Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-136-2018.pdf
PDF · 242.7 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/136/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu STAVA IPS, s.r.o., so sídlom Slavkovská 18, 040 01 Košice, IČO: 45 440 026, zastúpeného JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom so sídlom kancelárie Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 35 554 134 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101482651/2018 zo dňa 01.08.2018 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalované Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 101482651/2018 zo dňa 01.08.2018 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých v znení neskorších predpisov potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100749259/2018 zo dňa 17.04.2018 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,“ resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“), ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku bol daňovému subjektu STAVA IPS, s.r.o., Slavkovská 18, Košice, IČO: 45 440 026 určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 7.477,08 EUR na dani z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj: „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2017.
2. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že správca dane - Daňový úrad Košice vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2017, výsledky ktorej sú uvedené v Protokole č. 100503926/2018 zo dňa 07.03.2018. Protokol spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 100504629/2018 zo dňa 07.03.2018 prevzal daňový subjekt dňa 12.03.2018, čím bola daňová kontrola ukončená (§ 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku). Daňový subjekt sa v lehote stanovenej správcom dane vo výzve k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril a nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadny dôkaz (Úradný záznam č. 100717272/2018 zo dňa 11.04.2018), správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie.
3. Z rozhodnutia žalovaného ďalej vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o DPH“) v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH a porušenie ustanovenia § 69 ods. 12 písm. g) cit. zákona,
keď správca dane neuznal právo na odpočítanie dane z faktúr vystavenej deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou RESTON SK s.r.o., Jelenia 1, 811 05 Bratislava, IČO: 36227421, DIČ: 2020196530, IČ DPH: SK2020196530 (ďalej len „RESTON SK s.r.o.“ alebo „dodávateľ“), a to:
- č. 20170303 (int. č. 20170011) zo dňa 03.03.2017 za tovar - maltu v sume - základ dane 9.060,00 eur, DPH 1.812,00 eur, spolu 10.872,00 eur,
- č. 20170314 (int. č. 20170018) zo dňa 14.03.2017 za oceľovú armatúru, dopravu a prácu s hydraulickou rukou v sume - základ dane 5.786,04 eur, DPH 1.157,21 eur, spolu 6.943,25 eur;
- č. 20170329 (int. č. 20170025) zo dňa 29.03.2017 za betonársku oceľ v sume 20.774,60 eur, DPH 4.154,92 eur, spolu 24.929,52 eur;
- číslo 20170331 (int. č. 20170026) zo dňa 31.03.2017 za dodávku oceľovej armatúry v lokalite Košice- Čermeľ v sume 1.764,73 eur, DPH 352,95 eur, spolu 2.117,68 eur.
4. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že správca dane zistil, že bol použitý nesprávny režim zdaňovania podľa zákona č. 222/2004 Z. z. pri deklarovanom dodaní tovaru z faktúr č. 20170314 zo dňa 14.03.2017 (oceľových armatúr) a č. 20170329 zo dňa 29.03.2017 (betonárska oceľ) a daňový subjekt STAVA IPS s.r.o. nebol oprávnený uplatniť si odpočítanie dane uvedené na faktúrach, ktorú nesprávne uplatnil dodávateľ na dodávky tovarov, ktoré podliehajú prenosu daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12, písm. g) zákona č. 222/2004 Z. z., a to z dôvodu, že Tovar - oceľové armatúry a betonárska oceľ sú zaradené do položky 7308 Spoločného colného sadzobníka a základ dane vo faktúrach za deklarované dodávky tohto tovaru presahuje sumu 5.000,00 eur, a spoločnosť RESTON SK s.r.o. bola podľa ustanovenia § 69 ods. 12 písm. g) zákona č. 222/2004 Z. z. povinná vyhotoviť faktúry č. 20170314 a 20170329 bez dane a na faktúrach v súlade s ustanovením § 74 ods. 1 písm. k) zákona č. 222/2004 Z. z. uviesť slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti.“ Daňový subjekt STAVA IPS s.r.o. bol povinný uplatniť daň k základu dane uvedeného v označených faktúrach a len ním uplatnenú daň si mohol odpočítať po splnení podmienok vyplývajúcich z ust. § 49 až 51 zák. č. 222/2004 Z.z.
5. Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane preveroval, či sa zdaniteľné obchody deklarované na vyššie uvedených faktúrach vyhotovených spoločnosťou RESTON SK s.r.o. aj uskutočnili reálne a či tovar podľa vyššie uvedených faktúr skutočne dodal platiteľ uvedený na faktúrach ako dodávateľ. Za týmto účelom predvolával na výsluch svedka D. H. - konateľa dodávateľskej spoločnosti RESTON SK s.r.o., vyzval spoločnosť RESTON SK s.r.o. na zapožičanie účtovných dokladov (na ňu nereagoval a požadované doklady nepredložil), vyzval daňový subjekt na predloženie dôkazov preukazujúcich oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane z faktúr od spoločnosti RESTON SK s.r.o. (daňový subjekt na výzvu správcu dane nereagoval a nepredložil dôkazy, ktorými by reálne uskutočnenie preverovaných obchodov preukázal). Splnomocnený zástupca daňového subjektu, ktorý bol na ústnom pojednávaní dňa 08.11.2017 oboznámený so skutočnosťami zistenými daňovou kontrolou na ústnom pojednávaní, predložil doklady, ktoré mali preukazovať dodanie tovaru spoločnosťou RESTON SK s.r.o., ako napr. bankové výpisy, Mandátna zmluva zo dňa 01.12.2016, faktúra č. 17000009 zo dňa 08.03.2017 vyhotovená spoločnosťou Stavebné práce - Grimplini, s.r.o. pre spoločnosť RESTON SK s.r.o. spolu s rekapituláciou a objednávkou, dodacie listy k preverovaným faktúram. Na predložených dodacích listoch je uvedené, že ich za dodávateľa podpisuje D. H. - konateľ, dodacie listy však nie sú opatrené podpisom tejto osoby. Daňový subjekt navrhol vypočuť ako svedkov G.. D. M., ktorý mal mať uzatvorenú mandátnu zmluvu, na základe ktorej zastupoval spoločnosť RESTON SK s.r.o. pri predaji tovaru na akcii
- stavba Čermeľské údolie, za štadiónom v Košiciach v období od 01.12.2016 do 30.12.2017 a G.. U. P.
- konateľa spoločnosti Stavebné práce - Grimplini, s.r.o., Pri Krásnej 3,040 12 Košice, IČO: 44503890 (ďalej len „Stavebné práce - Grimplini, s.r.o.“) na okolnosti dodania stavebnej ocele. Z bankových výpisov predložených daňovým subjektom bola zistená úhrada preverovaných faktúr nasledovnými čiastkovými platbami: - faktúra č. 20170303 zo dňa 03.03.2017 v celkovej sume 10.872,00 eur bola uhradená v dňoch: 17.03.2017 v sume 5.872,00 eur, 23.03.2017 v sume l.000,00 eur, 30.03.2017 v sume 500,00 eur, 22.03.2017 v sme 3.000,00 eur a 20.06.2017 v sume 500,00 eur, - faktúra č. 20170314 zo dňa 14.03.2017 v celkovej sume 6.943,25 eura bola uhradená v dňoch: 12.04.2017 v sume 1.845,00 eur, dňa 20.04.2017 v sume 3.941,04 eur a 20.06.2017 v sume 1.157,21 eur, - faktúra č. 20170329 zo dňa 29.03.2017 v celkovej sume 24.929,52 eur bola uhradená v dňoch: 23.05.2017 v sume 600,00 eur, 25.05.2017 v sume 2.000,00 eur a 20.06.2017 v sume 11.329,52 eur, - faktúra č. 20170331 zo dňa 20.04.2017 v celkovej sume 2.117,68 eur bola uhradená dňa 20.04.2017 v sume 2.117,68 eur. Žalovaný uviedol, že spoločnosť Stavebné práce - Grimplini, s.r.o. na základe výzvy správcu dane predložila doklady týkajúce sa obchodov so spoločnosťou RESTON SK s.r.o. (Výzva č. 102369809/2017 zo dňa 13.11.2017, podanie zaevidované pod č. 1494590/2017 dňa 07.12.2017). Ďalej správca dane na základe
návrhu daňového subjektu predvolal na ústne pojednávanie G.. D. M., pričom daňový subjekt nevyužil svoje právo zúčastniť sa ústneho pojednávania so svedkom a klásť mu otázky. Svedok G.. D. M. na ústnom pojednávaní dňa 08.12.2017 uviedol, že s G.. F. X. - konateľom daňového subjektu sa pozná 20 rokov a ten mu spomenul, že začína výstavbu domov v Č. Ú. a bude potrebovať materiál, ale s dlhšou splatnosťou. Svedok sa vyjadril, že mu pri káve niekto povedal o spoločnosti RESTON SK s.r.o., že má voľné zdroje, preveril si túto spoločnosť v Obchodnom registri SR a na Finstate, prerokoval túto možnosť s G.. F. X., ktorý s ňou súhlasil. G.. D. M. nevedel uviesť, kto mu o spoločnosti RESTON SK s.r.o. povedal a ani kto mu dal kontakt na D. H. - konateľa spoločnosti RESTON SK s.r.o. Svedok ďalej uviedol, že sa s D. H. dohodol na tom, že vypracuje mandátnu zmluvu, na základe ktorej bude vykonávať činnosť pre spoločnosť RESTON SK s.r.o.. D. H. mandátnu zmluvu nepodpísal, svedok uviedol, že D. H. bol zaneprázdnený a odkázal ho na H. O., s ktorým mal podpis zmluvy doriešiť. G.. D. M. nevedel uviesť miesto, kde mala byť mandátna zmluva podpísaná a uviedol, že s konateľom daňového subjektu sa dohodli na uzatvorení rámcovej kúpnej zmluvy, pričom jednotlivé dodávky tovaru mali byt' špecifikované v dodatkoch. Zmluva a dodatok č. 1 boli vyhotovené dňa 07.12.2016. Podľa svedka zmluvu a dodatky vyhotovil on v priestoroch daňového subjektu STAVA IPS, s.r.o., podpísal ju D. H. - konateľ spoločnosti RESTON SK s.r.o., Dodatok č. 1 za spoločnosť RESTON SK s.r.o. už D. H. nepodpisoval, ale svedok uviedol, že zrejme ho podpísal Radoslav Kráľovský. Svedok G.. D. M. neuviedol dôvody, prečo D. H. podpísal zmluvu a Dodatok č. 1 už nie, keď obidva dokumenty mali byt' podpísané v jeden deň (07.12.2016).
6. Žalovaný poukázal na to, že: „Správca dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí konštatoval, že sa nepreukázalo, že G.. D. M. uzavrel so spoločnosťou RESTON SK s.r.o. mandátnu zmluvu a že bol oprávnený za túto spoločnosť konať a poukázal na skutočnosti:
- svedok prehlásil, že dodávku oceľovej armatúry od spoločnosti Stavebné práce - Grimplini, s.r.o. dohadoval s p. P. on, G.. U. P. však prehlásil, že tovar objednal, dodávku tovaru dohadoval a tovar preberal G.. W. - zamestnanec daňového subjektu a k uvedenému predložil aj dôkazy,
- nebolo preukázané, že spoločnosť RESTON SK s.r.o. bola aktívnym účastníkom obchodu (dodanie tehly a malty spoločnosťou Stavebniny DEK, s.r.o.), nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že sa spoločnosť RESTON SK s.r.o. na dodaní tohto tovaru podieľala a že nadobudla právo nakladať s tovarom a že toto právo nakladať s tovarom ako vlastník previedla na daňový subjekt STAVA IPS, s.r.o.. G.. D. M.A. uviedol, že dodacie listy sa podpisovali pri dodaní tovaru v sklade na Rampovej, podpísať ich mal p. A. (vodič daňového subjektu), predložený dodací list však neobsahuje žiadne podpisy a je na ňom uvedené miesto dodania: U. X, W.G.X.,
- rozporuplné vyjadrenia G.. D. M. o stretávaní sa s D. H., keďže mandátnu zmluvu D. H. nepodpísal pre svoju zaneprázdnenosť, avšak svedok uvádzal, že sa s D. H. stretával, ten mu priebežne podpisoval objednávky, dodacie listy a faktúry,
- G.. D. M. uviedol, že za spoločnosť RESTON SK, s.r.o. vystupoval a v jej mene doklady podpisoval H. O., avšak správcovi dane nebol predložený žiadny doklad preukazujúci oprávnenie tejto osoby zastupovať deklarovaného dodávateľa,
- nepravdivé tvrdenie G.. D. M. o nezaplatení faktúr, bankové výpisy predložené daňovým subjektom dňa 08.11.2017 preukazujú úhradu všetkých faktúr v zdaňovacom období marec 2017 spoločnosti RESTON SK, s.r.o.“
7. Žalovaný poukázal v napadnutom rozhodnutí na to, že správca dane dňa 12.12.2017 vypočul svedka G.. U. P. - konateľa spoločnosti Stavebné práce - Grimplini, s.r.o., a aj v tomto prípade daňový subjekt nevyužil svoje právo zúčastniť sa ústneho pojednávania so svedkom a klásť mu otázky. Pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré zistil správca dane pri jeho výsluchu, tak žalovaný uviedol, že tieto vyhodnotil správca dane takto: „- G.. F. W. je zamestnancom daňového subjektu STAVA IPS, s.r.o., čo správca dane zistil z informačného systému finančnej správy (Úradný záznam č. 100196692/2018 zo dňa 22.01.2018), ako aj z predložených bankových výpisov daňového subjektu,
- spoločnosť RESTON SK s.r.o. v období marec 2017- máj 2017 nebola evidovaná v Sociálnej poisťovni ako zamestnávateľ (Úradný záznam č. 100193878/2018 zo dňa 22.01.2018),
- dodanie oceľovej armatúry v reťazci spoločností Stavebné práce - Grimplini, s.r.o. - RESTON SK s.r.o. - daňový subjekt sa nepreukázalo, dodanie tovaru v spoločnosti Stavebné práce
- Grimplini, s.r.o. objednával, technickú špecifikáciu predkladal, dodaný tovar preberal a dodacie listy podpísal zamestnanec daňového subjektu G.. F. W., ktorému spoločnosť Stavebné práce - Grimplini,
s.r.o. aj odovzdával vyhotovené faktúry. Spoločnosť RESTON SK s.r.o. nebola aktívnym účastníkom obchodu,
- spoločnosť RESTON SK s.r.o. podľa správcu dane nenadobudla právo nakladať s tovarom od spoločnosti Stavebné práce - Grimplini, s.r.o. a správca dane považuje za preukázané, že dodanie oceľovej armatúry podľa faktúr vyhotovených spoločnosťou Stavebné práce - Grimplini, s.r.o. (faktúry č. 17000009 zo dňa 08.03.2017 a č. 17000014 zo dňa 31.03.2017) sa uskutočnilo medzi spoločnosťou Stavebné práce - Grimplini, s.r.o. a daňovým subjektom.“
8. Žalovaný ďalej poukázal v napadnutom rozhodnutí na to, že správca dane konštatoval na základe dokladov predložených svedkom G.. D. M., že cena dodaného tovaru a služieb bola prostredníctvom spoločnosti RESTON SK s.r.o. podstatne navýšená a v odvolaním napadnutom rozhodnutí poukázal na konkrétne sumy zisteného nárastu cien dodaného tovaru. Správca dane zistil z bankových výpisov daňového subjektu, že daňový subjekt faktúry neuhrádzal v 90- dňovej lehote po dodaní tovaru, ale čiastočnými splátkami v mesiacoch marec 2017 - jún 2017, pričom G.. D. M. tvrdil, že pri tvorbe cien za tovar pre daňový subjekt zohľadňoval 90-dňovú splatnosť. Pri preverovaní toku finančných prostriedkov na bankovom účte deklarovanej dodávateľskej spoločnosti RESTON SK s.r.o. a skutočnosti, kto bol oprávnený disponovať s bankovým účtom, správca dane zistil z odpovede UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., že s účtom spoločnosti RESTON SK s.r.o. boli oprávnení disponovať D. H. a H. O.Ý.. Z pohybov finančných prostriedkov na účte spoločnosti RESTON SK s.r.o. správca dane zistil, že boli vykonávané transakcie predovšetkým s personálne prepojenými spoločnosťami. Z bankových výpisov bolo zistené prijatie finančných prostriedkov od daňového subjektu STAVA IPS, s.r.o., ale po ich pripísaní na účet D. H. uskutočňoval ich výbery v hotovosti, resp. boli presunuté do ďalších spoločností D. H..
9. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že správca dane v závere prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu uviedol: „Správca dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že deklarovanému dodávateľovi RESTON SK s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z., ani to, že daňovému subjektu STAVA IPS, s.r.o. vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. z faktúr vyhotovených spoločnosťou RESTON SK s.r.o. Počas daňovej kontroly neboli u deklarovaného dodávateľa RESTON SK s.r.o. zistené účtovné doklady, evidencie ani iné listiny, ktoré by preukazovali reálne uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov. Správca dane konštatoval, že spoločnosť RESTON SK s.r.o. nevykonávala reálnu podnikateľskú činnosť, konali za ňu osoby, ktoré vyhotovovali doklady bez reálneho základu - v mene D. H. podpisoval doklady H. O. a za túto spoločnosť konal G.. D. M., osoba blízka daňovému subjektu STAVA IPS, s.r.o. (táto osoba sa vyjadrila, že sa s konateľom daňového subjektu pozná 20 rokov). Faktúry vyhotovené spoločnosťou RESTON SK s.r.o., z ktorých si daňový subjekt v zdaňovacom období marec 2017 odpočítal daň, nemajú reálny základ, keďže sa nepreukázalo, že osoba, ktorá je uvedená na faktúre ako dodávateľ, dodanie tovaru a služieb reálne uskutočnila. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, keď ani na základe výzvy správcu dane nepredložil dôkazy, ktorými by skutočnosti deklarované preverovanými faktúrami preukázal. Správca dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí taktiež poukázal na zistenie, že pri deklarovanom dodaní tovaru v zmysle faktúr č. 20170314 zo dňa 14.03.2017 a č. 20170329 zo dňa 29.03.2017 bol použitý nesprávny režim zdaňovania podľa zákona č. 222/2004 Z. z. Daňový subjekt si nemôže uplatniť odpočítanie dane uvedenej na faktúre, ktorú nesprávne uplatnil deklarovaný dodávateľ na dodávku tovaru, ktorá podlieha prenosu daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12, písm. g) zákona č. 222/2004 Z. z.“
10. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ďalej zdôraznil, že : „Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vo faktúrach, ktoré predložil odvolávajúci sa daňový subjekt, absentuje reálny základ, keďže sa nepreukázalo, že osoba ktorá je na nich uvedená, dodanie tovaru a služieb reálne uskutočnila. Finančné riaditeľstvo SR z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov
dospelo k záveru, že postup správcu dane pri neuznaní odpočítania dane z faktúr vystavených spoločnosťou RESTON SK s.r.o. zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, a to predovšetkým z hľadiska zákonnosti, pravdivosti a preukázanosti. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa odpočítania dane boli vecne správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z., ako aj Daňového poriadku. Odvolaním napadnutým rozhodnutím neboli porušené práva daňového subjektu. Správca dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí dostatočne objasnil dôvody, na základe ktorých dospel k záveru o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2017 a z uvedeného dôvodu považuje Finančné riaditeľstvo SR všetky odvolacie námietky daňového subjektu za neopodstatnené.“
11. K jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu uviedol žalovaný nasledovné : „K námietke odvolávajúceho sa, že spoločnosť RESTON SK, s.r.o. bola ochotná akceptovať 90-dňovú platobnú schopnosť, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že z predloženého administratívneho spisu zistilo, že daňový subjekt uhrádzal podstatnú časť súm uvedených na faktúrach č. 20170303, 20170314, 20170329, 2170331 v lehotách kratších ako 90 dní a zároveň zaplatil sumu podstatne vyššiu ako by zaplatil, keby si tovar zakúpil priamo od dodávateľov spoločnosti RESTON SK s.r.o. Faktúra č. 20170303 zo dňa 03.03.2017 v celkovej sume 10.872,00 eur bola uhradená čiastkovými platbami v dňoch: 17.03.2017 v sume 5.872,00 eur, 23.03.2017 v sume 1.000,00 eur, 30.03.2017 v sume 500,00 eur, dňa 22.03.2017 v sume 3.000,00 eur a dňa 20.06.2017 v sume 500,00 eur. Faktúra č. 20170314 zo dňa 14.03.2017 v celkovej sume 6.943,25 eur bola uhradená čiastkovými platbami v dňoch: 12.04.22017 v sume 1.8745,00 eur, 20.04.2017 v sume 3.941,04 eur a dňa 20.06.2017 v sume 1.157,21 eura. Faktúra č. 20170329 zo dňa 29.03.2017 v celkovej sume 24.929,52 eur bola uhradená čiastkovými platbami v dňoch: 23.05.2017 v sume 11.600,00 eur, 25.05.2017 v sume 2.000,00 eur a dňa 20.06.2017 v sume 11.329,52 eura. Faktúra č. 20170331 zo dňa 31.03.2017 v celkovej sume 2.117,68 eur bola uhradená dňa 20.04.2017 v sume 2.117,68 eur. V prípade faktúr č. 20170303, 20170314 a č. 20170329 Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že daňový subjekt uskutočnil poslednú čiastková platbu pre spoločnosť RESTON SK s.r.o. až dňa 20.06.2017, teda až v deň začatia výkonu daňovej kontroly u daňového subjektu (Oznámenie č. 101235071/2017 zo dňa 06.06.2017). Daňový subjekt namieta, že preukázal prijatie tovaru a služieb dokladmi a tým, že za tovar riadne zaplatil. Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že podmienky, za ktorých platiteľovi vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy a súčasne svojím charakterom vypovedajú, čím tento nárok treba doložiť, preukázať. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, pretože zákon to neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa dane. V zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Skutočnosť, že daňový subjekt dodávateľské faktúry uhradil, nepreukazuje, že k dodaniu tovarov a služieb došlo tak, ako to deklarovali predložené faktúry vystavené spoločnosťou RESTON SK s.r.o. Citovaná právna úprava úhradu faktúr neuvádza ako podmienku na priznanie nároku na odpočítanie dane. Rovnako ani samotná existencia faktúr a ich predloženie, hoci by obsahovali všetky formálno-právne náležitosti, nie sú automatickým predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z., pretože nie sú dôkazom o tom, že sa zdaniteľné obchody (dodanie stavebného materiálu a služieb) uskutočnili tak, ako je to nimi deklarované, keďže technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie, bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne realizované alebo nie. Daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú faktúrami deklarované. Faktúry sú síce doklady, ktorými (ale nie na základe ktorých) platiteľ preukazuje svoje právo uplatniť odpočítanie dane, ale aby k odpočítaniu dane mohlo dôjsť, musí sa overiť, či údaje v nich uvedené naozaj dokladujú predmetné skutočnosti. V prvom rade musí dôjsť k dodaniu tovarov alebo služieb a z tohto titulu k vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa Najskôr musí byť naplnená materiálna podstata veci, teda dodanie tovarov a služieb a až následne vystavené faktúry, len v takomto prípade môže dôjsť k odpočítaniu dane. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúrach, musí byť identická s osobou, ktoré reálne dodala tovar a služby odberateľovi - daňovému subjektu. Ak daňový subjekt dôkazné bremeno v tomto zmysle neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V prípade, že zdaniteľné obchody podľa faktúr, na základe ktorých si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane, nie sú uskutočnené dodávateľmi na nich uvedenými, potom len formálna existencia faktúr nie je predpokladom
pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Odvolávajúci sa daňový subjekt tvrdí, že dodanie tovaru a služieb v zmysle preverovaných faktúr bolo reálne uskutočnené a preukázané, Finančné riaditeľstvo SR sa s týmto tvrdením daňového subjektu nestotožňuje, pretože skutočnosť, že daňový subjekt STAVA IPS, s.r.o, disponoval tovarom, ktorý použil na stavbe, neznamená, že mu ho dodala práve spoločnosť RESTON SK s.r.o. Deklarovaný dodávateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že deklarované zdaniteľné obchody sa reálne uskutočnili, teda, že práve spoločnosť RESTON SK s.r.o. dodala daňovému subjektu tovar- stavebný materiál v zdaňovacom období marec 2017 na stavbu Čermeľské údolie, za štadiónom v Košiciach. Uvedené nepreukázala ani predložením účtovných či daňových dokladov, ani vyjadrením konateľa, keďže D. H. sa z dôvodu jeho nekontaktnosti nepodarilo vypočuť, ani vyjadrením osoby, ktorá mala byť splnomocnená konať v mene tejto spoločnosti, keďže splnomocnenie pre H. O. nebolo správcovi dane predložené. Počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebola preukázaná ani tá skutočnosť, že G.. D. M. skutočne uzatvoril mandátnu zmluvu so spoločnosťou RESTON SK s.r.o. a že bol ako mandatár poverený a oprávnený za túto spoločnosť konať, keďže v predloženej Mandátnej zmluve zo dňa 01.12.2016 absentoval podpis osoby, ktorá bola podľa výpisu z Obchodného registra SR jediným štatutárnym orgánom tejto spoločnosti
- D. H..
Finančné riaditeľstvo SR nesúhlasí ani s tvrdením odvolávajúceho sa, že dodanie tovaru a služieb v zmysle preverovaných faktúr bolo potvrdené výpoveďami svedkov a uvádza, že počas daňovej kontroly boli na návrh daňového subjektu vypočutí svedkovia - G.. D. M., ktorý mal na základe Mandátne] zmluvy zo dňa 01.12.2016 so spoločnosťou RESTON SK s.r.o. dohadovať obchody s dodávateľmi tovaru, resp. prác a služieb pre stavbu Čermeľské údolie, na ulici za štadiónom v Košiciach a G.. U. P. - konateľ spoločnosti Stavebné práce - Grimplini, s.r.o. výpoveďami týchto svedkov nebola preukázaná pravdivosť údajov uvedených na faktúrach vystavených spoločnosťou RESTON SK s.r.o. Finančné riaditeľstvo SR poukazuje na vyjadrenia týchto svedkov, keď Ing. D. M., ktorý sa s konateľom daňového subjektu pozná 20 rokov a u ktorého nebolo preukázané, že bol oprávnený za spoločnosť RESTON SK s.r.o. dohadovať obchody, k obchodom so spoločnosťou Stavebné práce - Grimplini, s.r.o. uvádzal, že ich dohadoval on s G.. U. P.. G.. U. P. však prehlásil, že si tovar objednal, technickú špecifikáciu predložil, dodanie tovaru dohadoval a tovar preberal G.. F. W.. Správca dane zistil, že G.. F. W. je zamestnancom daňového subjektu STAVA IPS, s.r.o. G.. U. P. na ústnom pojednávaní nevedel uviesť, z akého dôvodu na faktúre uvádzal ako odberateľa spoločnosť RESTON SK s.r.o., nezaujímal sa, či je G.. F. W. oprávnený konať za spoločnosť RESTON SK s.r.o., nezaujímal sa o to, kto stavia domy na ulici za štadiónom v Košiciach. K námietkam týkajúcich sa hodnotenia dôkazov a tvrdenia správcu dane o navýšení cien dodaných tovarov a služieb, ktoré podľa odvolávajúceho sa predstavuje zjavné nepochopenie trhového mechanizmu a princípu podnikania, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že správca dane pri získavaní dôkazov postupoval v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 a ods. 4 Daňového poriadku, počas daňovej kontroly hodnotil všetky získané dôkazy v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku, teda nielen jednotlivo, ale predovšetkým vo vzájomných súvislostiach. Jednou z informácií, ktoré správca dane v záujme utvorenia si presného a komplexného obrazu o deklarovaných zdaniteľných obchodoch hodnotil, bola aj cena dodaných tovarov. Cena tovaru by mala odrážať ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk. Z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že tovar, ktorý deklarovaný dodávateľ RESTON SK s.r.o. odoberal od spoločností Stavebniny DEK s.r.o., RAVEN a.s. a Stavebné práce
- Grimplini, s.r.o. následne fakturoval daňovému subjektu STAVA IPS, s.r.o. s nárastom cien. Napr. spoločnosť RESTON SK nakúpila od spoločnosti Stavebniny DEK s.r.o. tovar v sume 4.229,18 eur bez DPH, daňovému subjektu tento tovar vyfakturovala faktúrou č. 20170303 v sume 9.060,00 eur bez DPH; tovar od spoločnosti RAVEN a.s. spoločnosť RESTON SK nakúpila za sumu 11.495,00 eur s prenosom daňovej povinnosti, daňovému subjektu tento tovar vyfakturovala faktúrou č. 20170329 v sume 20.774,60 eur bez DPH a od spoločnosti Stavebné práce - Grimplini, s.r.o. bol spoločnosťou RESTON SK s.r.o. nakúpený tovar- oceľové armatúry v sume 2.372,04 bez DPH a v sume 1.438,07 eur bez DPH, daňovému subjektu bol tento tovar následne vyfakturovaný faktúrou č. 20170314 v sume 5.786,04 eur bez DPH a faktúrou č. 20170331 v sume 1.764,73 eur. Počas daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní neboli zistené žiadne náklady, ktoré by spoločnosti RESTON SK s.r.o. vznikli v súvislosti s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi, spoločnosť RESTON SK s.r.o. tovar neobjednávala, nerokovala o jeho dodaní,
nepredkladala požadované technické parametre materiálu, tovar nepreberala, nemanipulovala s ním, neuskladňovala, nezabezpečovala jeho prepravu ani nevyplatila žiadnu odmenu za sprostredkovanie preverovaných zdaniteľných obchodov. Zistené navýšenie ceny tovarov a služieb tak neodrážalo reálne ekonomické náklady daňového subjektu RESTON SK s.r.o. Finančné riaditeľstvo SR považuje námietky daňového subjektu, že hodnotenia dôkazov zo strany správcu dane počas daňovej kontroly predstavujú snahu o kriminalizáciu daňového subjektu a že správca dane označil G.. D. M. za blízku osobu v rozpore s definíciou osôb podľa Trestného zákona resp. Občianskeho zákonníka, za neopodstatnené. Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že správca dane v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia uviedol informáciu, ktorá vyplynula z ústneho pojednávania so svedkom G.. D. M., ktorý uviedol, že sa s konateľom daňového subjektu - G.. F. X. pozná dvadsať rokov (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102534476/2017 zo dňa 08.12.2017).
Správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania (vrátane informácie o tom, že svedok G.. D. M. sa pozná s konateľom) a keď všetky informácie a dôkazy získané počas daňovej kontroly vyhodnotil vo vzťahu k zákonným podmienkam na uplatnenie odpočítania dane. Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že dôvodom neuznania nároku daňového subjektu na odpočítanie dane z faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom RESTON SK s.r.o. nebola skutočnosť, že by správca dane posudzoval deklarované obchody ako obchody uskutočnené medzi osobami blízkymi v zmysle príbuzenského vzťahu.
Dôvodom neuznania nároku na odpočítanie dane bola skutočnosť, že v daňovom konaní nebolo preukázané, že faktúry č.20170303, 20170314, 20170329 a 20170331 majú reálny a pravdivý základ, teda že spoločnosť RESTON SK s.r.o., ktorá je na týchto faktúrach uvedená ako dodávateľ, dodávky tovarov a služieb pre daňový subjekt reálne uskutočnila. V daňovom konaní tak nebolo preukázané, že deklarovanej dodávateľskej spoločnosti RESTON SK s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Keďže nebolo preukázané splnenie tejto základnej hmotnoprávnej podmienky pre uplatnenie odpočítania dane, daňovému subjektu nemohol vzniknúť nárok na uplatnenie odpočítania dane podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. z vyššie uvedených faktúr. Daňový subjekt si však toto právo uplatnil, z predmetných faktúr daň odpočítal a nárokoval si na jej vrátenie vo forme nadmerného odpočtu, čím došlo k porušeniu vyššie uvedených ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z.
Ďalším dôvodom neuznania nároku na odpočítanie dane z faktúr č. 20170314 a 20170329 bola skutočnosť, že uvedené faktúry deklarovali dodávku tovaru zaradeného do položky 7308 Spoločného colného sadzobníka, pričom súčasne základ dane v týchto faktúrach presahoval sumu 5.000,00 eur. Daňový subjekt nebol oprávnený odpočítať si daň, ktorá bola na týchto faktúrach nesprávne uvedená deklarovaným dodávateľom, keďže v zmysle ustanovenia § 69 ods. 12 písm. g) zákona č. 222/2004 Z. z. bola spoločnosť RESTON SK s.r.o. povinná vyhotoviť faktúry bez dane a na faktúrach v súlade s ustanovením § 74 ods. 1 písm. k) zákona č. 222/2004 Z. z. uviesť slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti.“ Daňový subjekt bol povinný pri uplatniť daň k základu dane uvedeného na dodávateľských faktúrach č. 20170314 a 20170329 a len ním uplatnenú daň, po splnení podmienok uvedených v ustanoveniach § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z., si mohol odpočítať. Daňový subjekt namieta, že nemôže byť sankcionovaný za porušenie povinností zo strany RESTON SK s.r.o. Finančné riaditeľstvo SR v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že nielen u deklarovaného dodávateľa nebolo žiadnym spôsobom preukázané dodanie tovarov a služieb v zmysle preverovaných faktúr daňovému subjektu, ale v danej veci neuniesol dôkazné bremeno ani samotný daňový subjekt STAVA IPS, s.r.o. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009 daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.
Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej. Ak daňový subjekt tvrdí, že zdaniteľné obchody deklarované preverovanými faktúrami skutočne realizovala spoločnosť RESTON SK s.r.o., bolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenia podložil nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi. Správca dane počas daňovej kontroly nadobudol oprávnené pochybnosti, o tom, či sa deklarované zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako to deklarovali predložené doklady. Z uvedeného dôvodu vyzval daňový subjekt na predloženie dôkazov a preukázanie oprávnenosti odpočítania dane (Výzva na predloženie dôkazov č. 101612443/2017 zo dňa 21.07.2017, doručená dňa 26.07.2017). Daňový subjekt však na výzvu správcu dane nereagoval a nepredložil dôkazy, ktorými by reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov podľa preverovaných faktúr preukázal, teda pochybnosti správcu dane neodstránil. Správca dane počas daňovej kontroly oboznámil daňový subjekt so zistenými skutočnosťami a poskytol mu dostatočný priestor, aby závery správcu dane vyvrátil, daňový subjekt však nevyužil ani svoje právo vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole, predložiť dôkazy, či navrhnúť vykonanie takých dôkazov, ktoré by jeho nároky preukazovali (Úradný záznam č. 100717272/2018 zo dňa 11.04.2018). Daňový subjekt nevyužil ani svoje právo zúčastniť sa vypočutia svedkov, ktorých vypočutie sám navrhol a klásť týmto svedkom otázky. Keďže uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia. Daňový subjekt však okrem predloženia formálnych dokladov, ktorých vierohodnosť bola spochybnená a tvrdenia, že dôvodom spolupráce bolo umožnenie 90 - dňovej splatnosti faktúr, neuviedol, či a akým spôsobom preveroval personálnu, materiálnu, technickú vybavenosť spoločnosti RESTON SK s.r.o. na dodávky tovarov a služieb, neozrejmil, ako a či overoval oprávnenosť G.. D. M. na zastupovanie tejto spoločnosti len uviedol, že s konateľom D. H. nikdy nejednal, neozrejmil, aké postavenie v deklarovaných obchodoch mal mať jeho zamestnanec G.. F. W.Š.. Všeobecné právne predpisy síce podnikateľským subjektom priamo neukladajú povinnosť, aby si preverovali svojich obchodných partnerov, avšak vo vlastnom záujme každého subjektu vstupujúceho do obchodných vzťahov je zachovávanie náležitej miery obozretnosti a zabezpečenie si potrebných podkladov pre splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane, keďže dôsledky z iného postupu dopadajú na tento subjekt. Finančné riaditeľstvo na základe uvedených skutočností konštatuje, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne.“
12. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 05.10.2018 žalobca žiadal, aby správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. Podľa názoru žalobcu žalovaný pochybil, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, so závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia žalovaného žalobca nesúhlasil a bol toho názoru, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci, nakoľko z vykonaného dokazovania uvedeného v tomto rozhodnutí vyplýva, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
13. V správnej žalobe žalobca tvrdil, že preukázal prvostupňovému správnemu orgánu v rámci rozsiahleho dokazovania, že medzi ním a dodávateľom, spoločnosťou RESTON SK s.r.o. existoval zmluvný vzťah, na základe ktorého mu vznikla povinnosť uhradiť cenu poskytnutého tovaru a služieb a právo uplatniť si ho ako náklad, ako aj skutočnosť, že mu zdaniteľné plnenie dodala, na základe čoho mu vzniklo právo zaúčtovať si do svojich nákladov v príslušnom mesiaci, t.j. v mesiaci uskutočnenia daňovej kontroly výdavok za prijaté tovary a dodané služby. Toto preukázal príslušnými dodacími listami, účtovnými dokladmi - faktúrami podpísanými oprávnenou osobou a bankovými výpismi, ktoré svedčia o úhradách preverovaných účtovných dokladov - faktúr. Skutočnosť, že sa zdaniteľné obchody
dodanie tovaru a služieb, ktoré sú predmetom vyššie uvedenej faktúry, reálne uskutočnili, bola navyše preukázaná a predmetné skutočnosti boli v priebehu dokazovania potvrdené aj výsluchmi svedkov.
14. Žalobca uviedol, že prvostupňový správny orgán spochybnil navýšenie ceny za dodaný materiál a služby dodané žalobcovi spoločnosťou RESTON SK s.r.o. a v dôsledku toho neuznal plnenia vyúčtované predmetnými faktúrami v celom rozsahu. Tvrdil, že „..považuje za absurdné, ak správca dane potvrdil, že došlo k dodaniu tovaru a služieb spoločnosťou RESTON SK, s.r.o. žalobcovi, avšak tieto odmietol uznať, pretože porovnaním cien dodaných tovarov a služieb, za ktoré spoločnosť RESTON SK s.r.o. nadobudla a uhradila svojim subdodávateľom, mal správca dane zistiť, že cena, za ktoré ich predal žalobcovi je vyššia (!!!).“
15. K tomuto argumentoval žalobca v správnej žalobe nasledovne: „Obchodný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou RESTON SK s.r.o. bol založený práve na skutočnosti, že iný dodávateľ žalobcovi nebol v rozhodnom období schopný a ochotný dodať tovar a služby za takých zmluvných podmienok ako práve spoločnosť RESTON SK s.r.o. Žalobca pre odstránenie vzniknutých pochybností ohľadom navýšenia ceny za dodaný materiál a služby /kedy správca dane mal výhrady k marži, ktorú si účtoval dodávateľ spoločnosť RESTON SK, s.r.o./ predložil konkrétny doklad preukazujúci skutočnosť, že spoločnosť Stavebniny DEK, s.r.o., IČO: 43821103 nebola v rozhodnom období ochotná dodať tovar daňovému subjektu za takých zmluvných podmienok, ako bola spoločnosť RESTON SK s.r.o., ktorá nemala výhrady k 90 - dňovej splatnosti vystavených faktúr na rozdiel od iných dodávateľov daňového subjektu, ktorí trvali na zálohových platbách, resp. platbách v hotovosti, ktoré však daňový subjekt v danom čase pre nedostatok peňazí realizovať nevedel. Žalobca pri obrátení sa na ktoréhokoľvek dodávateľa stavebného materiálu obdržal rovnakú odpoveď ohľadom platobných podmienok, tak ako mu ju poskytla v tom čase spoločnosť Stavebniny DEK. Konštatovanie správcu dane, že došlo k navýšeniu ceny dodaného tovaru a služieb, ktoré zistil z porovnania prijatých faktúr daňového subjektu od spoločnosti RESTON SK a faktúr za dodané služby a tovar, ktoré uhradila spoločnosť RESTON SK svojim subdodávateľom, predstavuje zjavné nepochopenie trhového mechanizmu a princípu podnikania. Cena dodaných tovarov a služieb zodpovedala obvyklým cenám na trhu a záver o neuznaní predmetných faktúr v celom rozsahu postráda akúkoľvek logiku, pretože dodanie tovaru - stavebného materiálu a poskytnutie služieb bolo riadne preukázané a nespochybňuje ju ani správca dane!!!“
16. Ďalej žalobca tvrdil, že sú nesprávne závery prvostupňového správneho orgánu vykonávajúceho daňovú kontrolu týkajúcich sa toho, že nebolo preukázané z účtovných dokladov, evidencie, či iných listín deklarovaného dodávateľa RESTON SK s.r.o. reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov pre žalobcu podľa predmetných faktúr a trval na tom, že preukázal, že za dodané plnenie riadne zaplatil, rozhodne nie v čase vystavenia príslušných faktúr, ako vyhodnotil správca dane jednotlivé platby prispôsobujúc si zistenia svojej tendenčnej verzii, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
17. Ďalej žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k vykonávaniu a hodnoteniu dokazovania argumentoval nasledovne: „Skutočnosť, že G.. D. M., sa pozná so štatutárnym zástupcom žalobcu 20 rokov, z neho nerobí osobu blízku, ktorá by mala osobitné postavenie k daňovému subjektu !!! Pre potreby občianskeho práva sa v Občianskom zákonníku stanovuje, že blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Trestný zákon taktiež obsahuje pre potreby trestného práva definíciu blízkych osôb. Blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Blízkou osobou sa na účely trestných činov vydierania podľa § 189, znásilnenia podľa § 199 ods. 2, sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 alebo nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti. Hodnotenia dôkazov zo strany správcu dane počas daňovej kontroly predstavujú snahu o kriminalizáciu žalobcu.
Ak došlo k porušeniu daňových predpisov zo strany spoločnosti RESTON SK, s.r.o., alebo jeho dodávateľov, nemôže byť za ich porušenie sankcionovaný žalobca. Prenášanie zodpovednosti za porušenie zákonných predpisov nie je možné a zákon o dani z pridanej hodnoty resp. iný všeobecne záväzný právny predpis neumožňuje založenie zodpovednosti daňového subjektu za porušenie zákonnej povinnosti jeho dodávateľom. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia
- boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre,
- prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Splnenie formálnej stránky na uplatnenie si nároku na odpočet DPH vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia a daňový subjekt má za to že táto skutočnosť preukázaná bola. V rámci dokazovania v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia správca dane uvádza, že na základe vykonaného dokazovania nemá preukázané, že daňovému subjektu RESTON SK s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 ods. 2 zákona o DPH ani že daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane podľa § 49 ods. 1 ods. 2 zákona o DPH z vyššie uvedených faktúr, vyhotovených daňovým subjektom RESTON SK s.r.o. ...Žalobca má za to, že v rámci dokazovania uskutočneného v súvislosti s daňovou kontrolou za marec 2017 predložil prvostupňovému orgánu dôkazy potvrdzujúce vznik nároku na odpočet podľa ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalobca je toho názoru, že žalovaný dôkazy vykonané a skutkový stavy zistený prvostupňovým orgánom nevyhodnotil správne. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že predmetnými faktúrami vyúčtované obchody boli reálne uskutočnené a tieto skutočnosti následne v daňovom konaní riadne preukázané“.
18. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 19.03.2019 k správnej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť tak zo skutkových, ako aj právnych dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Zdôraznil, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne a nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť a správnosť údajov uvedených vo faktúrach vyhotovených deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou RESTON SK s.r.o., na základe ktorých bolo uplatnené odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie marec 2017. Zistený skutkový stav je uvedený v rozhodnutí správcu dane, ako aj v žalobou napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že žalobné dôvody žalobcu nepreukazujú nezákonnosť postupu správcu dane a žalovaného a žalobca nebol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch a jeho postup, ako aj správcu dane neboli v rozpore s platnými právnymi predpismi.
19. K žalobným dôvodom uplatneným v správnej žalobe zaujal nasledovné stanovisko: „Správca dane žalobcovi neuznal nárok na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie marec 2017 z faktúr vyhotovených deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou RESTON SK s.r.o., Jelenia 1, 811
05 Bratislava, IČO: 36227421, DIČ: 2020196530, IČ DPH: SK2020196530 (ďalej len „RESTON SK s.r.o.“ alebo „dodávateľ“), v ktorej bol podľa informatívneho výpisu z Obchodného registra SR v období od 29.02.2016 do 16.01.2018 (do dňa dobrovoľného výmazu z Obchodného registra SR) jediným konateľom D. H.. Išlo o faktúry za deklarované dodanie tovaru a služieb - malty (č. 20170303 zo dňa 03.03.2017 v sume ZD 9.060,00 eur, DPH 1.812,00 eur), oceľovej armatúry, dopravy a práce s hydraulickou rukou (č. 20170314 zo dňa 14.03.2017 za v sume ZD 5.786,04 eur, DPH 1.157,21 eur), betonárskej ocele (č. 20170329 zo dňa 29.03.2017 za v sume 20.774,60 eur, DPH 4.154,92 eur) a oceľovej armatúry (č. 20170331 zo dňa 31.03.2017 v sume 1.764,73 eur, DPH 352,95 eur), pričom dôvodom neuznania nároku žalobcu na odpočítanie dane bolo zistenie porušenia ustanovení § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z. z.) v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 1 a 2 cit. zákona a v prípadoch deklarovaných dodávok betonárskej ocele (faktúra č. 20170329) a oceľovej armatúry (faktúra č. 20170314) aj porušenie ustanovenia § 69 ods. 12 písm. g) cit. zákona. Žalovaný uvádza, že žalobca v podanej žalobe deklaruje svoj nesúhlas so závermi správcu dane a žalovaného, avšak nijakým konkrétnym spôsobom nepreukazuje žiadne skutočnosti a nepredkladá dôkazy, ktoré by mali viesť k tomu, že závery, ku ktorým dospel správca dane a žalovaný, nie sú správne. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že riadne preukázal, že mu spoločnosť RESTON SK, s.r.o. „zdaniteľné plnenie“ dodala, a to dodacími listami, faktúrami podpísanými oprávnenou osobou a bankovými výpismi preukazujúcimi úhradu faktúr, ako aj výsluchmi svedkov. K poskytnutiu listinných dokladov - faktúr, dodacích listov, či zmluvy so spoločnosťou RESTON SK, s.r.o. žalovaný uvádza, že samotná faktúra, existencia ďalších dokladov, priznanie a odvedenie dane nezakladajú automaticky nárok na odpočítanie dane, pretože nie sú absolútnymi dôkazmi o reálnom uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov. Dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil k preverovanému odpočítaniu dane neboli schopné osvedčiť splnenie podmienok pre odpočítanie dane. Predložené doklady daňového subjektu majú povahu listinných dôkazov, ktoré nemohli spochybniť skutkové zistenia správcu dane, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akýkoľvek plnenie. Rovnako ani úhrada sporných faktúr, či už bezhotovostne alebo v hotovosti, nie je dôkazným prostriedkom k uznaniu nároku na odpočítanie dane. Odpočítanie dane je upravené v hmotnoprávnych ustanoveniach § 49 a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., pričom v zmysle týchto ustanovení k odpočítaniu dane z dodávateľských faktúr môže dôjsť len vtedy, ak sú kumulatívne naplnené tieto predpoklady:
- k dodaniu tovaru alebo služby skutočne došlo a dodaním tovaru alebo služby vznikla dodávateľovi daňová povinnosť,
- platiteľ dane má faktúru vyhotovenú platiteľom dane v súlade s ustanovením § 71 zákona č. 222/2004 Z.z.,
- platiteľ dane vie preukázať účel použitia prijatého plnenia, z ktorého odpočítal daň na svoje podnikanie, t.j. na dodanie tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane. Keďže úhrada faktúr nepreukazuje, že zdaniteľné obchody deklarované na preverovaných faktúrach boli reálne uskutočnené, a nepreukazuje ani to, že boli uskutočnené osobou, ktorá je na nich uvedená ako dodávateľ, nemožno ju, s ohľadom na ďalšie zistenia správcu dane, považovať za jednoznačný a nespochybniteľný dôkaz o reálnom uskutočnení fakturovaných dodávok tovarov a služieb spoločnosťou RESTON SK, s.r.o. Ani výpoveďami svedkov - G.. D. M. a G.. U. P. nebola preukázaná pravdivosť údajov uvedených na faktúrach vystavených spoločnosťou RESTON SK s.r.o., keďže v prípade G.. D. M. nebolo preukázané, že bol oprávnený za spoločnosť RESTON SK s.r.o. dohadovať obchody. K obchodom so spoločnosťou Stavebné práce - Grimplini, s.r.o. uvádzal, že ich dohadoval on s G.. U. P., avšak tento svedok za osobu, s ktorou obchody dojednával označil zamestnanca žalobcu, pričom nevedel uviesť, z akého dôvodu na faktúre uvádzal ako odberateľa spoločnosť RESTON SK s.r.o., nezaujímal sa, či je G.. F. W. oprávnený konať za spoločnosť RESTON SK s.r.o., nezaujímal sa o to, kto stavia domy na ulici Za štadiónom v Košiciach. Za nezakladajúce sa na pravde považuje žalovaný aj tvrdenie žalobcu, že správca dane potvrdil, že došlo k dodaniu tovaru a služieb spoločnosťou RESTON SK s.r.o. žalobcovi, a že tieto odmietol správca dane uznať len z dôvodu zistených navýšených cien. Skutočnosť, že žalobca STAVA IPS, s.r.o. disponoval tovarom, ktorý následne použil na stavbe, neznamená, že mu bol tento tovar dodaný práve spoločnosť RESTON SK s.r.o. Deklarovaný dodávateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že deklarované zdaniteľné obchody sa reálne uskutočnili, teda, že práve spoločnosť RESTON SK s.r.o. dodala žalobcovi tovar- stavebný materiál a služby v zdaňovacom období marec 2017 na stavbu Čermeľské údolie, Za štadiónom v Košiciach. Správca dane dospel k záveru, že dodávateľská spoločnosť reálne nedodala
fakturovaný tovar a služby žalobcovi, po vykonaní rozsiahleho dokazovania. Spoločnosť RESTON SK, s.r.o. v preverovanom zdaňovacom období (a ani v ďalšom období) nezamestnávala žiadnych zamestnancov, nevlastnila žiadny majetok a k deklarovaným zdaniteľným obchodom nepredložila žiadne účtovné ani daňové doklady, k obchodom sa nevyjadril ani jej jediný konateľ - D. H., ktorého sa z dôvodu jeho nekontaktnosti nepodarilo vypočuť. Žalobca uviedol, že dodávateľskú spoločnosť zastupoval pri predaji tovaru na akcii - stavba Čermeľské údolie, Za štadiónom v Košiciach v období od 01.12.2016 do 30.12.2017 G.. D. M., ktorého konateľ žalobcu pozná cca 20 rokov. G.. D. M. uviedol, že za spoločnosť RESTON SK, s.r.o. vystupoval a v jej mne doklady podpisoval H. O., avšak splnomocnenie pre H. O. nebolo správcovi dane predložené. Počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a ani v odvolacom konaní nebola preukázaná ani tá skutočnosť, že G.. D. M. skutočne uzatvoril mandátnu zmluvu so spoločnosťou RESTON SK s.r.o. a že bol ako mandatár poverený a oprávnený za túto spoločnosť konať, keďže v predloženej Mandátnej zmluve zo dňa 01.12.2016 absentoval podpis osoby, ktorá bola podľa výpisu z Obchodného registra SR jediným štatutárnym orgánom tejto spoločnosti - D. H.. G.. D. M. uviedol, že spoločnosť RESTON SK, s.r.o. mala dodanie fakturovaných tovarov a služieb žalobcovi uskutočniť prostredníctvom subdodávateľských spoločností - Stavebné práce - Grimplini, s.r.o., Stavebniny DEK s.r.o., RAVEN a.s. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že tovar u spoločnosti Stavebné práce - Grimplini, s.r.o. objednával, technickú špecifikáciu predkladal, dodaný tovar preberal a dodacie listy podpisoval zamestnanec žalobcu G.. F. W., deklarovaná dodávateľská spoločnosť RESTON SK s.r.o. nebola aktívnym účastníkom obchodu a nenadobudla právo nakladať s tovarom od spoločnosti Stavebné práce - Grimplini, s.r.o. ako vlastník, teda toto právo následne nemohla ani previesť na žalobcu. Záver správcu dane o neuznaní odpočítania dane z preverovaných faktúr nevychádza len zo zistenia, že deklarovaný dodávateľ na faktúrach vystavených žalobcovi navýšil ceny tovarov bez toho, aby preukázal, že mu v súvislosti s deklarovanými dodávkami vznikli reálne ekonomické náklady. Správca dane v záujme utvorenia si presného a komplexného obrazu o deklarovaných zdaniteľných obchodoch preveroval aj cenu fakturovaných tovarov a svoje zistenia v tomto smere bol povinný uviesť vo svojom rozhodnutí. Správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a keď všetky informácie a dôkazy získané počas daňovej kontroly vyhodnotil vo vzťahu k zákonným podmienkam na uplatnenie odpočítania dane. Dôvodom neuznania nároku na odpočítanie dane bola skutočnosť, že v daňovom konaní nebolo preukázané, že faktúry č. 20170303, 20170314, 20170329 a 20170331 majú reálny a pravdivý základ, teda že spoločnosť RESTON SK s.r.o., ktorá je na týchto faktúrach uvedená 6100685024/2019 ako dodávateľ, dodávky tovarov a služieb pre daňový subjekt reálne uskutočnila. V daňovom konaní tak nebolo preukázané, že deklarovanej dodávateľskej spoločnosti RESTON SK s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Keďže nebolo preukázané splnenie tejto základnej hmotnoprávnej podmienky pre uplatnenie odpočítania dane, žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na uplatnenie odpočítania dane podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. z vyššie uvedených faktúr. Ďalším dôvodom neuznania nároku na odpočítanie dane z faktúr č. 20170314 a 20170329 bola skutočnosť, že uvedené faktúry deklarovali dodávku tovaru zaradeného do položky 7308 Spoločného colného sadzobníka, pričom súčasne základ dane v týchto faktúrach presahoval sumu 5.000,00 eur. Žalobca nebol oprávnený odpočítať si daň, ktorá bola na týchto faktúrach nesprávne uvedená deklarovaným dodávateľom, keďže v zmysle ustanovenia § 69 ods. 12 písm. g) zákona č. 222/2004 Z. z. bola spoločnosť RESTON SK s.r.o. povinná vyhotoviť faktúry bez dane a na faktúrach v súlade s ustanovením § 74 ods. 1 písm. k) zákona č. 222/2004 Z. z. uviesť slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“. Žalobca bol povinný uplatniť daň k základu dane uvedeného na dodávateľských faktúrach č. 20170314 a 20170329 a len ním uplatnenú daň, po preukázaní splnenia podmienok uvedených v ustanoveniach § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z., bol oprávnený si odpočítať. K žalobnému dôvodu, že za porušenie povinností dodávateľom nemôže byť sankcionovaný žalobca, žalovaný uvádza, že správca dane svoj záver nezaložil iba na zisteniach o spoločnosti RESTON SK, s.r.o., ale na skutočnosti, že nielen dodávateľ, ale ani žalobca hodnoverným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že faktúry, z ktorých si za zdaňovacie obdobie marec 2017 uplatnil odpočítanie dane, pravdivo reflektujú deklarované skutočnosti. Správca dane počas svojimi zisteniami nadobudol oprávnené pochybnosti o tom, či sa deklarované zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako to deklarovali predložené doklady. Z uvedeného dôvodu vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov (Výzva na predloženie dôkazov č. 101612443/2017 zo dňa 21.07.2017, doručená dňa 26.07.2017), oboznamoval ho so zistenými skutočnosťami a poskytol mu dostatočný priestor, aby závery správcu dane vyvrátil,
upovedomoval ho o vypočutí svedkov. Žalobca však na výzvu správcu dane nereagoval, nevyužil svoje právo vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole, predložiť dôkazy, či navrhnúť vykonanie takých dôkazov, ktoré by jeho nároky preukazovali a nevyužil ani svoje právo zúčastniť sa vypočutia svedkov. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a odvolacieho konania nekonal tak, aby pochybnosti správcu dane a žalovaného odstránil. Keďže uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť plne pod kontrolou žalobcu ako daňového subjektu, ten ako platiteľ dane má možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu. Žalobca okrem predloženia formálnych dokladov, ktorých vierohodnosť bola spochybnená a tvrdenia, že dôvodom spolupráce bolo umožnenie 90 - dňovej splatnosti faktúr, s ktorým sa žalovaný vysporiadal v žalobou napadnutom rozhodnutí, neuviedol, napr. či a akým spôsobom preveroval personálnu, materiálnu, technickú vybavenosť spoločnosti RESTON SK s.r.o. na dodávky tovarov a služieb, neozrejmil, ako a či overoval oprávnenosť G.. D. M. na zastupovanie tejto spoločnosti, neozrejmil, aké postavenie v deklarovaných obchodoch mal mať jeho zamestnanec G.. F. W..“
20. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi na repliku spolu s výzvou v zmysle ust. § 106 ods. 1 SSP a doručené dňa 20.05.2019, avšak právny zástupca žalobcu súdu nezaslal žiadne stanovisko.
21. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok (SSP) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g) a § 105 ods. 2 písm. a) SSP a po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, ako aj obsahom pripojených administratívnych spisov žalovaného a správcu dane dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto túto v zmysle ust. § 190 SSP zamietol.
22. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
23. Podľa § 5 ods. 3 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
24. Podľa § 5 ods. 4 SSP, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.
25. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
26. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
27. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
28. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
29. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“ v príslušnom slovnom tvare), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
30. Podľa § 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
31. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, je dodaním tovaru prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník.
32. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta cit. zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
33. Podľa § 49 ods. 1 cit. zákona, odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
34. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ cit. zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
35. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
36. Podľa § 69 ods. 12 písm. g) zákona o DPH, je platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie tovarov patriacich do kapitoly 72 Spoločného colného sadzobníka a do položiek 7301,7308 a 7314 Spoločného colného sadzobníka, iných ako uvedených v písm. a), ak základ dane vo faktúre za dodanie týchto tovarov je 5000,00 eur a viac.
37. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
38. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
39. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Daňový poriadok je procesným predpisom, ktorý pravidlá postupu daňových správcov pri príprave, výkone, resp. uskutočňovaní aktov daňového konania. V tomto zmysle je zárukou zákonného postupu pri plnení úloh správcu dane, ako aj zárukou zákonnej ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Z Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 24 ods. 1).
40. Vychádzajúc zo znenia citovaných ustanovení zákona o DPH daň, či nárok na odpočítanie dane musí mať základ nielen vo formálnom doklade, ale predovšetkým v existencii zdaniteľného plnenia, nakoľko zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia a preto dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty skutočného prevedenia zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť len samotné predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený existujúcim zdaniteľným plnením.
41. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, v ktorom sa nachádza Protokol Daňového úradu Košice, pobočka Spišská nová Ves, číslo protokolu: 100503926/2018 zo dňa 07.03.2018 vyplýva, že predmetom daňovej kontroly bola DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie marec 2017. Daňová kontrola začala dňa 20.06.2017. Správca dane nemal za preukázané, že deklarovaný dodávateľ RESTON SK s.r.o. dodal tovar a služby pre spoločnosť STAVA IPS s.r.o. v zdaňovacom období marec 2017 na základe faktúr č. 20170303 zo dňa 03.03.2017, č. 20170314 zo dňa 14.03.2017, č. 20170329 zo dňa 29.03.2017, č. 20170331 zo dňa 31.03.2017. Konštatoval, že tieto nemajú reálny základ, keďže sa nepreukázalo, že osoba uvedená na faktúre ako dodávateľ reálne uskutočnila dodanie tovaru a služieb a kontrolovaný subjekt STAVA IPS s.r.o. neuniesol dôkazné bremeno, keď aj napriek výzve správcovi dane nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal dodanie tovaru a služieb podľa predmetných faktúr. V závere protokolu správca dane konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania nemá za preukázané, že daňovému subjektu RESTON SK s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle ust. § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a ani že daňovému subjektu STAVA IPS s.r.o. vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH z predmetných faktúr vyhotovených daňovým subjektom RESTON SK s.r.o.
42. Zároveň správca dane konštatoval, že kontrolou predložených dokladov zistil, že pri deklarovanom dodaní tovaru podľa faktúr č. 20170314 zo dňa 14.03.2017 a č. 20170329 zo dňa 29.03.2017 bol použitý nesprávny režim zdaňovania podľa zákona č. 222/2004 Z. z. Daňový subjekt STAVA IPS s.r.o. si nemohol uplatniť odpočítanie dane uvedenej na faktúre, ktorú nesprávne uplatnil deklarovaný dodávateľ na dodávku tovaru, ktorá podlieha prenosu daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12, písm. g) zákona č. 222/2004 Z. z. a bol povinný uplatniť daň k základu dane uvedeného na predmetnej faktúre a len ním uplatnenú daň si mohol odpočítať po splnení podmienok podľa §§ 49 až 51 cit. zákona. Správca dane na základe predložených dokladov a vykonaného dokazovania usúdil, že fakturácia dodaného tovaru pre spoločnosť RESTON SK s.r.o. bola bez reálneho základu len za účelom zvýšenia ceny dodaného tovaru za účelom odpočítania dane, ktorú deklarovaný dodávateľ tovaru RESTON SK s.r.o. uplatnil na dodávku tovaru, ktorý podlieha prenosu daňovej povinnosti. Práve z týchto podstatných dôvodov správca dane neuznal právo platiteľa na odpočítanie dane vo výške 7.477,08 eur z prijatých faktúr od dodávateľa RESTON SK s.r.o. so sídlom Jelenia 1, 811 05 Bratislava, IČO: 36 622 702.
43. Uvedený protokol po vyjadrení kontrolovaného daňového subjektu, ako aj doplnení dokazovania bol podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu č. 100749259/2018 zo dňa 17.04.2018, ktoré žalovaný potvrdil v odvolacom konaní na základe žalobcom podaného odvolania preskúmavaným rozhodnutím č. 101482651/2019 zo dňa 01.08.2018. Tak ako vyplýva z obsahu tohto rozhodnutia, rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia o určení rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2017 v sume 7.477,08 Eur boli závery správcu dane o porušení ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 1 a 2 označeného zákona a ustanovenia § 69 ods. 12 písm. g) citovaného zákona. Správca dane daňovému subjektu neuznal právo na odpočítanie dane z
faktúr vystavených deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou RESTON SK s.r.o., č. 20170303 (int. č. 20170011) zo dňa 03.03.2017 za tovar - maltu v sume - základ dane 9.060,00 eur, DPH 1.812,00 eur, spolu 10.872,00 eur, č. 20170314 (int. č. 20170018) zo dňa 14.03.2017 za oceľovú armatúru, dopravu a prácu s hydraulickou rukou v sume - základ dane 5.786,04 eur, DPH 1.157,21 eur, spolu 6.943,25 eur; č. 20170329 (int. č. 20170025) zo dňa 29.03.2017 za betonársku oceľ v sume 20.774,60 eur, DPH 4.154,92 eur, spolu 24.929,52 eur; č. 20170331 (int. č. 20170026) zo dňa 31.03.2017 za dodávku oceľovej armatúry v lokalite Košice - Čermeľ v sume 1.764,73 eur, DPH 352,95 eur, spolu 2.117,68 eur. Okrem toho správca dane zistil, že bol použitý nesprávny režim zdaňovania podľa zákona č. 222/2004 Z. z. pri deklarovanom dodaní tovaru z faktúr č. 20170314 zo dňa 14.03.2017 (oceľových armatúr) a č. 20170329 zo dňa 29.03.2017 (betonárska oceľ) a daňový subjekt STAVA IPS s.r.o. nebol oprávnený uplatniť si odpočítanie dane uvedených na faktúrach, ktorú nesprávne uplatnil dodávateľ na dodávky tovarov, ktoré podliehajú prenosu daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12, písm. g) zákona č. 222/2004 Z. z. a to z dôvodu, že tovar - oceľové armatúry a betonárska oceľ sú zaradené do položky 7308 Spoločného colného sadzobníka a základ dane vo faktúrach za deklarované dodávky tohto tovaru presahuje sumu 5.000,00 eur, a spoločnosť RESTON SK s.r.o. bola podľa ustanovenia § 69 ods. 12 písm. g) zákona č. 222/2004 Z. z. povinná vyhotoviť faktúry č. 20170314 a 20170329 bez dane a na faktúrach v súlade s ustanovením § 74 ods. 1 písm. k) zákona č. 222/2004 Z. z. uviesť slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti.“ Daňový subjekt STAVA IPS s.r.o. bol povinný uplatniť daň k základu dane uvedeného v označených faktúrach a len ním uplatnenú daň si mohol odpočítať po splnení podmienok vyplývajúcich z ust. § 49 až 51 zák. č. 222/2004 Z.z.
44. Správny súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom správcu dane, ktorý sa premietol aj do preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, že zo strany daňového subjektu nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH z faktúr od deklarovanej dodávateľskej spoločnosti RESTON SK s.r.o., pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť a správnosť údajov uvedených na faktúrach, na základe ktorých bolo uplatnené odpočítanie dane. Správny súd poukazuje na záver vyplývajúci z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom správca dane nemal za preukázané, že deklarovaný dodávateľ RESTON SK s.r.o. dodal tovar a služby pre žalobcu - spoločnosť STAVA IPS s.r.o. v zdaňovacom období marec 2017 na základe faktúr č. 20170303 zo dňa 03.03.2017, č. 20170314 zo dňa 14.03.2017, č. 20170329 zo dňa 29.03.2017, č. 20170331 zo dňa 31.03.2017, a na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že osoba uvedená na faktúre ako dodávateľ reálne uskutočnila dodanie tovaru a služieb. Žalobca STAVA IPS s.r.o. neuniesol dôkazné bremeno, keď aj napriek výzve správcovi dane nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal dodanie tovaru a služieb podľa predmetných faktúr. V rámci vykonávaného dokazovania o opodstatnenosti uplatneného nároku na uplatnenie odpočítania dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH z predmetných faktúr vyhotovených daňovým subjektom RESTON SK s.r.o. v predloženom daňovom priznaní správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie formou vypočutia svedkov D. H., konateľa dodávateľskej spoločnosti, G.. D. M., G.. U. P. - konateľa spoločnosti Stavebné práce - Grimplini, s.r.o., zaslal výzvy na predloženie účtovných dokladov spoločnosti RESTON SK s.r.o., vykonal opakované ústne pojednávania s konateľom žalobcu, vypočul v priebehu dokazovania viacerých svedkov, ktorí sa mali na realizácii deklarovaných zdaniteľných obchodov podieľať, ako aj zaslal výzvy na poskytnutie informácií v súvislosti s účtom dodávateľa žalobcovi. Vykonané dôkazy hodnotil nielen jednotlivo, ale aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že k dodaniu fakturovaných tovarov a služieb nedošlo spôsobom, ako je to deklarované na predmetných faktúrach od spoločnosti RESTON SK s.r.o. a preto následne žalobcovi nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z týchto faktúr.
45. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s administratívnymi spismi dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stráne. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.
46. K jednotlivým námietkam a žalobným dôvodom uplatneným v správnej žalobe správny súd uvádza, že po ich vyhodnotení dospel k záveru, že tieto nie sú opodstatnené. Aj podľa názoru správneho súdu daňové orgány dostatočne a správne zistili a ustálili skutkový stav, pričom žalovaný nebol sankcionovaný za porušenie daňových povinností jeho dodávateľa, pretože daňový subjekt je povinný viesť svoje evidenciu a uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, respektíve vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že dodacími listami, faktúrami podpísanými oprávnenou osobou a bankovými výpismi preukazujúcimi úhradu faktúr, ako aj výsluchmi svedkov riadne preukázal, že mu spoločnosť RESTON SK, s.r.o. dodala „zdaniteľné plnenie,“ tak súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že predložené doklady daňového subjektu majú povahu listinných dôkazov, ktoré nemohli spochybniť skutkové zistenia správcu dane, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie. Tieto nezakladajú automaticky nárok na odpočítanie dane, pretože nie sú absolútnymi dôkazmi o reálnom uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov. Dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil k preverovanému odpočítaniu dane, neboli schopné osvedčiť splnenie podmienok pre odpočítanie dane. Dôkazným prostriedkom k uznaniu nároku na odpočítanie dane nie je ani úhrada sporných faktúr, či už bezhotovostne alebo v hotovosti. K odpočítaniu dane z dodávateľských faktúr v zmysle ust. §§ 49 a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., môže dôjsť len vtedy, ak sú kumulatívne naplnené tieto predpoklady: - k dodaniu tovaru alebo služby skutočne došlo a dodaním tovaru alebo služby vznikla dodávateľovi daňová povinnosť, - platiteľ dane má faktúru vyhotovenú platiteľom dane v súlade s ustanovením § 71 zákona č. 222/2004 Z.z., - platiteľ dane vie preukázať účel použitia prijatého plnenia, z ktorého odpočítal daň na svoje podnikanie, t.j. na dodanie tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane. Keďže úhrada faktúr nepreukazuje, že zdaniteľné obchody deklarované na preverovaných faktúrach boli reálne uskutočnené, a nepreukazuje ani to, že boli uskutočnené osobou, ktorá je na nich uvedená ako dodávateľ, nemožno ju, s ohľadom na ďalšie zistenia správcu dane, považovať za jednoznačný a nespochybniteľný dôkaz o reálnom uskutočnení fakturovaných dodávok tovarov a služieb spoločnosťou RESTON SK, s.r.o. Pravdivosť údajov uvedených na faktúrach vystavených spoločnosťou RESTON SK s.r.o. nebola preukázaná ani výpoveďami svedkov - G.. D. M. a G.. U. P.. V prípade G.. D. M. nebolo preukázané, že by bol oprávnený za spoločnosť RESTON SK s.r.o. dohadovať obchody. K obchodom so spoločnosťou Stavebné práce - Grimplini, s.r.o. uvádzal, že ich dohadoval on s G.. U. P., avšak tento svedok za osobu, s ktorou obchody dojednával, označil zamestnanca žalobcu, pričom nevedel uviesť, z akého dôvodu na faktúre uvádzal ako odberateľa spoločnosť RESTON SK s.r.o. a nezaujímal sa, či G.. F. W. je oprávnený konať za spoločnosť RESTON SK s.r.o., nezaujímal sa o to, kto stavia domy na ulici Za štadiónom v Košiciach.
47. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že správca dane potvrdil, že došlo k dodaniu tovaru a služieb spoločnosťou RESTON SK s.r.o. žalobcovi, a že tieto správca dane odmietol uznať len z dôvodu zistených navýšených cien, tak súd tiež poukazuje na to, že k záveru, že dodávateľská spoločnosť RESTON SK s.r.o. reálne nedodala fakturovaný tovar - stavebný materiál a služby v zdaňovacom období marec 2017 na stavbu Čermeľské údolie, Za štadiónom v Košiciach žalobcovi, dospel správca dane po vykonaní rozsiahleho dokazovania. V rámci neho bolo zistené, že v preverovanom zdaňovacom období (a ani v ďalšom období) spoločnosť RESTON SK s.r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov, nevlastnila žiadny majetok a nepredložila k deklarovaným zdaniteľným obchodom žiadne účtovné ani daňové doklady, k obchodom sa nevyjadril ani jej jediný konateľ - D. H., ktorého sa z dôvodu jeho nekontaktnosti nepodarilo vypočuť. Žalobca tvrdil, že dodávateľskú spoločnosť zastupoval pri predaji tovaru na akcii - stavba Čermeľské údolie, Za štadiónom v Košiciach v období od 01.12.2016 do 30.12.2017 G.. D. M., ktorého konateľ žalobcu pozná cca 20 rokov. G.. D. M. uviedol, že za spoločnosť RESTON SK, s.r.o. vystupoval a v jej mne doklady podpisoval H. O., ale splnomocnenie pre H. O.Ľ. nebolo správcovi dane predložené. Nebola preukázaná počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a ani v odvolacom konaní ani tá skutočnosť, že G.. D. M. skutočne uzatvoril mandátnu zmluvu so spoločnosťou RESTON SK s.r.o. a že bol ako mandatár poverený a oprávnený za túto spoločnosť konať, nakoľko v predloženej Mandátnej zmluve zo dňa 01.12.2016 absentoval podpis D. H., ktorý bol podľa výpisu z Obchodného registra SR jediným štatutárnym orgánom tejto spoločnosti. G.. D. M. uviedol, že spoločnosť RESTON SK, s.r.o. mala dodanie fakturovaných tovarov a služieb žalobcovi uskutočniť prostredníctvom subdodávateľských spoločností - Stavebné práce - Grimplini, s.r.o., Stavebniny DEK s.r.o., RAVEN a.s. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že tovar u spoločnosti Stavebné práce - Grimplini, s.r.o. objednával, technickú špecifikáciu predkladal, dodaný tovar preberal a dodacie listy podpisoval zamestnanec žalobcu G.. F. W., deklarovaná dodávateľská
spoločnosť RESTON SK s.r.o. nebola aktívnym účastníkom obchodu a nenadobudla právo nakladať s tovarom od spoločnosti Stavebné práce - Grimplini, s.r.o. ako vlastník, teda toto právo následne nemohla ani previesť na žalobcu.
48. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane neuznal odpočítanie dane z preverovaných faktúr len na základe zistenia, že deklarovaný dodávateľ na faktúrach vystavených žalobcovi navýšil ceny tovarov bez toho, aby preukázal, že mu v súvislosti s deklarovanými dodávkami vznikli reálne ekonomické náklady, súd uvádza, že v záujme utvorenia si presného a komplexného obrazu o deklarovaných zdaniteľných obchodoch preveroval správca dane aj cenu fakturovaných tovarov a svoje zistenia v tomto smere bol povinný uviesť vo svojom rozhodnutí. Správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a keď všetky informácie a dôkazy získané počas daňovej kontroly vyhodnotil vo vzťahu k zákonným podmienkam na uplatnenie odpočítania dane. Dôvodom neuznania nároku žalobcu na odpočítanie dane bola skutočnosť, že v daňovom konaní nebolo preukázané, že faktúry č. 20170303, 20170314, 20170329 a 20170331 majú reálny a pravdivý základ, teda že spoločnosť RESTON SK s.r.o., ktorá je na týchto faktúrach uvedená ako dodávateľ, dodávky tovarov a služieb pre daňový subjekt reálne uskutočnila. V daňovom konaní nebolo preukázané splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky pre uplatnenie odpočítania dane a to, že deklarovanej dodávateľskej spoločnosti RESTON SK s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. a tak žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na uplatnenie odpočítania dane podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. z predmetných faktúr. Okrem toho v prípade nároku na odpočítanie dane z faktúr č. 20170314 a 20170329 bola ďalším dôvodom jeho neuznania aj skutočnosť, že uvedené faktúry deklarovali dodávku tovaru zaradeného do položky 7308 Spoločného colného sadzobníka, pričom súčasne základ dane v týchto faktúrach presahoval sumu 5.000,00 eur. Žalobca preto nebol oprávnený odpočítať si daň, ktorá bola na týchto faktúrach nesprávne uvedená deklarovaným dodávateľom, keďže v zmysle ustanovenia § 69 ods. 12 písm. g) zákona č. 222/2004 Z. z. bola spoločnosť RESTON SK s.r.o. povinná vyhotoviť faktúry bez dane a na faktúrach v súlade s ustanovením § 74 ods. 1 písm. k) zákona č. 222/2004 Z. z. uviesť slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“. Žalobca bol povinný uplatniť daň k základu dane uvedeného na dodávateľských faktúrach č. 20170314 a 20170329 a len ním uplatnenú daň, po preukázaní splnenia podmienok uvedených v ustanoveniach § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z., bol oprávnený si odpočítať.
49. K ďalšej žalobnej námietke týkajúcej sa tvrdenia žalobcu, že nemôže byť za porušenie povinností dodávateľom sankcionovaný, súd poukazuje na to, čo tvrdí aj žalovaný, a to, že správca dane svoj záver nezaložil iba na zisteniach o spoločnosti RESTON SK, s.r.o., ale na skutočnosti, že nielen dodávateľ, ale ani žalobca hodnoverným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že faktúry, z ktorých si za zdaňovacie obdobie marec 2017 uplatnil odpočítanie dane, pravdivo reflektujú deklarované skutočnosti. Aj podľa názoru správneho súdu daňové orgány dostatočne a správne zistili a ustálili skutkový stav, pričom žalovaný nebol sankcionovaný za porušenie daňových povinností jeho dodávateľa, pretože daňový subjekt je povinný viesť svoje evidenciu a uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, respektíve vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Žalobcovi nevznikla povinnosť preverovať si svojho obchodného partnera, ale takýmto postojom sa sám vystavil riziku, že nebol schopný preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH. Žalobca správcovi dane nepreukázal, akým spôsobom preveroval samotnú realizáciu dodania tovarov a služieb a aké opatrenia prijal na zabezpečenie preukázania splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane. Dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil k preverovanému odpočítaniu dane, neboli schopné osvedčiť splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane. Správny súd zdôrazňuje, že podpornými dokladmi, na základe ktorých sa dá preveriť, či skutočne došlo k zdaniteľnému obchodu tak, ako je to deklarované na predloženej faktúre, slúžia ďalšie doklady preukazujúce priebeh nadobúdania a dodanie tovaru a služieb, zdokladovaním, kto tieto služby reálne dodal, respektíve osôb realizujúcich predmetné služby, písomná alebo e-mailová, respektíve iná komunikácia medzi zmluvnými stranami a ďalšie iné doklady podľa charakteru činnosti. Žalobca počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a odvolacieho konania nekonal tak, aby oprávnené pochybnosti správcu dane a žalovaného o tom, či sa deklarované zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako to deklarovali predložené doklady odstránil. Žalobca na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov (Výzva na predloženie dôkazov č. 101612443/2017 zo dňa 21.07.2017, doručená dňa 26.07.2017) nereagoval, nevyužil svoje právo vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v
protokole, predložiť dôkazy, či navrhnúť vykonanie takých dôkazov, ktoré by jeho nároky preukazovali a nevyužil ani svoje právo zúčastniť sa vypočutia svedkov.
50. K námietkam žalobcu týkajúcim sa splnenia dôkazného bremena a teda aj všetkých povinností, ktoré mu vyplývajú zo zákona pre priznanie uplatneného nároku, správny súd zhodne so žalovaným poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. US 401/09-17 zo dňa 16.12.2009, v zmysle ktorého má daňový subjekt v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Tým si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom. V podmienkach tohto preskúmavacieho konania správny súd zdôrazňuje, že správca dane spochybnil žalobcom predložené dôkazy na preukázanie opodstatnenosti uplatneného nároku a po presune dôkazného bremena opätovne na stranu žalobcu, žalobca neprodukoval žiadne také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať ním deklarované skutočnosti o reálnom dodaní tovaru a služieb tak, ako je to zachytené v predložených dodávateľských faktúrach od spoločnosti RESTON s.r.o. Vzhľadom k tomu, že správca dane mal pochybnosti o tom, či sa uskutočnili deklarované zdaniteľné obchody tak, ako to predložené doklady deklarovali, tak vyzval daňový subjekt na predloženie dôkazov a preukázanie oprávnenosti odpočítania dane (Výzva na predloženie dôkazov č. 101612443/2017 zo dňa . 21.07.2017, doručená dňa 26.07.2017), avšak daňový subjekt na ňu nereagoval a nepredložil dôkazy, ktorými by reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov podľa preverovaných faktúr preukázal, takže tieto pochybnosti správcu dane neodstránil. Počas daňovej kontroly bol daňový subjekt správcom dane oboznámený so zistenými skutočnosťami a poskytol mu dostatočný priestor, aby tieto závery správcu dane vyvrátil, avšak daňový subjekt nevyužil ani svoje právo vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole, predložiť dôkazy, či navrhnúť vykonanie takých dôkazov, ktoré by jeho nároky preukazovali a takisto nevyužil ani svoje právo zúčastniť sa vypočutia svedkov, ktorých vypočutie sám navrhol a klásť im otázky. Keďže uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia. Daňový subjekt však okrem predloženia formálnych dokladov, ktorých vierohodnosť bola spochybnená a tvrdenia, že dôvodom spolupráce bolo umožnenie 90 - dňovej splatnosti faktúr, neuviedol, či a akým spôsobom preveroval personálnu, materiálnu, technickú vybavenosť spoločnosti RESTON SK s.r.o. na dodávky tovarov a služieb, neozrejmil, ako a či overoval oprávnenosť G.. D. M. na zastupovanie tejto spoločnosti, uviedol len, že s konateľom D. H. nikdy nejednal, neozrejmil, aké postavenie v deklarovaných obchodoch mal mať jeho zamestnanec G.. F. W.. Je pravdou, že všeobecné právne predpisy podnikateľským subjektom priamo neukladajú povinnosť, aby si preverovali svojich obchodných partnerov, avšak vo vlastnom záujme každého subjektu vstupujúceho do obchodných vzťahov je zachovávanie náležitej miery obozretnosti a zabezpečenie si potrebných podkladov pre splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane, keďže dôsledky z iného postupu dopadajú na tento subjekt. Správny súd poukazuje aj na to, že správca dane tak v procese dokazovania, doklady predložené žalobcom k daňovej kontrole preveroval nielen z hľadiska formálnych predpokladov, ale skúmal, či týmto dokladom neabsentuje materiálny základ a od okamihu, kedy správca dane vyjadril pochybnosť o deklarovaných skutočnostiach, bolo v zmysle kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej, ktorá sa prakticky realizuje presúvaním dôkazného bremena medzi žalobcom a správcom dane, povinnosťou žalobcu preukázať dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní a v dokladoch predložených správcovi dane.
51. Pokiaľ ide o odvolávanie sa žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, tak sa súd stotožňuje s tvrdením žalovaného, že správca dane v záujme zistenia skutočného stavu veci vykonal rozsiahle dokazovanie formou miestneho zisťovania, svedeckých výpovedí a analýzou listinných dôkazov za účelom preverenia a získania dôkazov o
dodaní tovaru v zmysle faktúr vyhotovených spoločnosťou RESTON SK s.r.o. u daňového subjektu, u deklarovaného dodávateľa daňového subjektu a u jeho subdodávateľov. Všetky tieto informácie a dôkazy získané počas daňovej kontroly boli zo strany správcu dane vyhodnocované nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti so snahou získať presný obraz o skutočnom pohybe tovaru a jeho súlade s predloženými faktúrami a s tým súvisiacim vznikom oprávnenia odpočítať daň z prijatých zdaniteľných plnení, resp. vzniku daňovej povinnosti. Správca dane dokazovaním, v rozsahu v akom ho vykonal, preukázateľne spochybnil vierohodnosť daňovým subjektom predložených dokladov, čím došlo k presunu dôkazného bremena opäť na daňový subjekt. Žalobca ako daňový subjekt v daňovej kontrole ani v odvolacom konaní nepredložil žiadne nové dôkazy a neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých by preukázal, že reálne došlo k dodaniu tovarov a služieb tak, ako to deklarovali faktúry vystavené spoločnosťou RESTON SK s.r.o. Tak, ako to už uviedol žalovaný tak v ust. § 24 Daňového poriadku sú vymenované len príkladmo rôzne druhy a typy dôkazných prostriedkov, ktoré zákon pripúšťa na využitie daňovým subjektom a je iba vecou zodpovednosti daňového subjektu, aby sám, resp. s osobou znalou daňových predpisov zvážil rozsah, potrebnosť a využiteľnosť jemu dostupných dôkazných prostriedkov, ktoré v daňovej kontrole, resp. v odvolacom konaní predloží. V tomto prípade z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že v predložených faktúrach daňovým subjektom absentuje reálny základ, keďže sa nepreukázalo, že osoba v nich uvedená uskutočnila aj reálne dodanie tovaru a služieb. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a z predložených listinných dôkazov tak postup správcu dane pri neuznaní odpočítania dane z faktúr vystavených spoločnosťou RESTON SK s.r.o. zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, a to predovšetkým z hľadiska zákonnosti, pravdivosti a preukázanosti. Napadnutým rozhodnutím neboli porušené práva daňového subjektu - žalobcu a tak posúdenie skutkového stavu veci, ako aj prijaté závery, ktoré sa týkajú odpočítania dane boli vecne správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z., ako aj Daňového poriadku.
52. K jednotlivým námietkam a žalobným dôvodom uplatneným v správnej žalobe správny súd uvádza, že po ich vyhodnotení dospel k záveru, že tieto nie sú opodstatnené. Z týchto podstatných dôvodov preto súd dospel k záveru o správnosti vyhodnotenia vykonaného dokazovania správcom dane, ako aj žalovaným v tom smere, že v konaní neboli preukázané tvrdenia žalobcu o skutočnostiach uvedených na preverovaných faktúrach vystavených spoločnosťou RESTON SK s.r.o.
53. V závere správny súd poukazuje na to, že nezistil žiadne pochybenia procesného charakteru v postupe správcu dane, resp. žalovaného, ktoré by boli takého charakteru a takej miery závažnosti, že by spôsobovali neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných dôvodov.
54. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že podaná správna žaloba je nedôvodná a preto túto žalobu v zmysle ustanovenia § 190 SSP zamietol.
55. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
56. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).