Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-106-2020.pdf
PDF · 85.47 KB
Case nature
Subarea
7CoE/106/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej v exekučnej veci oprávneného: Perfetti Van Melle Slovakia s.r.o., so sídlom Gorkého 3, Bratislava, IČO: 31 337 694, zastúpený JUDr. Marekom Turčanom, advokátom Advokátska kancelária so sídlom Miletičova 23, Bratislava, proti povinnému: PRAMEŇ, s.r.o. IČO: 31 695 124, (vymazaná z Obchodného registra SR 21.4.2005), vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Angelika Slopovská, Exekútorsky úrad SNP 13, P.O.BOX 86, Bratislava 1, pod sp. zn.: Ex 14/2001, v konaní o vymoženie pohľadávky 14.617,77 Eur, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 24.6.2019 č.k. 1Er/1048/2001-15 takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením uvedeným v záhlaví exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 7.2.2001 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 14.617,77 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Košice II č.k. 1Rob/860/2000-26 zo dňa 24.5.2000. Dňa 21.3.2001 doručila súdna exekútorka súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré jej súd udelil dňa 5.4.2001. Dňa 5.6.2019 doručila súdna exekútorka Mgr. Angelika Slopovská, náhradníčka poverenej súdnej exekútorky Mgr. Dáši Skýpalovej, súdu vyúčtovanie svojich exekučných trov vo výške 7.549,80 Eur s odôvodnením, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra. Súd prvej inštancie vychádzajúc z ustanovení § 9a ods. 1, § 235 ods. 2 , § 57 ods. 1 písm.g), § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, § 61, § 62, § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) skonštatoval, že neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania je jednoznačne nedostatok procesnej spôsobilosti byť účastníkom konania v zmysle § 61 CSP. Povinný bol dňa 21.4.2005 ex offo vymazaný z obchodného registra, a to z dôvodu zrušenia obchodnej spoločnosti bez likvidácie na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 2K/34/2000-56 zo dňa 9.11.2004. Nakoľko povinný zanikol bez právneho nástupcu, súd rozhodol tak, že exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
3. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 196, § 200 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že pred posudzovaním správnosti a účelnosti súdnou exekútorkou vyčíslených trov exekúcie súd skúmal, či je možné niektorého z účastníkov tohto exekučného konania zaviazať na prípadnú náhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Nakoľko exekučné konanie sa začalo dňa 7.2.2001, súd aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupoval podľa
prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa konania začaté do 1.2.2002 dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa predpisov účinných do 31.1.2002. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 znáša povinný. Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Z citovaných ustanovení vyplýva, že trovy exekúcie v zásade znáša povinný, pričom výnimkou je aplikácia ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, kedy môže súd uložiť náhradu trov exekúcie oprávnenému, ak mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Zákon tiež ukladá súdu povinnosť zvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku. V danom prípade je súd toho názoru, že oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný bude v priebehu exekučného konania vymazaný z obchodného registra a neexistuje ani žiadna príčinná súvislosť medzi konaním oprávneného a zánikom povinného. Oprávneného preto nemožno na základe žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 zaviazať na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora. Rovnako súd nemohol uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, nakoľko zanikol bez právneho nástupcu, a preto súd rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke nepriznal. Tým nie sú dotknuté nároky na výkon exekučnej činnosti do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie.
4. V zákonom stanovenej lehote podala súdna exekútorka odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým napadla výrok rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnej exekútorke. Súdna exekútorka navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že prizná súdnemu exekútorovi Mgr. Angelike Slopovskej náhradu trov konania vo výške 7.549,80 Eur.
5. Odvolanie súdna exekútorka odôvodnila tým, že uznesenie považuje za nesprávne z dôvodov v §365 ods. 1 písm. f), g), h) CSP. Súdna exekútorka uviedla, že nepriznanie práva na odvolanie proti uzneseniu, proti ktorému je odvolanie v zmysle §357 písm. m) CSP (Podľa § 357 ods. 1 písm.m) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.) prípustné, považuje za porušenie práva na spravodlivý proces, teda za porušenie Ústavou SR zaručeného práva odvolateľa zakotveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Súdna exekútorka má za to, že súd prvej inštancie v uznesení nesprávne poučil o tom, že proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné odvolanie. Súdna exekútorka poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15.8.2012, sp.zn: 6MCdo/13/2012, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn: 5MCdo/16/2011, 4MCdo/14/2006, 3MCdo10/2011, 5MCdo/15/2011, v ktorých bol vyslovený právny záver, že v prípade, ak súd zisti nedostatok majetku a konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka zastaví, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie ustanovenie § 57 ods. 1 písm.g) EP, aplikácia ktorého je namieste v prípade existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
6. K odvolaniu súdnej exekútorky sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že odvolanie je z procesného hľadiska neprípustné. Podľa oprávneného je uznesenie napadnuté odvolaním vecne správnym, nie je žiaden dôvod priznávať súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie, a už vôbec nie vo výške ňou žiadanej. Oprávnený upozornil na to, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 29.1.2001, poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 5.4.2001, pričom na majetok povinného bol vyhlásený konkurz dňa 12.4.2001. Čiže od času poverenia na vykonanie exekúcie do času vyhlásenia konkurzu na majetok povinného ubehlo len 7 dní. Vyhlásením konkurzu na majetok povinného sa exekúcia prerušila ( §14 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a vyrovnaní v znení platnom a účinnom v čase vyhlásenia konkurzu). Exekúcia teda nebola úspešná a trvala de facto 7 dní. Následný konkurz bol neúspešný, povinný bol zrušený bez likvidácie na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn: 2K/34/2000-56 zo dňa 9.11.2004 (právoplatné dňa 16.12.2004) o zrušení konkurzu na majetok úpadcu z dôvodu, že nie sú predpoklady pre konkurz podľa § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka. Následne bol povinný ku dňu 21.4.2005 z obchodného registra vymazaný, zanikol. Berúc do úvahy tieto skutočnosti oprávnený odvolanie súdnej exekútorky nevidí ako dôvodné, a nie je mu zrejmé ani, ako presne súdna exekútorka dospela k takej vysokej sume ňou požadovanej náhrady trov exekúcie, za aké úkony jej činnosti. Oprávnený má za to, že súdna exekútorka riadne neodôvodnila výšku žiadanej náhrady trov exekúcie. Navyše v zmysle Vyhlášky MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom a účinnom v čase iniciovania predmetnej exekúcie, by súdnemu exekútorovi neprináležala pre prípad zastavenia exekúcie náhrada trov exekúcie vypočítaná z vymáhanej sumy
tak, ako si ju uplatnila exekútorka. Oprávnený žiada uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
7. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa otázkou, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP.
8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
11. Z obsahu odvolania vyplýva, že výroky uznesenia súdu prvej inštancie o neprípustnosti exekúcie a o zastavení exekúcie neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 3 CSP).
12. Súdny exekútor nesúhlasil s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým mu súd náhradu trov exekúcie nepriznal.
13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
15. Civilný sporový poriadok v § 355 stanovuje, že odvolanie možno podať len proti tým uzneseniam, proti ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30.6.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, proti ktorým odvolanie nebolo prípustné. Medzi taxatívne uvedené uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, nie je v ustanovení § 357 CSP zaradené uznesenie súdu o trovách exekúcie, ktoré však nemožno podriadiť ani pod § 357 písm. m) CSP. Trovy exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi nie sú totiž trovami konania (v zmysle § 251 CSP), pretože ide o odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku). Pritom od 01.07.2016 (od novely účinnej súčasne s účinnosťou CSP) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok.
16. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie niektorým z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V žiadnom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o trovách exekúcie.
17. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené je potom potrebné takéto odvolanie odmietnuť, nakoľko smeruje proti výroku rozhodnutia, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
19. Preto odvolací súd odvolanie súdneho exekútora proti predmetnému uzneseniu odmietol podľa § 386 písm. c) CSP.
20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože súdny exekútor nemal v tomto konaní úspech a oprávnenému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).