 16.10.2017 za účelný. Poškodenému bolo rovnako listom zo dňa 31.01.2018 oznámené, že poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného motorového vozidla vo výške 30,00 EUR nie je poistením krytý. Navyše uvedená suma ani nie je dohodnutá v nájomnej zmluve č. XX zo dňa 03.10.2017. Žalovaný má za to, že je nepochybné, že nárok poškodeného na náhradu výdavkov spojených s užívaním náhradného vozidla je svojím charakterom nárokom na náhradu účelne vynaložených nákladov. V danom prípade žalobca nijako nepreukázal, že ním vystavená faktúra č. XXXXXXX bola poškodeným skutočne uhradená. Na to, aby vznik skutočnej škody, t.j. úbytok v majetkovej sfére poškodeného nastal, nestačí iba vystavenie faktúry zo strany žalobcu poškodenému. Nároky na náhradné motorové vozidlo už ustálila judikatúra, podľa ktorej má poškodený nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je zapožičanie nevyhnutne potrebné za účelom výkonu podnikateľskej činnosti poškodeného a vzhľadom na jej charakter, alebo ak je zapožičanie nevyhnutne potrebné z iných dôležitých dôvodov za predpokladu, že ide o náklady nutné a účelné. Žalobca predložil konajúcemu súdu dokument s označením Čestné prehlásenie, kde poškodený uvádza, že prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný. Ďalej však poškodený a ani žalobca nešpecifikujú, prečo a v súvislosti s akými skutočnosťami bol prenájom náhradného vozidla nevyhnutný, a to až počas 14 dní, a to najmä s poukazom na to, že poškodené motorové vozidlo bolo opravené už dňa 12.10.2017 a pričom dňa bol víkend a používanie náhradného motorového vozidla nebolo nutné. Sporné v predmetnom konaní je teda hlavne to, či použitie náhradného motorového vozidla poškodeným v danom prípade bolo nevyhnutné a či náklady vynaložené na jeho prenájom boli účelne vynaložené. Žalovaný rovnako spochybňuje to, či vôbec poškodený využíval náhradné motorové vozidlo od žalobcu. Totižto žalovaný pri porovnávaní podpisov poškodeného nachádzajúcich sa na zázname o dopravnej nehode, Čestnom prehlásení, Oznámení o postúpení pohľadávky, ktoré boli predložené žalobcom, dospel k názoru, že podpisy nepatria tej istej osobe a tento rozpor je potrebné objasniť. V danom prípade je potrebné objasniť aj to, za akým účelom bolo náhradné motorové vozidlo využívané.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že podľa § 524 Obč. zák. „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“ Predmetom postúpenia je existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. Súdna prax v zhode s doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, to všetko však za predpokladu, že alebo iný predpis postúpenie niektorých pohľadávok nezakazuje. Podľa „Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých

plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.“ Podľa „Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.“ Žalobca faktúrou č. XXXXXXX uplatnil za prenájom vozidla zn. Kia Ceed podľa Zmluvy o nájme motorového vozidla č. XX/XXXX sumu vo výške 786,- EUR voči poškodenému. K zániku záväzku z predmetnej faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Postúpená pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Z hospodárskeho hľadiska má započítanie charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. Na túto skutočnosť poukazuje aj zásada, že zlomyseľne koná ten, kto žiada niečo, čo musí hneď vrátiť; v rovine procesného práva to znamená, že nikto sa nemôže s úspechom domáhať žalobou plnenia, ktoré by zároveň po splnení musel vrátiť, pretože dlžníkovi prislúcha zodpovedajúci vzájomný nárok. Z právneho hľadiska však započítanie nie je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou, avšak jeho účinky sú rovnaké ako v prípade platenia. Žalobca dostatočne preukázal aj zdôvodnil svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby i vznik skutočnej škody na strane poškodeného. Opätovne však dodal, že Zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvoril poškodený ako postupca so žalobcom ako postupníkom, ktorý bol zároveň prenajímateľom náhradného vozidla. Predmetnou zmluvou došlo k postúpeniu pohľadávky a súčasne k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom vozidla a žalobcom ako prenajímateľom. Z uvedenej zmluvy je zrejmé, že vzájomné pohľadávky u právneho predchodcu žalobcu a žalobcu boli vysporiadané, a teda nárok na úhradu odplaty za postúpenie budúcej pohľadávky a nárok na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky započítali, čím reálne došlo k ich úhrade. Taktiež poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. , v zmysle ktorého „Záver súdu, že nebol preukázaný vznik škody poškodeného t.j. zaplatenie nájomného za požičanie vozidla, tak je potrebné vychádzať zo Zmluvy o postúpení z 2.4.2013, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Tiež odvolací súd prisvedčil námietke odvolateľa, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, keďže poškodený nemohol postúpiť právo na náhradu škody na žalobcu, ak mu samotná škoda ešte nevznikla. V prejednávanej veci je predmetom konania skutočná škoda podľa , Obč. , t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle , , odvolací súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý spočíva v nákladoch na zapožičanie vozidla. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie pohľadávky. Náklady poškodený ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaných.“ Z Odporu žalovaného vyplýva, že nevyhnutné náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla sú len tie, ktoré vznikli počas doby 9 dní. Ďalej uvádza, že poškodený si v zmysle vystavenej faktúry autoservisom za opravu poškodeného vozidla mohol prevziať svoje vozidlo už v deň jej vystavenia, t.j. 12.10.2017. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Nakoľko je bežnou praxou autoservisov, vydať opravené motorové vozidlo poškodenému až po vydaní krycieho listu, resp. po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou, je dĺžka prenájmu náhradného vozidla v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu. Rovnako tomu bolo i v danom prípade, kedy autoservis vydal poškodenému opravené vozidlo dňom doručenia krycieho listu. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody (k uvedenému poukázal na Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. ). Je nesporné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodenému tak vznikol nárok za nevyhnutné obdobie, teda za obdobie, kedy bol nie z vlastnej viny vylúčený z

užívania vlastného motorového vozidla. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla (k uvedenému poukázal na Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.04.2013, sp. zn. ). Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Je preto bezpredmetný výstup z likvidačnej správy, podľa ktorej by mal vzhľadom na rozsah prác vykonaných prác na vozidle prenájom trvať 9 dní. Je zmätočné tvrdenie žalovaného, že poskytoval poistné plnenie za 9 dní prenájmu a bez poplatku za pristavenia a prevzatie vozidla, nakoľko v takom prípade mal žalobcovi poukázať namiesto 456,- EUR sumu 486,- EUR (9 dní x 54,- EUR/deň). Má za to, že žalovaný nejednoznačne zdôvodnil svoj postup pri likvidácii poistnej udalosti a ak poskytol plnenie za 9 dní, potom krátil aj výšku denného nájomného z pôvodne uplatnených 54,- EUR na 50,60 EUR. Z predloženej faktúry za opravu vozidla síce vyplýva doba skončenia prác na vozidle, a to dňa 12.10.2017, avšak tvrdenie o oznámení tejto skutočnosti poškodenému v daný deň zo žalovaným predložených dôkazov nevyplýva. Aj keby tomu tak bolo, z charakteru záväzkového vzťahu - zmluvy o dielo je zrejmé, že oprava v širšom slova zmysle je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade minimálne doručením krycieho listu zhotoviteľovi (autoservisu). Navyše k priloženej mailovej komunikácii, z obsahu ktorej vyplýva dotazovanie poškodeného o termíne prevzatia vozidla nebol zabezpečený dátum, kedy bola predmetná správa žalovanému naozaj doručená. Naopak z predloženého potvrdenia autoservisu vyplýva, že reálne sa opravené vozidlo dostalo do dispozície poškodeného až dňa 16.10.2017. K uvedenému došlo v dôsledku toho, že až týmto dňom bol servisu doručený krycí list na poskytnutie plnenia poisťovňou. Žalovaný v rozpore s ust. § 442 Obč. zák. tiež krátil poistné plnenie o poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla, a to aj napriek tomu, že skutočnou škodou sú všetky nutne a účelne vynaložené náklady. Náhrada nákladov spojených s nájmom motorového vozidla ako aj náklady v súvislosti s pristavením, vyzdvihnutím a čistením motorového vozidla sú časťou skutočnej škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou. Vychádzajúc zo o PZP sú súčasťou skutočnej škody taktiež náklady spojené s odstraňovaním resp. zmiernením škodových dôsledkov na strane poškodeného. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, skutočná škoda bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla poškodeného. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebolo nutné prenajať náhradné vozidlo a vynaložiť náklady vo výške 786,- EUR. Žalobca zároveň súdu predložil aktuálny cenník žalobcu, z ktorého vyplýva, že poplatok je žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak má poškodený záujem prenajať si náhradné vozidlo u žalobcu, bude musieť vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. Poplatok je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla, a preto žalovaný je povinný ho uhradiť. K tvrdeniu o možnom zabezpečení prenájmu za podstatne nižšiu sumu si dovoľujeme uviesť, že zo súčasnej judikatúry vyplýva, že poškodený nemá povinnosť, aby po poistnej udalosti skúmal možnosti prenájmu u jednotlivých prenajímateľov. Navyše tvrdenie žalovaného nie je podložené hodnoverným dôkazom a považuje ho v celom rozsahu za nepravdivé. Nemožno hovoriť o neúčelnosti využitia motorového vozidla, ak poškodený využíva náhradné motorové vozidlo na také účely, na aké využíval aj vlastné poškodené motorové vozidlo, a to po nevyhnutnú dobu. Poškodený nevyužíval náhradné vozidlo vlastným zavinením, ale v dôsledku protiprávneho konania klienta žalovaného. Nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu prevádzky, resp. fungovania. Žalovaný tiež namieta, či vôbec došlo k prenájmu náhradného vozidla a poukazuje aj na údajnú nekorešpondenciu podpisov poškodeného na jednotlivých listinných dôkazoch. Uvedené považuje žalobca za číre špekulácie v snahe vyhýbať sa svojej zákonnej povinnosti. Má za to, že žalobca svoj nárok dostatočne preukázal, a preto aj žalovaným navrhovaný výsluch poškodeného považuje za nehospodárny.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 07.11.2019 uviedol, že s tvrdením o oneskorenom vydaní krycieho listu nesúhlasí a dodal, že poškodený sa dňa 03.10.2017 informoval, či uvedenú škodu bude možné riešiť krycím listom priamo so servisom. Žalovaný 04.10.2017 odpovedal poškodenému, že je to na dohode so servisom a že je potrebné predložiť správu o nahlásení dopravnej nehody z polície, ak ňou disponuje a že k dĺžke vystavenia krycieho listu sa bude žalovaný vedieť vyjadriť, keď bude disponovať všetkými potrebnými dokladmi k likvidácii. Poškodený požadovanú správu od polície doručil žalovanému až dňa 12.10.2017 a to spolu s faktúrou od autoservisu. Žalovaný požiadavky na vystavenie krycieho listu vybavuje hneď ako je to možné, ale z kapacitných dôvodov nie je reálne vystavovať krycie listy

do 24 hod., pretože žalovaný musí dostatočne prešetriť aj oprávnenosť nárokov poškodeného a na to musí disponovať všetkými relevantnými podkladmi preukazujúcimi nároky poškodeného, ktoré mu však boli doručené až dňa 12.10.2017 (štvrtok). Nakoľko sám poškodený spôsobil neskorým predložením správy z polície to, že žalovaný vystavil krycí list až 16.10.2017 (pondelok), nemôže byť predsa na ťarchu žalovaného. Žalovaný si povinnosť v zmysle ustanovenia splnil listom zo dňa 31.01.2018, ktorým žalobcovi zaslal písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré mu krátil poistné plnenie. Žalovaný by bol tak povinný uhradiť úroky z omeškania len v prípade, že by neuhradil poškodenému poistné plnenie po doručení právoplatného rozhodnutia súdu.

6. Podaním zo dňa 22.11.2019 vzal žalobca žalobcu späť v časti 30,- eur, nakoľko dňa 11.11.2019 žalovaný uhradil túto sumu na účet žalobcu (ako doplatok poistného plnenia). Zároveň uviedol, že hoci žalovaný odvíja nájom do momentu ukončenia opravy, za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla treba považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla je jedným z pojmových znakov odplatnosť tohto záväzkového vzťahu, pričom oprava vozidla je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava č. k. : kde dospel vo svojom rozhodnutí k záveru, že jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok oprávnenému. Okrem toho v zmysle platných právnych predpisov je záväzok splnený až pripísaním na účet, nie poukázaním. V danom prípade autoservis vydal vozidlo po vystavení krycieho listu dňa 16.10.2017, a to aj napriek tomu, že v predmetnom čase ešte neboli finančné prostriedky pripísané na jeho účet. Poplatok 30,- eur bol medzi zmluvnými stranami riadne ústne dojednaný pri uzatvorení zmluvy o nájme, v dôsledku čoho má tento hmotno-právny základ vyplývajúci zo zmluvného vzťahu založeného nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom a z hľadiska nutnosti a účelnosti jeho vynaloženia, a teda dôvodnosti jeho uplatnenia v rámci náhrady škody je i táto časť krytá príčinnou súvislosťou spojenou so vznikom dopravnej nehody. Skutočnosť, že tento nie je v nájomnej zmluve výslovne písomne zaznamenaný preto nemôže zakladať záver, že poškodenému nevznikla povinnosť jeho úhrady. Relevantné je, že poškodený bol riadne oboznámený so všetkými okolnosťami vzniku nájomného vzťahu ako aj s obsahom nájomnej zmluvy. Neposkytnutím poistného plnenia v deň splatnosti sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania. Podľa a sa žalovaný dostal do omeškania deň nasledujúci po dni, keď mal v zmysle zákona o PZP poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, t.j. 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. V nadväznosti na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia sa žalovaný dostal do omeškania deň nasledujúci po dni, keď mal v zmysle o PZP poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, t.j. 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. Z listinných dôkazov predložených stranami sporu vyplýva, že žalovaný si evidentne nesplnil svoje povinnosti v zmysle ust. zákona o PZP keďže nielen, že neposkytol poškodenému v zákonom stanovenej lehote písomné vysvetlenie dôvodov odopretia poistného plnenia, ale ani v tejto lehote neskončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti až dňa 31.01.2018, a teda viac ako štyri mesiace po nahlásení škodovej udalosti. Žalovaný si teda nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z a zákona o PZP, vzhľadom k čomu je uplatnený nárok žalobcu aj v časti úrokov z omeškania plne dôvodný.

7. Podľa , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2. Podľa poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Predmetom konania bola náhrada škody, ktorá vznikla právnemu predchodcovi žalobcu (PANCO, spol. s r.o.) v dôsledku škodovej udalosti tým, že žalovaný neoprávnene krátil poistné plnenie o sumu 330,- eur, keď z uplatnenej sumy 786,- eur uvedenej na faktúre č. XXXXXXX za prenájom náhradného motorového vozidla poškodenému z dopravnej nehody, ktorú spôsobil klient žalovaného, uhradil žalobcovi len sumu 456,- eur. Po podaní žaloby žalovaný uhradil zo žalovanej sumy čiastočne 30,- eur, v dôsledku čoho žalobca vzal čiastočne žalobu späť. Súd preto v tejto časti konanie zastavil. To, že k škodovej udalosti došlo nebolo v konaní sporné. Sporné však medzi subjektmi konania bolo, či žalovaný oprávnene krátil poistné plnenie vyplatené žalobcovi o sumu 300,- eur (t.j. sporná bola dĺžka oprávnenosti nájmu motorového vozidla a položka 30,- eur za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla).

9. Z listinných dôkazov založených do spisu mal súd za preukázané, že oprávnená doba nájmu motorového vozidla poškodeným trvala od prevzatia poškodeného vozidla dopravnou nehodou do autoservisu za účelom opravy dňa 03.10.2017 až do vystavenia krycieho listu na poistné plnenie zo strany žalovaného, nakoľko až od tohto momentu mohlo dôjsť k vydaniu motorového vozidla po oprave servisom jeho vlastníkovi (poškodenému). Nájomné za používanie náhradného vozidla tak dosiahlo

výšku 756,- eur (14 dní x 54,- eur). Jednorazový poplatok 30,- eur za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla je v obchodnej praxi bežný a jeho výška je podľa názoru súdu primeraná a štandardná.

10. V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2017 je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Z hospodárskeho hľadiska má započítanie charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. Z právneho hľadiska však započítanie nie je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou (surrogatum), avšak jeho účinky sú rovnaké ako v prípade platenia (viď Fekete: , Veľký komentár, 2. diel, 2011, str. 1708). V článku 4 Zmluvy si strany dohodli odplatu postúpenia vo výške 786,- Eur. V čl. 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie a na úhradu nájomného) sa podpisom zmluvy započítavajú. Postúpenie bolo oznámené listom zo dňa 16.10.2017. Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 16.10.2017 nepochybne vyplýva predmet - postúpenie pohľadávky vo výške 786,- Eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 786,- Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX. V bode č. 5. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. Z toho dôvodu súd posúdil, že je daná aktívna legitimácia žalobcu. K danému záveru súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. , v ktorom je vyslovený totožný názor v obdobnej veci, v zmysle ktorého zmluvou o postúpení došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom a teda úhrada nájomného supluje samotné postúpenie a teda je daná aktívna legitimácia, pričom nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia podľa .

11. Pokiaľ ide o oprávnenosť dĺžky nájmu súd sa úplne stotožnil s argumentáciou žalobcu uvedenou v konaní. Je bežnou praxou autoservisov vydať opravené motorové vozidlo poškodenému až po vydaní krycieho listu, resp. po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou, čiže dĺžka nájmu náhradného vozidla je v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu. Rovnako tomu bolo i v danom prípade, kedy autoservis vydal poškodenému opravené vozidlo dňom doručenia krycieho listu. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody (viď rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. ). Je nesporné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodenému tak vznikol nárok využívať náhradné vozidlo na nevyhnutné obdobie, kedy bol nie z vlastnej viny vylúčený z užívania vlastného motorového vozidla. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla. Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Je preto bezpredmetný výstup z likvidačnej správy, podľa ktorej by mal vzhľadom na rozsah prác vykonaných prác na vozidle prenájom trvať 9 dní. Z predloženej faktúry za opravu vozidla síce vyplýva doba skončenia prác na vozidle (dňa 12.10.2017), avšak tvrdenie o oznámení tejto skutočnosti poškodenému v daný deň zo žalovaným predložených dôkazov nevyplýva. Aj keby tomu tak bolo, z charakteru záväzkového vzťahu - zmluvy o dielo je zrejmé, že oprava v širšom slova zmysle je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade minimálne doručením krycieho listu zhotoviteľovi (autoservisu). Z predloženého potvrdenia autoservisu vyplýva, že reálne sa opravené vozidlo dostalo do dispozície poškodeného až dňa 16.10.2017 (v servise bolo odo dňa 03.10.2017). K uvedenému došlo v dôsledku toho, že až týmto dňom bol servisu doručený krycí list na poskytnutie plnenia poisťovňou. Je nesporné, že každá škoda, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, by mala byť reparovaná tak, aby došlo k náhrade nutných a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s uvedenou škodou. Za nutne a účelne vynaložené náklady je možné považovať všetky náklady, ktoré boli vynaložené v obvyklej výške za účelom takej reparácie vzniknutých škôd, ktorá vedie k tzv. navráteniu do pôvodného stavu (restitutio in integrum). Zo zásad pre reparáciu škôd vyplýva, že pokiaľ je to možné, je potrebné aby sa protiprávny stav, ktorý v dôsledku škody vznikol, odstraňoval tak, aby poškodený pociťoval následky škôd čo v najmenšej sfére, ideálne vôbec. Kým nie je škodlivý následok reparovaný navrátením do pôvodného stavu /a to podľa okolností konkrétneho prípadu buď opravou poškodeného vozidla alebo vyplatením ceny poškodenému vozidla/, protiprávny stav trvá a všetky náklady, ktoré je v súvislosti s trvajúcim

protiprávnym stavom nutné vynaložiť, je možné považovať za vynaložené účelne a v priamej súvislosti so vzniknutou škodu. Náklady za prenájom náhradného vozidla je nutné považovať za účelne vynakladané do doby, keď bola škoda na vozidle reparovaná, a to vyplatením čiastky zodpovedajúcej vzniknutej škode. V danom prípade autoservis vydal vozidlo poškodenému až vydaním krycieho listu, čím sa vozidlo dostalo opäť do dispozičnej sféry poškodeného, preto ďalší prenájom náhradného vozidla nebol nutný.

12. Podľa názoru súdu v danom prípade postačuje, že poškodená osoba ako podnikateľský subjekt nemohla používať svoje motorové vozidlo, ktoré bolo poškodené v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej klientom žalovaného. Súd nemá pochybnosti, že nájom náhradného vozidla po dobu 14 dní bol pre poškodeného nevyhnutný a účelný, predovšetkým s poukazom na jeho status podnikateľa, preto bolo logické, že využil služby žalobcu. Je pritom v danej súvislosti irelevantné, že počas tejto doby boli aj víkendy, nakoľko podnikanie žalovaného nie je striktne viazané výlučne na pracovný týždeň. Okrem toho sám poškodený v Čestnom prehlásení uviedol, že v danom období nemal možnosť použiť iné vhodné vozidlo a preto nájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný.

13. Taktiež je irelevantné podľa názoru súdu tvrdenie žalovaného, že poškodený doručil správu od polície žalovanému až dňa 12.10.2017 (spolu s faktúrou od autoservisu), v dôsledku čoho žalovaný nemohol vystaviť krycí list skôr ako dňa 16.10.2017, čo má odôvodňovať neúčelnosť a neoprávnenosť posledných dní nájmu náhradného vozidla poškodeným. Správu od polície totiž mohol žalovaný žiadať už pri nahlásení poistnej udalosti po dopravnej nehode dňa 28.09.2017 priamo od svojho klienta, ktorý túto dopravnú nehodu spôsobil, nie až od poškodeného prostredníctvom emailovej komunikácie dňa 04.10.2017 a následne tým odôvodňovať neúčelnosť štyroch dní nájmu náhradného vozidla.

14. V súvislosti s jednorazovým poplatkom 30,- eur za pristavenie a prevzatie vozidla súd považuje tvrdenia žalovaného o jeho neúčelnosti za irelevantné. Žalobca predložil súdu aktuálny cenník, z ktorého vyplýva okrem výšky denných nájmov za jednotlivé vozidlá aj tento jednorazový poplatok. Daný poplatok je žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak poškodený má záujem prenajať si vozidlo žalobcu, tak musí vynaložiť náklady aj v danom rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. Poplatok je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie, čistenie vozidla a teda ide o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla. Treba odlišovať náklady za samotný denný nájom, teda za použitie náhradného vozidla, jeho opotrebenie v konkrétny deň nájmu a zároveň náklady spojené s prevzatím a odovzdaním, keďže vozidlo treba pristaviť, čo tiež sú určité náklady (napr. pohonné hmoty, cena práce osoby, ktorá vozidlo pripravila k prevzatiu, či prebratiu po skončení nájmu), či následné čistenie vozidla po prevzatí od klienta. Takéto náklady nie sú nákladmi, ktoré by vynakladal poškodený pri svojom vozidle. Je síce prirodzená starostlivosť každého vlastníka/ držiteľa o svoje vozidlo, ale je predsa logické, že autopožičovňa musí tieto náklady vynaložiť vždy pri prevzatí a odovzdaní vozidla, a to aj ohľadom čistenia vozidla a to bez ohľadu na dĺžku predchádzajúceho nájmu. Nájomné je náhrada za konkrétne užívanie vozidla, v ktorom nie je započítaný daný jednorazový poplatok. Súd posúdil, že ide o náklady spojené s prenájmom vozidla, a preto žalovaný je povinný ho uhradiť. Keby nedošlo k poškodeniu vozidla klientom žalovaného, tak poškodený by nemusel dané náklady vynaložiť. Súd nemá pochybnosti o tom, že poplatok 30,- eur bol medzi zmluvnými stranami riadne ústne dojednaný pri uzatvorení zmluvy o nájme, v dôsledku čoho má tento hmotnoprávny základ vyplývajúci zo zmluvného vzťahu založeného nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom a z hľadiska nutnosti a účelnosti jeho vynaloženia, a teda dôvodnosti jeho uplatnenia v rámci náhrady škody je i táto časť krytá príčinnou súvislosťou spojenou so vznikom dopravnej nehody. Skutočnosť, že tento nie je v nájomnej zmluve výslovne písomne zaznamenaný preto nemôže zakladať záver, že poškodenému nevznikla povinnosť jeho úhrady.

15. Neposkytnutím poistného plnenia v deň splatnosti sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania. Žalovaný sa dostal do omeškania deň nasledujúci po dni, keď mal v zmysle poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, t.j. 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. Z listinných dôkazov predložených stranami sporu vyplýva, že žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti až dňa 31.01.2018, a teda viac ako štyri mesiace po nahlásení škodovej udalosti. Žalovaný si teda nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z , vzhľadom k čomu je uplatnený nárok žalobcu aj v časti úrokov z omeškania (5 % ročne úrokom z omeškania zo sumy 330,- eur od 16.02.2018 do 11.11.2019 a zo sumy 300,- eur od 12.11.2019 do zaplatenia) plne dôvodný.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.