Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1CoE-1-2021.pdf
PDF · 81.7 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/1/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX, o vymoženie 320,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11Er/1174/2013-12 zo dňa 02.07.2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11Er/1174/2013-12 zo dňa 02.07.2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 11Er/1174/2013-29 zo dňa 02.03.2017 a s opravným uznesením č. k. 11Er/1174/2013-35 zo dňa 24.06.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v účinnom znení (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2, § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní).
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu predchádzalo zabezpečenie záväzkového vzťahu neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 08.02.2011, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Oprávnený a povinný sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. Podotkol, že za neprehliadnuteľnú nemôže neoznačiť úroveň rozhodcovského rozsudku z hľadiska reflektovania rozhodcu na spotrebiteľské právo. Rozhodnutie rozhodcu sa výrazne javí ako zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa, nevysporiadal sa s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo tzv. úver ako absolútny obchod pritom nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka. V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej kvality života bežných ľudí, nevidel iné východisko, ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že vzhľadom ku konštatovaniu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nemôže akceptovať ani exekučný titul, nakoľko tento je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na to zmocnený nebol, pretože konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je. Ak by súd takýto titul akceptoval, exekúcia by bola vedená na podklade akéhosi rozhodnutia, ktoré však nie je vykonateľné, a teda absentuje jeden zo základných predpokladov pre vedenie exekúcie, a to predloženie exekučného titulu, ktorý je právoplatný a vykonateľný. Podotkol, že obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011. Z uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia, pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil. Súd v prejednávanej veci na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, z čoho mal oprávnený za preukázané, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Dodal, že súd v rámci preskúmavania materiálnej stránky nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa súd opiera v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie, zaväzuje k niečomu nedovolenému. Zdôraznil, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Namietal ďalej, že došlo k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu súdom prvej inštancie, pretože oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine, tiež že v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. Namietal tiež s poukazom na § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde si uplatnia svoje práva. V danej veci teda súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Na základe uvedeného preto oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého uznesenia zistil, že odvolanie oprávneného je z časti dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako i opravné uznesenia, ktoré s napadnutým uznesením bezprostredne súvisia, je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie - zápisnicou spísanou pred súdnym exekútorom dňa 18.07.2013 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 09951/11 zo dňa 08.03.2012, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 16.04.2012 a vykonateľnosť dňa 19.04.2012.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súdne správnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
9. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
10. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
11. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
12. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.
13. Meritórnym prieskumom napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že jeho odôvodnenie je nedostatočné, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Týmto postupom súdu prvej inštancie bola účastníkom exekučného konania odňatá možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, a tým aj možnosť efektívneho využitia procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolaním. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie neodôvodnené, účastník exekučného konania nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť.
14. Odvolací súd v konkrétnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, kde súd prvej inštancie najprv cituje rozhodcovskú doložku, pričom neuvádza, v ktorej z listín predložených oprávneným je uvedená; následne uvádza, že rozhodcovský súd sa v rozhodcovskom rozsudku nevysporiadal s ustanoveniami týkajúcimi sa ochrany spotrebiteľa, pričom neuvádza, na základe akých skutočností a akých zákonných ustanovení vyhodnotil právny vzťah medzi oprávneným a povinným založený zmluvou o úvere ako vzťah spotrebiteľský; v závere konštatuje neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, pričom tento záver okrem konštatovania, že spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, nijak neodôvodnil.
15. Čo sa týka ďalšieho dôvodu zrušenia napadnutého uznesenia spočívajúcom v nedostatočne zistenom skutkovom stave (vychádzajúcom z nevykonania potrebných dôkazov), odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vychádzal z tvrdenia, že rozhodcovská doložka uzatvorená medzi oprávneným a povinným nemala založiť právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi rozhodcovského konania, čoho priamym dôsledkom mala byť neexistencia vykonateľného rozhodnutia (exekučného titulu). Po preskúmaní exekučného titulu však odvolací súd zistil, že rozhodcovský súd pri rozhodovaní predmetným rozhodcovským rozsudkom neodvíjal svoju právomoc od rozhodcovskej doložky, akú cituje súd prvej inštancie v napadnutom uznesení (i keď nevedno v rámci akej listiny ju cituje, keďže ani vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru sa žiadna taká nenachádza), ale z rozhodcovskej zmluvy, ktorú súd prvej inštancie pred vydaním napadnutého uznesenia nemal k dispozícii, ani na jej predloženie oprávneného nevyzýval. Z uvedeného dôvodu nemohol teda ani objektívne posúdiť, či rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je vydaný exekučný titul, bolo vykonané na základe platne alebo neplatne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, keď na takýto záver nedisponoval potrebnými dokladmi.
16. Nad rámec uvedeného však odvolací súd podotýka, že súd prvej inštancie je naozaj povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého je vedená exekúcia, respektíve na základe ktorého žiada súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom, čo aj správne súd prvej inštancie urobil a neprekročil tým svoju právomoc, keď v rámci posudzovania podmienok materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu skúmal, či exekučný titul nezaväzuje povinného na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom
v zmysle § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, teda v tomto smere sa nemožno stotožniť s odvolacími námietkami oprávneného.
17. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
18. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže odôvodnenie napadnutého uznesenia obsahuje viaceré vady a argumentačne je nepresvedčivé, nedostatočné a navyše vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil (aj v spojení s opravnými uzneseniami, ktoré zrušením napadnutého uznesenia stratili svoj podklad) a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (a nové rozhodnutie). Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne preskúmať predložené listiny v zmysle bodu 15. tohto odôvodnenia a pokiaľ nevydá poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora, vydá nové rozhodnutie, v ktorom posúdi v prvom rade charakter právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným a následne preskúma rozhodcovský rozsudok z hľadiska jeho vykonateľnosti, čo riadne odôvodní, a to celé po tom, ako si zabezpečí rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným.
19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.