Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7P-19-2021.pdf
PDF · 98.31 KB
Case nature
Subarea
7P/19/2021
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobkyne maloletej Z. M., N.. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpeného zákonným zástupcom, otcom Z. M., N.. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému Základná škola, Námestie mládeže 587/17, 960 01 Zvolen, IČO: 37 831 232, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Súd stranám nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
V predmetnej veci žalobkyňa v zákonnom zastúpení otcom (ďalej len „žalobkyňa“) doručila Okresnému súdu Zvolen dňa 27.04.2021 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd žalovanému - Základnej škole, Námestie mládeže 587/17, 960 01 Zvolen (ďalej len ako „povinná osoba“) uložil zdržať sa protiprávneho konania a upustiť od jeho trvania. Tiež, aby žalovanému uložil neobmedzovať jej vstup do školského zariadenia bez platného právneho dôvodu a aby jej bolo umožnené bez akejkoľvek diskriminácie a segregácie plniť si školské povinnosti. Zároveň žiadala žalovanému nariadiť zdržať sa odopierania základných ľudských práv a slobôd, najmä ústavného práva na vzdelanie a plnenie si povinnej školskej dochádzky a zároveň jej zakázať, aby zasahovala do základných práv žalobkyne, a to hlavne práva na súkromie, ochranu osobnosti a ďalších práv s tým spojených sankcií.
2. Žalobkyňa svoj návrh okrem iného odôvodnila tým, že dňa 26.04.2021 jej nebol umožnený vstup do školského zariadenia žalovaného - Základná škola, Námestie mládeže 587/17, 960 01 Zvolen za účelom plnenia si školských povinností prezenčnou formou bez preukázania sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19 žalobkyňou resp. otcom ako zákonným zástupcom, čoho priamym dôsledkom je tá skutočnosť, že jej ústavou garantované právo na vzdelanie ako aj školským zákonom garantované právo na prístup k vzdelaniu bez diskriminácie je hrubým spôsobom obmedzené a to bez platného právneho zákonného dôvodu napriek tomu, že žalobkyňa a jej celá rodina v tom čase boli úplne zdraví, dodržiavajúc a uplatňujúc svoje základné práva garantované ústavou SR, ako aj ďalšie právo na ochranu osobných údajov a svojej zdravotnej dokumentácie a platný právny stav na území SR. Štatutárny zástupca žalovaného sa odvoláva na rešpektovanie vydaných nariadení vlády a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR. Žalovaný ako aj zriaďovateľ sa touto cestou dopúšťajú protiprávneho konania, tým, že bez preukázania sa negatívneho RT - PCR/ antigénovým výsledkom testu na ochorenie COVID-19 žalobkyne ako aj jej zákonného zástupcu jej neumožnia vstup do školského zariadenia za účelom plnenia si ústavnej a zákonnom garantovanej povinnej školskej dochádzky, opierajúc sa o vyššie popísaný právny stav a presnú citáciu právnych predpisov, ktoré sú uvedené v odôvodnení tohto podania na vydanie neodkladného opatrenia.
3. V obsahovo rozsiahlom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa poukázala na tieto právne predpisy: článok 3, 6, 8, 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článok 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článok 12 Medzinárodného paktu OSN o občianskych a politických právach, článok 3, článok 8 ods. 1, článok 14 ods. 1, článok 24, článok 45, článok 52, článok 53, článok 54 Charty základných práv Európskej únie, článok 28 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, článok 1 ods. 1, článok 1 ods. 2, článok 2 ods. 3, článok 2 ods. 2, článok 7 ods. 5, článok 13 ods. 1 písm. a), článok 16, článok 19, článok 23, článok 42, článok 46 ods. 1, článok 120, článok 152 ods. 4, článok 154c ods. 1, článok 154c ods. 2 Ústavy SR, § 11 Občianskeho zákonníka, § 3 písm. c), d), § 144 ods. 1, § 145 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon), § 2 ods. 6, § 25 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, § 5 písm. d), § 16 ods. 1, § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 18/2018 Z. Z. o ochrane osobných údajov, § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2, § 4 ods. 3, § 5 ods.2, § 13 písm. e), § 19 ods. 1 a 2, zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, § 1aa zákona č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, § 59b ods. 1, 2, zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, článok 1 ods. 1, 2 Zásad vydávania Vestníka vlády SR, § 3, § 186 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 34 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (ďalej v texte len (školský zákon“) v ust. § 3 ods. 1 písm. c), d) stanovuje, že výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie, zákazu všetkých foriem diskriminácie. Podľa § 145 ods. 1 školského zákona práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému uchádzačovi, dieťaťu, žiakovi a poslucháčovi v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z § 145 ods. 2 školského zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého žiaka. Konanie žalovaného a jej zamestnancov prekročilo zákonnosť vyššie uvedených právnych predpisov, pričom závažným spôsobom zasiahlo do základných ľudských práv, ktoré má každý občan garantované medzinárodnými dohovormi, chartami EÚ, Ústavou SR a zákonmi SR, ktoré sú svojou právnou silou nadradené uzneseniam vlády SR, resp. podzákonným aktom ÚVZ SR a v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania neumožnilo žalobkyni účasť na vzdelávaní prezenčnou formou bez platného zákonného dôvodu, čím ohrozili jej mravnú výchovu a vystavili ju nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej bránili a dodnes bránia v povinnej školskej dochádzke, pričom takéto konanie sa považuje za trestný čin podľa ust. § 211 ods. 1 písm. e) Trestného zákona. V slovenskom právnom poriadku totiž neexistuje ani ďalší právny predpis, na základe ktorého, by bol ktokoľvek povinný dať sa testovať na ochorenie COVID-19. Ani škola, ani policajt, či ktokoľvek iný nemá žiadne zákonné oprávnenie požadovať od ktoréhokoľvek občana Slovenskej republiky, v tomto prípade žalobkyne ako žiaka (resp. zákonného zástupcu žiaka) predloženie výsledku testu/ diagnostiky na ochorenie COVID-19 a tým si podmieňovať právo na prístup k vzdelaniu. Žiaden zákon platný na území Slovenskej republiky, ani uznesenie vlády SR č. 160/2021 výslovne neustanovujú okruh osôb, ktoré sú oprávnené požadovať od občanov Slovenskej republiky výsledok testu/ diagnostiky formou PCR testu alebo antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19. Z vyššie uvedeného uznesenia tiež nevyplýva povinnosť študentom (a ich zákonných zástupcov) preukázať sa negatívnym testom na ochorenie COVID-19 ako esenciálna podmienka účasti žiaka na vyučovaní prezenčnou formou. Žalobkyňa súčasne podotýka, že Vyhláška č. 187/2021 ÚVZ SR, ktorá ukladá školám a školským zariadeniam aby neumožnili resp. zakázali na pracovisko vstup osobám bez preukázania sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID -19 je v priamom rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, s Ústavou SR, nariadením GDPR ako aj zákonom na ochranu osobných údajov, Zákonníkom práce a ďalšími zákonmi. Žalobkyňa odkazuje aj na Nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10.12.2014. Žalobkyňa tiež uvádza, že vyhláška je všeobecne záväzný právny predpis vydávaný ministerstvami alebo ostatnými na to zmocnenými orgánmi štátnej správy, a to na základe zákonov a v ich medziach. Je to právny predpis nižšej právnej sily ako je zákon. Ak vyhláška UVZ SR nepodlieha tvorbe v súlade s požiadavkami zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, nemôže ísť o právny predpis, ktorý by svojimi účinkami bol normatívnym právnym aktom zaväzujúcim fyzické alebo právnické osoby na území SR. Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva č. 187/2021 je v rozpore so zákonom č. 400/2015 Z. z., je neúčinná a nie je všeobecne právne záväzná. Konvertovanie všeobecne nezáväzných opatrení do „všeobecne záväzných vyhlášok“ vydávaných dokonca v mimoriadnej situácii a núdzovom stave je právnym nezmyslom, ktorý
obchádza Ústavu SR, ústavný zákon č. 227/2002 Z. z., zákon č. 400/2015 Z. z.. Žalobkyňa odkazuje aj na Nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10.12.2014. V Dohovore o ľudských právach a základných slobodách, ktorý svojou právnou silou má prednosť pred Ústavou SR, sú ustanovené absolútne ľudské práva, ktoré nie je možné obmedziť dokonca ani za vojnového stavu, nie to ešte za núdzového stavu. Medzi ne patria napríklad spôsobilosť na práva a povinnosti, zákaz mučenia, resp. krutého a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, právo na súdnu ochranu vo veciach ľudských práv a slobôd, prezumpcia neviny, či ľudská dôstojnosť vo význame samotného pilieru ľudských práv - človek je vždy subjekt práva nie jeho objekt. Absolútne práva sú neobmedziteľné a nemôžu byť porušené ani v kritických situáciách, a to ani v prípade, ak ide o ohrozenie života alebo zdravia iných ľudí či bezpečnosť štátu napr. v boji proti terorizmu. Relatívne práva sú obmedziteľné, a to za predpokladu, že ich obmedzenie prejde tzv. ústavným testom proporcionality, ktorý spravidla predvída sama ústava. Žalobkyňa vo svojom návrhu čestne prehlásila, že toho času je ona, ako aj jej zákonný zástupca, bez akýchkoľvek príznakov nejakého respiračného ochorenia, pričom v slovenskom právnom poriadku stále platí prezumpcia bezinfekčnosti. Obchádzanie ústavných článkov prijímaním vládnych rozhodnutí či vyhlášok obsahujúcich nezákonné ustanovenia je v konečnom dôsledku protiústavné. Z týchto dôvodov nie je možné požadovať počas núdzového stavu bez zmeny ústavného zákona, aby sa fyzické osoby kedykoľvek a komukoľvek preukazovali výsledkami testov na COVID-19, alebo potvrdeniami o ich absolvovaní. Žalobkyňa teda poukazuje na skutočnosť, že v praxi nemôže od nej požadovať certifikát a prekrytie horných dýchacích ciest školské zariadenie a jej zamestnanci či predstaviteľ obchodnej prevádzky, ale ani policajt. Vychádzajúc z garancií, ktoré v súvislosti s právom na vzdelanie garantuje každému dieťaťu bez rozdielu Dohovor o právach dieťaťa a právny poriadok Slovenskej republiky vrátane Ústavy Slovenskej republiky, zastáva žalobkyňa názor, že testovanie žiakov (a ich zákonných zástupcov) na ochorenie COVID -19 ako podmienka prístupu k vzdelaniu a účasti na školskom vyučovaní prezenčnou formou je hrubo protiústavná, protizákonná, ktorá nemá obdobu nikde v demokratickom svete a nie je v súlade s ústavným právom na vzdelávanie podmieňovať účasť žiaka na prezenčnej výučbe podrobením sa testu na COVID-19 (ako aj jeho zákonného zástupcu), ktorý nemá so školou žiaden právny vzťah vo vzťahu ku vzdelaniu dieťaťa, nakoľko plniť si povinnú školskú dochádzku má len samotné dieťa, pritom tá nie je viazaná na žiadne podmienky samotného dieťaťa, resp. jeho zákonného zástupcu, pričom školský zákon ani iný právny predpis rovnakej právnej sily takéto niečo ani nepozná a neustanovuje.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Pred rozhodnutím o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi: rodný list maloletej, oznam riaditeľky Základnej školy, Námestie mládeže 587/17, Zvolen (ďalej len „základná škola“), čestné prehlásenie a súhlas so spracovaním osobných údajov, a tiež sa oboznámil s vyjadrením Základnej školy zo dňa 06.5.2021.
13. Zo správy žalovaného zo dňa 06.05.2021, súd zistil, že žalobkyňa je žiačkou žalovaného- Základnej školy, Námestie mládeže 587/17 vo Zvolene, v školskom roku 2020/2021 navštevuje 6.A triedu. Od 26.04.2021 sa na základe rozhodnutia ministerstva školstva č.2021/12811:1-A1810 a v súlade s podmienkami pre jednotlivé okresy v rámci COVID AUTOMAT-u, Manuálu MŠVVaŠ SR Návrat do škôl od 26.04.2021 a rozhodnutia zriaďovateľa školy Mesta Zvolen bolo obnovené prezenčné vyučovanie aj pre žiakov 5.-7. ročníka ZŠ, a tým pre všetky ročníky základnej školy. Podmienkou nástupu žiaka do školy podľa platnej vyhlášky ÚVZ SR 132/2021 a nariadenia Vlády SR 160/2021 bol negatívny výsledok antigénového alebo PCR testu žiaka 5.-9. ročníka a negatívny test aspoň jedného zákonného zástupcu, s ktorým žije v spoločnej domácnosti s platnosťou testu 7 dní alebo potvrdenie o výnimke. Zákonný zástupca bol povinný vyplniť čestné vyhlásenie o bezinfekčnosti a negatívnom výsledku testu na ochorenie Covid-19 elektronicky cez rodičovské konto Edupage a odoslať ho triednemu učiteľovi , prípadne vypísané tlačivo predložiť pri nástupe do školy. Žiakovi bez predloženého vyhlásenia o bezinfekčnosti nebolo umožnené zúčastniť sa prezenčného vyučovania. Ak sa žiak nezúčastňoval prezenčného vyučovania (z dôvodu netestovania žiaka, alebo zákonného zástupcu, škola evidovala jeho neprítomnosť ako ospravedlnenú absenciu. Zákonný zástupca žiaka mal povinnosť zabezpečiť kontakt so školou ohľadne vzdelávania svojho dieťaťa, ktoré prebiehalo formou zadávania úloh, ako je obvyklé pri chorobe dieťaťa. Vyššie uvedené podmienky na zaradenie žiaka na prezenčné vyučovanie boli platné od 26.04.2021 do 30.04.2021. Na základe platného rozhodnutia ministra školstva, vedy, výskumu a športu, uznesenia Vlády SR a podľa manuálu MŠVVaŠ SR Návrat do škôl sa upravuje vyučovanie v školách a prevádzkach v školských zariadeniach na základe COVID AUTOMATU od 03.05.2021, tak, že školy sú v prevádzke prezenčnou formou vzdelávania, už bez možnosti nechať zatvorenú školu z prevádzkových dôvodov, podmienky vstupu do objektu školy upravuje vyhláška č. 197/2021 ÚVZ SR z dňa 28. 4. 2021, tak, že do objektu školy je možný vstup žiaka základnej školy a školského zariadenia bez potreby preukázania sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID - 19, pri prerušení školskej dochádzky na viac ako 3 dni (vrátane sviatkov a víkendov), zákonný zástupca žiaka predkladá čestné vyhlásenie o bezinfekčnosti. Zo správy žalovaného súd ďalej zistil, že žalobkyňa v týždni od 26.04.2021- do 30.04.2021 na prezenčnú výučbu nenastúpila, zákonný zástupca zdôvodnil triednemu učiteľovi jej neprítomnosť netestovaním žalobkyne na COVID-19. Vymeškané hodiny (spolu24) v zmysle pokynov školy eviduje škola ako ospravedlnené, teda rešpektovala rozhodnutie zákonného zástupcu o možnosti netestovania sa a poskytnutí vzdelávania žiačke formou zadávania úloh a komunikácie s vyučujúcimi prostredníctvom aplikácie Edupage. Od 03.05.2021 žalobkyňa už navštevuje prezenčné vyučovanie v škole.
14. Nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie a taktiež pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné poznať vyjadrenie ostatných účastníkov (§ 329 ods. 1 prvá veta CSP).
15. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery.
16. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, ako aj obsah podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko za daného stavu neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania v zmysle návrhu žalobkyne. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že dôvodom jej podania bola skutočnosť, že žalobkyni, ktorá je žiačkou žalovaného- Základnej školy, Námestie mládeže 587/17, Zvolen dňa 26.04.2021 nebol umožnený vstup do priestorov žalovaného za účelom si plnenia školských povinností prezenčnou formou vyučovania bez preukázania sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie Covid-19 ňou a jej zákonným zástupcom, čo považuje po poukázaní na vyššie uvedené právne predpisy, nariadenia, dohovory, charty a Ústavu SR v rozpore s jej právami napriek tomu, že ona, a celá jej rodina bola v tom čase úplne zdravá. Zo správy žalovaného zo dňa 06.05.2021, doručenej súdu dňa 07.05.2021 mal súd preukázané, že žalobkyňa od 26.04.2021- do 30.04.2021 na prezenčnú výučbu nenastúpila a to z dôvodu netestovania žalobkyne na COVID-19. Škola však vymeškané hodiny žalobkyne eviduje ako ospravedlnené, nakoľko škola rešpektovala rozhodnutie zákonného zástupcu žalobkyne o možnosti netestovania sa a poskytnutí vzdelávania žalobkyni formou zadávania úloh a komunikácie s vyučujúcimi prostredníctvom Edupade, ako možnosť vzdelávania sa pri nezúčastňovaní sa prezenčného vyučovania. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že uznesením vlády SR č. 215/2021 zo dňa 26.04.2021 v spojení s vyhláškou č. 197/2021 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa, ktorá s účinnosťou od 29.04.2021 už neobmedzuje vstup dieťaťa do školy a školského zariadenia. Žiak a ani jeho zákonný zástupca nemá povinnosť predkladať negatívny výsledok testu, predkladá len čestné vyhlásenie o bezinfekčnosti. Vo vzťahu k výroku ktorým žalobkyňa žiadala nariadiť žalovanému zdržať sa odopierania základných ľudských práv a slobôd, najmä ústavného práva na vzdelanie a plnenie si povinnej školskej dochádzky a zároveň jej zakázať, aby zasahovala do základných práv žalobkyne, a to hlavne práva na súkromie, ochranu osobnosti a ďalších práv s tým spojených sankcií, súd poukazuje na skutočnosť, že obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozsiahla analýza právnych predpisov, z ktorých ale súd nezistil a nemal žalobkyňou preukázané na ktorom konkrétnom skutkovom základe žalobkyňa namieta v čase rozhodovania porušovanie jej Ústavou garantovaných práv.
17. Súd je toho názoru, že žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ako základnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto súd jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Súd považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa samotnú povahu sporu, kde žalobcom je maloletá žiačka žalovaného, pričom ani jedna zo strán sporu nemohla ovplyvniť protipandemické opatrenia v súvislosti so šírením COVID-19, preto považuje súd za spravodlivé, aby každá zo strán sporu znášala sama vzniknuté trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 362 ods. 1, prvá veta CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (§ 125 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).