Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_44Cbi-8-2019.pdf
PDF · 102.07 KB
Case nature
Area
Subarea
44Cbi/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Antóniou Ďuranovou, v právnej veci žalobcu: M a M AUTOCENTRUM, s.r.o., so sídlom Za plavárňou 8907/15, 010 01 Žilina, IČO: 46 429 891, zastúpeného: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: W. M., Y.. G.., so sídlom a zároveň sídlom kancelárie G. X, XXX XX Ž., V.: XX XXX XXX, správca úpadcu: MIKOMIX, spol. s r.o., so sídlom Družinská 897, 013 22 Rosina, IČO: 36 414 930, zastúpenému: JUDr. Zuzanou Šujanskou, advokátkou so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že žalobca je v konkurze vyhlásenom Okresným súdom Žilina na majetok úpadcu: MIKOMIX, spol. s r.o., so sídlom Družinská 897, 013 22 Rosina, IČO: 36 414 930, vedenom pod sp. zn. 2K/24/2016, veriteľom pohľadávky prihlásenej prihláškou poradové číslo X zo dňa 24.09.2019, zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom pohľadávky XXX, priznanej rozhodcovským rozsudkom rozhodcu N.. I. D., N.R. XX, XXX XX I. zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa 20.03.2017 a vykonateľným dňa 23.03.2017, v celkovej výške 70.887,38 eur, poradie uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty je „iná pohľadávka“ a pohľadávka je vymáhateľná.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.12.2019 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že jeho peňažná pohľadávka, uplatnená prihláškou pohľadávky pod por. č. X vo výške 70.887,38 eur, s uplatneným poradím uspokojenia „E - iná pohľadávka“, v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 2K/24/2016, je vo výške 70.887,38 eur pohľadávkou oprávnenou čo do jej právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia.
2. Na odôvodnenie uplatneného nároku žalobca uviedol, že si do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu prihláškou por. č. X zo dňa 24.09.2019 prihlásil svoju pohľadávku v celkovej výške 70.887,38 eur. Právnym titulom prihlásenej pohľadávky je rozhodcovský rozsudok vydaný N.. I. D. zo dňa 16.03.2017, sp. zn. R 22/2017, ktorý riadne nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a ktorý nebol zrušený rozhodnutím súdu. Žalovaný prihlásenú pohľadávku poprel čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti i poradia. Ako dôvod popretia pohľadávky uviedol neuznanie uzavretia Dohody o neuznaní záväzku, z ktorej vyplývala právomoc rozhodcovského súdu. Úpadca však Dohodu o neuznaní záväzku uzatvoril platne. Úpadca nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku nebola odložená a počas celého trvania rozhodcovského konania bol úpadca pasívny. Žalovaný
nemal kompetenciu skúmať platnosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu z dôvodov majúcich základ v hmotnom práve a ani z dôvodov, ktoré existovali pred jeho vydaním. Či bol rozhodcovský rozsudok vydaný v súlade so zákonom môže skúmať len civilný súd na základe žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Keďže v kompetencii žalovaného ako správcu nie je posudzovanie skutočností, ktoré nastali pred vydaním rozhodnutia, nebolo v jeho kompetencii ani posudzovanie platnosti Dohody o neuznaní záväzku. Toto patrilo do právomoci rozhodcovského súdu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/61/2018 zo dňa 20. novembra 2018, podľa ktorého judikovanú pohľadávku možno poprieť iba z dôvodov, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia. Dôvody popretia prihlásenej pohľadávky žalovaným nie sú skutočnosťami, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia.
3. K samotnej popretej pohľadávke žalobca v žalobe uviedol, že medzi ním a úpadcom bola dňa 10.01.2016 uzatvorená Zmluva o poskytnutí zálohovej platby na dopravné výkony č. XX/XXXX. Na základe tejto zmluvy poskytol úpadcovi zálohy na dopravné výkony spolu v sume 211.000,- eur. Časť sumy vo výške 149.699,12 eur bola úpadcom postupne splatená formou poskytnutia prepravných služieb a časť vo výške 20.000,- eur úpadca žalobcovi vrátil. Úpadca bol povinný vrátiť žalobcovi ešte sumu 41.300,88 eur. Táto suma sa v zmysle čl. 4 bodu 2 zmluvy navýšila o sumu 6.909,58 eur, ktorá predstavovala 10% zostatku zálohy vyčíslenej ku dňu 26.08.2016. Úpadca svoj záväzok nesplnil.
4. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca spolu so žalobou ako listinné dôkazné prostriedky prihlášku pohľadávky, oznámenie správcu o popretí pohľadávky, Zmluvu o poskytnutí zálohovej platby na dopravné výkony č. XX/XXXX, faktúru, ktorou bol fakturovaný preddavok za dopravné výkony, výpisy z účtu a faktúry za dopravné výkony. K žalobe priložil aj Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 31.10.2016, uzatvorenú medzi ním ako postupcom a spoločnosťou SAGWAN, s.r.o. ako postupníkom.
5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe (č. l. 81) uviedol, že veriteľ má vo vzťahu k prihlásenej pohľadávke povinnosť tvrdiť právny dôvod vzniku pohľadávky a preukázať skutočnosti uvedené v prihláške. Správca nie je povinný nahrádzať nečinnosť veriteľa a po právnom titule vzniku prihlásenej pohľadávky pátrať. K popretiu pohľadávky žalobcu ho viedol nedostatok tvrdených skutočností, ale i podkladov prihlášky, ktoré by existenciu pohľadávky preukazovali. Žalobca k prihláške ako prílohu pripojil rozhodcovský rozsudok, Dohodu o neuznaní záväzku, dohodu o poskytnutí zálohy, výzvu na zaplatenie zostatku poskytnutej zálohy a faktúry. Iné doklady k prihláške nepripojil a neuviedol ani skutkové okolnosti vzniku záväzkovo-právneho vzťahu. Rozhodcovský rozsudok nie je právnym dôvodom vzniku prihlásenej pohľadávky, nakoľko jeho účinky sú len deklaratórne. Dohoda o neuznaní záväzku, z ktorej mala právomoc rozhodcovského súdu vyplývať, nepredstavuje vôľu vzniku akéhokoľvek záväzkovo-právneho vzťahu, a preto od nej nemožno odvíjať ani vznik právomoci rozhodcovského súdu. Z Dohody o neuznaní záväzku navyše vyplýva, že do nej boli písmom odlišným od písma úpadcu dopisované údaje o zmluvnej pokute a o úroku. Z vyjadrenia úpadcu v čl. 2.1. dohody jasne a zrozumiteľne vyplýva, že úpadca existenciu záväzku popieral z dôvodu, že ho uhradil už v októbri 2016. Žalobca doplnil svoje skutkové tvrdenia vo vzťahu k prihlásenej pohľadávke a listinné dôkazy až v samotnej žalobe. Po ich posúdení dospel žalovaný k záveru, že ak by sa nepodarilo preukázať úpadcom tvrdenú úhradu pohľadávky, výška pohľadávky žalobcu by mala byť nižšia ako bola prihlásená, a to istina 25.886,73 eur a 10%-né navýšenie 5.844,17 eur. Pri výpočte tejto sumy žalovaný zohľadnil aj predloženú zmluvu o postúpení pohľadávky. Dojednanie o zmluvnej pokute považuje žalovaný za neplatné.
6. Žalovaný ohľadom tvrdenej úhrady pohľadávky navrhol ako dôkaz vykonať výsluch konateľa úpadcu N. I..
7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (č. l. 93) uviedol, že prílohy, ktoré priložil k prihláške pohľadávky preukazujú vznik a právny dôvod jeho pohľadávky a o jej existencii nemožno dôvodne pochybovať. Poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty bolo uplatnené správne, a preto nebol dôvod na popretie pohľadávky čo do poradia. Vyhlásenie úpadcu o zániku záväzku splnením nie je pravdivé. K zmluve o postúpení pohľadávky, ktorú predložil spolu so žalobou, uviedol, že túto pripojil omylom. Predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky z faktúry, ktorá nebola súčasťou zálohových faktúr.
8. Žalovaný v následnom podaní (č. l. 105) poukázal na jeho zákonnú povinnosť preskúmať prihlášku veriteľa spolu s predloženými listinnými dôkazmi. Aj pri judikovanej pohľadávke môžu nastať okolnosti
majúce za následok jej spornosť, čím je daný zákonný dôvod jej popretia. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo 71/2007 zo dňa 10.04.2008, podľa ktorého „ ... prihlásenú pohľadávku je možné poprieť bez ohľadu na to, či bola veriteľovi priznaná právoplatným alebo vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu, poprípade či o nej prebieha dosiaľ neskončené konanie. Nesporným teda je, že v konkurznom konaní podliehajú preskúmaniu aj vykonateľné pohľadávky, teda pohľadávky priznané právoplatným rozhodnutím súdu, čo znamená, že ich pravosť možno preskúmať v spore o určenie dôvodnosti popretia, a to bez ohľadu na účinky rozhodnutia súdu, ktorým preskúmaná pohľadávka bola priznaná.“
9. Pojednávanie vo veci sa uskutočnilo v prítomnosti právnych zástupcov strán sporu, ktorí sa pridržali svojich doterajších vyjadrení. Nad ich rámec právna zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že právna veta rozhodnutia sp. zn. 3Obdo/61/2018 sa týka pohľadávok priznaných rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci, pričom rozhodnutím súdu sa majú na mysli civilné súdy a prihlásená pohľadávka bola žalobcovi priznaná rozhodcovským rozsudkom. Právna zástupkyňa žalobcu argumentovala, že takýto záver z dotknutého rozhodnutia nevyplýva a rozhodcovský rozsudok má rovnakú právnu silu ako rozsudok civilného súdu.
10. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazných prostriedkov.
11. Z prihlášky pohľadávky žalobcu poradové číslo 1 súd zistil, že žalobca si do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu prihlásil pohľadávku v celkovej výške 70.887,38 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 48.210,46 eur, zmluvnej pokuty vo výške 13.546,40 eur, úrokov z omeškania vo výške 3.266,04 eur a nákladov z uplatnenia vo výške 5.864,48 eur, s poradím „E - iná pohľadávka“, ktorej právnym dôvod vzniku je rozhodcovský rozsudok rozhodcu N.. I. D., N. XX, XXX XX I. zo dňa 16.03.2017, právoplatný dňa 20.03.2017, vykonateľný dňa 23.03.2017.
12. Zo zoznamu pohľadávok uloženého v elektronickej podobe v aplikácii, v ktorej sa konkurzný spis sp. zn. 2K/24/2016 vedie, súd zistil, že prihlásená pohľadávka žalobcu bola do zoznamu pohľadávok zapísaná pod por. č. XXX. Žalovaný pohľadávku poprel v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia, nakoľko k uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nedošlo. Veriteľ si prihlásil pohľadávku titulom rozhodcovského rozsudku, pričom právomoc rozhodcovského súdu mala vyplývať z Dohody o neuznaní záväzku. Údaje, ktoré majú zakladať vznik právomoci rozhodcovského súdu, ako aj dohoda o zmluvnej pokute a úroku, boli do Dohody o neuznaní záväzku dopisované, pričom písmo je zjavne odlišné od vyjadrenia dlžníka v čl. 2.1.1 Dohody. Z čl. 2.1. Dohody jasne a zrozumiteľne vyplýva, že úpadca existenciu záväzku popiera, nakoľko záväzok bol úpadcom uhradený už v októbri 2016. Správca nedisponuje účtovníctvom úpadcu, a teda nedokáže verifikovať, či o tomto záväzku úpadca účtuje na strane záväzkov. Správca sa tiež pridržiava vyhlásenia úpadcu o zániku záväzku.
13. Zo Zmluvy o poskytnutí zálohovej platby na dopravné výkony č. XX/XXXX zo dňa 10.11.2016 súd zistil, že úpadca ako príjemca sa zaviazal vykonávať pre žalobcu ako poskytovateľa dopravné výkony na prepravných destináciách určených poskytovateľom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov na úhradu nákladov príjemcu formou zálohy. Podľa čl. 4 bodu 2 zmluvy sa v prípade neposkytnutia vozidiel pre poskytovateľa príjemca zaviazal uhradiť na účet poskytovateľa zostatok zálohovej platby v plnej výške, vrátane 10% navýšenia zo zostávajúcej sumy nesplatenej zálohy.
14. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.10.2016, uzavretej medzi žalobcom ako postupom a spoločnosťou SAGWAN, s.r.o. ako postupníkom vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bol záväzok postupcu odplatne postúpiť na postupníka pohľadávku z faktúry č. 0431042016 v sume 12.555,- eur.
15. Z predložených faktúr vyplýva fakturovanie preddavku na dopravné výkony a fakturovanie jednotlivých dopravných výkonov.
16. Z predložených listinných dôkazných prostriedkov teda súd zistil, že žalobca si v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu prihlásil nezabezpečenú pohľadávku v celkovej sume 70.887,38 eur a ako právny dôvod vzniku tejto pohľadávky označil rozhodcovský rozsudok, ktorým mu bola pohľadávka v prihlásenej výške priznaná. Žalovaný pohľadávku poprel z dôvodu, že rozhodcovskú zmluvu považoval za neplatnú a tiež poukázal na tvrdenie úpadcu, že pohľadávka žalobcu bola uhradená ešte v októbri
2016. Samotný rozhodcovský rozsudok súdu predložený v konaní nebol, jeho existencia a ním priznaná pohľadávka žalobcu v rozsahu ako si ju žalobca prihlásil do konkurzu však nebola medzi stranami sporná.
17. Podľa § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
18. Podľa § 32 ods. 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
19. Podľa vety prvej § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné.
20. Primárne súd konštatuje, že konkurz vyhlásený na majetok úpadcu dňa 01.02.2018 trvá (č. l. 139 a 141 spisu).
21. Súd skúmal, či bola žaloba podaná v 30-dňovej prekluzívnej lehote, ako to vyžaduje § 32 ods. 9 ZKR. Z predloženej doručenky (č. l. 116 ) vyplýva, že žalobcovi bolo oznámenie o popretí pohľadávky doručené dňa 04.11.2019. Posledným dňom 30-dňovej lehoty na podanie žaloby tak bolo 04.12.2019. Žaloba, doručená súdu dňa 02.12.2019, bola teda podaná včas.
22. Zároveň súd konštatuje, že v súlade s § 32 ods. 9 ZKR bola žaloba podaná voči správcovi, ktorý je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní.
23. Pri rozhodovaní o žalobe o určenie popretej pohľadávky je súd viazaný popieracím prejavom správcu a v incidenčnom konaní skúma, či popierací prejav obstojí alebo nie, teda či dôvody v ňom obsiahnuté zodpovedajú skutočnosti a vylučujú prihlásenú pohľadávku z uspokojenia v konkurze. Súd skúmal dôvody popretia prihlásenej pohľadávky.
24. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/61/2018 zo dňa 20.11.2018, dôvodom pre účinné popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia. Skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním rozhodnutia, nemôžu byť dôvodom pre popretie judikovanej pohľadávky, nakoľko ich posúdenie patrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 5/2019. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 29/2017 z 24.01.2018, publikovaného v zbierke 8/2018, možno toto rozhodnutie považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.
25. Žalovaný pohľadávku žalobcu poprel výlučne z dôvodov, ktoré vydaniu rozhodcovského rozsudku (16.03.2017) predchádzali. Popretie pohľadávky žalobcu preto v zmysle záveru uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu nemôže obstáť. Tvrdená úhrada pohľadávky mala byť vykonaná ešte v októbri 2016. Samotná platnosť rozhodcovskej zmluvy mohla byť namietnutá v rozhodcovskom konaní a taktiež bolo možné v zákonnej prekluzívnej lehote podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Nakoľko žaloba podľa nesporného skutkového tvrdenia žalobcu podaná nebola, nadobudol rozhodcovský rozsudok právoplatnosť a vykonateľnosť.
26. Vyššie uvedený právny záver najvyššieho súdu možno podľa názoru tohto súdu aplikovať aj na pohľadávku priznanú rozhodcovským rozsudkom, nakoľko prihlásená pohľadávka je preskúmavaná aj v rozhodcovskom konaní a rozhodcovský rozsudok je riadnym exekučným titulom.
27. Žalovaný v konaní poukázal na iné rozhodnutie najvyššieho súdu, sp. zn. 3Obo 71/2007, podľa ktorého v konkurznom konaní podliehajú preskúmaniu správcom aj pohľadávky priznané právoplatným
rozhodnutím súdu. V tomto prípade však ide o skoršie rozhodnutie najvyššieho súdu, kedy najvyšší súd rozhodoval ako súd odvolací. V neskoršom rozhodnutí najvyšší súd ako súd dovolací zaujal opačný názor.
28. S poukazom na nedôvodné popretie pohľadávky tak súd určil právny dôvod vzniku pohľadávky a výšku pohľadávky, a to v súlade s tým, ako ich žalobca uviedol v prihláške. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe namietal, že rozhodcovský rozsudok nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávky. Súd sa s tvrdením žalovaného stotožňuje. Je však potrebné uviesť, že žalovaný z tohto dôvodu pohľadávku nepoprel a súd je viazaný popieracím prejavom správcu. Podľa názoru súdu bol v tomto prípade možný postup správcu podľa § 30 ods. 1 ZKR, s poukazom na § 29 ods. 1 písm. c) ZKR (t. j. predloženie prihlášky na rozhodnutie súdu o neprihliadaní na prihlášku z dôvodu absencie právneho dôvodu vzniku pohľadávky ako základnej náležitosti prihlášky). Na prihlášku pohľadávky neobsahujúcu právny dôvod by sa v konkurze nemalo prihliadať. V konaní o určenie takto prihlásenej pohľadávky, zapísanej do zoznamu pohľadávok, však už súd nemal priestor nedostatok prihlášky sankcionovať a nemohol postupovať inak ako s poukazom na § 32 ods. 14 ZKR určiť právny dôvod prihlásenej pohľadávky tak ako ho žalobca uviedol v prihláške.
29. Súd určil v zhode s petitom žaloby tiež to, že prihlásená pohľadávka žalobcu je vymáhateľná, a to aj z dôvodu právnej istoty medzi stranami sporu, hoci zo zoznamu pohľadávok i z oznámenia o popretí pohľadávok nevyplýva osobitný dôvod, pre ktorý by prihlásená pohľadávka nemala byť vymáhateľná.
30. Čo sa týka popretia pohľadávky čo do jej poradia, súd po nahliadnutí do konečného zoznamu pohľadávok konštatuje, že v zozname sa neuvádza aké poradie pohľadávky žalovaný uznal, a teda v zmysle § 32 ods. 5 ZKR je popretie poradia neúčinné. Súd preto určil poradie pohľadávky ako si ho žalobca prihlásil, teda poradie „iná pohľadávka“.
31. Súd zamietol návrh žalovaného na vykonanie dôkazu výsluchom konateľa úpadcu N. I. z dôvodu, že žalovaný ho navrhol vypočuť k tvrdenej úhrade pohľadávky v októbri 2016, čo bola skutočnosť, ktorá predchádzala vydaniu rozhodcovského rozsudku.
32. Vo vzťahu k výroku rozsudku súd uvádza, že tento, neprekročiac žalobný návrh, zákonu zodpovedajúcim spôsobom doformuloval, nakoľko nie je povinnosťou žalobcu sformulovať petit navrhovaného rozhodnutia.
33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým .zisteniam, . g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).