Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/45/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného W. T., pre prečin usmrtenia podľa , s poukazom na a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného a odvolaní obžalovaného čo do výroku o treste proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 11. mája 2021, č. k. -414, na verejnom zasadnutí konanom 17. februára 2022 v Trnave, takto

rozhodol:

I. Podľa , zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa sa

obžalovaný W. T., nar. XX.XX.XXXX v O., trvalé bydlisko D. P. XXX/XX, U.

o d s u d z u j e

podľa s použitím ust. , , , , , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa sa mu určuje skúšobná doba na 4 (štyri) roky. Podľa , sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 (päť) rokov.

III. Podľa sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zamieta.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len okresný súd) z 11. mája 2021, č. k. -414, bol obžalovaný W. T. (ďalej len obžalovaný) uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa , (ďalej len Tr. zák.) s poukazom na Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 18.08.2019 o 03.40 hod. viedol ako vodič vozidlo zn. Toyota Auris, s ev. číslom GA716CD po ceste III/1279 v smere od obce Šúrovce na Zavar, kde v úseku 7,5 km pri prejazde pravotočivou zákrutou, v dôsledku neprimeranej rýchlosti jazdy 130 km/hod., teda vyššou ako bola v danom úseku najvyššia dovolená rýchlosť 90 km/hod., prešiel do protismernej časti vozovky, následne mimo vozovku vľavo, kde sa s vozidlom prevrátil na strechu a s vozidlom, narazil do oplotenia areálu čističky Tavos,

pričom po náraze vozidlo začalo horieť, následkom čoho došlo k usmrteniu Q. U. sediacej na zadnom sedadle vpravo, ktorá vo vozidle následne posmrtne uhorela, a k ťažkému zraneniu W. U. sediacej na prednom sedadle vpravo, ktorá pri dopravnej nehode utrpela zlomeninu 12. hrudného stavca, zlomeninu 1. bedrového stavca, zlomeninu kľúčnej kosti vpravo, otras mozgu, pomliaždenie pľúc¬ obojstranne, pneumotorax vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie oboch kolien, pomliaždenie a odrenina lakťa vpravo a pomliaždenie prednej brušnej steny, ktoré si vyžiadali dobu liečenia od 18.08.2019 do 18.11.2019, počas ktorej závažne ovplyvňovali obvyklý spôsob života poškodenej a taktiež k ťažkému zraneniu K. Z. sediaceho vzadu za vodičom, ktorý utrpel krvácanie nad mozgové obaly vpravo, zlomeninu spánkovej a temennej kosti vpravo, zlomeninu lebečnej spodiny vpravo, zlomeninu hrboľa záhlavovej kosti vpravo, zlomeninu bočnej steny očnice vpravo, zlomeninu prednej a bočnej steny prínosovej dutiny vpravo so zakrvácaním, zlomeninu priečneho výbežku a oblúka 1. krčného stavca vpravo, zlomeninu priečneho výbežku a oblúka 7. krčného stavca vľavo, zlomeninu priečneho výbežku a oblúka 2. hrudného stavca vľavo, zlomeninu 3. záprstnej kosti ruky vpravo, pomliaždenie tváre vpravo, pomliaždenie hrudníka, pomliaždenie pľúc obojstranne a pneumotorax vľavo, ktoré si vyžiadali dobu liečenia od 18.08.2019 do 30.11.2019, počas ktorej závažne ovplyvňovali obvyklý spôsob života poškodeného, pričom obvinený svojim konaním porušil ustanovenia a , o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. 2. Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa Tr. zák., , , , , , a , Tr. zák. „per analogiam“ na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne mu okresný súd podľa , Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu na dobu 5 (päť) rokov. Poškodených s ich nárokmi na náhradu škody postupom podľa (ďalej len ) odkázal na civilný proces. 3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len prokurátor) vyjadril k opravnému prostriedku tak, že podáva odvolanie voči výroku o treste v neprospech obžalovaného s tým, že konanie odvolaním nenapáda. Obžalovaný sa k opravnému prostriedku vyjadril tak, že podáva odvolanie voči výrok o treste odňatia slobody s tým, že výrok o treste zákazu činnosti a ani konanie predchádzajúce týmto výrokom odvolaním nenapáda. 4. Prokurátor zahlásené odvolanie odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu 9. júna 2021, v ktorom uviedol, že vo výroku o treste považuje napadnutý rozsudok za nesprávny, nakoľko je toho názoru, že vzhľadom na obzvlášť závažný a nenapraviteľný následok trestného činu, ktorým je smrť mladej ženy a ťažká ujma na zdraví ďalších dvoch ľudí, je neprimerane mierny. 5. Ďalej prokurátor v odvolaní poukázal na fakt, že okresný súd o obžalobe rozhodol už 25. novembra 2020 trestným rozkazom, ktorým obžalovaného uznal za vinného a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu na dobu 6 rokov a poškodených s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces. V dôsledku podaného odporu obžalovaným, súd nariadil hlavné pojednávanie, pričom po prijatí vyhlásenia obžalovaným o vine, tomuto uložil trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 16 /šestnásť/ mesiacov v presvedčení, že takto určená výmera trestu odňatia slobody je dostatočnou pre vytvorenie podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život, čím bude naplnená individuálna prevencia. Zároveň okresný súd uložil obžalovanému zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu na dobu 5 rokov. 6. Citujúc ust. , , Tr. zák. prokurátor ďalej uviedol, že ust. , Tr. zák. per analogiam použil okresný súd aj v danom prípade a pôvodným trestným rozkazom uložený trest odňatia slobody znížil viac ako o polovicu. Prokurátor zastáva názor, že v danom prípade, neboli preukázané také okolnosti a pomery páchateľa, pre ktoré by mal súd považovať použitie trestnej sadzby ustanovenej Tr. zák. za neprimerané prísny. Konanie obžalovaného bolo mimoriadne nezodpovedné, keď si mohol byť vedomý, že ako vodič motorového vozidla zodpovedá za bezpečnosť a životy ľudí, ktoré viezol a napriek tomu viedol vozidlo neprimeranou rýchlosťou 130 km/hod., v úseku, kde je najvyššia dovolená rýchlosť 90 km/hod., a tiež ako vyplynulo z jeho výpovede, nemal počas vedenia vozidla predpísané dioptrické okuliare, čo mu zhoršovalo riadne priestorové videnie. Prokurátor považuje aj z dôvodu generálnej prevencie za významné uloženie prísneho nepodmienečného trestu odňatia slobody minimálne na spodnej hranici trestnej sadzby, ako aj zákaz vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 6 roka za zákonný trest.

7. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa sám uložil obžalovanému zákonný a spravodlivý trest. 8. Obžalovaný zahlásené odvolanie odôvodnil prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Ivana Javora osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu 23. júna 2021. 9. V odvolaní obžalovaný uviedol, že považuje za neprimerane prísne to, že mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný odcitoval odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody s tým, že sa s ním nestotožňuje. Je toho názoru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je opatrením vážneho dosahu pre ďalší život páchateľa a jeho rodiny. V žiadnom prípade nie je možné pripustiť, aby súd iba generálnou prevenciou odôvodňoval uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, lebo aj trest podmienečne uložený plní požiadavky aj generálnej prevencie, ak je správne uložený a odôvodnený a súd v priebehu skúšobnej doby sleduje pomocou štátnych orgánov nápravu páchateľa. V neposlednom rade okresný súd v napadnutom rozhodnutí nevyhnutnosť uloženia nepodmienečného trestu odôvodňuje aj závažným porušením predpisov upravujúcich cestnú premávku a katastrofálnymi následky predmetnej dopravnej nehody. Toto odôvodnenie nie je správne a spravodlivé. Obžalovaný zdôraznil, že bol súdený a odsúdený za spáchanie trestného činu usmrtenia podľa , Tr. zák., nakoľko svojim konaním naplnil všetky znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu, a to tým, že ako vodič motorového vozidla inému spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, konkrétne porušením dôležitej povinnosti uloženej mi zákonom. Skutočnosť, že spôsobil nenapraviteľný

- ,,katastrofálny následok" smrť a to porušením pravidiel cestnej premávky je daná už samotnou skutkovou podstatou prečinu usmrtenia a Tr. zák. v predmetnej skutkovej podstate trestného činu umožňuje uložiť trest odňatia slobody na 2 až 5 rokov. Z uvedených dôvodov nie je správne, aby okresný súd odôvodňoval uloženie nepodmienečného trestu z dôvodu smrteľného následku a výrazným prekročením maximálne dovolenej rýchlosti jazdy. 10. Obžalovaný v odvolaní ďalej poukázal na to, že pred dopravnou nehodu ako vodič jazdil aj v zamestnaní a aj v súkromí, že do dopravnej nehody sa dopustil len jedného dopravného priestupku, že v čase dopravnej nehody chcel zo svadby odviesť poškodených - mojich známych z cirkevného spolku domov a urobiť tak dobrý skutok, avšak jeho chvíľkové zlyhanie ako človeka a vodiča, kedy jazdil neprimerane vysokou rýchlosťou, spôsobilo, že s vozidlom vyšiel mimo cestu a prevrátil sa. Okamžite po nehode poskytoval všetkým cestujúcim prvú pomoc, cestujúcich na zadnom sedadle vytiahol z auta, no poškodenú na prednom sedadle nemohol vytiahnuť. Prvostupňový súd sa k ním poskytovanej prvej pomoci vyjadril, že to „bola predsa jeho povinnosť". Áno, bola, nechcel z toho vyťažiť úľavy na treste, len poukazoval, že robil všetko pre nápravu následkov. Áno, povinnosť poskytnúť prvú pomoc má každý, avšak potiaľ, pokiaľ neohrozuje sám svoje zdravie, pričom on pri snahe vytiahnuť z vozidla poškodených utrpel viaceré rezné rany na rukách a hlavne viaceré popáleniny, čím chcel len uviesť, že okamžite robil všetko pre zmiernenie následkov. 11. V ďalšej časti odvolania obžalovaný prehlásil, že si úplne uvedomil, čo svojou rýchlou jazdou spôsobil, uvedomil si, ako veľmi je nebezpečné porušovanie pravidiel cestnej premávky, ako veľmi je nebezpečné ponáhľať sa a jazdiť rýchlo a aké tragické následky má také konanie. Je doslova rád, že mu bol na mieste zadržaný vodičský preukaz a že mu súd uložil zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, lebo tým, že nemôže viesť motorové vozidlá, ktorý zákaz samozrejme rešpektuje, nemôže objektívne páchať prípadnú ďalšiu trestnú činnosť na úseku dopravy. Ďalej obžalovaný uviedol, že podľa jeho názoru okresný súd nie úplne objektívne vyhodnotil všetky skutočnosti svedčiace v jeho prospech pri ukladaní druhu a výmery trestu, keď mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody bez možnosti podmienečného odloženia výkonu trestu odňatia slobody. Obžalovaný stručne poukázal na skutočnosti, ktoré mohol a mal podľa neho okresný súd vyhodnotiť v jeho prospech a uložiť mu podmienečný odklad výkonu trestu a dať mu tak šancu na nápravu seba ako nezodpovedného vodiča, konkrétne poukázal na to, že

- od začiatku prípravného konania svoje konanie oľutoval a vinu si priznával v plnom rozsahu,

- pred okresným súdom urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinným v plnom rozsahu a bezpodmienečne,

- poškodeným sa v prípravnom konaní aspoň písomne ospravedlnil, v konaní pred súdom sa priamo všetkým poškodeným viackrát ospravedlnil a prejavil im úprimnú ľútosť,

- riadne udalosť nahlásil do poisťovne (PZP vozidla ), ktorá poškodeným uhradila všetky oprávnené nároky na náhradu škody,

- pred dopravnou nehodou viedol riadny život, dodržiaval všetky spoločenské pravidlá a bol a aj stále je riadne zamestnaný,

- tragické následky a uvedomovanie si svojej viny spôsobili aj u neho stav ťažkého stresu a adaptačné poruchy, stavy úzkosti zo smútku za Q. a jej rodinou,

- v čase spáchania skutku mal 20 rokov a bol bezúhonným občanom,

- niekoľko rokov trpí vážnou chorobou krvi a dlhodobo pravidelne každých 21 dní sa podrobujem dopĺňaniu optoplazmy v nemocničnom zariadení (súd neprihliadal na jeho zdravotné problémy z dôvodu, že tieto nemajú žiadny súvis so spáchaním trestného činu a nie sú takou skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu). 12. Obžalovaný v odvolaní ďalej na základe ním prezentovaných skutočností uviedol, že podľa jeho názoru podmienečné odloženie trestu odňatia slobody spolu s vyšším zákazom činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu bezpečne splní účel trestu, ochráni prípadne spoločnosť od jeho ďalšieho konania a určite ho tento druh trestu riadne prevychová, napraví (plne si uvedomil svoje ľahkovážne konanie) a v neposlednom rade bude riadne žiť a pracovať aj pre pokánie. Ďalej poukázal na to, že je obyvateľ mesta U., v ktorom žije spolu s rodičmi a je aktívny aj v kresťanskom spolku a farnosti Sereď a Šúrovce, chce byť naďalej riadnym občanom a chce sa čo najviac zapájať do spoločenského života a bude sa snažiť pôsobiť na čo najväčší počet osôb, najmä svojich rovesníkov v otázkach bezpečnosti cestnej premávky. V prílohe odvolania predložil písomnú záruku dôveryhodnej osoby, pána dekana - farára v Seredi, Mgr. Ing. Y. V., ktorý ho dlhoročne pozná a pozná aj jeho rodinu a bude mu nápomocný so všetkými predsavzatiami. 13. V ďalšej časti odvolania obžalovaný poukázal na niektoré odôvodnenia odvolacích súdov pri podmienečnom odložení trestu odňatia slobody páchateľom trestných činov v doprave s tragickými, nenapraviteľnými následkami: „Podmienečné odsúdenie vychádza z predpokladu, že už odhalenie TČ, trestné stíhanie páchateľa, negatívne zhodnotenie činu rozsudkom, hrozba budúceho eventuálneho výkonu trestu môže mať sami o sebe z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie účinky, ktoré má inak výkon uloženého trestu odňatia slobody ( bez podmienečného odkladu výkonu ). Podmienečným odsúdením sa poskytuje páchateľovi dôvera a možnosť, aby bez izolácie od spoločnosti svojim chovaním v skúšobnej dobe odčinil spáchaný trestný čin, čím sa vzbudzuje záujem páchateľa na vlastnom riadnom živote tak, aby nebol len pasívnym objektom pôsobenia trestu. Podmienečné odsúdenie je prostriedkom k dosiahnutiu účelu trestu, nie prejavom zhovievavosti k páchateľovi TČ, či prejavom rezignácie voči potrestaniu. Aj pri zohľadnení spáchaného následku, aj podmienečne odložený trest odňatia slobody plní požiadavky všeobecnej prevencie. Takýto postup by nebol na mieste, ak by takýto závažný_ následok bol spôsobený konaním obžalovaného napr. v dôsledku požitia alkoholu, omamných. látok alebo psychotropných látok a ak by bol v minulosti trestaný pre trestný čin v doprave. Spôsobený následok a konanie páchateľa pred dopravnou nehodou súd premietol do výšky uloženého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Inštitút podmienečného odsúdenia na trest odňatia slobody vychádza z predpokladu, že už samotné odhalenie trestného činu, trestné stíhanie páchateľa, negatívne zhodnotenie jeho osoby a jeho konania odsudzujúcim rozsudkom, či hrozba eventuálneho budúceho výkonu trestu odňatia slobody by mali mať sami o sebe tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie rovnaké účinky, ktoré by inak mal výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podmienečným odsúdením súd vyjadruje páchateľovi dôveru a zároveň mu dáva možnosť,. aby sa sám svojim chovaním, bez izolácie od spoločnosti pričinil o to, že výkon podmienečne. odloženého trestu odňatia slobody nebude nariadený. Tohto výsledku však odsúdený môže dosiahnuť len skutočnosťou, že bude v skúšobnej dobe, určenej mu pre túto príležitosť súdom, viesť riadny život.“ 14. Obžalovaný v odvolaní ďalej argumentoval tým, že veľmi dôležité je pri ukladaní trestu hodnotiť osobu páchateľa a jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Dôležité je hodnotenie a posúdenie páchateľa z hľadiska jeho pôsobenia v spoločnosti, a to vo všetkých súvislostiach, a so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale aj s dôrazom na vytvorenie podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Preto je pre daného páchateľa vždy dôležité uložiť individuálny trest v zmysle tejto zásady, pretože je potrebné, aby spoločnosť pôsobila svojou sankciou, ktorú ukladá súd, najmä na páchateľa trestného činu. Nie každému páchateľovi trestného činu je potrebné uložiť trest odňatia slobody, ale ak to zákon umožňuje, je možné mu uložiť aj trest, ktorý bude spĺňať kritériá individuálnej prevencie bez toho, aby páchateľ musel skončiť vo výkone trestu odňatia slobody. Obžalovaný je naozaj presvedčený, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný na jeho nápravu, on nie je kriminálnik a váži si zdravie a život ľudí, ale na nápravu jeho nedbanlivostného správania ako vodiča postačilo už samotné trestné konanie. Spoločnosti preukáže, že je riadnym človekom, ktorého nemusí prevychovávať ústav na výkon trestu, a bude riadne rešpektovať všetky obmedzenia počas skúšobnej doby a stále bude viesť bezúhonný život a bude oporou mojej rodiny a bude sa snažiť o odpustenie u poškodených. Podmienečné odsúdenie je významnou alternatívou, ktorá by mala nahrádzať výkon trestu odňatia slobody, najmä pri nedbanlivostných trestných činoch a u prvotrestancov. Je prejavom zásady humanity, pomocnej úlohy trestnej represie, má výchovný charakter

a umožňuje individualizáciu v prístupe súdu k trestaniu páchateľov. Súd môže v rámci skúšobnej doby podmienečného odsúdenia uložiť páchateľovi aj primerané obmedzenia a povinnosti alebo ustanoviť probačný dohľad. 15. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti obžalovaný v písomnom konečnom návrhu žiadal, aby odvolací súd podľa , zrušil výrok o treste a spôsobe jeho výkonu v napadnutom rozsudku a podľa sám rozhodol tak, že ho odsúdi k trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom s primeranou skúšobnou dobou a k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu. 16. Obžalovaný k odvolaniu pripojil písomné podanie označené ako záruka dôveryhodnej osoby. Z obsahu podania vyplýva, že Mgr. Ing. Y. V., dekan - farár v Seredi, ponúka prevzatie záruky za ďalšie správanie obžalovaného. V podaní menovaný farár uviedol, že po právoplatnom uložení podmienečného trestu odňatia slobody ponúka záruku za ďalšie správanie odsúdeného W. T., že sa bude naďalej začleňovať do spoločenského života, najmä života ich farnosti a bude priaznivo ovplyvňovať správanie odsúdeného a v prípade podmienečného odloženia výkonu jeho trestu odňatia slobody s ustanovením probačného dohľadu nad ním bude vplývať a dohliadať na odsúdeného, aby sa riadne dostavoval k probačnému úradníkovi. Zároveň menovaný prehlásil, že je oboznámený s podstatou trestného konania, obžalobou, ako aj napadnutým rozsudkom okresného súdu, ktorým bol W. T. uznaný za vinného v súvislosti so spôsobením dopravnej nehody z 18.08.2019 a aj so skutočnosťou, že jeho záruka bude odsúdeným predložená Krajskému súdu v Trnave ako príloha odvolania. Taktiež prehlásil, že bude pôsobiť na osobu odsúdeného v zmysle tejto záruky ako občan a aj ako farár v Seredi a dodal, že W. T. ako aj jeho rodinu pozná od čias pôsobenia vo farnosti Šúrovce, teda od roku 1998. Rodičov W., otca T. a matku Q., rod. P. pripravoval ako snúbencov pred prijatím sviatosti manželstva, potom ich naďalej stretával a poznal ich rodinu, žili usporiadaným životom, okrem W. sa im neskôr narodil aj syn T., ktorý však ako 4 ročný podľahol ochoreniu, W. pozná od detstva, od roku 2010 chodil miništrovať v Šúrovciach, kde ako rodina chodili navštevovať svojich starých rodičov. Neskôr stretal W. T. za svojho pôsobenia farára v Trnave - Modranke, kde spolu s mládežou zo Šúroviec pomáhal ako animátor s prípravou birmovancov v ich farnosti. Na základe uvedeného môže potvrdiť, že W. T. poznal a pozná ako príkladného mladého človeka, aj preto ponúka túto záruku. 17. Prokurátor sa k písomne zdôvodnenému odvolaniu obžalovaného nevyjadril. Rovnako sa ani obžalovaný písomne nevyjadril k písomným dôvodom odvolania prokurátora. 18. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie 7. júla 2021. 19. Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 17. februára 2022. Verejného zasadnutia sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry, obžalovaný a ako aj jeho obhajca. 20. Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v tomto smere podané neboli. 21. Po prednesení správy o stave veci so zameraním na otázky, ktoré treba na verejnom zasadnutí riešiť, keďže návrhy na doplnenie dokazovania neboli, udelil krajský súd slovo na konečné návrhy. V rámci nich prokurátorka navrhla odvolaniu prokuratúry vyhovieť a rozhodnúť v intenciách písomne zdôvodneného odvolania. Obhajca obžalovaného uviedol, že tá istá prokuratúra, ktorá v tejto veci žiadala uložiť nepodmienečný trest v iných obdobných veciach navrhla uloženie podmienečných trestov. Obhajca poukázal na obdobnú vec, v ktorej zastupuje poškodených, kde obžalovaná lekárka závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jej zamestnania, najskôr spôsobila smrť pacientky, o niekoľko mesiacov neskôr opakovane závažnejším spôsobom konania spôsobila ťažké zranenia dieťaťu - hluchotu, slepotu, epilepsiu, no pri rozhodovaní o týchto skutkoch prokuratúra navrhovala uložiť podmienečný trest, dokonca bez zákazu činnosti. V inej obdobnej veci tá istá prokuratúra pri obžalovanej vodičke, ktorá neprimeranou rýchlosťou prešla do protismeru, kde v protismernom vozidle usmrtila vodiča, spôsobila ťažké zranenie spolujazdkyne s trvalými následkami a vo svojom vozidle spôsobila smrť spolujazdkyne, tak jej okresný súd uložil podmienený trest so zákazom činnosti a prokuratúra nenamietala. Obhajca ďalej uviedol, že si nemyslí, že obžalovaný je nebezpečnejší pre spoločnosť ako spomínaní páchatelia uvedených trestných činov, je toho názoru, že k náprave obžalovaného jednoznačne postačilo už samotné konanie a spoločnosť bude dostatočne ochránená, ak mu bude prípadne uložený podmienečný trest. Z uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených podrobne v odvolaní, obhajca požiadal krajský súd, aby výrok o treste napadnutého rozsudku zrušil a sám obžalovanému uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, určil mu skúšobnú dobu a aby mu uložil primeraný trest zákazu činnosti. Obžalovaný v

konečnom návrhu uviedol, že sa chce ešte raz ospravedlniť, celé ho to mrzí, chcel by naďalej chodiť do práce, činiť pokánie a byť na osoh tejto spoločnosti. 22. Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa , ak bolo odvolanie obmedzené podľa alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa , odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. 23. Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní na to oprávnenými osobami - prokurátorom a obžalovaným - postupom podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku rozsudku, proti ktorému podali odvolanie. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadal krajský súd len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa 24. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a podaných odvolaní krajský súd zistil, že dôvodné je len odvolanie obžalovaného. 25. Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku o treste predchádzalo, žiaden z odvolateľov mu chyby nevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom nezistil také chyby konania, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa 26. Pokiaľ ide o samotný výrok o treste, obe strany namietali jeho neprimeranosť, konkrétne prokurátor ho označil za neprimerane mierny a obžalovaný pre zmenu za neprimerane prísny. 27. Na tomto mieste považuje krajský súd za potrebné pripomenúť niektoré teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. , Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva

ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. 28. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. V stručnosti treba uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa Tr. zák. spočíva v tom, že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej sadzby činu najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde iba o trest za tento trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní priťažujúcej okolnosti podľa Tr. zák., teda že páchateľ spáchal viac trestných činov. Ukladanie trestu podľa ustanovenia Tr. zák. v sebe zahŕňa aplikovanie absorpčnej (pohlcovacej) zásady, ktorej obsahom je pravidlo, že prísnejší trest pohlcuje trest nižší (poena maior absorbet minorem), čo samo osebe je výrazným benefitom pre páchateľa, ktorému sa trest ukladá. 29. V tomto prípade okresný súd správne obžalovanému uložil úhrnný trest podľa ust. Tr. zák, nakoľko spáchal v jednočinnom súbehu dva trestné činy - prečiny. Správne tiež ustálil, že zo zbiehajúcich sa trestných činov je najprísnejšie trestný prečin usmrtenia podľa Tr. zák., za ktorý zákon ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody v rozpätí od 2 rokov do 5 rokov. 30. Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okresný súd správne u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti, že viedol pred spáchaním trestných činov riadny život ( Tr. zák.) a že sa k trestným činom priznal a ich spáchanie aj úprimne oľutoval ( Tr. zák.) a jednu priťažujúcu okolnosť, že spáchal viac trestných činov ( Tr. zák.), v dôsledku čoho následne správne modifikoval vyššie uvedenú trestnú sadzbu postupom podľa Tr. zák. znížením jej hornej hranice o jednu tretinu, t. j. na 4 roky. 31. Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd argumentoval tým, že pri úvahách o tom, či v tomto prípade je alebo nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, zohľadňoval okolnosti prípadu, teda že pri dopravnej nehode bola jedna osoba usmrtená a dva poškodení utrpeli početné zranenia, ktoré sú svojou povahou ťažkou ujmou na zdraví. Okresný súd ďalej uviedol, že si je vedomý skutočnosti, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a priestupkovo bol prejednávaný len jedenkrát, keď 22.03.2019 prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť, no na strane druhej okresný súd zohľadnil tú skutočnosť, že osobné motorové vozidlo sa vzhľadom na jeho hmotnosť a rýchlosť, ktorú môže v cestnej premávke dosiahnuť, stáva takpovediac zbraňou, a preto je nevyhnutné trvať na tom, aby každý účastník cestnej premávky dodržiaval všetky jej pravidlá, aby sa možnosť vzniku kolízií so závažnými následkami ak už nie vylúčila, tak aspoň podstatne znížila. Okresný súd tiež zohľadňoval fakt, že obžalovaný pri jazde prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť v danom úseku o 40 km/hod., teda takmer o polovicu v mieste dopravnej nehody maximálne povolenej rýchlosti ako aj skutočnosť, že na vzniku dopravnej nehody a jej následkoch poškodení nemali žiaden podiel. Na základe uvedeného potom okresný súd ustálil, že v prejednávanom prípade nie je možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu a uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody si vyžaduje generálna prevencia ostatných potenciálnych páchateľov takýchto trestných činov, lebo každý účastník cestnej premávky si musí byť vedomý možných závažných následkov na zdraví či majetku, pokiaľ nebude dodržiavať pravidlá cestnej premávky a takto uložený trest odňatia slobody, t. j. bez podmienečného odkladu jeho výkonu, naplní generálnu prevenciu v tom zmysle, že ostatným členom spoločnosti dá najavo, že konanie obžalovaného, za ktoré sa mu ukladá trest, je protiprávne a nežiaduce a zároveň ich varuje pred ľahkovážnym porušovaním pravidiel cestnej premávky. K obžalovaným akcentovaným zdravotným problémom okresný súd uviedol, že ich existenciu nespochybňuje, no neprihliadal na ne, pretože nemajú žiadny súvis so spáchaním trestného činu a nie sú ani takou skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.

32. Pokiaľ ide o konkrétnu výmeru trestu, okresný súd obžalovanému ukladal trest s analogickou aplikáciou ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov v presvedčení, že takto určená výmera trestu odňatia slobody je dostatočnou pre vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život, čím bude naplnená individuálna prevencia. Vychádzal pri tom zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017, nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine bez toho, aby vedel, aký trest mu súd uloží. A pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, okresný súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. 33. Pokiaľ ide o druh trestu, krajský súd sa stotožnil s právnym názorom okresného súdu, že obžalovanému je potrebné za spáchané trestné činy uložiť úhrnný trest odňatia slobody, nakoľko alternatívne tresty (peňažný trest, trest povinnej práce atď.) by nesplnili účel sledovaný ust. § 34 Tr. zák., najmä vzhľadom na spôsobené následky. Pokiaľ však ide o spôsob výkonu tohto trestu ako nepodmienečného, krajský súd takýto názor okresného súdu nezdieľa. Naopak, podľa krajského súdu na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, naopak je možné ho podmienečne odložiť na primerane dlhú skúšobnú dobu postupom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., najmä vzhľadom na osobu obžalovaného, na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje. 34. Nepochybne tragické následky predmetnej dopravnej nehody by mohli k záveru o potrebe ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody zvádzať, no okolnosti prípadu sú len jedným z hľadísk, ktoré musí súd brať na zreteľ pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v zmysle ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. Okrem toho treba zohľadniť aj iné skutočnosti, najmä zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Zo zostávajúcich kritérií v prospech miernejšieho trestu nespojeného s odňatím slobody podľa názoru krajského súdu svedčí nedbanlivostná forma zavinenia, prevaha poľahčujúcich okolností, ale aj samotná osoba obžalovaného, ktorý bol do času spáchania tejto dopravnej nehody bezúhonný, spáchal ju ako 20 ročný, pochádza zo slušnej rodiny, o čom svedčí obsah záruky farára Mgr. Ing. Y. V. a pred nehodou bol v podstate disciplinovaným vodičom, i keď vodičské oprávnenie mal iba krátko. A práve aj absencia vodičských skúseností v súbehu s hrubým porušením dôležitých povinností vodiča sa podpísali pod túto tragickú dopravnú nehodu. V žiadnom prípade tak o obžalovanom nemožno tvrdiť, že by bol kriminálne narušený jedinec, na ktorého by bolo nutne potrebné pôsobiť týmto krajným prostriedkom trestnej represie hneď pri jeho prvom porušení v jeho nedbanlivostnej forme. 35. Pokiaľ ide o samotnú výmeru uloženého trestu, s poukazom na kajúcny postoj obžalovaného, ktorý sa od začiatku priznáva, z jeho vyjadrení je zrejmé, že svoj čin úprimne ľutuje, pozostalým a poškodeným sa opakovane ospravedlnil a v konaní pred súdom realizoval vyhlásenie o vine, je podľa názoru krajského súd dostatočným trest na samej dolnej hranici zákonného rozpätia, t. j. vo výmere 2 rokov. Skúšobnú dobu mu krajský súd určil v hornej polovici zákonné rozpätia, konkrétne na 4 roky, počas ktorých bude mať dostatok času preukázať spoločnosti, že v jeho živote išlo o vybočenie z medzí inak riadne vedeného života (tzv. exces). 36. Ukladanie trestu obžalovanému pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby s analogickou aplikáciou ust. , Tr. zák. v dôsledku ním realizovaného vyhlásenie o vine krajský súd nepovažoval v tomto prípade za správne, nakoľko krajským súdom uložený trest v žiadnom prípade nie je pre obžalovaného trestom neprimerane prísnym, kratší trest by v tomto prípade podľa názoru krajského súdu nebol dostatočný ani na zabezpečenie ochrany spoločnosti a neplnil by ani svoju funkciu práve z hľadiska okresným súdom prízvukovanej generálnej prevencie. 37. Ak z dôvodov prezentovaných v predchádzajúcich bodoch nepovažoval krajský súd za potrebné ukladať obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, logicky potom odvolacie námietky prokurátora smerujúce k uloženiu ešte prísnejšieho nepodmienečného trestu vyhodnotil krajský súd ako neopodstatnené. 38. Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, tento obžalovanému okresný súd uložil podľa , Tr. zák. vo výmere 5 rokov s odôvodnením, že išlo z jeho strany o závažné porušenie predpisov upravujúcich cestnú premávku s katastrofálnymi následkami. 39. Tento výrok krajský súd pri svojom rozhodovaní prevzal z napadnutého rozsudku ako stavu veci a zákonu zodpovedajúci. Obžalovaný sa súdenej trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla, uloženie tohto druhu trestu bolo preto aj podľa názoru krajského súdu nevyhnutné. To nakoniec žiadna zo strán konania nespochybňovala. Pokiaľ ide o výmeru tohto trestu, okresný súd ju

obžalovanému vymeral v strede zákonného rozpätia, ktoré činí 1 rok až 10 rokov. Takto vymeraný trest zákazu činnosti aj krajský súd považuje za zákonný a primeraný (proporcionálny), keďže zohľadňuje nielen závažnosť spáchanej trestnej činnosti, jej fatálne následky a význam porušených dôležitých povinností v cestnej premávke, ale zohľadňuje aj osobu obžalovaného ako dosiaľ disciplinovaného vodiča. Takto vymeraný trest nemožno preto podľa názoru krajského súdu považovať ani za neprimerane mierny, ani za neprimerane prísny, preto krajský súd nevidel dôvod ho korigovať. Zvlášť v prípade, kedy prokurátor v odvolaní žiadne bližšie argumenty v prospech jeho sprísnenia neuviedol. 40. Takto uložené tresty vo svojom súhrnne považoval krajský súd za tresty zákonné, primerané a spravodlivé, ktoré splnia svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdia konanie obžalovaného. 41. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd odvolaniu obžalovaného vyhovel a postupom , zrušil rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a na podklade úplného a správne vykonaného dokazovania ohľadom výroku o treste v konaní pred okresným súdom sám podľa vo veci rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte. 42. Keďže odvolacie námietky prokurátora boli krajským súdom z dôvodov prezentovaných vyššie v texte vyhodnotené ako nedôvodné, bolo jeho odvolanie postupom podľa zamietnuté. 43. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.