Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15T/44/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obž. W. T., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin usmrtenia podľa , s poukazom na a iné, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava, dňa 11. mája 2021, takto

rozhodol:

Obžalovaný: W. T., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom U., D. P. č. XXX/XX,

sa uznáva vinným, že

dňa 18.08.2019 o 03.40 hod. viedol ako vodič vozidlo zn. Toyota Auris, s ev. číslom R po ceste III/1279 v smere od obce Šúrovce na Zavar, kde v úseku 7,5 km pri prejazde pravotočivou zákrutou, v dôsledku neprimeranej rýchlosti jazdy 130 km/hod., teda vyššou ako bola v danom úseku najvyššia dovolená rýchlosť 90 km/hod., prešiel do protismernej časti vozovky, následne mimo vozovku vľavo, kde sa s vozidlom prevrátil na strechu a s vozidlom, narazil do oplotenia areálu čističky Tavos, pričom po náraze vozidlo začalo horieť, následkom čoho došlo k usmrteniu Q. U. sediacej na zadnom sedadle vpravo, ktorá vo vozidle následne posmrtne uhorela, a k ťažkému zraneniu W. U. sediacej na prednom sedadle vpravo, ktorá pri dopravnej nehode utrpela zlomeninu 12. hrudného stavca, zlomeninu 1. bedrového stavca, zlomeninu kľúčnej kosti vpravo, otras mozgu, pomliaždenie pľúc obojstranne, pneumotorax vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie oboch kolien, pomliaždenie a odrenina lakťa vpravo a pomliaždenie prednej brušnej steny, ktoré si vyžiadali dobu liečenia od 18.08.2019 do 18.11.2019, počas ktorej závažne ovplyvňovali obvyklý spôsob života poškodenej a taktiež k ťažkému zraneniu K. Z. sediaceho vzadu za vodičom, ktorý utrpel krvácanie nad mozgové obaly vpravo, zlomeninu spánkovej a temennej kosti vpravo, zlomeninu lebečnej spodiny vpravo, zlomeninu hrboľa záhlavovej kosti vpravo, zlomeninu bočnej steny očnice vpravo, zlomeninu prednej a bočnej steny prínosovej dutiny vpravo so zakrvácaním, zlomeninu priečneho výbežku a oblúka 1. krčného stavca vpravo, zlomeninu priečneho výbežku a oblúka 7. krčného stavca vľavo, zlomeninu priečneho výbežku a oblúka 2. hrudného stavca vľavo, zlomeninu 3. záprstnej kosti ruky vpravo, pomliaždenie tváre vpravo, pomliaždenie hrudníka, pomliaždenie pľúc obojstranne a pneumotorax vľavo, ktoré si vyžiadali dobu liečenia od 18.08.2019 do 30.11.2019, počas ktorej závažne ovplyvňovali obvyklý spôsob života poškodeného, pričom obvinený svojim konaním porušil ustanovenia a , o cestnej premávke v znení neskorších predpisov,

teda

- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

čím spáchal

- prečin usmrtenia podľa , s poukazom na ,

- prečin ublíženia na zdraví podľa .

Za to sa odsudzuje:

Podľa , , , a , , a , „per analogiam“ súd obžalovanému ukladá úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa , súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu na dobu 5 (päť) rokov.

Podľa súd poškodených:

- DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom 851 01 Bratislava, Einsteinova č. 25, IČO: 35 942 436,

- O. U., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom C. č. XXX,

- W. U., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom C. č. XXX,

s ich nárokmi na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala dňa 23.11.2020 na Okresný súd Trnava na obžalovaného obžalobu č. -35 zo dňa 20.11.2020 na skutkovom a právnom základe uvedenom v predmetnej obžalobe.

O obžalobe súd rozhodol dňa 25.11.2020 trestným rozkazom, ktorým obžalovaného uznal vinným podľa obžaloby a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu na dobu 6 rokov. Súd poškodených s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Obžalovaný proti trestnému rozkazu dňa 08.12.2020 podal odpor s odôvodnením, že nesúhlasí s uloženým trestom.

Súd preto na prejednanie obžaloby nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom prokurátorka predniesla obžalobu s úpravou skutkovej vety tak, ako ju súd upravil už v trestnom rozkaze, keď do skutkovej vety doplnil dobu liečenia poškodených, ktorí dopravnú nehodu prežili s tým, že ich zranenia, ktoré pri

dopravnej nehode utrpeli, počas doby liečenia závažne ovplyvňovali ich obvyklý spôsob života a súčasne do skutkovej vety doplnil, že poškodená Q. U. pri dopravnej nehode uhorela posmrtne.

Obžalovaný po prednesení obžaloby a poučení podľa a § a 41 urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako bol tento prednesený na hlavnom pojednávaní a ako bol právne kvalifikovaný prokurátorkou v obžalobe, pričom súd vyhlásenie obžalovaného prijal a zároveň rozhodol, že dokazovanie k výroku o vine obžalovaného sa nevykoná a vykoná dokazovanie len k výrokom o treste a náhrade škody.

Obžalovaný W. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že asi pred polrokom kontaktoval poškodených listom, ale odpoveď nedostal. Vyslovil ľútosť na tým, čo sa stalo. Ďalej uviedol, že je riadne zamestnaný, stále žije s rodičmi, má psa, ktorý mu pomáha prekonať úzkosť a každé tri týždne chodí k lekárovi na plazmu, pretože mu krvi chýba jedna zložka.

Splnomocnenec poškodených W. U. a O. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že menovaní poškodené žiadajú o náhradu nemajetkovej ujmy, každá vo výške 100 tis. EUR.

Poškodený K. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o náhradu škody nežiada, nakoľko mu táto bola uhradená z úrazového poistenia.

Zo Zápisnice o výsluchu zástupkyne poškodenej zdravotnej poisťovne DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. zo dňa 13.08.2020 a príloh, ktoré predložila pri jej výsluchu vyplynulo, že poškodení W. U., nar. XX.XX.XXXX a K. Z., nar. XX.XX.XXXX sú poistencami tejto zdravotnej poisťovne, ktorým bola v súvislosti s ich zraneniami pri dopravnej nehode poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorú uhradila zdravotná poisťovňa, a to vo vzťahu ku W. U. vo výške 2.198,59 EUR a vo vzťahu k K.ovi Z.ovi vo výške 6.271,80 EUR. Zdravotná poisťovňa preto v trestnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody v celkovej výške 8.470,39 EUR. Vo vzťahu k nárokom na náhradu škody uviedol, že podľa jeho vedomostí boli náklady na zdravotnú starostlivosť poškodených zdravotnej poisťovni uhradené a pani O. U. boli uhradené pohrebné náklady. K uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že jednak takou čiastkou nedisponuje a zároveň sa k tomuto nároku nevie vyjadriť.

Odôvodnenie výroku o vine

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu obžaloba kladie za vinu súd len v stručnosti uvádza, že právnu kvalifikáciu skutku ako prečin usmrtenia podľa , s poukazom na a prečin ublíženia na zdraví podľa považuje za správnu.

Pokiaľ ide o zavinenie obžalovaného zo skutkovej vety uvedenej vo výroku tohto rozsudku je zrejmé, že zavinenie obžalovaného je vo forme vedomej nedbanlivosti podľa , podľa ktorého je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Obžalovaný vedel, že v dôsledku neprimeranej rýchlosti jazdy môže stratiť kontrolu nad vedením vozidla, následkom čoho môže dôjsť tak ku škode na majetku ako aj ku škode na zdraví posádky vozidla, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že k takejto situácii nedôjde.

K možnosti aplikácie materiálneho korektívu podľa ustanovenia súd uvádza, že vzhľadom na okolnosti spáchania trestného činu a následky ním spôsobené je jeho závažnosť bezpochyby vyššia ako nepatrná.

Odôvodnenie výroku o treste

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd postupoval v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v , , podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky

na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané dve poľahčujúce okolnosti, a to riadne vedenie života obžalovaným pred spáchaním trestného činu ( ) ako aj priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu a úprimné oľutovanie jeho spáchania ( ). Priťažujúcou okolnosťou je v danom prípade skutočnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov ( ). Keďže súd ukladal trest za viac trestných činov, trest ukladal v zmysle ako trest úhrnný podľa ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najprísnejšie trestný čin, ktorým je v tomto prípade prečin usmrtenia podľa , podľa ktorého sa páchateľ tohto prečinu potrestá trestom odňatia slobody na dva roky až päť rokov.

Zohľadňujúc na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností súd pri prevahe poľahčujúcich okolností znížil horná hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody z piatich na štyri roky. (5 - 2 = 3, 3 : 3 = 1, 5 - 1 = 4)

Pri úvahách o tom, či v prípade obžalovaného je alebo nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný súd zohľadňoval okolnosti prípadu. V prejednávanom prípade je nesporné, že pri dopravnej nehode bola jedna osoba - Q. U. usmrtená a poškodení W. U. a K. Z. utrpeli početné zranenia, ktoré sú svojou povahou ťažkou ujmou na zdraví. Súd si je vedomý skutočnosti, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a priestupkovo bol prejednávaný len jedenkrát, keď dňa 22.03.2019 prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť, čo vyplynulo z odpisu registra trestov obžalovaného, výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov ako aj z evidenčnej karty vodiča obžalovaného. Na strane druhej súd ale zohľadňoval tú skutočnosť, že osobné motorové vozidlo sa vzhľadom na jeho hmotnosť a rýchlosť, ktorú môže v cestnej premávke dosiahnuť, stáva takpovediac zbraňou, a preto je nevyhnutné trvať na tom, aby každý účastník cestnej premávky dodržiaval všetky jej pravidlá, aby sa možnosť vzniku kolízií so závažnými následkami ak už nie vylúčila, tak aspoň podstatne znížila. Súd tiež zohľadňoval fakt, že obžalovaný

pri jazde prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť v danom úseku o 40 km/hod., teda takmer o polovicu v mieste dopravnej nehody maximálne povolenej rýchlosti ako aj skutočnosť, že na vzniku dopravnej nehody a jej následkoch poškodení nemajú žiadny podiel.

Zohľadňujúc všetky vyššie uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že v prejednávanom prípade nie je možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu a uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody si vyžaduje generálna prevencia ostatných potenciálnych páchateľov takýchto trestných činov. Každý účastník cestnej premávky si musí byť vedomý možných závažných následkov na zdraví či majetku, pokiaľ nebude dodržiavať pravidlá cestnej premávky a takto uložený trest odňatia slobody, t.j. bez podmienečného odkladu jeho výkonu, naplní generálnu prevenciu v tom zmysle, že ostatným členom spoločnosti dá najavo, že konanie obžalovaného, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce a zároveň ich varuje ich ľahkovážnym porušovaním pravidiel cestnej premávky.

Z lekárskych správ predložených súdu na hlavnom pojednávaní obhajcom obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný trpí trombotickou trombocytopenickou purpurou, čo je vrodená choroba, ktorá bola obžalovanému diagnostikovaná v roku 2004, pričom obžalovaný sa musí každé tri týždne dostaviť do zdravotníckeho zariadenia na doplnenie plazmy. Súd však na zdravotné problémy obžalovaného, ktorých existenciu nespochybňuje neprihliadal, pretože tieto nemajú žiadny súvis so spáchaním trestného činu a nie sú ani takou skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.

Pokiaľ ide o konkrétnu výšku trestu odňatia slobody, dolná hranica upravenej trestnej sadzby ostala nedotknutá na úrovni dvoch rokov. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine bez toho, aby vedel, aký trest mu súd uloží.

Súd v prejednávanom prípade „per analogiam“ aplikoval ustanovenie , vychádzajúc zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017, podľa ktorého (okrem iného):

„Analógia je pri aplikácii neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu.

Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa , , teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa , (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“

Súd preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov v presvedčení, že takto určená výmera trestu odňatia slobody je dostatočnou pre vytvorenie podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život, čím bude naplnená individuálna prevencia.

Pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, súd ho v súlade s ustanovením na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd zároveň s ohľadom na závažné porušenie predpisov upravujúcich cestnú premávku s katastrofálnymi následkami považuje za nevyhnutné obžalovanému uložiť aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu, pričom pokiaľ ide o konkrétnu výmeru tohto trestu, túto súd vzhľadom na okolnosti prípadu určil na dobu 5 (päť) rokov.

Odôvodnenie výroku o náhrade škody

Poškodený K. Z. v trestnom konaní o náhradu škody nežiadal a nárok na náhradu škody si uplatnili len poškodení O. U., W. U. a zdravotná poisťovňa DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s..

Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnený O. U. a W. U. je nepochybne nárokom dôvodným, majúcim oporu v ustanovení , podľa ktorého trestným činom poškodenému môže byť spôsobená aj morálna škoda a súčasne v ustanovení , podľa ktorého sa za škodu považuje aj iná ujma poškodeného, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Každá osoba má právo na ochranu proti zásahom do jej súkromia a v jej rámci na ochranu svojho rodinného života. Pokiaľ v dôsledku trestného činu dôjde k usmrteniu osoby, dôjde tak k pretrhnutiu väzieb, ktoré si osoby počas svojho života medzi sebou vytvárajú. Z uvedeného je potom zrejmé, že v takomto prípade došlo k zásahu do osobnostných práv pozostalého poškodeného, ktorý má nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa ustanovení a nasl. v platnom znení. Medzi nároky, ktoré pri zásahoch do osobnostných práv priznáva, patrí aj nárok na primerané zadosťučinenie vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Súd uvádza, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je nárokom, o ktorom je možné rozhodnúť aj v trestnom konaní, avšak pre takéto rozhodnutie súd musí vykonať štandardné dokazovanie ako v civilnom konaní. Pri rozhodovaní o nárokoch na náhradu nemajetkovej ujmy by tak bolo potrebné najmä dokazovať, aké vzťahy medzi sebou mali poškodení, aká bola ich kvalita a vykonať dôkazy zamerané na to, aby súd mohol rozhodnúť o konkrétnej výške nemajetkovej ujmy v peniazoch. Takto vykonávané dokazovanie by trestné konanie neúmerne predĺžilo, pričom s ohľadom na vyhlásenie obžalovaného o jeho vine je trestné konanie možné rýchlo ukončiť.

O všetkom uvedenom samosudca na hlavnom pojednávaní oboznámil splnomocnenca poškodených O. U. a W. U. ako aj menovaných poškodených, pričom poškodené sa stotožnili s názorom súdu, že o ich nárokoch na náhradu nemajetkovej ujmy by mal rozhodnúť civilný súd. Poškodení však formálne neuviedli, že o náhradu škody v trestnom konaní nežiadajú, a preto súd poškodené O. U. a W. U. si ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

S nárokom na náhradu škody súd na civilný proces odkázal aj poškodeného - zdravotnú poisťovňu DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s.. Zdravotná poisťovňa si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnila do skočenia vyšetrovania, pričom tento regresný nárok má oporu v ustanovení o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení ) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého Zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.

Dôvodom, pre ktorý súd zdravotnú poisťovňu s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces je skutočnosť, že nároky uplatnené zdravotnou poisťovňou sa uspokojujú z povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody ako aj skutočnosť, že obhajca súdu na hlavnom pojednávaní predložil listy zdravotnej poisťovne zo dňa 07.12.2020 adresované poisťovni ČSOB Poisťovňa, a.s., z obsahu ktorých vyplýva, že zdravotná poisťovňa DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. takto aj postupovala, keď si svoj nárok na náhradu škody titulom úhrad za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodeným W. U. a K.ovi Z.ovi uplatnila od poisťovne ČSOB poisťovňa, a.s..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (/1 ). Odvolanie má odkladný účinok. (/2 ). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (/1a ) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (/1,2 ). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (/2 ),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (/1b ) a to len vo svoj prospech (/2 ),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (/2 ),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (/2 ),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (/1c ), a to v neprospech obžalovaného (/1 ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.