Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoCsp/41/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu K. L. L., so sídlom Y. XX, XXX XX F., K.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému C. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. T. XXX, XXX XX M. T., zastúpený občianskym združením Právna pomoc poškodeným, so sídlom Janka Kráľa 200/12, 082 71 Lipany, o zaplatenie 1.863,20 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -47 zo dňa 31. marca 2020, takto jednohlasne

rozhodol:

Zrušuje rozsudok vo výroku, ktorým bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.027,01 Eur s prísl. a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Konanie v časti o zaplatenie sumy 308,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 108,- Eur od 20.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 100,- Eur od 20.4.2014 do 12.1.2017 a zo sumy 100,- Eur od 20.4.2014 do 2.2.2017 zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.027,01 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.227,01 Eur od 20.4.2014 do 13.1.2017, zo sumy 1.127,01 Eur od 14.1.2017 do 2.2.2017 a zo sumy 1.027,01 Eur od 3.2.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 32%, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, , nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , , , , , , , , , , , , , , .

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril právny predchodca žalobcu spoločnosť Z. S. Q., a.s. ako veriteľ so žalovaným ako klientom písomnú zmluvu o pôžičke na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3.500,- Eur. V zmluve je uvedený text o tom, že klient prehlasuje, že sa pred podpísaním zmluvy oboznámil so zmluvnými podmienkami,

ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Určité a zrozumiteľné stanovenie úpravy nejakej ďalšej konkrétnej časti obsahu zmluvy odkazom na obchodné podmienky zo zmluvy nevyplýva. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad žalobcu vyplýva, že žalovaný na úhradu tejto zmluvy zaplatil postupne v rôznych dňoch sumu 2.272,99 Eur a počas konania aj sumu 200,- Eur. Podľa nespochybnených tvrdení žalobcu a predložených listín, predžalobnou upomienkou zo dňa 26.02.2014 pritom právny predchodca žalobcu vyzýval žalovaného k okamžitej úhrade dlžných splátok a dňa 19.04.2014 úver zosplatnil. Žalobca v priebehu konania, avšak pred predbežným prejednaním sporu, resp. pred pojednávaním sporu vzal žalobu čiastočne späť.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré bolo uskutočnené skôr ako sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, neprihliadal na prípadný nesúhlas žalovaného a konanie v rozsahu späťvzatia žaloby zastavil. Následne v prvom rade poukázal na to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len nepriamo netvrdil všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali celý uplatnený nárok, resp. jeho jednotlivé položky. Celá žaloba má skôr len všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má súd rozhodnúť. Žalobca mal dôkazné bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzatvoril platnú písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere so záväzkom poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky a záväzkom žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť žalobcovi určité úroky, ako aj to, že určité peňažné prostriedky aj reálne žalovanému poskytol a žalovaný ich nevrátil. Žalobca však všetky tieto skutočnosti v konaní ani riadne netvrdil a žaloba, hoci má po formálnej stránke všetky minimálne obsahové náležitosti, je len rámcová s tvrdením o údajnom dlhu bez uvedenia všetkých skutočností, ktoré by ho odôvodňovali. Tento nedostatok sa týka predovšetkým úrokov a rôznych poplatkov, resp. nákladov, či pokút zaúčtovaných na ťarchu žalovaného. Celá argumentácia k nim je založená v podstate len na dôvere v ich strohé vyčíslenie v tzv. prehľade splátok a úhrad vypracovanom žalobcom. Uviedol, že nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že evidovanie pohľadávky v jeho internetovom prehľade splátok a úhrad je snáď akousi verejnou listinou, a tento výpis potvrdzuje výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému. Vo vzťahu k požadovanej sume úrokov či poplatkov žalobca neuviedol všetky rozhodujúce skutočnosti umožňujúce ich určenie, prípadne overenie ich výpočtu. Výšku úrokovej sadzby, z ktorej zrejme svoj nárok odvodzuje žalobca síce uviedol aspoň nepriamo predložením zmluvy, kde je vyjadrená ako percento, jej uplatňovanie s uvedením úročených súm a období s jej skutkovým odôvodnením pri výpočte úroku však nie je, a tieto skutočnosti zo žaloby napokon nevyplývajú ani nepriamo. Rovnako tak k zaúčtovaným poplatkom či rôznym pokutám zo žaloby nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali a preukazovali ich oprávnenosť a výšku. Okrem neunesenia bremena tvrdenia o všetkých skutočnostiach odôvodňujúcich právo na vyúčtované úroky a poplatky poukázal na to, že predložená zmluva neobsahuje podmienky, ktoré upravujú spôsob uplatňovania úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené dôvody má tak žalobca len nárok na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov. Keďže žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 3.500,- Eur, z ktorej bola uhradená (vrátená) už časť vo výške 2.272,99 Eur pred podaním žaloby a suma 200,- Eur po podaní žaloby, zaviazal žalovaného na vrátenie zostávajúcej časti poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokmi z omeškania.

5. Vo vzťahu k žalovaným vznesenej námietke premlčania poukázal na to, že žalobcovi priznal len rozdiel medzi poskytnutými a vrátenými peňažnými prostriedkami a okrem toho premlčané by boli aj tak iba najstaršie splátky, ktoré už žalovaný uhradil. Poukázal na to, že podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, a teda pre jednotlivé splátky plynie samostatná premlčacia doba (odo dňa ich splatnosti), a v tejto súvislosti upozornil, že ak sa aj pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), premlčacia doba (pre zosplatnený zvyšok) začne plynúť až po zosplatnení odo dňa zročnosti nesplatenej splátky, a nie spätne. Oprávnenie veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky podľa je právom ani nie povinnosťou veriteľa, ktoré môže veriteľ navyše uplatniť vždy len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, a tiež z toho, že pri opačnom výklade by sa muselo dospieť k záveru, že ak by bola splatnosť dlhu rozložená na viac ako 3 roky a žalobca by napr. až pri omeškaní so splátkou splatnou napr. v 4. roku (ktorej splatnosť nastala a premlčacia doba na jej splnenie začala plynúť ešte len tesne predtým, bez ohľadu na premlčanie predchádzajúcich) využil svoje oprávnenie na zosplatnenie aj celého zvyšku (aby mohol naraz žalovať

všetko), celá jeho pohľadávka (nie len dovtedy splatné viac ako 3 roky neuhradené splátky) by sa tak mala stať spätne premlčanou (dokonca aj v neskorších splátkach, ktoré dovtedy ani žalovať nemohol), a oprávnenie žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky by tak preňho nemalo vlastne žiaden racionálny význam (jeho postavenie by sa zhoršilo).

6. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca bol o zaplatenie 1.863,20 Eur úspešný v časti vo výške 1.227,01 Eur (počítajúc aj úhradu 200,- Eur počas súdneho konania), čo predstavuje 66% úspešnosť, žalovaný bol v konaní procesne úspešný vo zvyšku, čo predstavuje 34% úspešnosť, takže žalobca má potom podľa pomeru úspechu nárok na náhradu trov konania v rozsahu pomerného rozdielu vo výške 32%. Už len pre úplnosť uviedol, že žiadne dôvody v zmysle ust. strany do skončenia konania netvrdili a ani ich nezistil. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v rozsahu druhého a štvrtého výroku. Odvolanie právne odôvodnil , a . Uviedol, že počas konania preukázal, že už s prvou splátkou sa dostal do omeškania, ktorú zaplatil oneskorene. Následne druhú, tretiu a štvrtú splátku neuhradil, na čo ho právny predchodca žalobcu upozornil predžalobnou upomienkou, kde dlžná čiastka na zmeškaných splátkach bola vo výške 359,45 Eur s upozornením, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej XX/XXXX, bude spoločnosť oprávnená zosplatniť predmetný úver. Tak ako bolo uvedené v rozsudku, nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, dňa 19.04.2014 bol úver zosplatnený. Sám právny predchodca uviedol od ktorej splátky sa stal zročným celý dlh, a to od splátky splatnej XX/XXXX. Deň splatnosti bol stanovený na 20-ty deň každého mesiaca, to znamená, že bolo potrebné každú konkrétnu splátku zaplatiť do 20-teho dňa v mesiaci. Poukázal na znenie a , kde ukladá veriteľovi, aby čo najskôr prikročil k vymáhaniu svojej pohľadávky, a preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na to, kedy veriteľ využije svoje právo podľa , ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva, to znamená, že kedy mohol prvýkrát využiť toto právo mimoriadne zosplatniť dlh. Poukázal na to, že ust. umožňuje veriteľovi uplatniť toto právo až po trojmesačnom omeškaní, pričom v tejto časti je toto ustanovenie špeciálnym právnym predpisom k druhej vete . V prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť svoje právo bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky, avšak to nemá vplyv na plynutie premlčania. Žalobca mohol žalovať nárok zo zmluvy po 3 mesiacoch od omeškania so splatením splátok a musel tak urobiť do splatnosti najbližšej splatnosti splátky. To znamená, že oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti adresoval 26.02.2014 k dátumu podľa upomienky a premlčaciu lehotu je preto potrebné počítať tak, že táto začala plynúť od splatnosti splátky splatnej v mesiaci december 2013, ktorá bola splatná dňa 20.12.2013. Keďže žaloba bola podaná dňa 20.02.2017, po uplynutí trojročnej premlčacej doby, na pojednávaní vzniesol námietku premlčania. Má za to, že námietka premlčania bola vznesená dôvodne a súd mal na túto námietku prihliadnuť a žalobu zamietnuť. V zmysle ustálených judikatúr súdov SR je nutné túto pohľadávku požadovať za premlčanú. Navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a žalobu v plnom rozsahu zamietol.

8. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietanou inou vadou konania, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

11. Žalovaný namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tu odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,

že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto iná vada však v posudzovanom spore odvolacím súdom zistená nebola.

12. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka bola naplnená, pretože súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa okolností zosplatnenia úveru.

13. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Odvolací súd má za to, že došlo k naplneniu aj tejto odvolacej námietky, pretože súd prvej inštancie síce správne aplikoval na predmetný prípad správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretoval.

14. V priebehu konania na súde prvej inštancie žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú vzhľadom na to, že žalobcovi bol priznaný len rozdiel medzi poskytnutými a vrátenými peňažnými prostriedkami, pričom premlčané by boli aj tak len najstaršie splátky. Poukázal pritom na ust. , v zmysle ktorého veriteľ môže uplatniť svoje právo vždy len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, inak potom pre jednotlivé splátky plynie samostatná premlčacia doba. S uvedeným záverom nesúhlasil žalovaný poukazujúc na špeciálnosť ustanovenia v voči druhá veta. Odvolací súd sa preto v rámci odvolacieho konania zaoberal preskúmaním postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalovaným.

15. Možnosť predčasne zosplatniť spotrebiteľský úver v zmysle je upravené v s tým, že pre platné zosplatnenie úveru je potrebné kumulatívne dodržanie tam stanovených podmienok, a to: (i) ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, (ii) dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok), prípade celý dlh sa stane zročným aj vtedy, ak to bolo určené v rozhodnutí súdu, (iii) uplatnenie práva najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a (iv) upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Až po kumulatívnom splnení uvedených podmienok možno dospieť k záveru, že došlo k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru.

16. v ust. zakotvuje možnosť dohody medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok), prípade celý dlh sa stane zročným aj vtedy, ak to bolo určené v rozhodnutí súdu. Ako správne uviedol žalovaný v podanom odvolaní, umožňuje uplatniť právo podľa až po trojmesačnom omeškaní. V tejto časti je toto ustanovenie tzv. lex specialis k druhá veta , podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak sa totiž pri pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť

trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, stanú sa následne splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa , čo by však bolo v podstate v rozpore s . V prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. Táto okolnosť však nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Treba zdôrazniť, že ust. nedošlo k novelizácii , a preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada a nie od okamihu predčasného splatenia. Z uvedeného tak možno dospieť k záveru, že súd prvej inštancie v prípade posúdenia vznesenej námietky premlčania nesprávne interpretoval ustanovenie v spojení s .

17. Žalovaný v podanom odvolaní poukázal aj na znenie , k čomu odvolací súd uvádza, že je úpravou všeobecnou, t.j. lex generalis a vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Pokiaľ teda ide o zosplatnenie poskytnutého úveru, t.j. o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, uvedená skutočnosť len deklaruje, že došlo k splatnosti dlhu v celom rozsahu, avšak dôvodom vzniku zosplatnenia celého poskytnutého úveru je nesplatenie určitej splátky, teda už od tohto momentu splatnosti nezaplatenej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru začína plynúť premlčacia doba. Moment zosplatnenia poskytnutého úveru tak nezakladá začiatok plynutia premlčacej doby v zmysle , ale rozhodujúcou okolnosťou, z ktorej je potrebné vychádzať, je Občianskeho, teda dátum splatnosti tej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu celého úveru.

18. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie ako ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, aby sa súd prvej inštancie vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania zaoberal jednak skúmaním, či medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k platnému zosplatneniu poskytnutého úveru, a aby v dôsledku uvedeného zistenia následne posúdil aj vznesenú námietku premlčania. Namiesto uvedeného postupu súd prvej inštancie len poukázal na to, že žalobcovi bol priznaný iba rozdiel medzi poskytnutými a vrátenými peňažnými prostriedkami a premlčanými by tak boli len najstaršie splátky, ktoré už žalovaný uhradil. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa však nemožno stotožniť. Ako bolo už vyššie uvedené, druhú vetu nie je možné na spotrebiteľské vzťahy aplikovať automaticky, pretože v prípade spotrebiteľských vzťahov má prednosť aplikácia podmienok ustanovených v . Z uvedeného tak vyplýva, že v prípade skúmania, či v tom-ktorom spotrebiteľskom prípade došlo k uplynutiu premlčacej doby je potrebné skúmať, či si veriteľ uplatnil právo na vrátenie dlžnej sumy až po trojmesačnom omeškaní, samozrejme po predchádzajúcom upozornení na vyhlásenie zosplatnenia poskytnutého úveru. Smerodajným tak nebude zisťovanie, či veriteľ zosplatnil poskytnutý úver najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Na základe uvedených skutočností tak odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a teda, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav a síce na predmetný prípad aplikoval správne ustanovenia o premlčaní a zosplatnení, tieto nesprávne interpretoval. Z uvedeného dôvodu odvolaciemu súdu neostávalo nič iné ako podanému odvolaniu vyhovieť.

19. Odvolací súd záverom ešte poukazuje na to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe uzatvorenej zmluvy vyhodnotil súd prvej inštancie ako vzťah spotrebiteľský, keďže na neho aplikoval ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, avšak vôbec neodôvodnil na základe akých právnych a skutkových okolností dospel k takémuto záveru, preto bude potrebné, aby súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie aj v tomto smere. Odvolací súd rovnako na tomto mieste ešte dovolí zdôrazniť, že za správnu nebolo možné považovať ani výšku priznaného úroku z omeškania (9,25% ročne), nakoľko z Aktuálnej sadzby zákonných úrokov z omeškania pre občianskoprávne vzťahy zverejnenej na webovej stránke Národnej banky Slovenska vyplýva, že zákonné úroky z omeškania sa od januára 2014 do súčasnosti pohybujú v rozsahu 5,00% - 5,25%.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, t.j. vo výroku ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 1.027,01 Eur s prísl. a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom, následne vo veci znova rozhodne, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v aj náležite odôvodní.

22. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania ( ).

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).