Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11Csp-56-2020.pdf
PDF · 97.58 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/56/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Alenou Moravčíkovou, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, v zastúpení: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Banská Bystrica, Komenského 3, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: Y. R., Y.. XX.XX.XXXX, I. G. XX, XXX XX I. G., o zaplatenie 248,90 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 11,54 eur a v časti nákladov spojených s poplatkami za upomienky a poplatkami za prerušenie služieb v sume 54,08 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou dňa 08.07.2019 Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť sumu 248, 90 eura spolu s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovak Telekom, a. s.) a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku (ďalej len ako „Zmluva“). Na základe tejto Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb, pričom právny predchodca žalobcu sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Poskytnuté služby právny predchodca žalobcu vyúčtoval nasledovnými faktúrami, a to faktúrou zo dňa 01.07.2016 vo výške 15,- Eur splatnou dňa 18.07.2016, faktúrou zo dňa 01.08.2016 vo výške 19,99 Eur splatnou dňa 18.08.2016, faktúrou zo dňa 01.09.2016 vo výške 39,79 Eur splatnou dňa 19.09.2016, faktúrou zo dňa 01.10.2016 vo výške 19,99 Eur splatnou dňa 18.10.2016, ako aj faktúrou zo dňa 01.11.2016 vo výške 19,31 Eur splatnou dňa 18.11.2016. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu vystavené faktúry, pričom tento ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade dlžných faktúr. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil a je tak s úhradou faktúr v omeškaní, v dôsledku čoho si žalobca uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžných súm, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Okrem toho si žaloba uplatňuje aj zmluvnú pokutu vo výške 134,82 Eur, ktorá bola vypočítaná podľa vzorca: zmluvná pokuta = základ zmluvnej pokuty - (počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní viazanosti * základ zmluvnej pokuty). Dohodnutá zmluvná pokuta tak nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka. Poukázal ďalej na to, že dňa 04.07.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní
verejných služieb z právneho predchodcu žalobcu (Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469) na žalobcu.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 05.12.2019 platobný rozkaz sp. zn.: 35Up/872/2019, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica navrhol podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému dňa 09.07.2020.
3. Súd žalovanému doručil žalobu spolu s jej prílohami podľa § 116 ods. 1 CSP a zároveň ho v zmysle § 167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nepoprel.
4. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na termín 10.05.2021, pričom právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť žalobcu na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovanému bolo doručené predvolanie formou fikcie s tým, že poštová zásielka sa vrátila ako nedoručená z dôvodu, že adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote. Z uvedených dôvodov tak súd vykonal pojednávanie podľa § 180 CSP v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín predložených žalobcom a ďalšími listinami tvoriacimi obsah spisu, a to: návrh na vydanie platobného rozkazu, faktúry za poskytnutie služieb a zmluvnú pokutu, oznámenie o postúpení pohľadávky z 15.08.2018, predžalobná výzva z 24.06.2019, príloha č. 1 k platnému cenníku platná od 01.03.2016, Všeobecné obchodné podmienky pre poskytovanie verejných služieb Slovak Telekom, a.s. účinné od 1.02.2016, vyjadrenie žalobcu spolu s čiastočným späťvzatim doručené súdu dňa 09.10.2020, Zmluva o postúpení pohľadávok z 04.07.2018, Príloha č. 1 Zoznam postupovaných pohľadávok, vyjadrenie žalobcu doručené súdu dňa 03.11.2020, Akciový cenník pre poskytovanie služieb pevnej siete zo dňa 30.03.2015, Zmluva o poskytovaní verejných služieb z 13.04.2015, vyjadrenie právneho predchodcu žalobcu zo dňa 06.11.2020, vyjadrenie žalobcu doručené súdu dňa 26.11.2020, platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05.12.2019 sp. zn.: 35Up/872/2019, čiastočné spätvzatie doručené súdu dňa 19.03.2021 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Medzi právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a .s. a žalovaným bola dňa 13.04.2015 uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému okrem iného program služieb Magio internet L s dobou viazanosti 24 mesiacov a žalovaný sa zaviazal platiť riadne a včas za poskytované služby. Žalovaný uvedené služby čerpal, avšak cenu za poskytnuté služby právnemu predchodcovi žalobcu nezaplatil a žiadnu čiastku neuhradil ani po podaní žaloby. Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému za poskytnuté služby piatimi faktúrami celkovo sumu 114,08 eura. Právny predchodca žalobcu fakturoval v rámci služieb mobilnej siete mesačný poplatok v súlade s cenníkom pre poskytovanie služieb, v 3 faktúrach fakturoval aj poplatok za upomienku oneskorenej platby vo výške 3 x 4,99 eur a 2x poplatok za za Prerušenie služby - neplatenie vo výške 16,50 eura s DPH. Z tabuľky č. 1 zmluvy vyplýva okrem iného aj záväzok viazanosti žalovaného, v zmysle ktorého má zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom a tiež využívať služby podľa zmluvy a riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. V tejto tabuľke si zmluvné strany dohodli pre prípad porušenia záväzku viazanosti právo na zmluvnú pokutu, ktorá sa mala vypočítať tak, že výška zmluvnej pokuty = základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní doby viazanosti * základ pre výpočet). Zmluvná pokuta ako základ a počiatočná suma, ktorá mala klesať, bola dojednaná vo výške 180,- Eur a 24,- Eur, pričom si voči žalovanému vyúčtoval zmluvné pokuty 11,54 Eur a 123,38 Eur, t.j. spolu 134,82 Eur. Právny predchodca žalobcu mal oznámiť listom zo dňa 15.08.2018, že postúpil pohľadávku na žalobcu, vyplývajúcu z jednotlivých faktúr v celkovej výške 248,90 Eur spolu s príslušenstvom, ktorá mu vznikla voči žalovanému. Právny zástupca žalobcu mal listom zo dňa 24.06.2019 vyzvať žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 321,78 Eur.
7. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
8. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 4, písm. s) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.
11. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
12. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZoEK, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
13. Podľa § 43 ods. 13 ZoEK, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
14. Podľa § 44 ods. 1 ZoEK, zmluva o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná, to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú, to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
15. Podľa § 44 ods. 10 písm. b) ZoEK, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
16. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
17. Podľa § 525 ods.1, 2 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
18. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné
19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak Telekom, a. s. a žalovaný uzatvorili dňa 13.04.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa ustanovení § 44 a nasl. zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, pričom na tento vzťah treba okrem zákona o elektronických komunikáciách uplatnovať aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa (nakoľko v súdnom
konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by žalovaný uzatváral takúto zmluvu v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou). Zmluva o poskytovaní služieb, ako aj dodatok mali formulárový charakter, boli vopred pripravené právnym predchodcom žalobcu a žalovaný nemohol ovplyvniť ich obsah. V konaní bolo nesporné, že na základe platne uzatvorenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému verejné služby podľa zvolených programov, za ktoré však žalovaný riadne a včas neplatil.
20. Súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je súčasťou každého súdneho konania, pričom ju súd skúma vždy - aj bez návrhu, aj keď ju žiadny z účastníkov nenamieta /rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 26.06.2010/, pričom zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Okresný súd je tak oprávnený ex offo skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu, a to napriek procesnej pasivite žalovaného pričom: „I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. II. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená).“/uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019/. Na základe uvedeného súd žalobcu vyzval na preukázanie platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 43 ods. 13 ZoEK. Žalobca na výzvu súdu zaslal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobca takou výzvou nedisponuje a navrhol súdu, aby takúto výzvu vyžiadal od právneho predchodcu. Právny predchodca vo svojom vyjadrení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1 Obdo/4/2017, že na preukázanie aktívnej legitimácie postačuje oznámenie postúpeni a na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 409/2013, kde ústavný súd odmietol názor všeobecných súdov automaticky skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok. Právny predchodca žalobcu ďalej poukázal na skutočnosť, že požadovať predloženie doručenky, ktorá by preukazovala doručenie odstúpenia od zmluvy spolu s výzvou na úhradu pohľadávky, nemá oporu v zákone, pretože ustanovenie o elektronických komunikáciách hovorí o existencii „písomnej výzvy podniku“ a nie o tom, že postúpenie je možné len za podmienky preukázania fyzického doručenia tejto písomnej výzvy dlžníkovi. S týmto tvrdením sa žalobca stotožnil. Z uvedeného vyplýva, že aktívnu legitimáciu žalobca odvodzuje výlučne od zmluvy o postúpení pohľadávky a od oznámenia o postúpení pohľadávky predchodcom žalobcu zo dňa 15.08.2018, ktoré mal údajne právny predchodca zaslať žalovanému. V danom prípade však ide o postúpenie pohľadávky telekomunikačného podniku, ktorý v zmysle zákona o elektronických komunikáciách, musí pred postúpením pohľadávky dodržať postup podľa § 43 ods. 13 tohto zákona, nakoľko z tohto ustanovenia vyplýva, že podmienkou postúpenia pohľadávky podnikom je písomná výzva na úhradu pohľadávky, ktorá musí predchádzať postúpeniu, a ktorá predstavuje upozornenie adresované účastníkovi na existenciu jeho neuhradeného záväzku. Ak následne účastník nezaplatí takúto pohľadávku ani do 90 dní od jej splatnosti, až vtedy ju môže podnik postúpiť písomnou zmluvou inej osobe. Keďže v konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by že právny predchodca žalobcu ako veriteľ pohľadávky a podnik, písomne vyzval žalovaného ako účastníka na úhradu dlhu (súdu nebola predložená žiadna výzva adresovaná žalovanému a dokonca nebolo ani preukázané doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému), resp. nedoložil ani iný dôkaz, ktorý by preukazoval, že sa takáto výzva, či oznámenie o postúpení pohľadávky dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, tak ako to upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 45 ods. 1, a preto nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozsudku sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018 umožnil preskúmanie dovolenosti postúpenia pohľadávky ako aj platnosti postúpenia v spotrebiteľských vzťahoch, pričom analogicky možno z neho vychádzať aj v tomto spore, a to napriek skutočnosti, že sa NS SR zaoberal postúpením bankovej pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z uvedených dôvodov tak súd preskúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, nakoľko právnym predchodcom žalobcu bol telekomunikačný podnik Slovak Telekom, a.s. a bolo potrebné pre platné postúpenie pohľadávky splniť tak všeobecné podmienky uvedené v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj osobitné podmienky uvedené v § 43 ods.13 ZoEK. Postúpenie pohľadávky podnikom na inú osobu bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 43 ods. 13 Zákona o elektronických komunikáciách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom, a tento právny úkon je tak v časti žalobou uplatňovanej pohľadávky absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Žalobca tak nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, a preto ju súd vo zvyšnej časti, ktorá nebola dotknutá zastavením konania zamietol.
21. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
22. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
23. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
24. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 09.10.2020 vzal žalobca svoju žalobu vo vzťahu k zmluvnej pokute vo výške 11,54 eur späť a podaním doručeným súdu dňa 19.03.2021 vzal žalobca svoju žalobu vo vzťahu k poplatkom za upomienky a poplatkom za prerušenie služie vo výške 54,08 eur s príslušenstom späť. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby sa nevyžaduje. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti súd konanie v tejto časti zastavil.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalovaný aj keď bol úspešný v súdnom konaní v celom rozsahu, tak žiadne trovy konania mu nevznikli, a preto mu súd nepriznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V Leviciach, dňa 10. mája 2021
JUDr. Alena Moravčíková
s u d k y ň a