Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-13-2024.pdf
PDF · 157.03 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/13/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: AT spol. s r.o., IČO: 51 050 269, so sídlom Kopčianska 3756/8, 10; 851 01 Bratislava (pôvodne RENTER CAR RENTAL s.r.o.), zastúpený JUDr. Andrejom Staroňom, advokátom, so sídlom AK Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., IČO: 00 151 700, so sídlom Pribinova 19 (pôvodne Dostojevského rad 4), 815 74 Bratislava, o zaplatenie 17.515,15 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 13C/11/2022-207 zo dňa 26. septembra 2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%, ktoré mu je žalobca p o v i n n ý nahradiť v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 13C/11/2022-207 zo dňa 26. septembra 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnutý rozsudok“) žalobu žalobcu zamietol (prvá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré mu je žalobca povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške (druhá výroková veta).
1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 17.515,15 Eur s príslušenstvom titulom nezaplateného poistného plnenia. Žalobca v žalobe tvrdil a preukazoval, že so žalovaným uzavrel dňa 09.07.2018 Zmluvu o havarijnom poistení č. 7050002266/20969, predmetom ktorej bolo poistenie osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, EČV: A., ktorého vlastníkom bola spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave; súčasťou poistenia bolo aj pripoistenie finančnej straty. Pokiaľ ide o škodovú udalosť, k tejto došlo dňa 18.02.2021 tým spôsobom, že žalobca na ceste z obce Hiadeľ smerom na cestu Banská Bystrica – Brezno viedol motorové vozidlo; počas uvedeného z ľavej strany vozovky z kríkov nachádzajúcich sa na krajnici vozovky vyskočila lesná zver, v dôsledku čoho žalobca strhol volant osobného motorového vozidla, začal brzdiť a následne narazil osobným motorovým vozidlom do stromu. Škodová udalosť bola žalovanému oznámená dňa 18.02.2021; likvidácia škodovej udalosti bola vedená pod č. 2141008386. Žalovaný pôvodne žalobcovi dňa 02.03.2021 oznámil, že škodu na osobnom motorovom vozidle bude likvidovať ako totálnu škodu; dňa 03.05.2021 mu žalovaný oznámil, že na základe šetrenia žalovaného bolo preukázané, že škodový dej nenastal spôsobom uvádzaným
žalobcom a z uvedeného dôvodu žalobcovi nárok na poistné plnenie nepriznal. Následne bolo žalobcovi tiež oznámené, že na základe posúdenia a spracovaného znaleckého posudku bolo zistené, že k poškodeniu osobného motorového vozidla došlo, avšak nie spôsobom, aký bol žalovanému nahlásený zo strany žalobcu. Žalovaný zistil technickú neprijateľnosť žalobcom uvádzaného vzniku škody. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu vyvodil zo skutočnosti, že so spoločnosťou VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. ako postupcom uzatvoril 12.11.2021 zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej vlastník motorového vozidla postúpil na žalobcu pohľadávku spolu s príslušenstvom voči žalovanému, a teda pohľadávku, ktorá vznikla titulom neuhradenia poistného plnenia na základe zmluvy o havarijnom poistení. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, žalobca túto stanovil na sumu 17.515,15 Eur. Vychádzal zo všeobecnej hodnoty osobného motorového vozidla vo výške 12.217,02 Eur, hodnoty použiteľných zvyškov stanovenej na 4.150,-Eur. Spoluúčasť v prípade škodovej udalosti bola dohodnutá vo výške 5 %, minimálne vo výške 150,-Eur. Pokiaľ ide o obstarávaciu cenu osobného motorového vozidla, táto je v zmluve o havarijnom poistení uvedená vo výške 22.276,-Eur. Vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty vozidla, dojednanej spoluúčasti a hodnoty použiteľných zvyškov, výsledná suma poistného plnenia z havarijného poistenia predstavuje sumu 7.456,17 Eur, ku ktorej žalobca pripočítal plnenie z pripoistenia finančnej straty ako rozdiel medzi obstarávacou cenou poisteného vozidla a jeho všeobecnou hodnotou. Výsledná suma poistného plnenia z pripoistenia finančnej straty predstavuje 10.058,98 Eur. Uplatnený nárok tak predstavuje súčet poistného plnenia z havarijného poistenia vo výške 7.456,17 Eur a poistného plnenia z pripoistenia finančnej straty vo výške 10.058,98 Eur. Žalobca, pokiaľ ide o uplatnený nárok, tvrdil, že spôsob priebehu škodovej udalosti popísal tak, ako sa stal, neuvádzal nepravdivé, nepresné či skresľujúce informácie, správne vyplnil dotazník pre žalovaného. Svoje tvrdenia preukazoval dotazníkom k okolnostiam vzniku škody, doplnením informácií, nákresom priebehu vzniku škodovej udalosti a správou o nehode zo dňa 20.05.2021.
1.2 Žalovaný žalobou uplatnený nárok žalobcu neuznal, po vydaní platobného rozkazu v podanom odpore argumentoval, že nie je sporné, že na motorové vozidlo bola dohodnutá poistná zmluva na neurčitú dobu. Pokiaľ však ide o poistnú udalosť, túto žalovaný prešetroval; prešetroval okolnosti vzniku škodovej udalosti prostredníctvom svojho zamestnanca a z jeho stanoviska vyplynulo, že na základe dostupnej dokumentácie je možné konštatovať technickú prijateľnosť vzniku poškodenia na deklarovanom mieste a kontakt vozidla so stromom ako taký je možné hodnotiť ako technicky prijateľný. Zo stanoviska však vyplýva, že k poškodeniu vozidla došlo za okolností a podmienok, pri ktorých absentujú prirodzené reakcie vodiča na vznik krízovej situácie; z dokumentácie nevyplýva, že by vozidlo bolo pri nehodovom pohybe aktívne a intenzívne brzdené a po manévri v reakcii na zver došlo pred nárazom do stromu len k vyrovnaniu jazdy vozidla do priameho smeru. Uvedené žalovaný interpretoval tak, že priebeh nehody nenesie dostatočné znaky náhodnej škodovej udalosti.
1.3 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 788 ods.1, § 797 ods.2 Občianskeho zákonníka a ustanovenie čl. XI. bod 6 písm. a) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie Moje auto KASKO. Vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi nimi predloženými, najmä pokiaľ ide o Zmluvu o havarijnom poistení č. 7050002266/20969, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2021, znaleckými posudkami strán sporu, ako aj výsluchom znalcov. Taktiež vykonal dokazovanie Stanoviskom pracovníka žalovaného č. 2141008386/2021.
1.4 Pokiaľ ide o znalecké posudky, okresný súd poukázal na súkromný znalecký posudok č. 4/2021, spracovaný znalcom Ing. Ľubomírom Bielikom, ktorý predložil žalovaný. Zo záverov uvedeného posudku vyplynulo, že priebeh nehodového deja podľa deklarovaných vstupných informácií vodičom je z daného pohľadu vyhodnotenia možné hodnotiť ako technicky neprijateľný. Nebolo možné nájsť taký technicky prijateľný spôsob, aby boli dodržané podmienky zanechania zdokumentovaných stôp a rozsahu poškodenia vozidla, zodpovedajúce vstupným deklarovaným podmienkam, najmä pohybu vozidla a popisovanému spôsobu vzniku z pohľadu fotodokumentáciou zdokumentovaného stavu na mieste. V zmysle záverov znaleckého posudku Ing. Ľubomíra Bielika absentujú popisované reakcie v technicky primeranom časovom priestore na vzniknutú situáciu približovaním k stromu a reakcie brzdenia technicky dostupné za daných podmienok. Výjazd motorového vozidla v zmysle záverov znaleckého posudku vykazuje známky mierneho výjazdu bez prudkých zásahov do riadenia. Z pohľadu technicky prijateľných, v analýze popísaných rýchlostí a časov priebehu nehodového deja, z vyhodnotených stôp, je možné konštatovať, že výjazd vozidla mimo vozovky vykazuje znaky postupného mierneho výjazdu bez výrazného vplyvu zmeny rýchlosti a zmenou smeru jazdy z pravého do priameho, s minimálnym brzdením minimálne počas jazdy mimo spevnenú časť vozovky. Zo znaleckého
posudku tak vyplynulo, že posudzovaný priebeh nevykazuje zodpovedajúcu plauzibilitu, čo znalec interpretoval tak, že popisovaný vznik a priebeh deja nevykazuje v celom priebehu znaky neplánovaného a fyzikálne alebo dopravne vynúteného následku. K opačným záverom dospel znalec Ing. Albín Ziman v znaleckom posudku č. 202201454644, ktorý predložil ako súkromný znalecký posudok v spore žalobca. Z uvedeného posudku vyplynulo, že vodič žalobcu reagoval na zver pohybujúcu sa v jeho jazdnom koridore včas a správnym spôsobom. Po rozoznaní kolíznej situácie reagoval v súlade s modelovým, naučeným, z technického hľadiska správnym spôsobom. Z uvedeného posudku tak vyplynulo, že popis situácie vodiča a žalobcu vrátane náčrtku miesta dopravnej nehody vykazuje v celom priebehu časové aj priestorové znaky neplánového fyzikálne alebo dopravne vynúteného následku.
1.5 Súd prvej inštancie podrobne popísal závery najmä posudku Ing Bielika (ale aj závery posudku znalca Ing. Zimana), ako aj vyjadrenia oboch znalcov v rámci ich výsluchu.
1.6 Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za nesporné, že dňa 09.07.2018 žalobca ako poistník uzavrel so žalovaným ako poisťovateľom Zmluvu o havarijnom poistení č. 7050002266/20969, predmetom ktorej bolo poistenie osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, EČV: A., ktorého vlastníkom bola spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o.. Súčasťou poistenia podľa zmluvy o havarijnom poistení bolo aj pripoistenie finančnej straty. Nebolo sporným, že 18.02.2021 došlo k škodovej udalosti a nebolo sporným, že medzi žalobcom ako postupníkom a spoločnosťou VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o. ako postupcom došlo dňa 12.11.2021 k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o. postúpila žalobou uplatnenú pohľadávku s príslušenstvom voči žalovanému, ktorá vznikla titulom neuhradenia poistného plnenia. Okresný súd mal preukázané, že pokiaľ ide o uplatnený nárok na poistné plnenie, tento žalovaný odmietol plniť na tom základe, že škodový dej podľa jeho zistení nenastal spôsobom uvádzaným v zmysle nahláseného priebehu udalosti a z uvedeného dôvodu žalobcovi nárok na poistné plnenie nepriznal.
1.7 Pokiaľ ide o znalecký posudok znalca z odboru cestná doprava Ing. Ľubomíra Bielika č. 4/2021, podstatou znaleckého skúmania bolo vyhodnotiť technickú prijateľnosť deklarovaného priebehu nehodového deja, vyhodnotiť zdokumentovaný stav stôp z miesta vzniku poškodenia a posúdiť technickú prijateľnosť deklarovaného priebehu nehodového deja na základe informácií uvádzaných vodičom motorového vozidla. Znalec Ing. Ľubomír Bielik posúdil miesto škodovej udalosti, pripojil fotografický materiál, vyhodnotil fotodokumentáciu a stopy z miesta dopravnej nehody, ktoré posudzoval vo vzťahu k spôsobu brzdenia podľa zdokumentovaných stôp. V znaleckom posudku posudzoval spôsob vybočenia zo stôp, ktoré boli zanechané na mieste škodovej udalosti a tieto posúdil vo vzťahu k rozsahu poškodenia motorového vozidla. Na základe takýchto záverov potom posudzoval technickú prijateľnosť v priebehu nehodového deja vo vzťahu k popisu nehodového deja zo strany vodiča motorového vozidla. Znalec uviedol, že priestorová a časová hodnovernosť (plauzibilita) zahŕňa úvahy k počínaniu vodičov kolíznych vozidiel v odbore dráha – čas – rýchlosť v súlade s fyzikálno- technickými zákonitosťami a rovnako tiež využiteľnú časť deklarovaného priebehu nehodového deja, resp. škodovej udalosti. V závere znaleckého posudku znalec Ing. Ľubomír Bielik uzavrel, že možno ustáliť, že vozidlo sa nachádzalo v postavení šikmo k vozovke svojou pravou polohou mimo spevnenú časť prednou časťou, ktorou došlo ku kolízii v postavení bez výrazného oddialenia od kontaktovaných stromov. Vo vozidle boli dokumentované aktivované systémy ochrany posádky reprezentované airbagmi a aktivovaným bezpečnostným pásom vodiča. Boli tiež identifikované stopy po pohybe ľavého prednému kolesa na nespevnenej časti krajnice so stopou roznesenia zmrznutého snehu. Kontakt vozidla prednou časťou do porastu ako taký, je možné na danom mieste hodnotiť ako technicky prijateľný. Absencia zdokumentovaných stôp na mieste dopravnej nehody na trávnatom povrchu môže zodpovedať vodičom uvádzanému brzdeniu s tým, že nevie akou intenzitou, pričom intenzitu brzdenia podľa záveru znalca možno hodnotiť ako ľahkú, bez zásahu protiblokovacieho systému vozidla. Trajektóriu pohybu vozidla bolo možné popísať len z postavenia vozidla, natočenia kolies a pôsobenia deformačných síl a čiastočne viditeľných stôp smerujúcich od kolies ľavej strany vozidla tak, že vozidlo smerovalo mimo vozovku v podstate v miernom pravom oblúku, keď volant vozidla sa nachádza v konečnej polohe v priamom smere. Znalec v záveroch posudku uviedol, že z hľadiska posúdenia zdokumentovaných deformácií vozidla je možné konštatovať, že poškodenie prednej časti vozidla zodpovedá deklarovanému spôsobu vzniku kontaktu s kmeňom stromu a nie je možné vylúčiť súvislosť s deklarovaným dejom a je možné pripustiť jeho vznik aj z kontaktu s lesnou zverou. Znalec však ďalej uviedol, že priebeh nehodového deja na základe predloženej dokumentácie a popisu zo strany vodiča poškodeného
vozidla je možné označiť za technicky neprijateľný, nakoľko nebolo možné nájsť taký technický spôsob, aby boli dodržané podmienky zanechania zdokumentovaných stôp a rozsahu poškodenia vozidla zodpovedajúcim vstupným deklarovaným podmienkam, najmä pohybu vozidla a popisovaného spôsobu vzniku z pohľadu zdokumentovaného stavu na mieste fotodokumentácie. Absentujú popisované reakcia v technicky primeranom časovom priestore vzniku situácie približovaním k stromu a reakcia brzdenia technicky dostupná za daných podmienok. Podľa záveru posudku výjazd vozidla vykazuje znaky mierneho výjazdu bez prudkých zásahov do riadenia; výjazd vozidla mimo vozovky vykazuje znaky postupného mierneho výjazdu bez výraznej zmeny rýchlosti, vplyvu a zmeny smeru jazdy z pravého do priameho s minimálnym brzdením, minimálne počas jazdy mimo spevnenú časť vozovky. Znalec tak uzavrel, že deklarovaný priebeh vzniku kolíznej situácie je možné konštatovať za taký, ktorý nevykazuje zodpovedajúcu plauzibilitu, čo je možné interpretovať aj tak, že popisovaný vznik a priebeh deja nevykazuje v celom priebehu znaky neplánovaného a fyzikálne alebo dopravne vynúteného následku.
1.8 Okresný súd prihliadol na závery oboch predložených znaleckých posudkov, pričom konštatoval, že znalec Ing. Bielik pri konštatovaní mierneho výjazdu ku stromu bez prudkých zásahov do riadenia vychádzal z toho, akým smerom boli natočené predné kolesá, aké bolo ich postavenie a postavenie vozidla ako celku. Postavenie kolies rovno nedeklarovalo prudké zásahy do riadenia, v prípade prudkého zásahu do riadenia by bolo postavenie kolies, resp. stôp iné. Reakcie vodiča na podnety môžu byť rôzne, vodič však reaguje na pud sebazáchovy a znalec vychádzal z tvrdení vodiča o strhnutí volantu doprava. Nemohlo tak ísť o pootočenie, resp. mierne natočenie alebo iný spôsob manipulácie s volantom, tak ako popisoval znalec Ing. Ziman, nakoľko z vyplneného dotazníka vodičom motorového vozidla vyplýva, že strhol volant doprava, začal brzdiť a následne narazil do stromu. Práve toto bol spôsob, akým žalobca popisoval priebeh škodovej udalosti a úlohou strán sporu bolo buď potvrdiť, resp. vyvrátiť takýto popis vo vzťahu k vzniknutým následkom škodovej udalosti. Rozdiel medzi znaleckými posudkami bol aj v časti týkajúcej sa intenzity brzdenia. Okresný súd uviedol, že vychádzal z podrobnejšieho a precíznejšieho popisu identifikácie stôp z fotografického materiálu tak, ako boli popísané a analyzované znalcom Ing. Bielikom. Z toho vyplývalo, že neexistujú žiadne stopy po šmýkaní, že by bol nanesený sneh, čo znamená, že intenzita brzdenia bez zásahu ABS je taká, že tam nedochádza k nasunutiu zeminy ako takej a zanechávaniu intenzívnych stôp. Okresný súd bral do úvahy aj skutočnosť, že nebolo možné identifikovať akékoľvek stopy na nespevnenej časti vedľa krajnice cesty a uvedenému nemôže prislúchať intenzita brzdenia v hodnote 5 m/s, s ktorou počítal vo svojom znaleckom posudku Ing. Ziman. Znalec Ing. Bielik na pojednávaní vysvetlil, že pokiaľ by hodnota intenzity brzdenia bola taká, ako ju popisoval Ing. Ziman, museli by tomu zodpovedať aj stopy na mieste škodovej udalosti; pri takejto intenzite brzdenia prechodom na sneh, štrk, či piesok by bol taký, že by reagoval systém ABS a koleso by bolo brzdené. Ing. Bielik tak konštatoval, že brzdné spomalenie uvedené Ing. Zimanom bolo nadhodnotené, nakoľko na mieste neboli zdokumentované také stopy a ani konečná poloha vozidla neumožňovala takýto záver konštatovať. Z vyjadrení znalca Ing. Bielika vyplýva, že pokiaľ by bolo možné uvažovať o strhnutí volantu tak, ako popisoval žalobca, znamenalo by to, že vozidlo sa pohybovalo doprava a už by sa nepohybovalo v priamom smere. Ak by to vodič cítil, že vozidlo sa pohybuje doprava, musel korigovať smer pohybu pohybom do protismeru, aby vozidlo išlo znova priamym smerom. Stopy potvrdzujúce takýto priebeh nehodového deja však neboli znalcom identifikované. Napokon okresný súd vychádzal aj zo záverov znalca Ing. Bielika, že žalobca mal dostatok času na to, aby sa snažil vyhnúť stromu. Na mieste škodovej udalosti však neboli stopy, ktoré by hovorili o tom, že k vyhnutiu ako jednoduchej obrannej reakcii došlo. Posudok Ing. Bielika tak okresný súd považoval za komplexnejšie spracovaný v zmysle odpovedí na otázky tvoriace predmet sporu; naopak súkromný posudok Ing. Zimana nevyhodnocuje komplexne všetky stopy tak, ako znalecký posudok Ing. Bielika. Práve z uvedeného dôvodu je možné, že zo strany znalca Ing. Zimana nedochádza k správnemu vyhodnoteniu priebehu pohybu vozidla potrebného pre analýzu priebehu nehodového deja.
1.9 Okresný súd napokon poukázal na stanovisko spracované B. C., zamestnancom žalovaného, dňa 17.03.2021, z ktorého záverov vyplynulo, že je možné konštatovať technickú prijateľnosť vzniku poškodenia na deklarovanom mieste a kontakt vozidla so stromom; k poškodeniu vozidla však došlo za okolností a podmienok, pri ktorých absentujú prirodzené reakcie vodiča na vznik kolíznej situácie. Z dokumentácie miesta nehody nevyplýva, že by vozidlo bolo pri nehodovom pohybe aktívne a intenzívne brzdené ako pri rýchlej reakcii na zver; pred nárazom do stromu došlo len k vyrovnaniu vozidla do priameho smeru. Okresný súd uviedol, že záver takéhoto odborného vyjadrenia v plnom rozsahu korešponduje so závermi znaleckého posudku Ing. Bielika a v osobe B. C. ide tiež o osobu, ktorá je zapísaná v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR.
1.10 Na základe uvedených záverov okresný súd konštatoval, že bolo preukázané poškodenie motorového vozidla, avšak škodová udalosť tak, ako ju popísal vodič motorového vozidla, nezodpovedá neplánovanému a fyzikálne alebo dopravne vynútenému následku. Priebeh nehodového deja tak, ako ho popísal vodič motorového vozidla, v porovnaní so stopami na mieste škodovej udalosti, je technicky neprijateľný. V tomto smere okresný súd uviedol, že v prípade náhlej prekážky, ktorá mala byť vytvorená pred motorovým vozidlom žalobcu, mala byť prirodzená reakcia vodiča intenzívnym brzdením najmä v časti nespevnenej časti vozovky, kde bol štrk, piesok, ľad, resp. sneh. Stopy po intenzívnom brzdení a zapnutí systémov ABS zdokumentované neboli; neboli zdokumentované ani stopy po intenzívnom brzdení na nespevnej časti vozovky, resp. na dezéne pneumatík motorového vozidla. Je zrejmé, že ak by došlo k prudkému strhnutiu volantu prirodzenou reakciou vodiča, bolo by potrebné jazdu opätovne vyrovnať. Opätovné zásahy do riadenia by museli byť zrejmé, keďže auto sa pohybovalo po nespevnenej časti vozovky. Takéto stopy identifikované neboli, pričom vodič mal dostatok času, aby jazdu motorového vozidla vyrovnal a buď zabránil stretu so stromom alebo sa aj vrátil na spevnenú časť vozovky. O uvedené sa však zrejme nepokúsil, nakoľko stopy na mieste škodovej udalosti k tomu zistené neboli žiadne. Vodič motorového vozidla tak nesprávnym spôsobom jazdy narazil do stromu. Okresný súd uzavrel, že škodová udalosť, ktorá bola predmetom konania, nenesie znaky náhodného deja; nejde o poistnú udalosť, na základe ktorej by bol žalovaný povinný plniť, pretože nie je možné stotožniť popis vzniku škodovej udalosti s exaktnými stopami, ktoré zanechalo motorové vozidlo na mieste škodovej udalosti. Žalovaný tak bol oprávnený zamietnuť poistné plnenie, pretože poistník nepravdivo alebo neúplne uviedol podstatné skutočnosti týkajúce sa vzniku poistnej udalosti. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
1.11 Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd nárok na náhradu trov konania priznal úspešnému žalovanému, a to v rozsahu 100%.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.1 písm. f) C.s.p., tvrdil tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
2.1 V konkrétnostiach žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, nezákonné, arbitrárne a zmätočné. Nespĺňa základné náležitosti ustanovené v § 220 ods.2 C.s.p.
2.2 Odvolateľ zdôraznil, že v konaní boli vypracované dva znalecké posudky, a to znalecký posudok č. 4/2021 vypracovaný Ing. Ľubomírom Bielikom a znalecký posudok č. 202201454644 vypracovaný Ing. Albínom Zimanom. Okresný súd však v odôvodnení vôbec neuviedol aké dôkazy vykonal, s výnimkou vykonania dokazovania znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Albínom Zimanom a vypočutím spracovateľov znaleckého posudku, a to znalca Ing. Albína Zimana. V konaní však bol predložený aj znalecký posudok znalca Ing. Ľubomíra Bielika a tento bol tiež súdom prvej inštancie vypočutý. Aj keď okresný súd neuviedol, že by vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. 4/2021 a výsluchom Ing. Ľubomíra Bielika, prevažnú časť odôvodnenia tvorí citácia a parafrázy práve zo znaleckého posudku Ing. Bielika a jeho výsluchu.
2.3 Okresný súd v bode 31. uviedol, že k poškodeniu motorového vozidla došlo, ale nie spôsobom, akým bol žalobcom tvrdený; uvedené okresný súd konštatuje bez akéhokoľvek zdôvodnenia či vysvetlenia prijatia tohto záveru.
2.4 V bodoch 33. a 36. napadnutého rozsudku okresný súd konštatuje, že vychádzal zo záverov posudku znalca Ing. Bielika; z odôvodnenia napadnutého rozsudku ale nevyplýva, že by týmto posudkom dokazovanie okresný súd vykonal a absentuje dostatočné vysvetlenie záveru okresného súdu. Strohý záver o tom, že znalecký posudok považoval súd prvej inštancie za komplexnejší, považoval žalobca za nedostatočný. Žalobcovi nie je zrejmé, akými úvahami okresný súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom nie je dôvodný; nevysporiadal sa s odlišnými odbornými závermi oboch znalcov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak považoval odvolateľ za nepreskúmateľné. Tvrdil, že odôvodnenie rozsudku nemôže spočívať len v opise tvrdení strán sporu a v odcitovaní či parafrázovaní záverov jedného znaleckého posudku a tvrdení jedného znalca bez toho, aby súd vlastnými úvahami a právnym zdôvodnením odôvodnil výrok napadnutého rozsudku.
2.5 Odvolateľ vo všeobecnosti poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR vo vzťahu k preskúmateľnosti, resp. nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu. Podľa názoru odvolateľa napadnuté rozhodnutie požiadavku náležitej odôvodnenosti nespĺňa. Okresný súd sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s opačnými závermi vyslovenými znalcom Ing. Zimanom a absentuje logické a právne udržateľné zdôvodnenie, prečo okresný súd akceptoval výlučne závery prijaté znalcom Ing. Bielikom. Okresný súd sa nevyjadril, v čom má byť posudok znalca Ing. Bielika komplexnejší a v čom sú závery a argumentácia Ing. Zimana nesprávne. Okresný súd tak v napadnutom rozhodnutí vôbec neuvádza, ako dôkazy vyhodnotil, resp. akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Absentuje náležitá argumentácia a vzhľadom na absenciu komplexného hodnotenia vykonaných dôkazov chýba argumentačný základ pre preskúmanie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
2.6 Navyše okresný súd poukázal na stanovisko zamestnanca žalovaného Ľubomíra Jarouša. Ide však o zamestnanca žalovaného, a teda stanovisko, ktoré žalovaný predložil, nemožno hodnotiť ako odborné vyjadrenie, len ako skutkové tvrdenia žalovaného. Napokon je logické, že zamestnanec žalovaného vyhotoví stanovisko podľa potrieb a požiadaviek svojho zamestnávateľa, ktorý mu za túto činnosť vypláca mzdu. Navyše aj znalec Ing. Bielik je bývalým zamestnancom žalovaného.
2.7 Okresný súd napadnuté rozhodnutie založil na konštatovaní, že škodová udalosť, ktorá bola predmetom konania, nenesie znaky náhodného deja, nejedná sa o poistnú udalosť, na základe ktorej by bol žalovaný povinný plniť. Na objasnenie tohto záveru však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neposkytol žiadnu právnu argumentáciu ani úvahy, na základe ktorých by bolo možné takto prijaté závery preskúmať.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu považoval napadnutý rozsudok okresného súdu za vecne správny a žiadal, aby ho odvolací súd v celom rozsahu potvrdil. S odvolacou argumentáciou žalobcu žalovaný nesúhlasil a považoval ju za zavádzajúcu a nemajúcu oporu v rozsudku súdu prvej inštancie. Tvrdil, že zo samotného odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd vykonal dokazovanie aj znaleckým posudkom Ing. Bielika, o čom svedčí citácia z bodu 17. rozsudku. Taktiež z rozsudku, jeho bodu 24., vyplýva, že súd vo veci vypočul spracovateľov znaleckého posudku a z bodu 25. vyplýva, že znalec Ing. Bielik vo veci vypovedal. Je tak zrejmé, že okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom spracovateľov znaleckého posudku, čím sa má na mysli výsluch oboch znalcov; je tak zrejmé, že okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obidvoma súkromnými znaleckými posudkami a vykonal dokazovanie aj výsluchom obidvoch znalcov.
3.1 Žalovaný mal za to, že napadnutý rozsudok vo svojom odôvodnení spĺňa náležitosti uvedené v § 220 ods.2 C.s.p.; okresný súd najmä v bodoch 33. až 36. svojho rozhodnutia podrobne uviedol, akými úvahami sa riadil pri rozhodovaní a z akých dôvodov sa priklonil k záverom Ing. Bielika, ktoré považoval za presvedčivejšie a komplexnejšie. Žalovaný mal za to, že okresný súd sa s nárokom žalobcu riadne vysporiadal a riadne uviedol, prečo znalecký posudok Ing. Bielika považoval za presvedčivejší; svoje úvahy riadne uviedol a zdôvodnil v bodoch 33. až 36. rozsudku.
3.2 Pokiaľ ide o stanovisko D. C., pre žalovaného vyplynulo, že na obsah jeho stanoviska poukázal okresný súd len podporne. V osobe D. B. C. však ide o odborne zdatnú osobu, zapísanú ako znalec v zozname znalcov Ministerstvom spravodlivosti SR. Ak žalobca v odvolaní poukázal na to, že znalec Ing. Bielik je bývalým zamestnancom žalovaného, žalovaný tvrdil, že dôvodom na vylúčenie znalca nemusí byť samotný vzťah k účastníkovi konania, ale predovšetkým jeho správanie vzbudzujúce pochybnosti o nezaujatosti. Navyše žalobca mal v prípade pochybností možnosť o priebehu konania pred súdom prvej inštancie navrhnúť kontrolné znalecké dokazovanie, čo však neurobil. Napokon Ing. Ľubomír Bielik v súčasnosti pre žalovaného nepracuje, pracovný pomer mu skončil v roku 2012 a v súčasnosti pracuje v konkurenčnej poisťovni Generali poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu. Pri takom uvažovaní ako prezentuje žalobca, to môže vyvolať dojem, že by tu teoreticky bola snaha bývalému zamestnávateľovi skôr uškodiť.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení (replika) k vyjadreniu žalovaného zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Tvrdil, že pokiaľ žalovaný poukazoval na bod 17. napadnutého rozhodnutia, v uvedenom bode je poukazované na znalecký posudok č. 2/2021, súd ani neuviedol, ktorý znalec daný znalecký posudok vypracoval a znalecký posudok č. 2/2021 ani nebol žiadnou zo
strán sporu predložený. Ak v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje na znalecký posudok č. 2/2021, nemôže byť sporné, že okresný súd v napadnutom rozhodnutí jasne a výstižne neuviedol, že v konaní vykonal ako dôkaz aj znalecké dokazovanie znaleckým posudkom č. 4/2021 vypracovaným Ing. Bielikom, a to napriek tomu, že súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia využíva citácie a parafrázy znalca Ing. Bielika. Súd prvej inštancie svoj výrok odôvodňuje tvrdeniami znalca Ing. Bielika, avšak s odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by takýmto znaleckým posudkom (4/2021) súd dokazovanie vykonal, resp. že by vykonal dokazovanie výsluchom tohto znalca.
4.1 Ak žalovaný poukazoval na obsah napadnutého rozhodnutia a to, že súd prvej inštancie mal vykonať dokazovanie výsluchom spracovateľov znaleckého posudku, odvolateľ tvrdil, že nie je akceptovateľné, aby žalobca z napadnutého rozhodnutia nevedel posúdiť, aké dôkazy súd vykonal a či bolo vykonané aj dokazovanie znaleckým posudkom č. 4/2021 a výsluchom znalca Ing. Bielika. Napadnuté rozhodnutie navyše len opisuje vyjadrenia strán sporu a v prevažnej miere cituje a parafrázuje znalca Ing. Bielika, bez jasného uvedenia, či súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. 4/2021 a výsluchom znalca Ing. Bielika. Pre žalobcu tiež nie je zrejmé, akými úvahami súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom nie je dôvodný a vôbec sa nevysporiadal s odlišnými odbornými závermi oboch znalcov.
5. Žalovaný v ďalšom vyjadrení (duplika) k replike žalobcu zotrval na svojej argumentácii; nové podstatné skutočnosti v duplike neuviedol. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.
6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
6.1 Podľa § 387 ods.1, ods.2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu; v nadväznosti na vykonané dokazovanie a právne posúdenie považoval odvolací súd napadnutý rozsudok za vecne správny. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).
7.1 Iba pre úplnosť odvolací súd v záhlaví napadnutého rozhodnutia reagoval na zmenu obchodného mena a sídla žalobcu a zmenu sídla žalovaného; žalobcu a žalovaného označil podľa aktuálnych údajov o obchodnom mene a sídle vyplývajúce z obchodného registra.
8. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné. Odvolateľ uplatnil v podanom odvolaní citáciou zákonného ustanovenia odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods.1 písm.f) C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods.1 písm.e/ C.s.p.) alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods.1 písm.f/ C.s.p.). Takúto argumentáciu však žalobca v konkrétnostiach nemal; nenamietal, že by súd niektorý z navrhnutých dôkazov nevykonal, resp. nenamietal nesprávnosť skutkových zistení.
8.1 Odvolateľ v konkrétnostiach skôr namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku z dôvodu nedostatočného, resp. nesprávneho odôvodnenia a okrajovo namietal nesprávne právne posúdenie.
8.2 Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.1 písm.d/ C.s.p.) je procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní dôkazov, porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím). Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť súdneho rozhodnutia.
8.3 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/222/2009 zo dňa 26.2.2020); nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2MCdo/4/2009).
9. Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a zrozumiteľný. Skutkový stav, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, je v podstatnej časti, v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie odvolacieho súdu, nesporný.
9.1 Z napadnutého rozhodnutia okresného súdu je zrejmé, ktoré skutočnosti významné pre rozhodnutie považoval súd prvej inštancie za sporné a ktoré nie. Nespornou bola skutočnosť, že motorové vozidlo bolo poistené u žalovaného na základe Zmluvy o havarijnom poistení č.7050002266/20969 (poistenie motorového vozidla značky Škoda Octavia, EČV A.), ktorého vlastníkom bola obchodná spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o.; nebolo sporné, že dňa 18.2.2021 došlo pri vedení uvedeného motorového vozidla k dopravnej nehode popisovanej žalobcom zhruba tým, že mu počas jazdy do jazdnej dráhy vbehla zver, v dôsledku čoho vybočil (strhol volant) mimo vozovku a následne došlo k nárazu do stromu. Nebola sporná aktívna vecná legitimácia žalobcu v dôsledku postúpenia mu pohľadávky na poistné plnenie zo strany vlastníka motorového vozidla. Medzi stranami sporu bolo sporné, či k dopravnej nehode mohol dôjsť spôsobom popisovaným žalobcom a v tom dôsledku či ide o poistnú udalosť.
9.2 S otázkou podstatnou pre rozhodnutie sa podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd vysporiadal dostatočne, keď rozhodnutie založil na konštatovaní, že škodová udalosť, ktorá bola predmetom konania, nenesie znaky náhodného deja, v tom dôsledku sa nejedná o poistnú udalosť, na základe ktorej by bol žalovaný povinný plniť, pretože nie je možné stotožniť popis vzniku škodovej udalosti s exaktnými stopami, ktoré zanechalo motorové vozidlo na mieste škodovej udalosti. ...poistník nedal pravdivé vysvetlenie o vzniku a priebehu škodovej udalosti tak, aby mohlo byť konštatované, že táto poistná udalosť je nepredvídaná a náhodilá škodová udalosť, s ktorou je spojená povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.
10. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods.1 C.s.p.); odvolací súd preto posudzoval správnosť napadnutého rozsudku výlučne v kontexte dôvodov.
10.1 Odvolateľ zameral svoju odvolaciu argumentáciu na tvrdenie, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neuviedol, aké dôkazy vykonal, s výnimkou dokazovania znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Zimanom a vypočutím spracovateľov znaleckého posudku, a to znalca Ing. Albína Zimana. Odvolateľ namietal, že v spore bol predložený aj znalecký posudok znalca Ing. Ľubomíra Bielika a tento bol tiež súdom vypočutý; okresný súd neuviedol, že by vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č.4/2021 (znalca Ing. Bielika) a výsluchom Ing. Bielika, prevažnú časť jeho odôvodnenia však tvorí citácia a parafrázy práve zo znaleckého posudku Ing. Bielika a jeho výsluchu.
10.2 Podľa ustanovenia § 220 ods.2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
10.3 V súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu; nedostatok odôvodnenia rozhodnutia spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu zisteného v súdnom konaní; musí obsahovať náležitosti uvedené v § 220 ods.2 C.s.p.. Nepreskúmateľným nie je len rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné, ale za nepreskúmateľné je možné označiť aj také rozhodnutia, ktoré obsahujú také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia ustanovených zákonom.
10.4 Z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že „Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument“.
10.5 Podstatnou námietkou vo vzťahu k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia tak bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie v odôvodnení neuviedol, ktoré dôkazy vykonal. Z uvedeného tvrdenia odvolací súd vyvodil, že žalobca má za to, že Civilný sporový poriadok v ustanovení § 220 ods.2 vyžaduje, aby súd explicitne v odôvodnení uviedol každý dôkaz, ktorý vykonal (a následne tieto dôkazy vyhodnotil – poznámka odvolacieho súdu). Odvolací súd súhlasí s tým, že súdy prvej inštancie spravidla dôkazy, ktoré v konaní vykonali, uvedú presnou citáciou dôkazu, či už uvedením označenia (názvu) listiny, označením svedka s uvedením jeho mena a priezviska, označením znalca s uvedením jeho mena a priezviska a príslušného znaleckého odboru, označením znaleckého posudku s uvedením čísla posudku, dňa jeho vypracovania a uvedením mena a priezviska spracovateľa znaleckého posudku. Uvedené okresné súdy spravidla uvedenú v jednom bode (odseku) odôvodnenia a následne v ďalších bodoch uvedenú zistenia, ktoré pre nich vyplývajú z vykonaného dôkazu a hodnotenie vykonaného dôkazu. Odvolací súd súhlasí, že súd prvej inštancie v danom prípade takto nepostupoval; uvedené však neznamená, že postupoval v rozpore s Civilným sporovým poriadkom, prípadne že odvolateľom tvrdená vada spôsobuje nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
10.6 Odvolací súd len pripomína, že okresný súd dôkazy, ktoré vykonal, výslovne uviedol v jednotlivých bodoch rozsudku (nie všetky v jednom bode). Už z bodu 4. vyplýva, že súd vykonal dokazovanie Zmluvou o havarijnom poistení č.7050002266/20969; z bodu 7. vyplýva, že vykonal dokazovanie Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2021. Iné dôkazy okresný súd označil ich označením a ich stručným obsahom, prípadne uvedením strany, ktorá dôkaz predložila; je tomu tak v prípade bodu 8. rozsudku (žalovaný listom zo dňa 2.3.2021 oznámil žalobcovi...); v prípade bodu 9. rozsudku (žalovaný listom zo dňa 3.5.2021 mu oznámil...); v prípade bodu 10. rozsudku (tvrdil a preukazoval správou o nehode zo dňa 20.5.2021...). Z odôvodnenia je pre odvolací súd nepochybné, že strany sporu predložili súkromné znalecké posudky, čo okresný súd konštatuje v bode 16. (žalovaný predložil súkromný znalecký posudok č.4/2021 spracovaný znalcom Ing. Ľubomírom Bielikom); v bode 20. (žalobca predložil
súkromný znalecký posudok č.202201454644 vypracovaný znalcom Ing. Albínom Zimanom); vo vzťahu k posudku Ing. Zimana okresný súd konštatuje v bode 21., že týmto posudkom vykonal aj dokazovanie.
10.7 K znaleckému posudku Ing. Ľubomíra Bielika predloženémo žalovaným nepochybne patrí konštatovanie okresného súdu v bode 17., v ktorom okresný súd uviedol, že uvedené skutočnosti žalovaný preukazoval znaleckým posudkom č. 2/2021, ktorým súd vykonal dokazovanie. Označenie posudku číslom 2/2021 odvolací súd v kontexte odôvodnenia okresného súdu chápe ako chybu v písaní (správne má byť 4/2021), nespôsobujúcu však nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie; bod 17. rozsudku nadväzuje na bod 16., v ktorom okresný súd poukazuje na závery práve v posudku 4/2021 (mimochodom v bode 16. odôvodnenia správne označenom).
10.8 Na základe uvedených skutočnosti odvolací súd konštatuje, že z napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré dôkazy okresný súd vykonal; Civilný sporový poriadok nevyžaduje, aby súd explicitne v jednom bode (odseku) rozsudku výslovne uviedol všetky dôkazy, ktoré vykonal. Z hľadiska prípadnej vady odôvodnenia je podstatné, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie založil na záveroch zistených z vykonaného dokazovania, a teda, že namietaný dôkaz na pojednávaní (čo aj postupom podľa ustanovenia § 204 C.s.p.) vykonal. Iné konštatovanie by platilo v prípade, ak by súd rozhodnutie založil na dôkaze, ktorý nevykonal, o ktorom strany sporu vedomosť nemali, prípadne ku ktorému by sa nemohli vyjadriť. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde, odvolateľ ani netvrdil, že súd prvej inštancie namietaný dôkaz v rámci dokazovania nevykonal.
11. Obdobné závery platia aj vo vzťahu k odvolacej námietke, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neuviedol, že vykonal výsluch znalca Ing. Ľubomíra Bielika. Uvedené je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia. Podľa odvolacieho súdu postačuje, pokiaľ súd prvej inštancie v prvej vete konštatoval, že znalec Ing. Bielik vo svojej výpovedi uviedol..., uvedená formulácia nepochybne znamená aj to, že tento dôkaz súd prvej inštancie vykonal, a teda vykonal výsluch znalca Ing. Bielika k obsahu znaleckého posudku. Opakovane odvolací súd uvádza, že iné konštatovanie by platilo v prípade, ak by súd prvej inštancie rozhodnutie založil na dôkaze, ktorý nevykonal; o takýto prípad nejde; iba skutočnosť, že okresný súd explicitne neuviedol, že vykonal výsluch znalca Ing. Bielika nemá za následok nesprávnosť, prípadne nepreskúmateľnosť rozsudku.
12. Za nepreskúmateľný považoval odvolateľ rozsudok okresného súdu z dôvodu, že v odôvodnení podľa jeho názoru absentuje vysporiadanie sa s odlišnými odbornými závermi oboch znalcov.
12.1 Uvedená námietka odvolateľa neobstojí. Obsah znaleckého posudku znalca Ing. Albína Zimana je premietnutý do bodov 21.-23. napadnutého rozsudku; obsah výpovede Ing. Albína Zemana je obsiahnutý v bode 24. rozsudku. Obsah výpovede znalca Ing. Ľubomíra Bielika konštatoval okresný súd v bode 25. a 26. napadnutého rozhodnutia; závery ním podaného znaleckého posudku konštatuje súd prvej inštancie v bodoch 33. a 34..
12.2 Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia z odvolacích dôvodov dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov, vrátane dvoch znaleckých posudkov s odlišnými závermi, postupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov; vykonané dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach.
12.3 Podľa ustanovenia § 191 ods.1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa Čl.15 ods.1 ods.2 C.s.p. dôkazy a tvrdenia strán hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon; žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Základným princípom hodnotenia dôkazov je princíp voľného hodnotenia dôkazov; žiaden dôkaz nedisponuje legálnou silou, ktorá by mohla byť zohľadnená predpísaným spôsobom.
12.4 Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov postupoval vyššie uvedeným spôsobom. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie najvyššiu dôkaznú silu prisúdil znaleckému posudku znalca Ing. Bielika. Porovnal závery oboch posudkov a vysvetlil, prečo závery vyplývajúce z posudku znalca Ing. Bielika považoval za komplexnejšie a dôveryhodnejšie. Práve porovnaním podkladov znaleckých posudkov, postupov a úvah znalcov a ich záverov sa zaoberá okresný súd v bode 35. napadnutého rozsudku. Okrem iného okresný súd konštatuje, prečo v danom prípade nemohlo ísť o pootočenie
volantom, mierne natočenie alebo iný spôsob manipulácie s volantom ako to popisoval znalec Ing. Ziman, poukazuje na rozdiel v znaleckých posudkoch pokiaľ ide o podrobnejší a precíznejší popis identifikácie stôp z fotografického materiálu Ing. Bielikom, a k uvedeným podstatným rozporom okresný súd uvádza svoje vlastné úvahy, opreté o závery znaleckých posudkov. Odvolacia námietka spočívajúca v tvrdení, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s odlišnými závermi znalcov je tak v rozpore s obsahom napadnutého rozsudku.
12.5 Úvahy súdu prvej inštancie, pre ktoré sa tento priklonil k záverom vyplývajúcim z posudku Ing. Bielika odvolateľ nespochybnil.
13. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o závery zamestnanca žalovaného B. C., ktorý spracoval stanovisko č.2141008386/2021, na základe ktorého došlo k odmietnutiu poistného plnenia. K uvedenému odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že na uvedenom stanovisku a záveroch v ňom uvedených súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie nezaložil; iba na tieto závery podporne poukázal vo vzťahu k osvojeniu si záverov znalca Ing. Bielika; znalecký posudok Ing. Bielika však aj bez toho považoval za komplexnejšie spracovaný v zmysle odpovedí na otázky tvoriace predmet sporu.
14. Poukaz na skutočnosť, že znalec Ing. Ľubomír Bielik je bývalým zamestnancom žalovaného nemá žiadnu relevanciu bez tvrdenia, aký vplyv má tento pracovný pomer (inak v zmysle nepopretého vyjadrenia žalovaného dávno ukončený) na správnosť záverov znaleckého posudku; osobu znalca Ing. Bielika žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietal (§ 59 C.s.p.).
15. Odvolateľ napokon namietal, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie žaložil na konštatovaní, že škodová udalosť nenesie znaky náhodného deja, nejde tak o poistnú udalosť, na základe ktorej by bol žalovaný povinný plniť. Podľa názoru odvolateľa však okresný súd v odôvodnení rozsudku neposkytol žiadnu právnu argumentáciu, na základe ktorej by bolo možné tieto závery preskúmať.
15.1 Ani táto námietka neobstojí. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí uviedol ustanovenia Občianskeho zákonníka a všeobecných poistných podmienok žalovaného, ktoré aplikoval; právo na poistné plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť) - § 797 ods.2 Občianskeho zákonníka. A contrario, ak takáto skutočnosť (poistná udalosť) nenastane, právo na poistné plnenie nevznikne. V zmysle záverov vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že škodová udalosť nenesie znaky náhodného deja a z toho dôvodu nejde o poistnú udalosť, a to práve z dôvodu, že nie je možné stotožniť popis vzniku škodovej udalosti s exaktnými stopami, ktoré zanechalo motorové vozidlo ma mieste škodovej udalosti. Nemožno tak dôvodne konštatovať, že okresný súd úvahy, ktoré viedli k záveru o potrebe zamietnutia žaloby, nijakým spôsobom v napadnutom rozhodnutí neuviedol. Odvolateľ napokon neuviedol žiadnu argumentáciu, prečo sú závery okresného súdu v tomto smere nesprávne.
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažujúc podané odvolanie za dôvodné, postupom podľa § 387 ods.1 ods.2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil, vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania; okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania správne vychádzal z princípu úspechu v spore a žalovanému, v spore v celom rozsahu úspešnému, správne priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
17. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 C.s.p.)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.