Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/251/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobcu: R. X., nar. XX.X.XXXX, bytom T., G.. Y. X, právne zastúpený: JUDr. Roman Foltín, advokát, so sídlom Školská 3, Nitra, IČO: 42 119 626, proti žalovanému: W. J. Y., Y.. Y. N..K.., so sídlom U. O. XX, Q. M., právne zastúpený: JUDr. Richard Schwarz, advokát, so sídlom Rákocziho 12, Nové Zámky, o náhradu nemajetkovej ujmy, o zaplatenie sumy 100.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 25. júna 2018 č. k. -360, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 100.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy podľa , , s odôvodnením, že ako zamestnanec spoločnosti W., G..Y.., so sídlom v W., kde je zamestnaný od XX.X.XXXX, ako vodič kamiónovej dopravy, dňa XX.X.XXXX utrpel vážny pracovný úraz v prevádzke žalovaného, kedy z dôvodu nesprávnej manipulácie s tovarom, resp. z dôvodu posunu materiálu, ktorý sa nakladal na ložnú plochu jeho vozidla, ho tento materiál zasiahol a spôsobil mu zlomeninu oboch kostí nohy v členku. Z dôvodu tohto zranenia bol hospitalizovaný v nemocnici, následne operovaný a do nohy mu musel byť vložený kovový materiál. Jeho práceneschopnosť trvala od XX.X.XXXX do X.X.XXXX. Z dôvodu, že jeho zdravotný stav bol dlhodobo zlý poberal iba dávku z titulu práceneschopnosti vo výške 180-190 eur mesačne, až pokiaľ nebol schopný nastúpiť späť do práce. Vzhľadom na rozsah zranenia bol traumatológom po obodovaní bolestného vo výške 390 bodov a Y. z dôvodu trvalých následkov vo výške 300 bodov, upozornený na to, aby lekárske správy, vrátane obodovania predložil obvodnému lekárovi, z dôvodu, že rozsah jeho zranenia je taký, aby mohlo byť rozhodované o priznaní invalidného dôchodku. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že vo vyjadrení experta, ktorý vyhotovil svoj posudok v rámci trestného konania, je zrejmé, že došlo k pochybeniu na strane žalovaného, ktorý porušil predpisy v oblasti bezpečnosti práce, keď boli porušené bezpečnostné predpisy o prevádzke zdvíhacích zariadení, bezpečnostný predpis pri obsluhe elektrického mostového žeriava, a diaľkovým rádiovým ovládaním, a v neposlednom rade bol príčinou zranenia zlý technický stav mostového žeriavu. Mal za to, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená jeho prevádzkovou činnosťou. Jeho zodpovednosť ako právnickej osoby je zodpovednosť objektívna a to bez ohľadu na to, či bolo zranenie spôsobené úmyselne, z nedbanlivosti, prípadne

zamestnancami spoločnosti. Uviedol, že spôsobeným úrazom má trvalé následky a to obmedzenú hybnosť nohy a nie je schopný vykonávať činnosti ako pred úrazom. Výrazne je obmedzený pri výkone práce, pretože ako vodič používa často svoje nohy, a pri vykladaní tovaru si musí dávať pozor, nakoľko sa musí premiestňovať viackrát za deň na ložnú plochu auta a späť. Dostal sa do existenčných problémov, za ktoré nesie zodpovednosť žalovaný. Pred úrazom zarábal v čistom mesačne asi 600 eur, počas doby PN od XX.X.XXXX dostával iba nemocenskú dávku 180 eur. Táto skutočnosť výrazne ovplyvnila život jeho rodiny. Jeho manželka bola prepustená z práce k XX.XX.XXXX, ako rodina sa dostali na hranicu prežitia. Má tri deti, z toho iba jedno je plnoleté, ktoré s nimi žije v spoločnej domácnosti. V čase, keď sa mu stal úraz bola jeho dcéra H. tehotná a v Q. XXXX sa mu narodil vnuk. Poukázal na to, že jeho dcéra, v čase keď porodila mala iba XX rokov, a preto on nedostával až do jej plnoletosti žiadnu dávku, a musel sa na viac starať aj o vnuka. V dôsledku úrazu, ktorý utrpel sa dostala jeho rodina do vážnych finančných problémov, lebo jeho manželka po prepustení nezarábala ani 300 eur. Mali vysoké náklady na domácnosť týkajúce sa úveru na dom v banke vo výške 370 eur, lebo si požičiavali peniaze od rodiny, a siahli na všetky svoje úspory, napokon ani to nestačilo a boli nútení žiadať o pozastavenie splácania úveru na obdobie pol roka v Y. XXXX. Pred úrazom v prevádzke žalovaného sa snažil zabezpečovať potreby svojej rodiny aj brigádami, pretože je vyučený J. a počas víkendov si privyrábal ako J.. Po úraze však túto činnosť nedokáže vykonávať pre obmedzenú hybnosť nohy. V dôsledku zanedbania bezpečnostných predpisov u žalovaného podľa neho boli vo vážnej miere poškodené jeho osobnostné práva v zmysle a základného práva v zmysle . V značnej miere bolo poškodené jeho zdravie, lebo má zohyzdenú nohu, v letnom období nemôže nosiť letnú obuv bez ponožky, pretože jeho holá noha s výraznými keloidmi po operácii priťahuje pohľady okoloidúcich ľudí. Týmto úrazom bol postihnutý aj jeho spoločenský život, a vo vážnej miere bolo narušené jeho právo viesť riadny rodinný život, pretože sa dostal na hranicu existenčných problémov, nevedel riadne zabezpečiť chod domácnosti pre nedostatok finančných prostriedkov, trpel depresiami a z toho dôvodu trpela i jeho rodina, pretože nemohli viesť ako dovtedy štandardný a šťastný rodinný život. Z právneho hľadiska poukázal na to, že ku škode na zdraví došlo nepochybne pri prevádzkovej činnosti žalovaného podľa ust. , čo je jeho objektívnou zodpovednosťou, pričom neboli splnené žiadne liberačné dôvody, a preto ust. , je v tomto prípade iba okrajovým ustanovením. Poukázal na to, že pracovný úraz, ktorý utrpel bol zachytený kamerou, a napriek tejto skutočnosti žalovaný nevedel predložiť kamerový záznam, ani vyšetrovateľom v trestnej veci a ani ako dôkaz do tejto občianskoprávnej veci.

3. Žalovaný sa vyjadril písomne podaním zo dňa 23.5.2013, v ktorom uviedol, že žalobu považuje za neopodstatnenú, a navrhoval ju zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko v kritický deň dňa XX.XX.XXXX asi o XX:XX hod. v areáli pracoviska žalovaného zamestnanci R. J., ako T. a H. X., ako K.P., uviazali plechy na dve mačky a pomocou mostového žeriava s diaľkovým ovládaním presunuli plechy pre nákladné motorové vozidlá a potom vodič - žalobca a R. J., ktorí stáli na korbe vozidla dali pokyn obsluhe žeriavu, aby tieto dvíhal a uložil na ložnú plochu nákladného motorového vozidla. Obsluha žeriavu posúvala plechy smerom do ložnej plochy podľa pokynu žalobcu a na jeho pokyn žeriavnik postupne posúval plechy smerom k žalobcovi a R. J.. Poškodený žalobca riadil celý pohyb plechov, pričom nedodržal bezpečnú vzdialenosť od plechov, a tieto ho zasiahli do spodnej časti tela. K zásahu došlo v dôsledku toho, že sa žalobca zdržoval v nebezpečnej blízkosti plechov, nedodržal dostatočný bočný a kolmý odstup od posúvaného tovaru a v dôsledku výkyvu plechov došlo k pritlačeniu spodnej časti jeho tela - nohy, následkom čoho utrpel pracovný úraz. Podľa názoru žalovaného, žalobca svojím konaním porušil ust. , , bod 2, , o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z č. l. 9, písm. n) Y. - XXXXXX, XXXX. Z právneho hľadiska poukázal na ust. .

4. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol prvýkrát rozsudkom dňa 25.5.2015 tak, že zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 30.000 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku súd žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi titulom náhrady trov konania sumu 1.664,04 eura na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca v zamietajúcej časti a žalovaný vo vyhovujúcej časti.

5. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 04.08.2015 v zmysle rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za návrh v sume 1800 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti dopĺňaciemu rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že podal odvolanie voči

rozsudku v merite veci, pričom posúdenie veci v merite a rozhodnutie o žalovanom nároku má vplyv i na rozhodnutie o poplatkovej povinnosti.

6. Odvolací súd v Nitre uznesením zo dňa 22.2.2017 pod č. k. -311 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a nedostatočné právne posúdenie. Poukázal na to, že v danej veci je nesporné, že predmetom konania je odškodnenie poškodenia zdravia žalobcu, ktoré vzniklo ako pracovný úraz pri plnení pracovných povinností žalobcu pre jeho zamestnávateľa spoločnosť W. Y..N..K.. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok titulom náhrady škody podľa . Absolútne sa však nezaoberal právnou úpravou podľa , žiadnym spôsobom sa nevyporiadal s pracovno-právnou úpravou, keďže išlo o pracovný úraz. Neujasnil si dostatočne právne posúdenie veci z hľadiska zistených skutkových okolností, ani z hľadiska námietok a obrany žalovaného. Odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, keď sa vecou nezaoberal komplexne, nezistil, či žalobcovi boli vyplatené nároky titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a v akej výške, či prebiehali aj iné konania týkajúce sa iných právnych nárokov v súvislosti s predmetným pracovným úrazom. Okrem toho si súd prvej inštancie neujasnil, aké nároky v súvislosti s poškodením zdravia si v zmysle príslušných právnych predpisov môže poškodený uplatňovať, či je možné si uplatňovať nároky za poškodenie zdravia aj súbežne podľa , ako aj podľa a ako nemajetkovú ujmu, odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Nezaoberal sa tiež tým, či si žalobca uplatnil u svojho zamestnávateľa nejaké nároky v súvislosti s pracovným úrazom a čo mu bolo vyplatené. Odvolací súd v tomto smere dal za pravdu žalovanému, že súd prvej inštancie si osvojil výlučne argumenty žalobcu a s obranou žalovaného sa v konaní nevyporiadal dôsledne. V odôvodnení súdu neuviedol svoje úvahy a názory ohľadne tvrdení a argumentácie žalovaného.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie. Zistil, že lekárskym posudkom o bolestnom, J.. R. T., R. oddelenia úrazovej chirurgie, a J.. M. E., C. chirurga žalobcovi bolo stanovené bolestné v počte bodov 390 a sťaženie spoločenského uplatnenia v počte bodov 300. Začiatok liečenia bol určený dňom XX.X.XXXX, ukončenie liečenia bolo stanovené dňom XX.XX.XXXX, z toho v ústavnej starostlivosti bol od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, a pracovná neschopnosť mu trvala od XX.X.XXXX do X.X.XXXX. Sociálna poisťovňa pobočka W. žalobcovi vyplatila nemocenské dávky za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX v celkovej výške 2102 eur. Žalobca preukázal, že stále je liečený na postihnutú nohu, pretože sa vyskytujú rôzne ďalšie zdravotné problémy v súvislosti s pracovným úrazom, ktoré majú trvalé následky. Pred úrazom mal žalobca čistý zárobok 609,36 eura a 751,93 eura a po úraze v H. a H. XXXX mal plat 637,19 eura a 699,53 eura. Sociálna poisťovňa pobočka W. rozhodnutím zo dňa X.X.XXXX č. XXXXX-XX/XXXX-W. žalobcovi priznala nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.X.XXXX v sume 4088 eur a nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3144 eur. Žalobca bol vyšetrovaný lekárom A. dňa XX.X.XXXX, mal naordinovanú ďalšiu liečbu vzhľadom na pracovný úraz, bolo uvedené, že bude pokračovať v individuálnej S., plávaní a s poskytnutím vhodného invalidného dôchodku s trvalými následkami. Žalobca trpí hypotrofiou svalstva stehna aj predkolenia s výraznou jazvou v okolí členka, má fibrotické zmeny, hybnosť v ľavom členku výrazne obmedzená.

8. Protokolom Inšpektorátu práce Q. zo dňa X.X.XXXX sa vyšetrovali príčiny pracovného úrazu žalobcu, bolo konštatované, že vyšetrovaná udalosť je závažným pracovným úrazom v zmysle , o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Ďalej boli zistené nedostatky zo strany postihnutého - žalobcu: a bod 2, Z. z, o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 92, písm. n) Y. XX XXXX: XXXX, tým, že pri ukladaní plechov na ložnú plochu vozidla sa zdržoval v nebezpečnej blízkosti plechov, a pri náhlom výkyve plechov došlo k pritlačeniu nohy, následkom čoho utrpel pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví. Zo strany zamestnávateľa W., G..Y.., W., a zo strany kontrolovaného subjektu - žalovaného, neboli zistené žiadne nedostatky. Na základe sťažnosti žalobcu následne Inšpektorát práce v Q. zistil, že boli porušené bezpečnostné predpisy o prevádzke zdvíhacích zariadení a to tak, že nebol vypracovaný písomný dokument o posúdení rizík pri všetkých pracovných činnostiach, t. j. nebol vypracovaný ani na prenášanie veľkých bremien, čo je porušením , Boli porušené bezpečnostné predpisy obsluhy zdvíhacieho zariadenia a to tak, že obsluha zdvíhacieho zariadenia žeriavnik, ohrozil osoby, ktoré sa nachádzali v návese, kde sa bremená mali uložiť, čím došlo k porušeniu

čl. 70 Y. XX XXXX: XXXX, kde je uvedené, že so závesným bremenom sa smie pohybovať tak, aby nedošlo k väčšiemu alebo nebezpečnému rozhúpaniu bremena. Taktiež bol porušený predpis čl. 72, písm. q) Y. XX XXXX: XXXX, kde je uvedené, že obsluha zdvíhacieho zariadenia a preprave bremena má zakázané prepravovať bremená nad pracujúcimi, alebo v ich nebezpečnej blízkosti. Zdvíhacie zariadenie bolo schopné prevádzky. Inšpektorát práce konštatoval, že spoločnosť XPO. - R., Y..N..K.., nebola oprávnená na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce, táto spoločnosť nevlastnila v čase úrazu XX.XX.XXXX oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, pričom vykonával školiacu činnosť v rámci BOZP pre žalovaného, z čoho vyplýva, že žeriavnik v čase úrazu H. X. mal žeriavnický preukaz a R. J. mal viazačský preukaz vydaný touto spoločnosťou, t. j. boli v čase úrazu neplatné. Dodatkom Inšpektorát práce Q. zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že žeriavnik H. X., ktorý obsluhoval žeriav v čase pracovného úrazu mal platný preukaz žeriavnika ev. č. XXX/XX vydaný dňa XX.XX.XXXX. Okrem toho absolvoval opakované školenia revíznym technikom zdvíhacích zariadení v potrebnom rozsahu pred úrazom, ako aj po úraze. Žeriavnik H. X., v čase úrazu obsluhoval žeriav Elektrický mostový žeriav typ H. a na obsluhu takéhoto žeriavu nebolo potrebné oprávnenie na výchovu a vzdelávanie v zmysle v platnom znení. H. X. mal vydaný aj viazačský preukaz ev. č. XXX/ XX dňa XX.XX.XXXX, ktorý absolvoval školenia aj opakované školenia revíznym technikom zdvíhacích zariadení. R. J. mal viazačský preukaz ev. č. XXX/XX a absolvoval dňa XX.XX.XXXX aktualizačnú odbornú prípravu viazačov bremien. Ďalej bolo konštatované, že zo stany postihnutého R. X., bolo zistené porušenie , , , o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, lebo postihnutý v čase výkonu práce, kedy prišlo k úrazu nepoužil pridelenú pracovnú obuv.

9. V konaní pred Okresným súdom Nové Zámky č. k. žeriavnik H. X., ktorý obsluhoval mostový žeriav v čase pracovného úrazu súhlasil s uzavretím Dohody o vine a treste za prečin ublíženia na zdraví poškodeného R. X. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní X mesiacov s podmienečným odkladom na X rok. Poškodení - žalobca, T. M. R., G..Y.., Sociálna poisťovňa, pobočka W. s nárokom na náhradu škody boli odkázaní na občianske súdne konanie. V tomto znení súd v predmetnej veci rozhodol aj rozsudkom zo dňa 13.08.2014, pod č. k. -315, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.8.2014.

10. Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, znaleckej spoločnosti H. Y..N..K.., so sídlom v J., v trestnej veci č. k. A.: K.-XXXX-Q.-Q.-XXXX, bolo stanovené, že boli porušené rôzne bezpečnostné predpisy o prevádzke zdvíhacích zariadení a ďalej bolo konštatované, že obsluha žeriavu a viazač porušili ustanovenia , ods. 2, písm. a), tým, že nedodržali právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými boli riadne a preukázateľne oboznámení. Obsluha žeriavu nedodržala ustanovenia normy Y. XX XXXX, keď prevádzka zdvíhacích zariadení musí byť priebežne kontrolovaná, aby nedochádzalo k zakázaným manipuláciám žeriavnikov a viazačov. Či bolo príčinou zranenia žalobcu zlý technický stav zariadenia, zlé zavesenie materiálu a iné, znalec uviedol, že sa nedá jednoznačne stanoviť, ale s určitosťou uviedol, že technický stav žeriavu bol vyhovujúci, čo vyplýva z predložených dokladov v spisovom materiály. K vzniku podľa znalca prispeli faktory: nesprávny výber žeriavu, vzhľadom na to, že žeriavnik pri manipulácii s bremenom na korbe, nevedel bez porušenia technických podmienok výrobcu bezpečne uložiť predmetný materiál, nakoľko je zakázaná manipulácia rýchlosti pojazdu mačky, ťukaním, nesprávne zaviazanie bremena, vzhľadom na prepravované bremeno. Zavesenie bremena na prostriedky na uchopenie a zavesenie bremien: 4 x oceľové lano - oko - hák - nevyhovuje. Ide o viazanie na špičku háku, čo je zakázaná manipulácia, jednak v zmysle Technickej Dokumentácie výrobcu, jednak v zmysle Y. XX XXXX, čl. 92 písm. d). V tomto posudku ďalej znalec konštatoval odpoveďou na otázku č. 4, na strane 160 spisu, že zamestnávatelia porušili svoju povinnosť zo , , , , , tým, že umožnili pracovníkom zúčastneným pri nakládke predmetného materiálu na predmetnú korbu auta, predmetným žeriavom použitím predmetného pracovného postupu nakládky.

11. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , , veta prvá, , a uviedol, že na základe vykonaného dokazovania v intenciách uznesenia odvolacieho súdu a z dôvodu, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, považoval za potrebné žalobu zamietnuť.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že predmetom konania je odškodnenie poškodenia zdravia žalobcu, ktoré vzniklo ako pracovný úraz pri plnení pracovných povinností žalobcu pre jeho zamestnávateľa W. Y..N..K.. Z týchto dôvodov posudzoval tento nárok podľa

, pretože išlo o pracovný úraz, ktorý upravuje špeciálne . Po rozhodnutí veci odvolacím súdom žalobca preukázal súdu, že mu boli vyplatené nároky titulom bolestného v dôsledku utrpeného pracovného úrazu zo dňa XX.X.XXXX v sume 4.088 eur Sociálnou poisťovňou, pobočkou v W. na základe rozhodnutia zo dňa X.X.XXXX a tak isto mu týmto istým subjektom bol vyplatený nárok za náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.X.XXXX v sume 3.144 eur rozhodnutím zo dňa X.X.XXXX. Okrem toho preukázal súdu lekárskou správou J.. U. E., lekárky A., že naďalej pretrvávajú trvalé následky tohto pracovného úrazu a že je liečený a doporučuje sa poskytovanie vhodného invalidného dôchodku. Okrem toho mu boli týmto istým subjektom vyplácané nemocenské dávky po XX.XX.XXXX v celkovej výške 2.102 eur a to za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by si žalobca uplatnil u svojho zamestnávateľa iné nároky v súvislosti s pracovným úrazom a čo mu zamestnávateľ vyplatil. Tiež nebolo preukázané v konaní, že prebiehali aj iné konania okrem subjektu Sociálnej poisťovne, pobočka W., ktorá vyplatila nároky za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj nemocenské dávky, nejaké iné konania, týkajúce sa iných právnych nárokov v súvislosti s predmetným pracovným úrazom.

13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade u žalobcu išlo o pracovný úraz, pretože žalobca bol v čase, keď mu vznikol pracovný úraz v pracovnom pomere so spoločnosťou W. Y..N..K.., bol jeho zamestnancom, a teda nároky, ktoré vzniknú zamestnancovi pri plnení pracovných úloh, je potrebné si uplatňovať u zamestnávateľa, lebo ujma vznikla pri plnení pracovných úloh. by sa mohol použiť iba v súvislosti s náhradou nemajetkovej ujmy, ak by vzniknutá škoda nebola spôsobená pri plnení pracovných povinností pre zamestnávateľa. Iba v takom prípade by si žalobca mohol uplatňovať nároky na náhradu nemajetkovej ujmy priamo u žalovaného. Žalobca však v tomto smere pochybil a nesprávne žaloval žalovaného s tými nárokmi, ktoré si uplatnil v tomto konaní, pretože najprv mal podať žalobu o náhradu škody z pracovného úrazu proti svojmu zamestnávateľovi, a to spoločnosti W. Y..N..K.. a následne táto spoločnosť si mohla uplatňovať podľa regresnú náhradu voči spoločnosti žalovaného, a to na základe príslušných ustanovení , a nasl. Žalovaný v tomto konaní nie je pasívne legitimovanou stranou sporu, preto nemôže byť žalobca úspešný v tomto konaní. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, ktorá vyžaduje vznik ujmy, škodnú udalosť a príčinnú súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou, čo v danom prípade bolo preukázané a boli splnené všetky atribúty tejto zodpovednosti za vznik pracovného úrazu, pretože žalobca bol vyslaný svojím zamestnávateľom na pracovnú cestu a pracovný úraz sa mu stal pri plnení pracovných úloh, resp. v súvislosti s plnením pracovných úloh, čiže vznikla žalobcovi ujma, škodná udalosť v súvislosti s tým, že utrpel pracovný úraz a v tejto súvislosti aj príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou a rozhodne žalobca mal z tohto titulu žalovať svojho zamestnávateľa, a to spoločnosť W. Y..N..K.. a následne zamestnávateľ žalobcu si mohol svoje nároky uplatňovať regresnou náhradou voči žalovanému v súvislosti s príslušnými ustanoveniami . Tieto skutočnosti však preukázané v tomto konaní neboli.

14. Vzhľadom k záveru o absencii pasívnej legitimácie žalovaného sa súd prvej inštancie v ďalšom nezaoberal otázkou nároku žalobcu na náhradu nematkovej ujmy ani otázkou zodpovednosti za škodu v súvislosti s , preto bližšie neodôvodňoval ani nerozvádzal v odôvodnení rozsudku tie skutočnosti, ktoré zistil výsluchom svedkov v konaní a ďalšími listinnými dôkazmi v súvislosti s Inšpektorátom práce, znaleckým posudkom, zmluvami o zabezpečovaní služieb bezpečnostného technika a zmluvami o zabezpečovaní odborných prehliadok, odborných skúšok elektrických zariadení a všetkými tými listinnými dôkazmi, pretože pokiaľ si žalobca nesprávne uplatnil svoj nárok u nesprávne označeného žalovaného, potom nie je dôvod na rozsiahlejšie odôvodňovanie nároku žalobcu, pretože tento nárok si mal správne uplatniť u svojho zamestnávateľa a potom by súd v inej veci a v inom rozhodnutí sa bližšie zaoberal podrobným zdôvodnením nároku v súvislosti s pracovným úrazom. Súd prvej inštancie uviedol, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, tento v konaní plne rešpektoval. Poukázal na to, že právny zástupca žalobcu sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou právneho zástupcu žalovaného ohľadne pasívnej legitimácie, ktorú učinil hneď po otvorení prvého pojednávania vo veci, následne v odvolaní a aj po rozhodnutí odvolacím súdom.

15. V súvislosti s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. -293 zo dňa 4.8.2015 súd prvej inštancie poukázal na to, že aj tento bol uznesením odvolacieho súdu zrušený v celom rozsahu a keďže súd prvej inštancie rozhodol v poradí druhým rozsudkom inak ako rozhodol vo svojom prvom rozsudku, žalobu zamietol, preto žalovanému nevznikla zo zákona povinnosť, aby zaplatil súdny poplatok za žalobu. Z týchto dôvodov nebolo potrebné o tomto nároku rozhodnúť. Žalobca bol v tomto

konaní zo zákona oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku s poukazom na ustanovenie písmeno i) v platnom znení.

16. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a priznal ich žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, ako aj spolu s nárokom na náhradu trov odvolacieho konania, pretože aj v odvolacom konaní bol úspešný.

17. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca, žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie prejednávanú vec nesprávne právne posúdil pričom ale vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, ktoré popisuje v úvodnej časti svojho odôvodnenia rozsudku. Tiež je názoru, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré bližšie popísal aj v rozsudku zo dňa 25.05.2015 kedy základu žalobného nároku vyhovel. Rozsiahle dokazovanie vo veci tak isto súd bližšie popisuje v tomto napadnutom rozsudku. Ďalej uviedol, že keďže súd prvej inštancie zamietol žalobu vzhľadom na výnimočné okolnosti prípadu, kedy takmer došlo k amputácií jeho nohy v prevádzke žalovaného čo zapríčinil jeho zamestnanec, ktorý bol za tento skutok odsúdený a boli jednoznačne poukázané pochybenia a porušenie bezpečnostných predpisov v prevádzke žalovaného, mal na rozhodnutie o trovách konania použiť ustanovenie a náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa žalovanému nepriznať. Namietal, že žalovaný nie je pasívne legitimovaným subjektom. Uviedol, že za utrpený pracovný úraz si voči svojmu zamestnávateľovi W., Y..N..K.. uplatnil svoje práva v rámci sociálnej a pracovnej oblasti, ktorý tieto skutočnosti riadne zaznamenal, predložil na dotknuté inštitúcie, aby sa mohli realizovať všetky jeho nároky vyplývajúce zo sociálneho a úrazového poistenia. Poukázal na to, že žalobou si uplatnil to, že došlo k porušeniu povinností na strane žalovaného, čo bolo preukázané rozsiahlym dokazovaním. Predmetom žaloby nie je nárok z titulu pracovného úrazu v rámci pracovnoprávnych vzťahov v zmysle , pretože tieto nároky si riadne uplatnil v súčinnosti so svojim zamestnávateľom, predmetom jeho žaloby je spôsobenie nemajetkovej ujmy a to konaním, ktoré je účelovo viazané iba na žalovaného, jeho zodpovednosť a je izolované od jeho pracovnoprávnych nárokov, ktoré si uplatňoval voči zamestnávateľovi z titulu pracovného úrazu. Jedná sa o to, že žalovaný svojou nečinnosťou, resp. konaním v ktorom poukazoval na svoju bezúhonnosť a splnenie všetkých povinností v rámci výkonu podnikateľských povinností vo svojej prevádzke zavádzal Inšpektorát práce aj súd. Spôsobil, že Sociálna poisťovňa mu odmietla plniť sociálne dávky vo výške priemernej mzdy ako by tomu malo byť, nakoľko z dôvodu postoja žalovaného prerušila konanie o priznaní dávok vrátane dávok bolestného a sťaženia spoločenského plnenia a bolestné a sťažené spoločenské uplatnenie mu bolo zo strany sociálnej poisťovne zaplatené až na H. XXXX, teda X a R. roka od spôsobeného úrazu. Z dôvodu takéhoto konania žalovaného mu Sociálna poisťovňa po dobu X roka od úrazu vyplácala iba sumu 180 eur mesačne ako dávku práceneschopnosti a nič viac. Na základe toho sa jeho rodina dostala na hranicu prežitia, pretože dovtedy zarábal sumu 650 až 700 eur mesačne v čistom. V prípade, že by žalovaný konal, riadne poskytol dotknutým orgánom všetku súčinnosť, ktorá vyplývala z jeho zodpovednosti, tak by nenastala taká situácia, že mu sociálna poisťovňa odmietla platiť dávky v rozsahu priemernej mzdy, resp. prerušila konanie o s tým spojenými otázkami. Podľa jeho názoru toto konanie žalovaného je jeho izolovanou zodpovednosťou, ktorá nemôže byť prenesená na iný subjekt. Z tohto nároku vzniknutej nemajetkovej ujmy počas doby práceneschopnosti je pasívne vecne legitimovaný žalovaný. Uvedená nemajetková ujma mu vznikla v čase kedy mal obmedzený príjem vo výške 180 eur mesačne (dávka PN) po dobu H. roka. Poukázal na jeho vyjadrenia v konaní, že má so svojou manželkou 3 deti, z toho v čase úrazu bolo iba jedno plnoleté, ktoré žilo s nami v spoločnej domácnosti, čiže bol podstatným živiteľom celej rodiny. V tom čase mal tehotnú XX ročnú dcéru, študentku Y.X., ktorá sa v Q. XXXX stala slobodnou matkou, ako neplnoletá až do XX.XX.XXXX nemohla dostávať žiadne dávky, takže sa musel starať aj o ňu, rovnako tak o svojho vnuka. V H. XXXX sa stala jeho manželka nezamestnanou, čo ďaleko v horšom ovplyvnilo postavenie ich rodiny. Dostali sa do tak vážneho finančného stavu, peniaze si museli požičiavať od rodiny. Taktiež prišli o svoje motorové vozidlo, keďže nemali peniaze na vykonanie STK, EK a zaplatenia povinného zmluvné poistenia, na základe čoho bolo vozidlo vyradené z evidencie vozidiel. Do dnešného dňa svoje dlhy nedokázali splatiť. Vo vážnej miere bolo narušené jeho právo viesť riadny rodinný život, jeho deti mali problém s cestovaním do školy, pretože nemali dostatok finančných prostriedkov. V dôsledku týchto skutočností trpel depresiami a z toho dôvodu trpela aj celá jeho rodina. V dôsledku zavinenia žalovaného boli vo vážnej miere poškodené jeho osobnostné práva, pričom vec nie je možné napraviť uvedením do pôvodného stavu a preto je na mieste žiadať primerané finančné zadosťučinenie.

18. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že takto podaná žaloba proti nemu, ako aj podrobnosti odvolania proti rozsudku nemajú podľa dôkaznej situácie oporu v zákone. Poukázal na to, že poškodený žalobca bol v čase úrazu zamestnancom spoločnosti W., Y..N..o.. so sídlom v W. v pozícii vodiča a jeho zranenie vzniklo pri nakladaní tovaru pre svojho zamestnávateľa v prevádzke žalovaného. To znamená že k úrazu žalobcu došlo jednoznačne pri plnení pracovných úloh v prospech svojho zamestnávateľa. Tento pracovný úkon vykonával žalobca ako pracovník a zamestnanec svojho zamestnávateľa v rámci dodávateľsko- odberateľských vzťahov, medzi W., Y..N..K.. W. a žalovaným W. J. Y., Y.. Y..N..K.. Nie je možné, aby žalobca žaloval náhradu nemajetkovej ujmy podľa , keď jednoznačne ak nejaká ujma v danom prípade vznikla, tak vznikla pri plnení pracovných úloh žalobcu. Podľa , pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a silným pôsobením vonkajších vplyvov.

19. Žalovaný poukázal na právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu Bratislava zo dňa 08.07.2009, sp. zn. , že v prípade, ak sa jedná o pracovný úraz spôsobený poškodenému inou osobou pri plnení jeho pracovných úloh, je potrebné si nárok na náhradu škody uplatniť voči jeho zamestnávateľovi a to s poukazom na , pričom v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, ktorej predpokladom nie je zavinenie a ani protiprávnosť. Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti zamestnávateľa za vzniknutú škodu je, že osoba, ktorá škodu spôsobila musí byť zamestnancom v pracovnom pomere alebo inom právnom pomere podľa a , a že k pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. má ako špeciálny právny predpis vo vzťahu k postavenie nadradeného právneho predpisu v súlade so zásadou lex specialis derogat legi generali. by sa teda v súvislosti s náhradou nemajetkovej ujmy podľa a nasl. použil iba v prípade, ak by vzniknutá škoda nebola spôsobená pri plnení pracovných povinností pre zamestnávateľa (napr. ak by sa žalobca bol zdržiaval v prevádzke žalovaného bez toho, aby plnil pracovné úlohy pre zamestnávateľa - vo voľnom čase a počas toho by bolo došlo k jeho pritlačeniu plechmi o korbu vozidla). Iba v takomto prípade by si žalobca mohol uplatňovať nároky na náhradu nemajetkovej ujmy priamo u žalovaného. Ustanovenie je všeobecným ustanovením „pojednávajúcim k otázke zodpovednosti za škodu, avšak , ako špeciálny právny predpis upravuje otázku zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla pracovníkovi pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s nimi" (rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 08.07.2009, sp. zn. ). Túto argumentáciu Krajského súdu potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa 29.04.2011, sp. zn. , podľa ktorého ak súd vychádzal pri posudzovaní nárokov z a nasl. s tým, že u poškodeného sa jednalo jednoznačne o pracovný úraz, a preto bolo potrebné uplatniť si predmetný nárok voči jeho zamestnávateľovi a až následne bolo možné uplatniť regresný nárok podľa voči tretej osobe, ktorá za škodu zodpovedá podľa , takýto výklad je z pohľadu Ústavného súdu ústavne aprobovateľný. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že žalobca zvolil od začiatku nesprávny postup, nakoľko najprv sa mal obrátiť na súd žalobou o náhradu škody z pracovného úrazu proti svojmu zamestnávateľovi - spoločnosti W., Y..N..K.. Následne si spoločnosť W., Y..N..K.. mohla podľa ustanovenia uplatňovať regresnú náhradu voči spoločnosti žalovaného, a to na základe príslušných ustanovení (t. j. a nasl. ).

20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa (ďalej len „") po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

21. Podľa ( účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 22. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa , ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať. 24. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľom vznášané tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané žalobcom v jeho odvolaní. 25. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, skutkové či právne, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Odvolací súd považuje za správne i argumenty žalovaného uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu. K dôvodom súdu prvej inštancie dodáva:

26. Nemajetkovou ujmou v zmysle je ujma v nemajetkovej sfére života fyzickej osoby, ktorá sa bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry fyzickej osoby a treba ju dôsledne odlišovať od majetkovej ujmy, vrátane ujmy na zdraví s majetkovými dôsledkami ( ) a inej nemajetkovej ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej integrity fyzickej osoby, za ktorú sa náhrada poskytuje podľa iných predpisov ( ). Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa je dosiahnuť vyváženosť medzi ujmou na hodnotách ľudskej dôstojnosti a jej konkrétnym finančným vyjadrením. Cieľom je zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a poskytnúť čo najúplnejšiu a najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby. Na rozdiel od toho, zmyslom náhrady ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej (fyzickej) integrity fyzickej osoby ( ) je poskytnúť relutárnu náhradu za ujmu spôsobenú poškodením zdravia, jeho liečenia alebo odstraňovania jeho následkov (bolestné), resp. za ujmu na zdraví, ktorá má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo plnenie jeho spoločenských úloh (sťaženie spoločenského uplatnenia).

27. Zamestnávateľ je zodpovedný za škodu pri pracovnom úraze, alebo v dôsledku choroby z povolania zamestnanca, ak sa svojej zodpovednosti nezbaví celkom, alebo čiastočne podľa . Zamestnávateľ sa môže svojej zodpovednosti zbaviť celkom, ak preukáže, že vznik pracovného úrazu zavinil sám poškodený zamestnanec. Dôkazné bremeno je však na strane zamestnávateľa, ktorý musí preukázať, že: a) zamestnanec porušil právne predpisy, alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ide o zavinené porušenie predpisov zamestnancom, s týmito predpismi bol riadne oboznámený a zamestnávateľ ich znalosť sústavne vyžadoval a kontroloval, dodržiavanie týchto predpisov zamestnávateľ sústavne vyžadoval a kontroloval, uvedené skutočnosti boli jedinou príčinou škody, b) zamestnanec si privodil pracovný úraz opitosťou, alebo požitím iných omamných, alebo psychotropných látok, ak uvedené skutočnosti boli jedinou príčinou škody a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. Zamestnávateľ sa svojej zodpovednosti zbaví sčasti, ak preukáže že: a) postihnutý zamestnanec porušil svojim zavinením právne predpisy, alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci bol s nimi riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin vzniku škody, b) jednou z príčin vzniku škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok, alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Mieru zavinenia zamestnanca určí zamestnávateľ podľa výsledkov

šetrenia. Za účelom objektívneho zistenia príčin vzniku pracovného úrazu, prípadne určenia miery zavinenia zamestnanca, môžu zamestnávatelia zriaďovať komisie, závery ktorých bude možné použiť aj pre posúdenie ďalších nárokov zamestnancov.

28. Podľa ustanovenia Z. pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Za pracovný úraz teda možno považovať úraz, ktorý sa stal na pracovisku pri plnení pracovných povinností alebo inej činnosti, vykonávanej v závislosti od nariadenia zamestnávateľa. Plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.

29. V danej veci k poškodeniu zdravia žalobcu došlo pri plnení pracovných úloh pre zamestnávateľa W. Y..N..K.. W. počas pracovnej doby. Toto poškodenie zdravia žalobcu je preto pracovným úrazom, za ktorý zodpovedá v plnom rozsahu zamestnávateľ bez ohľadu na to, že pracovný úraz sa stal v areáli iného subjektu. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že zamestnanec tohto iného subjektu bol v trestnom konaní uznaný za vinného za spôsobenie poškodenia zdravia žalobcu. Všetky nároky súvisiace s pracovným úrazom si môže zamestnanec uplatniť iba voči svojmu zamestnávateľovi, ktorý zodpovedá za pracovný úraz zamestnanca, následne si zamestnávateľ môže u iného subjektu, ktorého zamestnanec zavinil pracovný úraz, uplatniť refundáciu vyplatených nárokov.

30. Keďže žalobca si uplatnil žalovaný nárok voči žalovanému, ktorý nie je vo veci pasívne legitimovaný, t. j. nie je nositeľom hmotného práva, súd prvej inštancie sa nemusel zaoberať vecou v takom rozsahu dokazovania, ktoré bolo nadbytočné. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nárok bol uplatnený voči subjektu bez pasívnej legitimácie, odvolací súd sa nevyjadruje k meritu veci ohľadne zdôvodnenia nemajetkovej ujmy finančnou stratou na dávkach od sociálnej poisťovne.

31. Vzhľadom k dôvodom uvedeným súdom prvej inštancie i k odvolacím súdom uvedeným skutočnostiam, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle , , . V tomto štádiu konania bol úspešný žalovaný, preto odvolací súd vyslovil, že sa mu nárok na náhradu týchto trov priznáva voči žalobcovi v plnom rozsahu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).