Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/23/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Peter Duman vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matky: P. V., nar. XX.XX.XXXX, adresa M. XXX, t. č. M. XXX, a otca: V. S., nar. XX.XX.XXXX, adresa A. B. XXXX/X, C., o nariadenie neodkladného opatrenia bez návrhu, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 11.01.2021, č. k. -13, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie matky proti výroku II napadnutého uznesenia odmieta.

II. Napadnuté uznesenie vo výroku I mení nasledovne:

Nariaďuje sa neodkladné opatrenie v trvaní 6 mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia, ktorým sa matke a otcovi u k l a d á povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu absolvovaním konzultácií so psychológom v intervaloch podľa jeho určenia na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, s cieľom zlepšiť vzájomnú komunikáciu rodičov týkajúcu sa výchovy a starostlivosti o maloletú, usmerniť rodičov v otázke ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletej a zlepšiť rešpektovanie otca v roli rodiča zo strany matky. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava sa u k l a d á, aby do 10 dní od uplynutia každého mesiaca psychologického poradenstva doručil súdu správu o jeho priebehu za príslušný mesiac.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol takto: „I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v trvaní do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej tak, že ukladá matke a otcovi povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu a absolvovať konzultácie so psychológom v intervaloch podľa jeho určenia na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, a to za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa, usmernenia rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletej a zlepšenia rešpektovania otca v roli rodiča maloletej zo strany matky. II. Súd maloletej N. S. ustanovuje za opatrovníka pre konanie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava.“

2. Prvoinštančný súd mal na účely neodkladného opatrenia osvedčené, že styk otca s maloletou upravený neodkladným opatrením (uznesenie zo 07.07.2020, č. k. -62 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 25.11.2020, -342), sa plnohodnotne nerealizuje, keď matka neumožňuje otcovi styk, nerešpektuje jeho úlohu ako otca maloletej a pri realizácii stretnutí dochádzalo k výrazným konfliktom medzi otcom a matkou maloletej, ktoré končili podaním trestných oznámení. Matka nesúhlasí s realizáciou styku bez jej prítomnosti, zároveň sa však styk nerealizuje riadne ani za prítomnosti matky, pretože medzi otcom a matkou dochádza pri styku k nezhodám, pričom

každý z nich opisuje priebeh styku odlišne a navzájom sa obviňujú z kontraproduktívneho správania sa. Podľa názoru súdu prvej inštancie je potrebné vytvoriť priestor pre to, aby sa styk otca s maloletou mohol riadne realizovať, pričom nápomocný v tomto by mohol byť psychológ, ktorý by pomohol pri odstránení bariéry medzi nimi. Hoci po zmene uznesenia č. k. -62 Krajským súdom v Trnave by sa mal styk otca s maloletou uskutočňovať v neprítomnosti matky a za prítomnosti Mgr. X. B., styk sa v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu stále nerealizuje pre odmietavý postoj matky. Podľa vyjadrení otca, matky a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava (ďalej len „procesný opatrovník“), matka neplní právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu. Keďže súd v konaní o výkon rozhodnutia začatom na návrh otca nezistil ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý matka neplní rozhodnutie súdu, uznesením z 29.12.2020, č. k. -248, nariadil výkon uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. -62 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. -342. Keďže medzi rodičmi je dlhotrvajúci vážny konflikt, ktorý nepriaznivo vplýva na maloletú a pre ktorý matka neumožňuje otcovi stretávanie s maloletou, súd vyššie uvedeným uznesením, ktorým nariadil výkon rozhodnutia, začal konanie o uloženie výchovného opatrenia. Stretávaniu otca s maloletou bránia konflikty medzi rodičmi a postoj matky, ktorá nerešpektuje úlohu otca vo výchove maloletej. Vzhľadom na vzájomné antagonistické nastavenie rodičov je prítomnosť matky počas realizácie styku otca s maloletou kontraproduktívna a zároveň matka neumožňuje otcovi styk bez jej prítomnosti.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil o. i. podľa a , , a , , o rodine (ďalej len „“), , , , a , a a a dospel k záveru, že návrh UPSVAR na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by mala byť rodičom uložená povinnosť absolvovať psychologické poradenstvo na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, je dôvodný. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vzniká tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. Otec má vo vzťahu k maloletej rodičovské práva a povinnosti a je dôležité, aby mu bolo umožnené budovať si zdravý a plnohodnotný vzťah k maloletej. Tiež v záujme zdravého vývinu maloletej je nevyhnutné vytvoriť si vzťah k otcovi ako k jednej z najbližších osôb v jeho živote, tento vzťah rozvíjať, čo je možné iba za predpokladu, že bude maloletá s otcom v pravidelnom kontakte. Matka si pritom zrejme nedostatočne uvedomuje význam druhého rodiča, v tomto prípade otca, pre zdravý psychický vývin maloletej. Podľa názoru súdu prvej inštancie je nepochybne v záujme maloletej, aby sa na jej výchove podieľal aj otec, aby vzťahy medzi otcom a maloletou boli vytvárané a rozvíjané, keďže k svojmu zdravému a harmonickému vývinu potrebuje dieťa aj starostlivosť a výchovné pôsobenie otca. Keďže pre zdravý psychický a fyzický vývin maloletej je s ohľadom na jej vek nevyhnutné čo najskoršie podporovanie plnohodnotného vzťahu medzi otcom a maloletou, súd prvej inštancie mal za to, že je daná naliehavosť na nariadení neodkladného opatrenia. Vzhľadom k tomu, že v konaní mal súd prvej inštancie za osvedčené, že komunikácia rodičov nie je vhodná, za účelom jej zlepšenia tejto komunikácie ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletú a v záujme zabezpečenia čo najvhodnejšieho bezkonfliktného prostredia v prospech maloletej, uložil súd prvej inštancie rodičom neodkladným opatrením povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu. Cieľom by malo byť tiež usmerniť rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletej. V prípade matky nariadil súd prvej inštancie neodkladné opatrenie aj s cieľom zlepšenia akceptácie úlohy otca ako druhého rodiča vo výchove dieťaťa. Je v záujme maloletej, aby sa obaja rodičia podieľali na jej výchove a vzájomným akceptovaním tejto skutočnosti prispievali k zdravému psychickému i fyzickému vývinu maloletej. Neodkladné opatrenie - psychologické poradenstvo súd prvej inštancie časovo limitoval do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, pričom intervaly určí psychológ Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava. S prihliadnutím na nekomunikáciu rodičov v spojení s nerealizáciou riadneho styku, sa súdu potreba nariadenia neodkladného opatrenia javila ako naliehavá. Po uskutočnení niekoľkých konzultácií so psychológom podá ÚPSVaR Trnava, resp. ich psychológovia, súdu vyhodnotenie, po ktorom súd prvej inštancie zváži ďalší postup v konaní. Vo výroku II. napadnutého uznesenia súd prvej inštancie vzhľadom na citované ustanovenia a , ustanovil maloletému dieťaťu procesného opatrovníka, ktorý ho bude zastupovať a dohliadať na ochranu jeho práv a záujmov v tomto konaní.

4. Matka sa proti napadnutému uzneseniu odvolala výslovne v plnom rozsahu, pretože nesúhlasila s konzultáciami s otcom maloletej. Odmieta sa s otcom stretávať, keďže sa s ním nedá komunikovať, nikoho nerešpektuje a je útočný. Roky matku ponižuje, správa sa k nej hrubo, čo vyústilo aj do fyzického napadnutia v roku 2019. Ohovára ju, zháňa falošných svedkov. Styk sa nerealizuje, pretože matka trvá

na tom, že maloletej fyzicky ublížil otec. Nesúhlasí s posudkom znalca, že zranenia mohla spôsobiť sama matka.

5. Otec sa k odvolaniu matky vyjadril tak, že ho mrzí, že matka s konzultáciami nesúhlasí. Nechce jej ubližovať, ani sa jej pomstiť. Keďže matka mu maloletú vôbec nedáva, je nútený riešiť situáciu cez „úrady“ ako poslednú možnosť. Maloletú nenapadol, ako tvrdí matka. Maloletá sa ho nebojí, čo dokazuje kontakt po pol roku 21.02.2021, keď ho objala, neplakala, chcela vidieť psíka, no matka stretnutiu opäť zabránila. Otec nevie o falošných svedkoch. Tí vypovedali pred políciou preto, lebo ich na to vyzvala. Stretnutia u psychológa víta, pretože by mohli pomôcť. Ak matka tvrdí, že maloletá sa otca bojí, psychológ by ju mohol v jej tvrdení podporiť, ak by zistil ako odborník, že to je pravda. Komunikácia s matkou je pre otca dôležitá. Chce s ňou ako rodič vychádzať.

6. Procesný opatrovník sa k odvolaniu matky vyjadril tak, že sa plne pridržiava dôvodov návrhu na uloženie povinnosti rodičom podrobiť sa psychologickému poradenstvu na referáte poradensko- psychologických služieb zo dňa 17.12.2020. Opísal dianie po vydaní neodkladného opatrenia a upozornil na problémy pri v komunikácii s matkou. Na základe predchádzajúcich telefonických dohovorov sa dňa 15.02.2021 za prítomnosti oboch rodičov a pracovníčky procesného opatrovníka uskutočnila prípadová konferencia z dôvodu nariadeného neodkladného opatrenia o uložení povinnosti rodičom podrobiť sa psychologickému poradenstvu na RPPS Trnava. Psychologička svoju neúčasť na stretnutí ospravedlnila z dôvodu pozitívneho testovania tretieho kontaktu. Obaja rodičia prisľúbili spoluprácu s RPPS, keďže za najväčšiu prioritu označili dcéru N. a jej zdravý psychický a fyzický vývoj. Vzhľadom na uvedené považuje procesný opatrovník za nevyhnutnú okamžitú intervenciu psychológa, a preto odporúča odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

7. Ďalšie podania v odvolacom konaní už účastníci neurobili.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ; ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ podľa obsahu podania ( ) použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [ ; ďalej len „CMP“], preskúmal rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie sčasti nie je prípustné a sčasti síce prípustné je, no po vecnej stránke nie je dôvodné, hoci tu sú iné dôvody na čiastočnú zmenu napadnutého uznesenia (pozri nižšie).

9. Čo sa týka odvolania matky proti výroku II napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie konanie ustanovil maloletej procesného opatrovníka, neboli splnené podmienky, aby odvolací súd preskúmaval vecnú správnosť napadnutého výroku, pretože odvolanie v tejto časti nemožno považovať za prípustné. Tento výrok napadnutého uznesenia totiž nemá povahu uznesení vymenovaných v , proti ktorým je odvolanie prípustné, a nie je ani uznesením vo veci samej, ako to má na mysli . Keďže matke nesvedčí právo podať voči výroku II napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie odvolanie, odvolací súd jej odvolanie v tomto rozsahu odmietol [ ].

10. Odvolanie proti výroku I napadnutého uznesenia, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, je odvolaním proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [ v spojení s ]. V tomto rozsahu odvolací súd zistil -ako to už naznačil vyššie - že odvolanie nie je po vecnej stránke dôvodné. Keďže ale odvolací súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, v rámci svojej prieskumnej činnosti zistil, že hoci je uznesenie súdu prvej inštancie z vecnej stránky správne, predsa len ho treba v časti výroku II čiastočne zmeniť.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty matky bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne vyhodnotil potrebu uložiť účastníkom neodkladným opatrením výchovné opatrenie, ktoré spočíva v ich povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu s cieľom zlepšiť vzájomnú komunikáciu rodičov

týkajúcu sa výchovy a starostlivosti o maloletú, usmerniť rodičov v otázke ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletej a zlepšiť rešpektovanie otca v roli rodiča maloletej zo strany matky.

12. Návrh na nariadenie výchovného opatrenia formou psychologického poradenstva predniesol procesný opatrovník v konaní so sp. zn. , kde o ňom súd prvej inštancie rozhodol tak, že ho výrokom II uznesenia sp. zn. -248 zamietol z dôvodu nesplnenia podmienok podľa vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Zároveň však na základe skutočností prednesených procesným opatrovníkom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výrokom III tohto uznesenia bez návrhu začal konanie o uložení výchovného opatrenia, v rámci ktorého vychádzal z obsahu návrhu procesného opatrovníka na nariadenie neodkladného opatrenia. Následne prvoinštančný súd vydal napadnuté uznesenie, v ktorom síce skonštatoval, že návrh procesného opatrovníka je dôvodný (bod 4), no keďže svoje rozhodnutie založil o. i. na , ktorý umožňuje neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, zjavne tento návrh posudzoval ako podnet na začatie konania podľa cit. ustanovenia. Medzi konania, ktoré možno začať aj bez návrhu, totiž patrí nepochybne aj konanie o výchovnom opatrení [ )]. Pretože pôvodný návrh procesného opatrovníka prednesený v konaní so sp. zn. prvoinštančný súd nepreskúmaval z vecného hľadiska, ale ho zamietol pre nesplnenie osobitných podmienok na jeho nariadenie v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, odvolací nezistil, že by vydaniu neodkladného opatrenia v rámci konania o uložení výchovného opatrenia bránila prekážka res iudicita ( ).

13. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie s obsahom výchovného opatrenia podľa . Jedným z účelov výchovných opatrení upravených v je dosiahnuť nápravu narušených vzťahov medzi rodičmi a ich deťmi, prípadne medzi rodičmi navzájom. Uloženie povinnosti podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu prichádza do úvahy, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Záujmom maloletého dieťaťa nepochybne je, aby malo vytvorené podmienky na pozitívny rozvoj jeho väzieb k obom rodičom aj v čase, keď už rodičia spolu nežijú. Z tohto hľadiska osobná starostlivosť a styk s dieťaťom umožňuje rodičom podieľať sa na výchove maloletého a maloletému poskytuje v podobnom rozsahu možnosť upevňovať vzťah s oboma rodičmi. Aby sa však styk rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti s dieťaťom vôbec realizoval, vyžaduje sa konštruktívny prístup rodičov k starostlivosti o maloletého a ochotu aj napriek prípadným názorovým rozdielom akceptovať, že maloletý významnú časť svojho života trávi s druhým rodičom, ktorý na neho neustále vplýva. Rodič nemôže pristupovať k tejto časti života maloletého tak, ako keby sa ho netýkala, pretože neprestáva byť rodičom maloletého. Práve naopak, jeho rodičovské povinnosti zahŕňajú aj požiadavku vnímať a zisťovať, ako maloletý trávi čas s druhým rodičom, aby tak mohol zodpovedne vyhodnotiť potreby maloletého a reagovať adekvátne aj na jeho prežívanie, či posúdiť prípadnú zmenu správania maloletého a vyvodiť prípadné dôsledky. Musí byť pripravený aj čeliť výzvam v podobe potreby riešenia prípadných názorových nezhôd. Všetko to je ale výrazne sťažené, keď rodičia nie sú schopní ani vzájomne komunikovať o maloletom a jeho potrebách. Prirodzene, nie každý rodič je vybavený zručnosťou umožňujúcou viesť konštruktívny dialóg. Nápravu ale možno dosiahnuť zlepšením komunikačných schopností rodičov pod dohľadom odborníka - psychológa. Pokiaľ rodičia nie sú schopní tieto nedostatky odstrániť sami tým, že sa dobrovoľne podrobia odbornému poradenstvu, je namieste, aby zakročil súd.

14. V prejednávanej veci niet pochybností o tom, že komunikácia rodičov je vážne narušená. Ani matka v konečnom dôsledku netvrdí, že by komunikácia bola bezproblémová. Účastníci sa v tomto rozsahu zhodujú a odvolací súd z obsahu spisu nezistil nič, čo by mohlo viesť k inému skutkovému záveru. Okrem skutkových zistení prvoinštančného súdu, z ktorých odvolací súd vychádza, to potvrdzuje aj obsah odvolania matky a jeho doplnenie. Matka nesúhlasí s nariadeným neodkladným opatrením v podstate z dôvodu, že s otcom maloletej nechce komunikovať. Ako však odvolací súd vysvetlil vyššie, v záujme maloletého dieťaťa a na účely riadneho plnenia rodičovských povinností, ktoré nezanikajú len v dôsledku oddeleného života rodičov, sa vyžaduje, aby boli rodičia schopní navzájom konštruktívne a zmysluplne komunikovať.

15. Námietky matky súvisiace s údajným agresívnym správaním otca a ublížením maloletej, nie sú z hľadiska posúdenia správnosti napadnutého uznesenia rozhodujúce. Tieto tvrdenia matky môžu byť relevantné v konaní o výkon rozhodnutia, nie však pri rozhodovaní o tom, či je dôvodné rodičom uložiť neodkladné opatrenie v rozsahu psychologického poradenstva na účely zlepšenia komunikácie.

Odvolací súd poznamenáva, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia s cieľom zlepšiť komunikáciu rodičov je dôležité, že rodičia sa nedokážu navzájom oboznamovať so skutočnosťami potrebnými na riadny výkon svojich rodičovských práv a plnenie rodičovských povinností k maloletému. Aby sa účel komunikácie dosiahol, je nevyhnutné, aby boli obe strany ochotné svoje názory nielen vyslovovať, ale aj počúvať toho druhého. Okrem toho aj ten, kto len mieni informácie posunúť protistrane, tak môže urobiť rôznymi spôsobmi. Rôzne spôsoby komunikácie majú celkom zjavne aj vplyv na to, či a ako adresát danú informáciu príjme a či a ako komunikáciu opätuje. Zvládnutie komunikácie vo vypätých situáciách nemusí byť jednoduché a rodičia maloletej majú v tejto oblasti zjavne ťažkosti, čo len opäť potvrdzuje potrebu zásahu súdu v súčinnosti s odborníkom. Aby mohla komunikácia rodičov prebiehať na potrebnej úrovni, je nevyhnutné dosiahnuť aj subjektívne zlepšenie komunikačných schopností rodičov. Za okolností zistených súdom prvej inštancie je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné požadovať - a to od oboch rodičov - aby v záujme maloletej prijali odbornú pomoc. Cieľom nemá byť len zlepšiť vzájomnú komunikáciu rodičov týkajúcu sa výchovy a starostlivosti o maloletú vzhľadom na postoje matky, ale aj usmerniť rodičov v otázke ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletej a zlepšiť rešpektovanie otca v roli rodiča zo strany matky. Neodkladné opatrenie nariadené napadnutým uznesením sleduje práve tento cieľ, a preto je podľa odvolacieho súdu vecne správne.

16. Odmietavý postoj matky zaujatý v odvolaní proti napadnutému uzneseniu však vyvoláva odôvodnené obavy, že sa matka bude uloženému neodkladnému opatreniu vyhýbať alebo sťažovať jeho výkon podobne, ako to zistil prvoinštančný súd v konaní o výkon rozhodnutia. Aby boli ciele nariadeného neodkladného opatrenia splnené, je nevyhnutné sledovať priebeh psychologického poradenstva a prístup rodičov. Ak jeden z rodičov bezdôvodne odmietne participovať, aj len čiastočne, môže to byť dôvod na prehodnotenie účinnosti nariadeného výchovného opatrenia podľa . Je však úlohou odborníka - psychológa, aby svojimi odbornými schopnosťami vplýval na účastníkov s cieľom predísť takémuto stavu. Ak sa tieto snahy minú účinkom, je na ňom, aby v rámci jemu uloženej povinnosti predkladať správy súdu, poskytol dostatočný podklad na posúdenie účinnosti neodkladného opatrenia a umožnil súdu prípadne adekvátnym spôsobom zasiahnuť. Z hľadiska vymedzenia povinností psychológovi (ÚPSVaR) ale odvolací súd považoval napadnuté uznesenie za nedostatočné, pretože sa ním neuložila konkrétna povinnosť podávať správy vo vopred stanovených intervaloch (prvoinštančný súd ponechal na ÚPSVaR, aby tak učinil „po uskutočnení niekoľkých konzultácií“). Odvolací súd zastáva názor, že potreba intenzívne sledovať plnenie neodkladného opatrenia vyžaduje, aby mal prvoinštančný súd k dispozícii správu o výsledku psychologického poradenstva každý mesiac.

17. Z rovnakých dôvodov považoval odvolací súd za potrebné nariadené neodkladné opatrenie obmedziť na čas, ktorého koniec bude určený pevným termínom. Prvoinštančný súd trvanie neodkladného opatrenia síce formálne obmedzil „do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej“, no ani z výroku I a ani z odôvodnenia napadnutého uznesenia sa nemožno dozvedieť, či konaním vo veci samej mal na mysli konanie o uloženie výchovného opatrenia alebo konanie o výkon rozhodnutia. V každom prípade sa ale odvolaciemu súd javí ako vhodné obmedziť trvanie neodkladného opatrenia šiestimi mesiacmi od doručenia tohto zmeňujúceho uznesenia odvolacieho súdu. To, samozrejme, nezbavuje prvoinštančný súd povinnosti uplatniť alebo vykonať iné vhodné opatrenia vrátane tých poriadkových, ak ešte pred uplynutím tohto obdobia zistí, že sa nariadené neodkladné opatrenie míňa účinkom. Naopak, pokiaľ bude svoje ciele napĺňať, prvoinštančný súd zváži, či je vhodné predĺžiť jeho trvanie.

18. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy, odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie síce správne posúdil potrebu nariadiť neodkladné opatrenie, no toto neodkladné opatrenie treba spresniť a doplniť, v dôsledku čoho odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I zmenil ( ).

19. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, pretože návrh treba meritórne prejednať, o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej ( v spojení s ).

20. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).