Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_21Csp-45-2020.pdf
PDF · 87.2 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/45/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Inkasáreň s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35777974, zastúpeného Mgr. Zuzanou Bírovou, advokátom, so sídlom Americká 2, Bratislava - mestská časť Nové Mesto proti žalovanému A. Š. nar. X. XX. XXXX, s trvalým pobytom Ľ. XXX, o zaplatenie 70,70 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70,70 eur od 26. 2. 2019 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 2,40 eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica 19. 10. 2019, a následne postúpenou na tunajší súd 14. 8. 2020 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 70,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70,70 eur od 26. 2. 2019 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 2,40 eur. Tento návrh odôvodnil tým, že žalovaný sa 25. 2. 2019, o 18.02 hod. na linke č. 008, č. vozidla 7946 na výzvu kontrolného orgánu právneho predchodcu žalobcu (Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO : 00492736) nepreukázal platným cestovným lístkom, t.j. cestoval bez platného cestovného lístka, pričom odmietol na mieste uhradiť cestovné vo výške 0,70 eur a sankčnú úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom vo výške 70 eur. Kontrolným orgánom právneho predchodcu žalobcu bolo 25. 2. 2019 vystavené hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 19003064. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok potom došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej z tohto hlásenia zo spoločnosti právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, pričom žalobca listom z 12. 6. 2019 oznámil žalovanému toto postúpenie pohľadávky a predžalobnou výzvou z 17. 6. 2019 vyzval žalovaného na jej úhradu. Nárok na zaplatenie tejto sumy 70,70 eur si žalobca uplatnil podľa § 760 Občianskeho zákonníka v spojení s § 8 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach, resp. v spojení s § 14 ods. 1 a § 17 ods. 1, ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave a príslušnými ustanoveniami Prepravného poriadku integrovaného dopravného systému v bratislavskom kraji. V tejto súvislosti si žalobca uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 2,40 eurá (poštovné 2 x 1,20 eur.) Vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou cestovného a sankčnej úhrady vo výške 70,70 eur si žalobca podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. voči žalovanému uplatnil tiež nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70,70 eur od 26. 2. 2019 do zaplatenia.
2. Žalovaný sa k žalobe napriek výzve súdu písomne nijako nevyjadril. Žaloba mu bola doručená podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku uplynutím lehoty 15 dní od zverejnenia oznámenia o jej podaní na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu. 3. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba otázku jednoduchého právneho posúdenia, a nakoľko pre absenciu vyjadrenia žalovaného možno povedať, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) na prejednanie tohto sporu nenariadil pojednávanie. Súd podľa § 219 ods. 3 CSP 8. 2. 2021 oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený 6. 5. 2021.
4. Súd na zistenie skutkového stavu vykonal nasledovné žalobcom navrhnuté dôkazy (žalovaný žiadne dôkazy vykonať nenavrhoval.)
5. Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok žalobcu (variabilný symbol 19003064 z 25. 2. 2019 súd zistil, že uvedeného dňa o 18.02 hod. sa žalovaný pri kontrole revízorom na linke č. 008, č. voza 7946 nepreukázal platným cestovným lístkom, t.j. cestoval bez cestovného lístka, za čo mu bol uložený postih vo výške 70 eur a povinnosť zaplatiť cestovné vo výške 0,70 eur, ktoré sumy však žalovaný na mieste odmietol zaplatiť.
6. Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 12. 6. 2019 vyplynulo, že právny predchodca žalobcu uvedeného dňa vyhotovil pre žalovaného písomné oznámenie o postúpení pohľadávky vymáhanej v tomto konaní (na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 24. 1. 2019) z právneho predchodcu žalobcu (Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO : 00492736) na spoločnosť žalobcu.
7. Z predžalobnej výzvy na úhradu dlžnej sumy zo 17. 6. 2019 mal súd preukázané, že uvedeného dňa žalobca vyhotovil výzvu pre žalovaného na úhradu pohľadávky vymáhanej v tomto konaní vo výške 70,70 eur, vrátane zákonných úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 2,40 eur a náhradu trov právneho zastúpenia.
8. Podľa Cenníka č. 1 uvedeného v Prílohe č. 1 k Prepravnému poriadku Integrovaného dopravného systému bratislavského kraja účinného v období od 1. 10. 2018 do 31. 7. 2019 (ex offo obstaraného súdom podľa § 185 ods. 2 CSP) bola výška základného papierového cestovného lístka za 1 cestu v trvaní do 15 minút 0,70 eur.
9. Podľa Cenníka č. 9 uvedeného v Prílohe č. 1 k Prepravnému poriadku Integrovaného dopravného systému bratislavského kraja účinného v období od 1. 10. 2018 do 31. 7. 2019 (ex offo obstaraného súdom podľa § 185 ods. 2 CSP) predstavovala základná sadzba za cestovanie bez platného cestovného lístka 70 eur.
10. Za nesporné skutkové tvrdenie (pre nepopretie žalovaným podľa § 151 CSP v spojení s § 300 CSP) súd považoval tvrdenie žalobcu o tom, že oznámenie o postúpení pohľadávky z 12. 6. 2019 a predžalobná výzva na úhradu dlžnej sumy zo 17. 6. 2019 bola žalovanému doručená ešte pred podaním žaloby v tejto veci, ako aj tvrdenie, že žalovaný uplatnenú pohľadávku doteraz neuhradil. Tieto skutkové tvrdenia si súd osvojil ako súčasť zisteného skutkového stavu (bez vykonania dokazovania.)
11. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné vysvetliť, že vychádzajúc z únijného práva, v zmysle ktorého je vnútroštátny súd povinný ex offo (aj bez návrhu) skúmať nekalú povahu dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľa nezaťažuje (inak obvyklé) bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení protistrany, avšak (len) vo vzťahu k nekalým (neprijateľným) podmienkam v spotrebiteľských zmluvách (k obsahu spotrebiteľskej zmluvy.) Vo vzťahu ku všetkým ostatným skutkovým okolnostiam, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie súdu v spotrebiteľskom spore, únijné právo bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení protistrany (vo vzťahu k spotrebiteľovi) nijako neupravuje, a preto možno mať za to, že v zmysle vnútroštátneho práva (§ 150 ods. 1 v spojení s § 300 CSP) bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení strany spotrebiteľa zaťažuje (tak ako každú inú stranu v civilnom spore.) Prípadný argument poukazujúci na ust. § 295 CSP vôbec neobstojí, pretože toto ustanovenie sa týka výlučne dokazovania a dokazovanie prichádza do úvahy až v prípade, ak nemožno skonštatovať
nespornosť skutkových tvrdení (viď aj komentár k CSP, C.H.BECK, 2016, Števček a kol., str. 1030 až 1031, ale tiež aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. 10. 2018, sp.zn.: 17Co 364/2017).
12. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa nasledovných hmotnoprávnych ustanovení.
13. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o preprave z 25. 2. 2019, ďalej len „OZ“) zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo aby ho dopravca prepravil na miesto určenia riadne a včas.
14. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. - o cestnej doprave (účinného v čase uzavretia zmluvy o preprave z 25. 2. 2019, ďalej len „zákon o cestnej doprave“) ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu, platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify.
18. Podľa § 17 ods. 2 zákona o cestnej doprave sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatku.
19. Dňa 25. 2. 2019 uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcom konkludentne, tým, že nastúpil do jeho dopravného prostriedku zmluvu o preprave podľa § 760 OZ. Táto zmluva tiež napĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ, pretože bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ, teda ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalovaným ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, teda ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Žalovaný sa 25. 2. 2019, v čase o 18.02 hod. pri kontrole revízorom nepreukázal platným cestovným lístkom, preto mal žalobca (na ktorého bola uplatnená pohľadávka právnym predchodcom žalobcu postúpená, o čom bol žalovaný ešte pred podaním žaloby riadne upovedomený, čím bola založená aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní), voči žalovanému (okrem nároku na zaplatenie cestovného vo výške 0,70 eur podľa § 760 OZ v spojení s § 14 ods. 1 zákona o cestnej doprave a Cenníkom č. 1 uvedeným v Prílohe č. 1 k Prepravnému poriadku Integrovaného dopravného systému bratislavského kraja účinného v období od 16. 9. 2019 do 12. 12. 2020) aj nárok na zaplatenie sankčnej úhrady vo výške stonásobku základného cestovného (70 eur) podľa § 14 ods. 2 v spojení s § 17 ods. 2 zákona o cestnej doprave a Cenníkom č. 9 uvedeným v Prílohe č. 1 k Prepravnému poriadku Integrovaného dopravného systému bratislavského kraja účinného v období od 1. 10. 2018 do 31. 7. 2019, a preto súd podľa uvedených právnych ustanovení priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 70,70 eur.
21. Žalovaný sa dostal podľa § 517 ods. 1 OZ do omeškania so zaplatením dlžnej sumy cestovného a sankčnej úhrady vo výške 70,70 eur deň potom ako bol pri kontrole revízorom podľa § 14 ods. 2 zákona o cestovnej doprave povinný zaplatiť na mieste predmetnú sumu, kedy túto sumu odmietol uhradiť, t.j. 26. 2. 2019. K tomuto dňu podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o preprave z 25. 2. 2019) predstavovala výška percentuálnej sadzby zákonného úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ 5 % ročne (o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba L. platná k vzniku omeškania), a preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 70,70 eur od 26. 2. 2019 do zaplatenia.
22. Žalobca si voči žalovanému uplatnil tiež nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ (poštovné za doručenie oznámenia právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky z 28. 2. 2020 a predžalobnej výzvy žalobcu na úhradu dlžnej sumy z 11. 3. 2020.) Keďže súd mal vyhotovenie a doručenie týchto písomností žalovanému za preukázané, resp. nesporné priznal žalobcovi podľa § 121 ods. 3 OZ v spojení s Cenníkom Slovenskej pošty, a.s. nárok aj na úhradu sumy 2,40 eur (2 doporučené listy x 1,20 eur.) 23. Porovnaním žalobného petitu a výroku rozsudku súd dospel k záveru, že plne úspešnou stranou sporu bol žalobca, a preto má podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP súd súčasne vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.