Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10Cb-14-2018.pdf
PDF · 182.86 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/14/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci žalobcu: KM real estate, s.r.o., o sídlom Palisády 32, 811 06 Bratislava, IČO: 48 249 181, proti žalovanému: BEDEKO, s.r.o., so sídlom Bratislavská 1838, 010 01 Žilina, IČO: 43 938 230, právne zastúpený: MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Palackého 6403, 911 01 Trenčín, IČO: 52 418 219, o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že záložné právo zriadené v prospech žalovaného BEDEKO, s.r.o., so sídlom Bratislavská 1838, 010 01 Žilina, IČO: 43 938 230 na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu KM real estate, s.r.o., so sídlom Palisády 32, 811 06 Bratislava, IČO: 48 249 181 v podiele X/X a to k pozemku parc. CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, k stavbe dom súp. č. XXX na pozemku parc. CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na LV č. XXX evidovanom na Okresnom úrade Ž., katastrálny odbor, pre k. ú. W., obec W., okres Ž., ktorého vklad bol povolený dňa 31.10.2016 pod č. C. XXXX/XXXX, neexistuje.
Žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 02.02.2018 domáha voči v žalobe označenému žalovanému určenia, že záložné právo zriadené v prospech BEDEKO, s.r.o., so sídlom Bratislavská 1838, 010 01 Žilina, IČO: 43 938 230 na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu KM real estate, s.r.o., so sídlom Papraďová 1/A, 82101 Bratislava, IČO: 48 249 181 v podiele X/X a to k pozemku, parc. C KN č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, k stavbe: DOM súp. č. XXX na pozemku parc. C KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na liste vlastníctva ě. XXX, evidovanom na Okresnom úrade Ž., Katastrálny odbor pre katastrálne územie W., obec W., okres Ž., ktorého vklad bol povolený dňa 31.10.2016 pod číslom C. XXXX/XXXX, neexistuje a náhrady trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 22.09.2016 mala byť medzi žalovaným ako dodávateľom a spoločnosťou MIKOMIX, spol. s r.o. so sídlom Družinská 897, Rosina 013 22, IČO: 36 414 930 ako odberateľom, uzatvorená Rámcová zmluva, na základe ktorej mali žalovanému vzniknúť peňažné pohľadávky z neuhradených záväzkov spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o., a tieto mali byť podkladom pre zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam. Na zabezpečenie povinnosti dlžníka - spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o. uhradiť žalovanému ako záložnému veriteľovi celú výšku rámca plnení dojednaného na základe Rámcovej zmluvy, ktorou žalobca v čase podania žaloby nedisponoval, bola medzi žalovaným v právnom postavení záložného veriteľa a žalobcom v právnom postavení záložcu, uzatvorená dňa 22.9.2016 Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Ž., katastrálny odbor, na LV č. XXX v k. ú. W., obec W., okres Ž., pozemok parc. CKN č. XXX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria a dom súp. č. XXX
nachádzajúci sa na parc. CKN č. XXX/X. Rámec plnení v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva znamenal výšku plnení poskytnutých záložným veriteľom, t.j. žalovaným ako dodávateľom dlžníkovi, ako odberateľovi na základe Rámcovej zmluvy, a to až do výšky 80.000,-EUR bez DPH (ďalej len „Zmluva o zriadení záložného práva č. 1“). Hodnota zálohu zabezpečovala celú výšku Rámca plnení, t.j. do výšky 80.000,- EUR.
3. Zmluvu o zriadení záložného práva podpisovali za záložcu dvaja konatelia konajúci spoločne: X.. A. H. a X.. W. K.. Pravosť podpisu InZ.. W. K. bola potvrdená na základe Osvedčenia o pravosti podpisu zo dňa 25.09.2016, vydaného notárkou S.. O. C., pričom Centrálny register osvedčených podpisov pridelil podpisu X.. K. poradové číslo V. XXXXXX/XXXX. Pravosť podpisu X.. A. H. bola potvrdená na základe Osvedčenia o pravosti podpisu zo dňa 26.09.2016, vydaného notárkou S.. U. Z. a Centrálny register osvedčených podpisov pridelil podpisu X.. H. poradové číslo V. XXXXXX/XXXX. Okresný úrad Ž., katastrálny odbor vydal dňa 31.10.2016 pod sp.zn. C. XXXX/XXXX rozhodnutie, ktorým na základe návrhu na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 22.09.2016, povolil vklad záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v prospech žalovaného ako záložného veriteľa.
4. Z komunikácie so žalovaným a nahliadnutím do administratívneho spisu na Okresnom úrade Ž., katastrálny odbor, vedenom pod č. C. XXXX/XXXX žalobca zistil, že v administratívnom spise na katastri nehnuteľností je ako príloha príslušného návrhu na vklad záložného práva založená Zmluva o zriadení záložného práva zabezpečujúca pohľadávku žalovaného voči dlžníkovi MIKOMIX s.r.o. až do výšky 150.000,- EUR bez DPH, pričom hodnota zálohu zabezpečovala celú výšku Rámca plnení do výšky 150.000,- EUR (ďalej len „Zmluva o zriadení záložného práva č. 2“) a nie 80.000,- EUR bez DPH. Pri porovnaní obidvoch verzií Zmluvy o zriadení záložného práva je evidentné, že boli buď žalovaným, alebo dlžníkom vymenené strany 3 a 5 Zmluvy o zriadení záložného práva, a tak bol vytvorený jej falzifikát s uvedenou výškou Rámca plnení na sumu 150.000,- EUR bez DPH. Konatelia žalobcu, X.. A. H. a X.. W. K. však o existencii tejto Zmluvy o zriadení záložného znejúcej na sumu 150.000,- EUR nemali vedomosť, nikdy takéto znenie Zmluvy o zriadení záložného práva nepodpisovali, ani s takýmto znením zmluvy nesúhlasili. O skutočnosti, že podpisovali znenie Zmluvy o zriadení záložného práva, v ktorej bola uvedená výška Rámca plnení na sumu 80.000.- EUR bez DPH, svedčí aj potvrdenie z Notárskeho centrálneho registra osvedčených podpisov - NCRop z Notárskeho úradu S.. U. Z., zo dňa 15.01.2018, R. XX/XXXX, v ktorej sú jednoznačne uvedené hlavné náležitosti Zmluvy o zriadení záložného práva, na ktorej dňa 26.09.2016 osvedčoval svoj podpis X.. A. H. ako vtedajší konateľ žalobcu v právnom postavení záložcu. Podpis X.. A. H., ktorý podľa údajov z overovacej doložky podpisoval Zmluvu o zriadení záložného práva dňa 26.09.2016 ako posledný zo všetkých zmluvných strán, osvedčený pod číslom XXXXXXX/XXXX, bol notárkou S.. U. Z.F., zaznamenaný v NCRop nasledovne: a) Popis : Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, k.ú. W., LV č. XXX b) záložný veriteľ BEDEKO, s.r.o., IČO : 43 938 230 c) záložca KM Real estate s.r.o., IČO : 48 249 181 d) dlžník MIXOMIX spol. s r.o., IČO : 36 414 930 e) počet vyhotovených rovnopisov 4 f) rámec plnení 80.000,- eur bez DPH. Žalobca má za to, že ako účastník Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v právnom postavení záložcu, bol uvedený do omylu, keďže ku návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností bola bez vedomia jeho konateľov priložená sfalšovaná verzia Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti na hodnotu zabezpečovanej pohľadávky 150.000,- EUR bez DPH. Žalobca sa domnieva, že záložné právo na LV č. XXX k.ú. W., bolo zapísané na základe absolútne neplatného právneho úkonu: sfalšovanej verzie Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti.
5. Postavenie žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti je právne neisté, nakoľko v liste vlastníctva je zapísaný nesprávny zápis o tom, že nehnuteľnosti sú zaťažené neexistujúcim záložným právom. Zápis záložného práva do katastra nehnuteľností pod C. XXXX/XXXX bol vykonaný na základe absolútne neplatnej zmluvy, preto nemôže požívať právnu ochranu a je v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade nebol prejav vôle zmluvných strán zhodný.
6. Žalobca poukázal v rámci právnej argumentácie na obsah ust. § 37 písm. c) CSP a ust. § 49a Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že na LV č. XXX, k. ú. W., obec W., okres Ž., je pod C. XXXX/XXXX zapísané nesprávne a nezákonné záložné právo v prospech žalovaného, a to na základe absolútne neplatnej Zmluvy o zriadení záložného práva č. 2, ktorá je falzifikátom Zmluvy o zriadení
záložného práva č. 1, ktorá bola stranami pôvodne uzatvorená. Postavenie žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti je tak v zmysle uvedeného právne neisté, nakoľko v LV je zapísaný nesprávny zápis o tom, že nehnuteľnosti sú zaťažené neexistujúcim záložným právom. Zápis záložného práva do katastra nehnuteľností pod C. XXXX/XXXX bol vykonaný na základe absolútne neplatnej zmluvy a takýto zápis záložného práva v katastri nehnuteľností nemôže požívať právnu ochranu a je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca odvodzuje neplatnosť Zmluvy o zriadení záložného práva č. 2 priloženej k návrhu na vklad záložného práva zo dňa 22.09.2016 pod C. XXXX/XXXX za neplatný právny úkon podľa § 49a v spojení s § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca zdôrazňuje, že na vznik zmluvy treba zhodný prejav vôle zmluvných strán, kde zmluvy o zriadení záložného práva sa vyžaduje zhodný prejav vôle o predmete záložného práva a o hodnote zabezpečenej pohľadávky, resp. určenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. V danom prípade nebol prejav vôle zmluvných strán zhodný. Podľa žalobcu hodnota zabezpečenej pohľadávky nehnuteľnosti bola 80.000,- eur, pričom žalovaný predložil do katastra Zmluvu o zriadení záložného práva na sumu zabezpečenej pohľadávky 150.000,- eur. Žalobca ťažiskovo dôvodnosť svojho nároku opiera o obsah Potvrdenia z Notárskeho centrálneho registra osvedčených podpisov - NC Rop z Notárskeho úradu S.. U. Z., D. X, zo dňa 15.01.2018, R. XX/XXXX. Vo väzbe na citované ust. § 28 ods. 1, 2, 3 a § 1 katastrálneho zákona a ust. § 151e Občianskeho zákonníka má žalobca za to, že právne záväzná môže byť posudzovaná len tá zmluva, ktorá bola predložená na kataster nehnuteľností na rozhodnutie o vklade záložného práva (§ 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 28 ods. 1 katastrálneho zákona) a nie iné vyhotovenia zmluvy, ktoré neboli predložené na vklad. Napriek tomu, že bolo rozhodnuté o vklade záložného práva, žalobca sa domáha súdneho posúdenia veci v civilnom sporovom konaní v otázke platnosti spornej zmluvy podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
7. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam žalobca odôvodňuje tým, že predmetné určenie je potrebné pre vykonanie zmeny zápisu tejto skutočnosti do príslušného katastra nehnuteľností, pričom výrokom súdu dôjde k odstráneniu právnej neistoty žalobcu ako vlastníka nehnuteľností ohľadne zápisu záložného práva, ktoré bolo na LV č. XXX, k. ú. W. zapísané vkladom C. XXXX/XXXX. K zápisu záložného práva došlo na základe sfalšovanej listiny
- Zmluvy o zriadení záložného práva č. 2, pri ktorej nielenže strany obsahujúce výšku zabezpečovanej pohľadávky boli zamenené bez vedomia vtedajších konateľov žalobcu, ale samotné znenie sporných článkov je podľa názoru žalobcu neplatné. Ak žalovanému nesvedčí záložné právo, ktoré bolo zapísané na podklade nepravej listiny postihnutej neplatnosťou právneho úkonu, je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe.
8. Žalobca poukazuje na rozlíšenie momentu zriadenia záložného práva a vzniku záložného práva tak, že až vznik záložného práva má za následok možnosť naplnenia jeho uhradzovacej funkcie. Pri zachovaní aktuálneho stavu na LV č. XXX, k. ú. W. žalobcovi ako vlastníkovi nehnuteľností reálne hrozí, že ak by došlo k výkonu záložného práva, musel by žalobca ako vlastník predmetu zálohu v záujme zachovania svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu zaplatiť žalovanému ako záložnému veriteľovi na miesto pôvodne zmluvne dohodnutej sumy 80.000,- eur bez DPH, sumu až do výšky 15.0000,- eur bez DPH, teda sumu o 70.000,- eur bez DPH vyššiu, čím by vznikla žalobcovi škoda vo výške 70.000,- eur bez DPH.
9. Žalobca ako dôkazné prostriedky v žalobe označil Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 22.09.2016 na sumu 80.000,- eur, úplný výpis z Obchodného registra žalobcu, Zmluvu o zriadení záložného práva na 150.000,- eur - C. XXXX/XXXX, žiadanku Okresného úradu Ž., katastrálny odbor o nahliadnutie zo dňa 30.01.2018 a Potvrdenie o nahliadnutí do spisu C. XXXX/XXXX, návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 22.09.2016, rozhodnutie Okresného úradu Ž.X., katastrálny odbor o povolení vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam, sp. zn. C. XXXX/XXXX, LV č. XXX k. ú. W., obec W., okres Ž. a žalobca súčasne okrem dôkazov priložených k žalobnému návrhu navrhol vykonať výsluch svedkov X.. A. H. a X.. W. K., vyžiadanie si a preskúmanie administratívneho spisu Okresného úradu Ž., katastrálny odbor sp. zn. C. - XXXX/XXXX, administratívneho spisu č. R. XX/XXXX vedený Notárskym úradom S.. U. Z., D. X, originál LV č. XXX k. ú. W., obec W., okres Ž..
10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.07.2018 uviedol, že v postavení dodávateľa žalovaný so spoločnosťou MIKOMIX, spol. s r.o. v konkurze (zjednodušenie tiež len „MIKOMIX“) v postavení odberateľa uzatvorili dňa 22.09.2016 Rámcovú zmluvu, predmetom ktorej bola právna úprava vzťahov zmluvných strán týkajúcich sa dodania tovaru a poskytnutia pôžičky. V Rámcovej zmluve zmluvné strany
o. i. dohodli, že rámec plnení poskytnutých žalovaným v prospech spoločnosti MIKOMIX bude do výšky 150.000,- eur bez DPH. Dňa 04.11.2016 bol na návrh spoločnosti MIKOMIX uzatvorený Dodatok č. 1 k Rámcovej zmluve, ktorým bol navýšený rámec poskytnutých plnení z pôvodnej výšky 150.000,- eur bez DPH na rámec plnení vo výške 200.000,- eur bez DPH. V Rámcovej zmluve strany dohodli zabezpečenie záväzkov spoločnosti MIKOMIX Zmluvou o zriadení záložného práva, keď žalovaný v ten istý deň podpísal 6 vyhotovení Zmluvy o zriadení záložného práva so žalobcom a dve vyhotovenia návrhov na vklad predmetného záložného práva do katastra nehnuteľností. Záložné právo bolo zriaďované k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, v k. ú. W. (označené zhodne žalobcom v podanej žalobe). Zmluva o zriadení záložného práva zabezpečovala povinnosť spoločnosti MIKOMIX uhradiť žalovanému pohľadávku vzniknutú z Rámcovej zmluvy do výšky 150.000,- eur (čl. 2 ods. 2.2 Zmluvy o zriadení záložného práva), a to na zabezpečenie celého rámca plnení dojednaného na základe Rámcovej zmluvy, akejkoľvek náhrady škody, nákladov právneho zastúpenia, súdneho konania a podobne. Po podpise Zmluvy o zriadení záložného práva žalovaným a návrhov na vklad predmetného záložného práva žalovaný odovzdal tieto dokumenty konateľovi spoločnosti MIKOMIX S. K., ktorý ich mal podľa svojich tvrdení odovzdať konateľom žalobcu za účelom ich podpisu na podanie návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Následne sa konateľ žalovaného a pán K. opäť stretli pri odovzdaní podpísaného návrhu na vklad a podpísanej Zmluvy o zriadení záložného práva, na základe ktorých bol povolený vklad Zmluvy rozhodnutím Okresného úradu Ž. zo dňa 31.10.2016, číslo vkladu XXXX/ XXXX, zapísaného aktuálne na LV č. XXX, k. ú. W.. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 14.11.2016 podala spoločnosť BALLARD, s.r.o., IČO: 44 883 544 žalobu proti žalobcovi a žalovanému o určenie, že jej záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú aj predmetom tohto konania, trvá ako prvé v poradí. Žalovaný o takomto záložnom práve nemal vedomosť, keďže bol žalobcom aj spoločnosťou MIKOMIX ubezpečený, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené žiadnymi ťarchami. Spoločnosť BALLARD, s.r.o. v konaní preukazovala, že výmaz jej záložného práva na nehnuteľnostiach na základe Vyhlásenia o vzdaní sa záložného práva zo dňa 30.08.2016 bol zabezpečený sfalšovaným vyhlásením. Žalovaný má za to, že žalobca ako vlastník nehnuteľnosti musel mať o spornom výmaze vedomosť, pričom o ňom žalovaného nikdy neinformoval a nechal ho uzatvoriť Zmluvu o zriadení záložného práva v domnienke, že je prednostným záložným veriteľom. Konanie žalobcu BALLARD, s.r.o. je vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 38Cb/280/2016, pričom konajúci súd rozhodol tak, že žalobe vyhovel.
11. Žalovaný ďalej uviedol, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 24.01.2018, sp. zn. 2K/24/2016, publikovanom v Obchodnom vestníku č. 22/2018 dňa 31.01.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti MIKOMIX. Do funkcie správcu konkurznej podstaty bola ustanovená spoločnosť Q. W., J.. I.., X.: XX XXX XXX. Žalovaný dňa 19.03.2018 doručil správcovi prihlášku zabezpečenej pohľadávky vo výške 240.474,75 eur zo dňa 16.03.2018. Po publikovaní uznesenia žalobca podal žalobu v tomto konaní. Konateľ žalobcu následne prostredníctvom inej spoločnosti, v ktorej je jediným konateľom a spoločníkom, a to spoločnosti Solvet s.r.o., IČO: 47 409 258, poprel pohľadávku žalovaného čo do prvého poradia zabezpečovacieho práva, zabezpečenia zabezpečovacieho práva a predmetu zabezpečovacieho práva, ktoré odôvodnil tým, že pohľadávka žalovaného je sporná práve z dôvodu existencie tohto konania. Žalovaný má za to, že jediným účelom iniciovania tohto súdneho konania je vytvorenie dôvodu na popretie zabezpečenia pohľadávky žalovaného, a to s poukazom na personálne prepojenie spoločnosti Solvet s.r.o. a žalobcu, keďže jediným spoločníkom a konateľom oboch spoločností je S.. K. K., pričom S.. K. sa stal jediným spoločníkom a konateľom žalobcu dňa 12.01.2018, teda až v čase, kedy už prebiehalo súdne konanie vo veci návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti MIKOMIX.
12. Žalovaný označil za nesporné skutočnosti uzatvorenie Zmluvy o zriadení záložného práva medzi žalobcom a žalovaným, avšak zmluvy s výškou zabezpečenia minimálne do sumy 80.000,- eur. Ako jedinú spornú skutočnosť žalovaný označil výšku zabezpečenej pohľadávky žalovaného, z čoho žalovaný dovodzuje, že vznik predmetného záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva a existencia zabezpečenia v časti vo výške 80.000,- eur nemôžu byť medzi stranami sporné ani neplatné. V nadväznosti na jednotlivé ustanovenia Rámcovej zmluvy, a to čl. 3.2, čl. 4 ods. 4.2, čl. 9 ods. 9.1, čl. 9 ods. 9.2 Rámcovej zmluvy žalovaný argumentuje tým, že zabezpečenie pohľadávky vzniknuté z Rámcovej zmluvy bolo dohodnuté do výšky 150.000,- eur, pričom žalobca z vyhotovenia Zmluvy o zriadení záložného práva mal vedomosť o obsahu Rámcovej zmluvy a súhlasil so zabezpečením pohľadávok žalovaného podľa jej podmienok. Zabezpečenie záväzkov spoločnosti MIKOMIX Zmluvou o zriadení záložného práva bolo pre žalovaného podstatnou náležitosťou, bez ktorej by Rámcovú zmluvu žalovaný neuzatvoril. Z logického, systematického i gramatického výkladu Rámcovej zmluvy má
žalovaný za to, že zmluvné strany dohodou za účelom právnej istoty a transparentnosti ich obchodných vzťahov poznámku o zabezpečení záväzku spoločnosti MIKOMIX Zmluvou o zriadení záložného práva uvádzali na každej objednávke či žiadosti o pôžičku podľa Rámcovej zmluvy, t. j. do výšky plnenia 150.000,- eur, a preto muselo i zabezpečenie záväzkov Zmluvou o zriadení záložného práva dosahovať najmenej sumu v tejto výške. Žalovaný po podpise Zmluvy o zriadení záložného práva zmluvu odovzdal spolu s návrhom na vklad záložného práva konateľovi spoločnosti MIKOMIX, ktorý ju následne odovzdal žalobcovi. Žalobca mal následne zabezpečiť vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.
13. Vyhotovenie Zmluvy o zriadení záložného práva, ktoré sa nachádza v katastri nehnuteľností, a v ktorom je rámec zabezpečenia v súlade s účelom tejto zmluvy určený do výšky 150.000,- eur, predstavuje jediné vyhotovenie zmluvy, o akom mal žalovaný vedomosť, a na akom sa žalovaný so žalobcom dohodol, a ktorého podanie do katastra nehnuteľností žalobca podľa spoločnosti MIKOMIX zabezpečil. Žalovaný uviedol, že Rámcovú zmluvu aj Zmluvu o zriadení záložného práva vypracoval žalovaný na základe dohody všetkých troch zúčastnených spoločností, t. j. žalobcu, žalovaného a spoločnosti MIKOMIX, právny zástupca žalovaného - O. J. C. Q., I..W..V.. Z komunikácie strán a z dokumentácie vyhotovenej a uloženej na serveroch právneho zástupcu žalovaného jednoznačne vyplýva, že výška rámca plnení bola vždy uvedená ako suma 150.000,- eur. V inom znení Zmluva o zriadení záložného práva nikdy nebola a ani podľa vedomostí žalovaného nemala byť vyhotovená. Žalovaný zdôraznil, že žalobca prvýkrát namietal výšku rámcového plnenia Zmluvy o zriadení záložného práva až v čase, kedy bol na majetok spoločnosti MIKOMIX vyhlásený konkurz, a to výhradne za účelom použitia námietky popretia žalovaného v konkurze. Žalovaný Zmluvu o zriadení záložného práva s dohodnutým zabezpečením jeho pohľadávky do výšky 150.000,- eur podpísal a poslal žalobcovi prostredníctvom konateľa spoločnosti MIKOMIX, pričom od tohto momentu na jej obsah nemal žiadny vplyv. Je zrejmé, že Zmluva o zriadení záložného práva bola žalobcovi doručená, keďže ju podpísali obaja jeho konatelia. Žalobca nemohol byť pri vklade predmetného záložného práva v omyle, keďže jeho podanie naviac aj zabezpečoval a teda Okresnému úradu Ž., katastrálny odbor doručil Zmluvu o zriadení záložného práva zabezpečujúcu pohľadávku žalovaného do výšky 150.000,- eur. Ako žalovanému bola Zmluva o zriadení záložného práva doručená výhradne v znení zabezpečujúcom pohľadávky žalovaného do výšky 150.000,- eur.
14. O vypracovaní dodatočnej zmluvy sa žalovaný dozvedel až z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto súdnom konaní a jej pôvod žalovanému nie je známy. Žalovaný má za to, že notár legalizáciou podpisu neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine, a preto list z Notárskeho centrálneho registra osvedčených podpisov SR zo dňa 15.01.2018 vydaný notárkou S.. U. Z. na žiadosť jediného konateľa a spoločníka žalobcu, ktorým notár zaznamenal do Notárskeho centrálneho registra osvedčených podpisov SR pri osvedčení podpisu X.. H. aj rámec plnení podľa Zmluvy o zriadení záložného práva a to vo výške 80.000,- eur, nie je spôsobilou listinou vyvrátiť skutočnosť, že Zmluva o zriadení záložného práva zabezpečovala pohľadávku do výšky 150.000,- eur.
15. Žalovaný má za to, že vydaním sporného Potvrdenia z Notárskeho centrálneho registra osvedčených podpisov - NCRop zo dňa 15.01.2018 (č.l. 42) bola porušená povinnosť mlčanlivosti podľa ust. § 39 ods. 1 Notárskeho poriadku, keďže potvrdenie bolo vydané na žiadosť jediného konateľa a spoločníka žalobcu a nie na žiadosť podpísanej osoby, t. j. bývalého konateľa žalobcu X.. H.. Tvrdenie v tejto listine uvedené žalovaný označil za rozporné s pravidlami Notárskeho poriadku, najmä ustanovením § 79, keďže neobsahuje základné informácie o tom, komu bolo vydané, vysvetlenie účelu jeho vydania a ani dôvody, na základe ktorých sa notárka rozhodla neštandardnej žiadosti jediného konateľa a spoločníka žalobcu vyhovieť.
16. Žalovaný označil tvrdenia žalobcu v podanej žalobe za neopodstatnené a účelové. Má za to, že zabezpečenie pohľadávky žalovaného do výšky 150.000,- eur je nesporné a tvrdenia žalobcu sú v rozpore s faktickým skutkovým stavom, keďže nikto a ani žalobca netvrdil, že Zmluva o zriadení záložného práva nebola uzatvorená, alebo že by záložné právo na jej základe nemalo vzniknúť, v dôsledku čoho je zrejmé, že záložné právo vzniklo, a to na zabezpečenie pohľadávky minimálne vo výške 80.000,- eur. Tvrdenie žalobcu o tom, že vo výške rámcového plnenia bol žalobca uvedený do omylu, čo malo spôsobiť absolútnu neplatnosť Zmluvy o zriadení záložného práva, žalovaný označil za rozporné s právnym poriadkom SR . Na základe uvedenej skutočnosti navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
17. Žalovaný na preukázanie dôvodnosti uplatnenej procesnej obrany ako dôkaz označil Rámcovú zmluvu zo dňa 22.09.2016, dodatok č. 1 k Rámcovej zmluve zo dňa 04.11.2016, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 22.09.2016, návrh na vklad zo dňa 22.09.2016, rozhodnutie Okresného úradu Žilina zo dňa 31.10.2016, číslo vkladu XXXX/XXXX, čestné vyhlásenie S. K. zo dňa 20.05.2018, zápisnicu z pojednávania vo veci 38Cb 280/2016 zo dňa 26.06.2018, prihlášku pohľadávky zo dňa 16.03.2018, potvrdenie o zapísaní pohľadávok do zoznamu pohľadávok zo dňa 19.03.2018, oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa 19.04.2018, výpis z Obchodného registra spoločnosti Solvet s.r.o., výpis z Obchodného registra spoločnosti žalobcu, e-mailovú komunikáciu medzi žalovaným a advokátskou kanceláriou C. Q., I..W..V.. zo dňa 22.09.2016 a zo dňa 24.10.2016, pripojenie spisu Okresného úradu Ž., katastrálny odbor č. XXXX/XXXX, vyžiadanie úplnej informácie o zázname č. V. XXXXXX/XXXX od notárky S.. O. C., I. I. R. XX, Ž., vyžiadanie informácie o zázname č. V. XXXXXX/ XXXX z Notárskeho centrálneho registra osvedčených podpisov od Notárskej komory SR, so sídlom Krasovského 13, Bratislava, návrh na výsluch svedkov S. K., D. V..
18. Žalobca vo vyjadrení k procesnej obrane žalovaného zo dňa 20.09.2018 (č. l. 221) uviedol, že žalobca nebol účastníkom Rámcovej zmluvy zo dňa 22.09.2016 ani jej Dodatku č. 1 zo dňa 04.11.2016, pričom Rámcová zmluva bola podpísaná S. K., konateľom spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o. ako dlžníkom dňa 25.09.2016. K obsahu Čestného vyhlásenia S. K., ktoré žalovaný priložil ako dôkaz v rámci procesnej obrany, žalobca uviedol, že z obsahu tohto vyhlásenia nevyplýva, ktorému z dvoch konateľov S. K. odovzdal 6 vyhotovení Zmluvy o zriadení záložného práva a dve vyhotovenia návrhu na vklad, pričom obaja konatelia konali za spoločnosť spoločne. Žalobca poukázal na skutočnosť, že vo vyhlásení pán K. neuvádza, kedy tieto doklady odovzdal žalobcovi na podpis. Žalobca má za to, že čestné vyhlásenie nie je možné považovať za relevantný dôkaz pre jeho nejednoznačnosť, nepresnosť. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca musel mať vedomosť o nejakom spornom výmaze záložného práva a o dôvodoch predmetnej žaloby, žalobca označil za fabulácie zo strany žalovaného. Žalobca popiera existenciu akejkoľvek Zmluvy o zriadení záložného práva zabezpečujúcej pohľadávku žalovaného vo výške 80.000,- eur, a to s poukazom na skutočnosť, že prílohou návrhu na vklad zo dňa 22.09.2016 podaného na okresný úrad, katastrálny odbor dňa 28.09.2016 bola iba sfalšovaná absolútne neplatná zmluva s výškou zabezpečenej pohľadávky 150.000,- eur. Žalovaným uvádzaný výklad Rámcovej zmluvy žalobca označil za nemajúci oporu v zákone, irelevantný a na mnohých miestach úmyselne zmätočný. Rovnako tvrdenie žalovaného o tom, že medzi stranami bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva na výšku zabezpečenej pohľadávky do 80.000,- eur žalobca rozporuje a tvrdí, že existencia Zmluvy o zriadení záložného práva s takýmto obsahom a jej vznik nie je stranami tvrdený, pričom žalovaný v rámci svojej argumentácie nerozlišuje zriadenie záložného práva a samotný vznik záložného práva zápisom do katastra nehnuteľností. Žalobca má za to, že pri vydaní Potvrdenia zo dňa 15.01.2018 notárka postupovala plne v súlade s notárskom poriadkom. Žalobca odmieta tvrdenia žalovaného, že by bol žalobca osobou, ktorá by zabezpečovala vklad záložného práva do katastra nehnuteľností a rovnako odmieta tvrdenie, že v predmetnej veci vzniklo záložné právo so zabezpečením pohľadávky do výšky 80.000,-.
19. Z obsahu žaloby nesporne vyplýva, že v danom prípade ide o určovaciu žalobu v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, to znamená žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať len v tom prípade, ak vyplýva z osobitného predpisu. V danej veci sa žalobca domáha určenia, že záložné právo, ktoré bolo zriadené v prospech žalovaného na nehnuteľnostiach bližšie špecifikovaných v žalobe, ktorého vklad v prospech žalovaného ako záložného veriteľa bol povolený dňa 31.10.2016 pod č. C. XXXX/XXXX, neexistuje. Súd preto ako zásadnú a prejudiciálnu otázku posudzoval existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení z dôvodov vymedzených v žalobe, pričom dospel k záveru, že uvedená hmotnoprávna podmienka úspešnosti žaloby je splnená. Je nepochybné, že pre vykonanie zápisu tejto skutočnosti ((ne)existencie záložného práva) do katastra nehnuteľností je potrebné určovacie rozhodnutie súdu, čím dôjde k odstráneniu právnej neistoty žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti ohľadne zápisu záložného práva, ku ktorému malo dôjsť na základe sfalšovanej, neplatnej záložnej zmluvy. V konaní je nesporné, že došlo k vkladu záložného práva na LV č. XXX, k. ú. W., obec W., okres Ž., v časti Ťarchy na základe predloženej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti v prospech žalovaného pod č. C. XXXX/XXXX, ktorej vklad bol povolený dňa 31.10.2016 - XXX/XX, pričom súčasťou návrhu na vklad zo dňa 22.09.2016 bola nesporne Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorej výška zabezpečovanej pohľadávky znela na sumu 150.000,- eur bez DPH (Záložná zmluva č. 2), ktorej fotokópia je obsahom súdneho spisu na č. l. 24 - 31.
20. Žalobca svoju argumentáciu zakladá na tvrdení, že Zmluvou o zriadení záložného práva, predmetom ktorej malo byť zriadenie záložného práva v prospech záložného veriteľa - žalovaného, na zabezpečenie povinností dlžníka v spoločnosti MIKOMIX uhradiť záložnému veriteľovi celú výšku rámca plnení dojednaného na základe Rámcovej zmluvy, mala byť zabezpečená pohľadávka žalovaného až do výšky 80.000,- eur bez DPH, ktorú za záložcu, t. j. žalobcu podpisoval jej štatutárny orgán - konatelia konajúci spoločne, a to X.. A. H. a X.. W. K.. Pravosť podpisu X.. W. K. bola potvrdená na základe osvedčenia pravosti podpisu zo dňa 25.09.2016, vydaného notárkou S.. O. C., por. č. V. XXXXXX/XXXX a pravosť podpisu X.. A. H. bola potvrdená na základe osvedčenia pravosti podpisu zo dňa 26.09.2016, vydaného notárkou S.. U. Z.F. pod por. č. V. XXXXXX/XXXX. Pokiaľ Okresný úrad Ž., katastrálny odbor vydal dňa 31.10.2016 pod sp. zn. C. XXXX/XXXX rozhodnutie, ktorým na základe návrhu na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam povolil vklad záložného práva v prospech žalovaného ako záložného veriteľa, a to na základe Záložnej zmluvy, ktorá obsahovala rámec zabezpečenej pohľadávky až do výšky 150.000,- eur bez DPH, išlo o falzifikát Zmluvy o zriadení záložného práva a zápis záložného práva bol vykonaný na základe absolútne neplatnej zmluvy, v dôsledku čoho je právne postavenie žalobcu neisté, nakoľko v LV je zapísaný nesprávny zápis o tom, že nehnuteľnosti sú zaťažené neexistujúcim záložným právom.
21. Žalovaný v rámci procesnej obrany rozporuje dôvodnosť žaloby s poukazom na existenciu Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a zabezpečenie pohľadávky žalovaného voči dlžníkovi MIKOMIX, spol. s r.o. do výšky 150.000,- eur, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Žilina zo dňa 31.10.2016, číslo vkladu XXXX/XXXX, zapísaný na LV č. XXX, k. ú. W.. Platnosť Zmluvy o zriadení záložného práva žalovaný opiera o obsah Rámcovej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v postavení dodávateľa a spoločnosťou MIKOMIX, spol. s r.o. v konkurze v postavení odberateľa zo dňa 22.09.2016, ďalej okolnosti uzatvorenia Rámcovej a Záložnej zmluvy. Pre žalovaného zásadnou skutočnosťou a náležitosťou Zmluvy o zriadení záložného práva, bez ktorej by Rámcovú zmluvu neuzatvoril, bolo zabezpečenie jeho pohľadávky v celej výške úverového rámca, t. j. do sumy 150.000,- eur, čo žalovaný preukazuje o.i. e-mailovou komunikáciou medzi žalovaným a jeho právnym zástupcom
- advokátskou kanceláriou C. Q., I..W..V.., ktorú žalovaný poveril prípravou právnej dokumentácie, súčasne zdôrazňujúc možnú motiváciu žalovaného na zneplatnení Zmluvy o zriadení záložného práva za účelom použitia tejto námietky pri popretí pohľadávky žalovaného v konkurze dlžníka MIKOMIX s.r.o.
22. Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pre platnosť právneho úkonu zákonná úprava v ust. § 34 Občianskeho zákonníka určuje prejav vôle konajúceho smerujúci najmú k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Pre platnosť právneho úkonu zákonná úprava vyžaduje náležitosti subjektu konajúceho, t. j. spôsobilosť na právne úkony, náležitosti vôle, ktorá musí byť skutočne daná, slobodná, vážna a bez omylu, náležitosti prejavu vôle ako zrozumiteľnosť, určitosť a dodržanie predpísanej formy právneho úkonu a náležitosť pomeru vôle a prejavu, ktoré musia byť v zhodne a rovnako náležitosti predmetu, to znamená jeho možnosť a dovolenosť právneho úkonu.
23. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
24. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.
26. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
27. Podľa § 45 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Ak prejav vôle dôjde zmenený vplyvom prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil, alebo iných okolností, ktoré nastali počas jeho prepravy, posudzuje sa podľa ustanovení o omyle ( § 49a).
28. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
29. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
30. Zmluva ako dvojstranný alebo viacstranný právny úkon vzniká konsenzom, t. j. úplnou a bezpodmienečnou akceptáciou návrhu na uzavretie zmluvy. Prijatím návrhu zmluvy v zmysle ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka je včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas.
31. Medzi stranami je nesporné, že navrhovateľom Zmluvy o zriadení záložného práva bol žalovaný, ktorý návrh Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky vo výške plnenia poskytnutého záložným veriteľom ako dodávateľom dlžníkovi - spoločnosti MIKOMIX s.r.o. ako odberateľovi na základe Rámcovej zmluvy do výšky 150.000,- eur bez DPH doručoval žalobcovi prostredníctvom konateľa dlžníka S. K.. Súd teda v danom konaní vzhľadom na spornosť základnej skutočnosti konsenzu zmluvných strán o obsahu zmluvy o zriadení záložného práva, vykonal rozsiahle dokazovanie k okolnostiam uzatvorenia predmetnej zmluvy, a to listinnými dôkazmi, ktoré procesné strany učinili obsahom spisového materiálu a vyžiadanými súdom na základe procesného návrhu strán a ďalej výsluchmi svedkov D. V., S. K., X.. A. H., X.. W. K. a výsluchom konateľa žalovaného A. J..
32. Z vykonaných dôkazov súd zistil, že sporná Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam sa viaže k zabezpečeniu pohľadávky vyplývajúcej z Rámcovej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako dodávateľom a spoločnosťou MIKOMIX, spol. s r.o. ako odberateľom zo dňa 25.09.2016 (č. l. 174-179), v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že výška plnenia poskytnutého dodávateľom odberateľovi až do výšky 150.000,- eur (čl. 3 bod 3.2 Rámcovej zmluvy) bude zabezpečená záložným právom v prospech dodávateľa ako záložného veriteľa a bude predmetom samostatnej zmluvy o zriadení záložného práva (čl. 9 bod 9.1 Rámcovej záložnej zmluvy). Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že vôľa žalovaného pri iniciovaní záložnej zmluvy jednoznačne smerovala k zabezpečeniu pohľadávky žalovaného vo výške poskytnutého rámca plnení podľa pripojenej Rámcovej zmluvy zo dňa 25.09.2016. Na druhej strane je potrebné uviesť, že zmluvnou stranou Rámcovej zmluvy bol žalovaný ako dodávateľ a dlžník MKOMIX ako odberateľ bez toho, že by súčasne bola tvrdená a v konaní preukazovaná priama účasť žalobcu v tomto kontraktačnom procese Rámcovej zmluvy. Na základe Dodatku č. 1 k Rámcovej zmluve zo dňa 04.11.2016 zmluvné strany dohodli výšku plnenia až do sumy 200.000,- eur (č. l. 180 -181).
33. Sprostredkovateľom pri uzatváraní Zmluvy o zriadení záložného práva bol D. V. (švagor konateľa žalovaného), ktorý na základe podnetu konateľa dlžníka (MIKOMIX) a odberateľa S. K. sprostredkoval uzatvorenie dodávateľského zmluvného vzťahu medzi žalovaným a dlžníkom s tým, že žalovaný ako dodávateľ podmieňoval poskytnutie služby, svojich plnení, poskytnutím zábezpeky rodinného domu, a ktorý bol účastný pri rokovaní konateľa dlžníka S. K. s konateľom žalovaného A. J.. Predmetom týchto rokovaní bolo prejednanie podmienok Rámcovej zmluvy a Záložnej zmluvy, opätovne bez prítomnosti žalobcu, ktoré sa následne premietlo do písomnej formy právnych úkonov nesporne pripravovaných právnym zástupcom žalovaného. Svedok D. V. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 08.11.2019 (č. l. 347) jednoznačne potvrdil, že medzi stranami Rámcovej zmluvy bola dojednaná zábezpeka pohľadávky žalovaného ako dodávateľa v sume 150.000,- eur s tým, že zmluva s takouto výškou zabezpečenej pohľadávky bola žalovaným podpísaná, pričom konateľ dlžníka S. K. mal zabezpečiť podpis druhej zmluvnej strany, t. j. záložcu. Svedok D. V. osobne konateľov žalobcu nepoznal. Podpis konateľa žalovaného ako záložného veriteľa sa na záložnej zmluve neoveroval, avšak svedok jednoznačne potvrdil, že na záložnej zmluve, ktorú opatril svojim podpisom konateľ žalovaného A. J., bola uvedená
pohľadávka vo výške 150.000,- eur a v takomto znení bol zmluva odovzdaná konateľovi dlžníka pánovi S. K. na zabezpečenie podpisu Záložnej zmluvy záložcom.
34. Konateľ žalovaného A. J. na pojednávaní dňa 11.05.2021 podrobnejšie opísal okolnosti záväzkovo- právnych vzťahov medzi žalovaným a spoločnosťou MIKOMIX, s.r.o. Uviedol, že v čase rokovania o obsahu spornej záložnej zmluvy z LV k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá mala tvoriť predmet zálohu, vyplynulo, že nehnuteľnosť nebola zaťažená právami tretích osôb. Dlžník (MIKOMIX) nebol vlastníkom tejto nehnuteľnosti, avšak zaviazal sa zabezpečiť podpis záložnej zmluvy, ktorou by bola zabezpečená pohľadávka žalovaného vo výške 150.000,- eur. Návrh zmluvy o zriadení záložného práva zabezpečoval žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu C. Q., I..W..V.. a návrh zmluvy žalovaný odovzdal záložcovi prostredníctvom konateľa dlžníka S. K.. Podpis konateľa žalovaného na záložnej zmluve bol uvedený ako prvý v poradí. Na záložnej zmluve a vo všetkých jej rovnopisoch bola uvedená suma zabezpečenia do výšky 150.000,- eur. Z výpovede konateľa žalovaného vyplynulo, že vklad záložného práva k spornej záložnej zmluve zabezpečoval konateľ dlžníka - S. K.. Žalovanému bolo doručené potvrdenie o vklade záložného práva do katastra nehnuteľností. Konateľ žalovaného jednoznačne vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosť, že návrh záložnej zmluvy, ktorú žalovaný opatril svojim podpisom, obsahoval výšku zabezpečenej pohľadávky 150.000,- eur, a to na všetkých rovnopisoch návrhu záložnej zmluvy.
35. Výsluchom bývalého konateľa žalobcu X.. A. H. v procesnom postavení svedka, ktorého podpis na spornej záložnej zmluve bol notársky overený na Notárskom úrade notárky Z., vyplynulo, že rodinný dom, ktorý tvoril predmet zálohu súvisiaceho so spornou záložnou zmluvou, mal zabezpečovať pohľadávku záložného veriteľa vo výške 80.000,- eur. Svedok uviedol, že návrh záložnej zmluvy mu bol na podpis predložený osobou zo spoločnosti MIKOMIX, s.r.o., ktorej meno však svedok označiť nevedel. Svedok uviedol, že záložnú zmluvu podpisoval v poradí ako posledný, pričom v čase podpisu záložnej zmluvy na LV nebolo zapísané iné záložné právo k predmetnej nehnuteľnosti. Jeden rovnopis záložnej zmluvy bol ponechaný bývalému konateľovi žalobcu a ostatné prevzal pracovník spoločnosti MIKOMIX, s.r.o., ktorý mal zabezpečiť zavkladovanie záložnej zmluvy. Svedok H. uviedol, že žalobca poskytol zabezpečenie pohľadávky dlžníkovi so zámerom predpokladaného budúceho protiplnenia zo strany dlžníka žalobcovi v podobe využívania založenej nehnuteľnosti v prospech záložcu. V čase podpisu záložnej zmluvy svedok vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti, ktorá sa odvíjala od kúpnej ceny tejto nehnuteľnosti v sume 90.000,- eur a z hodnoty investícií do tejto nehnuteľnosti, ktorú konateľ dlžníka S. K. vyčíslil na sumu 70 až 80 tisíc eur. Svedok uviedol, že v spoločnosti žalobcu vystupoval ako spoločník s 50%-ným obchodným podielom spolu so spoločníkom pánom X.. K., pričom svedok H. financoval kúpu predmetnej nehnuteľnosti a druhý spoločník pán K. mal zabezpečiť financovanie stavebných činností do nehnuteľnosti, realizovaných prostredníctvom dlžníka MIKOMIX, s.r.o. Svedok X.. A. H. vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdil, že pred podpisom záložných zmlúv osobne skontroloval sumu pohľadávky, ku ktorej sa záložná zmluva viaže. O tom, že existuje záložná zmluva na zabezpečenie pohľadávky v sume 150.000,- eur sa svedok dozvedel až výsluchom pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Po uvedenom zistení kontaktoval svedok S. K., ktorý reagoval ochotou vzniknutý problém vyriešiť. Na otázku svedka, akým spôsobom sa zmluva s takýmto obsahom dostala na kataster nehnuteľností, S. K. neposkytol svedkovi nikdy odpoveď. Rámcovú zmluvu, ku ktorej sa viazala sporná záložná zmluva, svedok nevidel. Svedok potvrdil, že pred podpisom spornej záložnej zmluvy pri notárovi, každý jeden rovnopis zmluvy skontroloval a zameral sa na výšku v nej uvedeného peňažného plnenia. V každej z týchto zmlúv bol uvedený rámec plnenia 80.000,- eur.
36. Z výpovede bývalého druhého konateľa žalobcu X.. W. K. na pojednávaní konanom dňa 11.05.2021 (č. l. 441), vypočutého v procesnom postavení svedka, vyplynulo, že svedok mal v spoločnosti žalobcu postavenie spoločníka a konateľa. Podľa jeho vyjadrenia, spoločnosť žalobcu vznikla za účelom spoločného podnikania pána S. K. a ďalšej svedkom neoznačenej osoby, keď svedok X.. W. K. spolu s druhým konateľom vystupovali ako zástupcovia týchto osôb navonok. Svedok uviedol, že všetky úkony realizované žalobcom boli uskutočňované druhým konateľom spoločnosti - pánom H. spolu s pánom K.. Pokiaľ svedok X.. W. K. podpisoval nejaké zmluvy, jeho postup a konanie boli založené na dôvere vo vzťahu k pánovi K. a pánovi H.. Teda v prípade, ak zmluva bola podpísaná druhým konateľom spoločnosti pánom H., svedok K. písomnosť opatril svojim podpisom bez bližšieho posudzovania a čítania obsahu týchto listín. Z vyjadrenia svedka X.. W. K. tak vyplynulo, že jeho vystupovanie v spoločnosti žalobcu bolo skôr formálne, keď svedok obsahy ním podpísaných zmlúv bližšie nečítal, na okolnosti podpisu
spornej zmluvy si nepamätal a teda výpoveď svedka X.. W. K. zásadným spôsobom neobjasnila medzi stranami základnú spornú skutočnosť.
37. Svedok S. K., konateľ dlžníka MIKOMIX, spol. s r.o. na pojednávaní konanom dňa 08.11.2019 potvrdil uzatvorenie viacerých rámcových zmlúv so spoločnosťou žalovaného v septembri roku 2016, na základe ktorých boli zo strany žalovaného poskytnuté dlžníkovi viaceré plnenia v podobe pôžičiek, dodávok stavebného materiálu ap. V súvislosti s týmito plneniami dlžník poskytoval veriteľovi viaceré zabezpečenia jeho pohľadávok , pričom jednou z foriem zabezpečenia bolo aj zabezpečenie záložným právom rodinného domu, ktorého vlastníkom bol žalobca. Napriek výpovedi svedka X.. W. K., ktorý opísal obchodnú činnosť žalobcu ako spoločné podnikanie pána S. K. a ďalšej osoby, svedok S. K. vzťahy ku konateľom žalobcu označil za priateľské, pričom z jeho výpovede ani náznakom nevyplývalo, že by činnosť žalobcu fakticky ovládal, prípadne, že by z činnosti žalobcu bol požívateľom výhod. Dôvody poskytnutia zabezpečenia zo strany žalobcu dlžníkovi MIKOMIX, s.r.o. svedok označiť nevedel. Z výpovede svedka S. K. nevyplynulo, že by uzatvorenie rámcovej zmluvy a spornej záložnej zmluvy malo byť svedkom koordinované. Ku konkrétnym obsahovým náležitostiam zmlúv sa svedok K. vyjadriť nevedel. Podľa jeho slov spornú zmluvu, ktorú pripravoval žalovaný, svedok nečítal, na jej obsah si nepamätal. Svedok poukázal na množstvo ním podpísaných zmlúv. Svedok potvrdil svoju komunikáciu s pánom V. ohľadne Rámcovej zmluvy a Záložnej zmluvy, avšak k otázke označenia osoby, ktorá zabezpečovala doručenie záložnej zmluvy viažucej sa k predmetnej Rámcovej zmluve na kataster nehnuteľností, svedok vyjadriť nevedel, avšak vylúčil, že by kedykoľvek doručoval podania na kataster nehnuteľností on sám osobne. Na otázky, ktoré sa týkajú konkrétnej pohľadávky vo vzťahu k spornej záložnej zmluve sa svedok K. nevedel vyjadriť, na tieto okolnosti si svedok nepamätal.
38. Z pripojeného výpisu z LV č. XXX, okres Ž., obec W., k. ú. W. vyplýva zápis ťarchy na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti pre žalovaného BEDEKO, s.r.o. na CKN parcele č. XXX/X
- zastavaná plocha o výmere XXX m2, stavba: dom súp. č. XXX na CKN parcele č. XXX/X, ktorej vklad bol povolený dňa 31.10.2016 - XXX/XX (č. l. 56).
39. Z e-mailovej komunikácie uskutočnenej medzi žalovaným a právnym zástupcom C. Q., I..W..V.. (č. l. 201 súdneho spisu) vyplýva, že príprava návrhu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti predpokladala zabezpečenie pohľadávky dodávateľa voči dlžníkovi na základe Rámcovej zmluvy, a to do výšky 150.000,- eur, a to v rámci definície pojmov v úvodných ustanoveniach návrhu zmluvy, ako aj v samotnom texte zmluvy, časti čl. 4 bod 4.2 návrhu záložnej zmluvy.
40. V rámci informačnej a edičnej povinnosti Okresný úrad Ž., katastrálny odbor v stanovisku zo dňa 31.01.2019 na žiadosť súdu o zapožičanie spisového materiálu č. C. XXXX/XXXX doručil súdu kópiu listiny č. C. XXXX/XXXX v počte 13 listov, ktorej obsahom je rozhodnutie o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 31.10.2016 (č. l. 270), Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 26.09.2016, ktorej obsahom je vymedzenie zabezpečenej pohľadávky vo výške rámca plnení, t. j. do výšky 150.000,- eur opatrená podpisom konateľa záložného veriteľa A. J. a za záložcu podpisom vtedajšieho konateľa A. H., ktorého pravosť podpisu bola osvedčená notárom S.. U. Z., a to uznaním podpisu na listine za svoj vlastný. Centrálny register osvedčených podpisov pridelil podpisu poradové číslo V. XXXXXX/XXXX (č. l. 280a). Za záložcu je záložná zmluva opatrená aj podpisom druhého konateľa X.. W. K., ktorého pravosť podpisu bola overená Notárskym úradom S.. O. C. a to tak, že záložná zmluva bola podpisujúcim vlastnoručne podpísaná pred notárom a Centrálny register osvedčených podpisov pridelil podpisu podpisujúceho X.. W. K. poradové číslo V. XXXXXX/ XXXX.
41. Podľa stanoviska Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor, oddelenie technické, dokumentácia poskytovania informácií zo dňa 13.02.2019 (č. l. 288) návrh na vklad č. C. XXXX/XXXX bol podaný osobne dňa 28.09.2016 o 08:40 hod. Konkrétna osoba sa nedá určiť, keďže totožnosť osoby sa pri podaní návrhu na vklad neoveruje a podania sa prijímajú v zmysle § 2 ods. 1 a § 3 ods. 2 Vyhlášky č. 122/2010 Z. z., ktorou sa vykonáva spravovací poriadok pre katastrálne úrady a správy katastra.
42. Na základe súdom zabezpečených fotokópií zo systému notár z evidencie NCRop súd zistil, že v elektronicky vytvorenom dokumente pri overení pravosti podpisu na záložnej zmluve zo dňa 22.09.2016 notár S.. O. C. popísala právny úkon v dokumente pri osvedčení podpisu konateľa žalobcu X.. W. K.
ako „Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 22.09.2016 uzatvorená medzi BEDEKO s.r.o. ako záložný veriteľ a KM real estate, s.r.o. ako záložca“ (č. l. 399).
43. V prípade overenia pravosti podpisu X.. A. H. ako konateľa záložcu na spornej záložnej zmluve obsahuje elektronický dokument z notárskeho registra pri osvedčení podpisu pod por. č. XXXXXX/ XXXX popis právneho úkonu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti s označením záložného veriteľa, záložcu, dlžníka a rámec plnenia vo výške 80.000,- eur bez DPH, s vymedzením zálohu ako nehnuteľnosti k. ú. W., LV č. XXX.
44. V ďalšej časti súd zameral svoje šetrenia a dokazovanie na zistenie okolnosti, či je možné dodatočne zasahovať do textu elektronických dokumentov v systéme notár, a to dopytom na Notársku komoru Slovenskej republiky, z ktorej stanoviska zo dňa 03.09.2020 (č. l. 393) vyplýva, že po vykonaní registrácie do registra osvedčených podpisov, resp. po pridelení registračného čísla, nie je možné zaregistrované údaje zmeniť. Takúto registráciu je možné len označiť za chybnú, pričom vo vzťahu k registrácii pod č. V. XXXXXX/XXXX bola táto zaregistrovaná dňa 26.09.2016 a nebola označená za chybnú.
45. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že X.. A. H., ktorého podpis na záložnej zmluve uzatvorenej medzi záložným veriteľom BEDEKO s.r.o. ako záložcom a spoločnosťou KM real estate, s.r.o. ako záložným veriteľom, a na ktorej pravosť podpisu jedného zo spoločne konajúcich záložcov X.. A. H. overoval Notársky úrad S.. U. Z. pod por. č. V. XXXXXX/XXXX, sa týkal záložnej zmluvy na zabezpečenie rámca plnenia vo výške 80.000,- eur bez DPH. Uvedené zistenie korešponduje a je súladné s výpoveďou svedka A. H.. Pokiaľ za tohto stavu bola v rámci návrhu na vklad do katastra nehnuteľností predložená záložná zmluva, uzatvorená medzi žalobcom ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom na výšku plnenia 150.000,- eur, jedná sa nesporne o inú záložnú zmluvu, t.j. zmluvu s iným obsahom, ako je zmluva o zriadení záložného práva, ktorú opatril svedok H., ako jeden zo spoločne konajúcich konateľov záložcu, svojim podpisom.
46. Podľa pripojeného výpisu z Obchodného registra žalobcu (č. l. 200) vyplýva v registri zapísaný spôsob konania štatutárneho orgánu tak, že X.. W. K. a A. H. ako bývalí konatelia obchodnej spoločnosti žalobcu, vykonávajúci svoju funkciu do 11.01.2018, konali v mene spoločnosti spoločne. Vzhľadom na to, že žalobca v čase uzatvorenia spornej záložnej zmluvy mal zriadený kolektívny štatutárny orgán pozostávajúci z dvoch konateľov, pričom spôsob konania štatutárneho orgánu je povinne zapisovaným údajom do Obchodného registra (§ 2 ods. 1 písm. e) zákona o Obchodnom registri) a je zároveň obligatórnou náležitosťou spoločenskej zmluvy, je vzhľadom na zistený skutkový stav potrebné konštatovať, že pri spôsobe konania v mene spoločnosti zapísanom v Obchodnom registri, boli konatelia v mene spoločnosti oprávnení konať spoločne. Takýmto spôsobom konania v mene spoločnosti sa prejavuje vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám. Nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti vedie k neplatnosti právneho úkonu, pretože vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám nebola prejavená zákonom predpokladaným spôsobom, t. j. určeným spôsobom konania v mene spoločnosti. Teda aj v prípade, ak by len jeden z konateľov žalobcu učinil právny úkon, vôľa spoločnosti nebola prejavená navonok určeným spôsobom konania a jednalo by sa o spôsob konania v rozpore s úpravou vyplývajúcou z ust. § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka. (obdobne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.07.2009, sp. zn. I. ÚS 198/09).
47. Pokiaľ ide o obsah Čestného vyhlásenia S. K. zo dňa 20.05.2018, ktoré je obsahom súdneho spisu na č. l. 189, v ktorom S. K. potvrdil uzatvorenie Rámcovej zmluvy dňa 22.09.2016 medzi žalovaným a spoločnosťou MIKOMIX s.r.o. s výškou plnenia 150.000,- eur bez DPH za súčasného uzatvorenia Záložnej zmluvy na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej z Rámcovej zmluvy do výške 150.000,- eur, je možné konštatovať, že rozporne s priamou výpoveďou svedka S. K. na pojednávaní súdu S. K. v Čestnom vyhlásení zhodne s vyjadrením žalovaného na pojednávaní potvrdil uzatvorenie Rámcovej zmluvy a podpísanie Záložnej zmluvy žalovaným na výšku plnenia 150.000,- eur a rovnako S. K. potvrdil prevzatie podpísanej Rámcovej zmluvy a Záložnej zmluvy v jej šiestich vyhotoveniach vrátane dvoch vyhotovení návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností s tým, že tieto mal S. K. odovzdať žalobcovi na podpísanie a overenie u notára. S. K. v Čestnom vyhlásení zo dňa 20.05.2018 potvrdil skutočnosť, že iná výška zabezpečenia ako čo do sumy 150.000,- eur bez DPH nebola predmetom rokovaní zúčastnených spoločností, t. j. žalovaného a žalobcu s tým, že žalobca inú výšku zabezpečenia nenavrhoval a podľa vedomostí S. K. žiadne iné vyhotovenia záložnej zmluvy ani nikdy neexistovali. K obsahu žalovaným predloženej listiny súd konštatuje, že v nej uvedené skutočnosti sú v priamom rozpore
s tým, o čom vypovedal S. K. priamo na pojednávaní súdu, ktoré sa uskutočnilo v časovom období jeden a pol roka od podania Čestného vyhlásenia svedkom, keď svedok si na výšku pohľadávky, ku ktorej sa viazalo zabezpečenie záložným právom, nepamätal, uviedol, že Rámcovú zmluvu pripravoval žalovaný a túto svedok S. K. nikdy nečítal. K obsahu Rámcovej zmluvy ani k okolnostiam uzavretia a podpísania Záložnej zmluvy, ku ktorej sa viaže predmetná Rámcová zmluva, sa vyjadriť nevedel. Či bol svedok kontaktovaný žalovaným alebo jeho právnym zástupcom na podpis dokumentov súvisiacich s predmetným konaním, si svedok taktiež nepamätal. Pamäť svedka S. K. siahala len potiaľ, že svedok podpísal Rámcovú zmluvu a vzhľadom na spôsob, akým svedok S. K. vypovedal na pojednávaní súdu dňa 08.11.2019, nemožno listinný dôkaz, ktorého obsahom je Čestné vyhlásenie svedka zo dňa 20.05.2018, hodnotiť ako hodnoverný dôkaz, podobne ako výpoveď svedka priamo na pojednávaní, a to v kontexte ostatných súdom vykonaných dôkazov a v kontexte súdom zistenej skutočnosti, že voči svedkovi S. K. sú aktuálne vedené viaceré trestné stíhania v súvislosti so zabezpečovacími inštitútmi k obchodným vzťahom spoločnosti MIKOMIX, s.r.o., ktorej bol svedok konateľom.
48. Posudzovanie motivácie v postupe a konaní svedka K., prípadné hodnotenie štandardnosti postupov notára pri úradnom osvedčovaní podpisov konajúcich osôb a rovnako prínos žaloby pre tú ktorú procesnú stranu, by bez ďalšieho zakladalo neprípustné špekulácie o otázkach, ktoré presahujú rámec tohto civilného sporového konania a nepochybne vedú až k trestno-právnej zodpovednosti. Zistený skutkový stav z vykonaných dôkazov však umožňuje spoľahlivo prijať záver, že k dohode o podstatných náležitostiach záložnej zmluvy predpokladaných právnou úpravou ust. § 151b Občianskeho zákonníka medzi stranami zmluvy nedošlo. Z výpovede a vyjadrení procesných strán a svedkov je zrejmé, že žalobca a žalovaný priamo o podmienkach záložnej zmluvy nikdy vopred nekomunikovali a jediným spojovacím článkom v rámci ich kontraktačného procesu bola osoba konateľa dlžníka (spoločnosti MIKOMIX) S. K.. Bez zachovania potrebnej miery obozretnosti a náležitej starostlivosti obe strany podcenili význam priamych rokovaní v procese uzatvárania záložnej zmluvy, čo napokon vyústilo do vzniku sporu s priamym dopadom do majetkovej sféry procesných strán. Avšak ani v tomto prípade nie je možné pri rešpektovaní základných princípov sporového konania, princípu zákonnosti a spravodlivosti, zotrvať na tom, že aj keď vôľa zmluvných strán smerovala k uzatvoreniu záložnej zmluvy s iným obsahom, čo procesné strany stvrdili svojimi podpismi, je záložná zmluva zo dňa 22.09.2016, ktorej vklad bol rozhodnutím správneho orgánu povolený, platnou a účinnou zmluvou.
49. Podľa § 151b Občianskeho zákonníka (1) Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. (2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. (3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. (4) Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.
50. Z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že napriek tomu, že zo strany žalobcu bol prostredníctvom tretej osoby S. K. adresovaný žalobcovi návrh záložnej zmluvy, ktorá smerovala k zabezpečeniu pohľadávky žalobcu z obchodných vzťahov s dlžníkom MIKOMIX, s.r.o., a to vo výške pohľadávky do 150.000,- eur, žalobca v konaní spoľahlivo preukázal, že minimálne jeden z konateľov žalobcu, a to X.. A. H. podpísal listinu s iným obsahom, pričom táto rozdielnosť sa týkala jednej z podstatných náležitostí záložnej zmluvy, a to najvyššej hodnoty zabezpečenej pohľadávky vo výške 80.000,- eur, čo jednoznačne preukazuje nie len výpoveď svedka H., ale tiež listinný dôkaz, a to Potvrdenie z Notárskeho centrálneho registra osvedčených podpisov NCRop Notárskeho úradu S.. U. Z. zo dňa 15.01.2018. Pokiaľ predmetom vkladu záložného práva bola Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam s výškou zabezpečenej pohľadávky 150.000,- eur bez DPH, je možné konštatovať, že ide o záložnú zmluvu, ktorá neobsahuje prejav vôle žalobcu ako záložcu a za takýto prejav nie je možné považovať k zmluve pripojený podpis bývalého konateľa H., ktorý sa nepochybne viaže k zmluve s iným obsahom ako zmluva, ktorej vklad bol následne povolený. Zmluva o zriadení záložného práva s obsahom, ktorý bol predmetom vkladu záložného práva, nemohla platne vzniknúť. Za súčasného stavu žalobcovi ako vlastníkovi nehnuteľnosti reálne hrozí, že výkonom záložného práva by žalobca
bol povinný uhradiť žalovanému ako záložnému veriteľovi na mieste žalobcovým podpisom stvrdeného rámca plnenia v sume 80.000,- eur bez DPH až sumu do výšky 150.000,- eur bez DPH, teda sumu o 70.000,- eur bez DPH vyššiu ako bol záložca ochotný akceptovať podpisom mu predloženej záložnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že zápis záložného práva do katastra nehnuteľností bol vykonaný na základe absolútne neplatnej zmluvy, keďže v danom prípade nedošlo k zhodnému prejavu vôle zmluvných strán týkajúceho sa podstatných náležitostí záložnej zmluvy, konkrétne výšky zmluvou zabezpečenej pohľadávky. Na uvedený záver nemôže mať vplyv skutočnosť, že v čase predloženia návrhu záložnej zmluvy a jej podpisu žalovaným ako záložným veriteľom, zmluva obsahovala návrh zabezpečenej pohľadávky v sume 150.000,- eur a v rovnakej podobe bola zmluva predložená v rámci návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. V danom spore je nepochybné, že v čase od predloženia návrhu záložnej zmluvy do momentu povolenia vkladu do katastra nehnuteľností záložnej zmluvy došlo k manipulácii s originálom listiny, pričom osoba zodpovedná za takéto konanie, dôvody jej postupu a účel takéhoto konania ostali v konaní sporné. Svedok X.. A. H. (bývalý konateľ žalobcu) na pojednávaní jednoznačne uviedol, že výšku zabezpečenej pohľadávky určoval konateľ H. v sume 80.000,- eur, pričom táto suma mala vyjadrovať hodnotu investícií do predmetnej nehnuteľnosti realizovaných dlžníkom - spoločnosťou MIKOMIX, keď predmet zálohu žalobca kúpil za cenu 90.000,- eur z investície vloženej konateľom X.. H. a cena stavebných investícií predstavovala sumu 70 - 80 tisíc eur, ktorých financovanie zabezpečoval druhý konateľ žalobcu pán K.. Hodnota nehnuteľnosti, ktorá mala tvoriť predmet zálohu po vykonaných stavebných úpravách, bola žalobcom v čase uzavretia spornej Záložnej zmluvy odhadovaná na sumu 160.000,- eur, pričom podľa vyjadrenia bývalého konateľa X.. A. H., v prípade, ak by dlžník nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z Rámcovej zmluvy, ku ktorej sa viazala sporná Záložná zmluva, konateľ H. sa mal stať výlučným majiteľom spoločnosti žalobcu s tým, že náklady vložené do spoločnosti žalobcu kúpou nehnuteľnosti boli aj v prípade realizácie záložného práva kryté. Svedok H. tak logicky vysvetlil svoje úvahy k výške pohľadávky zabezpečenej záložnou zmluvou. Pokiaľ však priamo nekomunikoval so žalovaným ako predkladateľom návrhu záložnej zmluvy, absentuje vo vyjadrení svedka skutočnosť, akým spôsobom sa žalobcom akceptovateľná výška zabezpečenej pohľadávky stala súčasťou ním podpísanej zmluvy.
51. Napriek vyššie uvedenému je nepochybné, že pri osvedčení podpisu svedka H. na záložnej zmluve, ním podpisovaná zmluva obsahovala rámec plnenia vo výške 80.000,- eur bez DPH. Rozdielne od stanoviska žalovaného súd zastáva názor, že v danom prípade o neexistencii platnej zmluvy o zriadení záložného práva nesvedčí len overovacia doložka pri podpise jedného z konateľov zmluvnej strany - záložcu na záložnej zmluve, ale tiež výpoveď svedka H. na pojednávaní a nepriamo tendenčná výpoveď svedka S. K. v kontexte ním vystaveného obsahu čestného prehlásenia. V pomeroch prejednávanej veci nie je relevantnou otázka, či k sfalšovaniu obsahu zmluvy došlo zo strany osoby S. K., pracovníka spoločnosti MIKOMIX, prípadne konaním niektorého z konateľov žalobcu . Nepochybné však je, že pre existenciu platnej záložnej zmluvy absentuje jej základný zákonný predpoklad, a to zhoda vôle zmluvných strán o jej obsahu, a to v podstatnej časti záložnej zmluvy, ktorou je výška zabezpečenej pohľadávky a preto zmluva, ktorá sa stala podkladom vkladu záložného práva k nehnuteľnosti, o ktorej súd v tejto veci koná, je neplatná podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, t. j. pre rozpor so zákonom, keďže zákonný predpoklad vzniku zmluvy, a to zhodná vôľa strán konajúcich osôb, nebol splnený.
52. Na záver okresný súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov právnej veci uvádzaných sporovými stranami. V uvedenom kontexte súd posudzoval aj dôkazné návrhy strán, keď pre výsluch notárky Z., resp. jej zamestnanca X. X. nevzhliadol potrebu výsluchu týchto osôb, a to vzhľadom na povahu ich činnosti, ku ktorej sa mali svedkyne vyjadrovať, ďalej časové súvislosti udalostí, ku ktorým by sa mali vyjadrovať a najmä s prihliadnutím na elektronicky zaznamenaný priebeh osvedčenia podpisu konajúcich osôb na záložnej zmluve.
53. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v celom rozsahu vyhovel v znení tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
54. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
56. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe princípu úspechu strán v spore s prihliadnutím na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní, v zmysle ktorého pre prípad úspechu žalobcu v konaní si žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov konania neuplatňuje. Súd preto rozhodol tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane proti žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).