Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_63Ek-713-2020.pdf
PDF · 102.73 KB
Case nature
Subarea
63Ek/713/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného 1/: W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX H., oprávneného 2/: mal. K. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX H., zastúpený zákonným zástupcom - otec: S. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, XXX XX H., proti povinnej: O. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX I., v právnom zastúpení advokátom - JUDr. Martina Reřichová, PhD., advokátka, s.r.o., IČO: 53 065 042, so sídlom advokátskej kancelárie Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, v mene ktorej koná konateľ - JUDr. Martina Reřichová, PhD., vedenej u súdneho exekútora: MVDr. Mgr. Pavol Kovaľ, IČO.: 31 276 491, so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov, v pod č. 89EX 249/20, rozhodujúc o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/713/2020 zo dňa 24. februára 2021, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/713/2020 zo dňa 24. februára 2021 z a m i e t a.
II. Súd povinnej nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávnených doručeného súdu dňa 04.05.25020 sa začalo proti povinnej exekučné konanie pre vymoženie zameškaného výživného vo výške 1685 EUR a bežného výživného vo výše 130 EUR mesačne, počnúc mesiacom máj 2020 do budúcna, a to na základe exekučného titulu, ktorý je Rozsudok Okresného súdu Humenné, č. k. 8P/49/2018-94 zo dňa 04.04.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.02.2020 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 24CoP/90/2019-142 zo dňa 29.01.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.02.2020. (ďalej len „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením dňa 25.05.2020 súdneho exekútora MVDr. Mgr. Pavla Kovaľa, IČO: 31 276 491, so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov, ktorý ju vedie pod č. 89EX 249/20. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 25.05.2020 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinnej.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/713/2020 zo dňa 24.02.2021 vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výrok) a povinnej nepriznal nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom na zatavenie exekúcie (II. výrok).
4. Vyšší súdny úradník uvedené rozhodnutie odôvodnil argumentáciou, že: „Z prehľadu transakcií platieb predloženého povinnou za obdobie odo dňa 19.09.2018 do 25.05.2020 súd zohľadňuje platby povinnej ku dňu začatia exekúcie (t.j. ku dňu 25.05.2020) spolu vo výške 1470,00 Eur. Keďže povinná mala za obdobie odo dňa 01.02.2018 do 30.04.2020 uhradiť oprávneným na dlžnom a bežnom výžinom sumu spolu vo výške 4.420,00 Eur z ktorej uhradila na základe jej predložených výpisov a platieb za obdobie odo dňa 19.09.2018 do 19.05.2020 sumu vo výške 1.470,00 Eur čo predstavuje rozdiel vo výške zameškaného výživného vo výške 2.950,00 Eur. Keďže nárok oprávnených v danom exekučnom konaní pod sp.zn. 63Ek/713/2020, č. 89Ex/249/20, vo veci zameškaného výživného predstavuje ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie (t.j. ku dňu 04.05.2020) sumu vo výške 1.685,00 Eur čo je nižšia suma než mala povinná ku dňu 04.05.2020 uhradiť (t.j. suma vo výške 2.950,00 Eur) súd preto považuje návrh na zastavenie exekúcie zo strany povinnej za nedôvodný a zmätočný. Súd zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že pri úhradách povinnej, ktoré predložila ako prílohy k Návrhu na zastavenie exekúcie súd nezohľadňoval fotokópiu potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s., o hotovostnom vklade a o zaplatení poplatku zo dňa 17.08.2020 vo výške 150,00 Eur, pretože súdu nie je známy účet príjemcu tohto vkladu pod nasledovným č. účtu - SK06 0900 0000 0050 5199 1628 a teda súd nemôže túto platbu započítať, keďže nemá poznatok, že by to bol účet oprávnených alebo zákonného zástupcu oprávneného: 2/. Rovnako súd nezohľadňoval nasledovné duplicitné platby povinnej tak, ako boli súdu predložené ide o nasledujúce úhrady: úhrada zo dňa 21.01.2019 vo výške 65,00 Eur, úhrada zo dňa 19.02.2019 vo výške 65,00 Eur, úhrada zo dňa 19.03.2019 vo výške 65,00 Eur, úhrada zo dňa 23.04.2019 vo výške 65,00 Eur, úhrada zo dňa 20.05.2019 vo výške 65,00 Eur, úhrada zo dňa 19.06.2019 vo výške 65,00 Eur, úhrada zo dňa 19.07.2019 vo výške 65,00 Eur, úhrada zo dňa 19.08.2019 vo výške 65,00 Eur, úhrada zo dňa 19.09.2019 vo výške 65,00 Eur, úhrada zo dňa 21.10.2019 vo výške 65,00 Eur, úhrada zo dňa 19.11.2019 vo výške 65,00 Eur, úhrada zo dňa 19.12.2019 vo výške 65,00 Eur, úhrada zo dňa 20.01.2020 vo výške 65,00 Eur, úhrada zo dňa 19.02.2020 vo výške 65,00 Eur, úhrada zo dňa 19.03.2020 vo výške 100,00 Eur, úhrada zo dňa 20.04.2020 vo výške 100,00 Eur, úhrada zo dňa 19.06.2020 vo výške 100,00 Eur, úhrada zo dňa 20.07.2020 vo výške 100,00 Eur, úhrada zo dňa 19.08.2020 vo výške 100,00 Eur, úhrada zo dňa 24.08.2020 vo výške 50,00 Eur, úhrada zo dňa 21.09.2020 vo výške 100,00 Eur, úhrada zo dňa 23.09.2020 vo výške 50,00 Eur, úhrada zo dňa 19.10.2020 vo výške 100,00 Eur. Uvedené úhrady boli súdu predložené duplicitne a to na základe totožných úhrad uvedených v rôznych prehľadoch transakcií a to v týchto: fotokópia pohybu na účte Prima banka Slovensko, a.s., dátum vytvorenia: 20.08.2020, 16:08:56, fotokópia detailu transakcie na účte Prima Banka Slovensko a.s., dátum vystavenia dňa 20.08.2020, 16:09:39 za obdobie odo dňa 19.02.2020 do dňa 19.09.2018, fotokópia detailu transakcie na účte Prima Banka Slovensko a.s., dátum vystavenia dňa 18.01.2021, 15:31:23 za obdobie odo dňa 19.02.2020 do dňa 21.01.2019.“ Vzhľadom na skutočnosť, že vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to ani v časti, a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia povinnej, ktoré si uplatnila v návrhu na zastavenie exekúcie, vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení uviedol, že povinná podala nedôvodný a neopodstatnený návrh na zastavenie exekúcie, ktorému súd nevyhovel a z uvedeného dôvodu konajúci súd tieto trovy exekúcie povinnej nepriznal.
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podala povinná v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že ako matka si je plne vedomá svojej povinnosti spočívajúcej v platení výživného na oboch maloletých synov ako oprávnených s tým, že ku vzniku dlhu na výživnom došlo v dôsledku nesprávneho poučenia povinnej vo veci zvýšenia výživného ohľadne predbežnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia s tým, že si nebola vedomá následkov neplatenia zvýšeného výživného počas odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. 24CoP/90/2019. Povinná predloženými listinnými dôkazmi potvrdila, že v zmysle rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 19P/10/2016-106 zo dňa 06.03.2017 vyživovaciu povinnosť si plnila riadne a včas až do mesiaca február 2020, t.j. do doručenia rozhodnutia v odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 24CoP/90/2019 a následne počnúc mesiacom marec 2020 si plnila vyživovaciu povinnosť podľa svojich možnosti a schopnosti s tým, že mesačne uhrádzala k rukám zákonného zástupcu oprávnených sumu vo výške 100 Eur. Dňa 03.11.2020 povinná súdnemu exekútorovi predložila výpisy z účtu Prima banka Slovensko, a.s. za mesíace august 2020, september 2020 a október 2020, ktorými potvrdila plnenie vyživovacej povinnosti nasledovne: - za mesiac august 2020 spolu vo výške 150 Eur mesačne, a to vo výške 60 Eur na mal. Marka Riláka, nar. 12.08.2005 a vo výške 70 Eur na mal. Reného Riláka, när. 06.10.2002 a sumu 20 Eur, ktorá predstavuje splátku dlžného výživného / platba zo dňa 19.08.2020 vo výške 100 Eur a platba zo dňa 24.08.2020 vo výške 50 Eur - za mesiac september 2020 spolu vo výške 150 Eur mesačne, a to vo výške 60 Eur na mal. Marka Riláka, nar. 12.08.2005 a vo výške 70 Eur na mal. Reného Riláka, nar. 06.10.2002 a sumu 20 Eur, ktorá predstavuje splátku dlžného výživného / platba zo dňa 21.09.2020 vo výške 100 Eur a platba zo dňa 23.09.2020 vo výške 50 Eur
- za mesiac október 2020 spolu vo výške 150 Eur mesačne, a to vo výške 60 Eur na mal. Marka Riláka, nar. 12.08.2005 a vo výške 70 Eur na mal. Reného Riláka, nar. 06.10.2002 a sumu 20 Eur, ktorá predstavuje splátku dlžného výživného / platba zo dňa 19.10.2020 vo výške 150 Eur. Povinná v podanej sťažnosti taktiež uviedla, že s poukazom na finančnú situáciu nie je v jej schopnostiach a možnostiach uhradiť dlžné výživné jednorazovo. Povinná však deklaruje, že má záujem platiť bežné výživné riadne a včas s tým, že vzniknutý dlh na výživnom bude splácať po 20 Eur mesačne, ktoré bude uhrádzať spolu s bežným výživným až do jeho úplného zaplatenia, teda celkovo mesačne bude plniť výživné na oboch maloletých synov po 150 Eur. Povinná nesúhlasí s názorom exekučného súdu uvedenom v bode 13 odôvodnenia napadnutého uznesenia, kde súd uvádza, že pre účely rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie bude zohľadňovať iba platby za obdobie odo dňa 19.09.2018 do 25.05.2020 v sume 2.570 Eur, t.j. do začatia exekučného konania a platby realizované od 26.06.2020 do 18.01.2021 v sume 1.100 Eur nepovažuje za dobrovoľné úhrady zo strany povinnej, pretože povinná ich uhrádza v rámci prebiehajúcej exekúcie. V bode 15 odôvodnenia napadnutého uznesenia exekučný súd uvádza, že nezohľadnil fotokópiu Potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. o hotovostnom vklade a o zaplatení poplatku zo dňa 17.08.2020 vo výške 150 Eur, pretože súdu nie je známy účet príjemcu. K tejto výhrade súdu povinná uvádza, že dňa 17.08.2020 sumu 150 Eur uhradila na bankový účet súdneho exekútora MVDr. Mgr. Pavla Kovaľa pod VS: 24920 a ako dôkaz predložila Potvrdenie Slovenskej sporiteľne, a.s. o hotovostnom vklade a o zaplatení poplatku zo dňa 17.08.2020. Uvedené skutočnosti boli uvedené aj v samotnom návrhu na zastavenie exekúcie. V ďalšom povinná namieta „údajné" duplicitné platby bljžšje špecifjkované v bode 15 odôvodnenia napadnutého uznesenia, nakoľko povinná žiadne doklady o duplicitných platbách exekučnému súdu nepredložila. Ako je vyššie uvedené na základe výzvy exekučného súdu sp. zn. 63Ek/713/2020 zo dňa 22.12.2020 povinná predložila čitateľné prílohy doložené k návrhu na zastavenie exekúcie, na ktoré ju súd sám vyzval. V podanom návrhu na zastavenie exekúcie povinná pre prípad zamietnutia návrhu na zastavenie exekúcie požiadala o povolenie splniť vymáhanú povinnosť v splátkach po 20 Eur mesačne spolu s bežným výživným. O tejto žiadosti povinnej súd nerozhodol. Do pozornosti súdu dávame tú skutočnosť, že oprávnený v 1) rade René Rilák dňa 06.10.2021 dovŕšil plnoletosť, čím došlo k zániku jeho zastúpenia zákonným zástupcom Jaroslavom Rilákom. Oprávnený v 1) rade ako plnoletá osoba teda môže vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti a z hmotnoprávneho hľadiska už nepotrebuje zákonného zástupcu. Po dosiahnutí plnoletosti preto zákonný zástupca stratil status zákonného zástupcu, s čím súvisí aj zánik práva poberať výživné v mene oprávneného v 1) rade a rovnako podávať v jeho mene vyjadrenia a stanoviska k návrhu na zastavenie exekúcie. Povinná taktiež poukazuje na svoje akruálne zárobkové možnosti a schopnosti, keď povinná na základe dohody o pracovnej činnosti vykonáva pre zamestnávateľa: Jaroslav Marunič, Ubľa 74, IČO: 40899811 prácu predavačky s miestom výkonu práce: Strojárska 2525, Snina v rozsahu maximálne 10 hodín týždenne, kde odmena za vykonanú prácu je dohodnutá na sumu 3,333 Eur / hodina. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina bola povinnej priznaná dávka v hmotnej núdzi. Povinnej ako poberateľke dávky v hmotnej núdzi za rok 2020 boli vyplatené dávky v sume 687,40 Eur a za január až február 2021 v sume 100,00 Eur. Na základe vyššie uvedeného povinná navrhuje, aby súd sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušil a vo veci rozhodol tak, že exekúciu zastaví a zároveň navrhuje priznať povinnej náhradu trov konania v súvislosti s jej účasťou v tomto exekučnom konaní.
6. Súd zaslal oprávneným sťažnosť povinnej spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nej, avšak žiaden z oprávnených sa k sťažnosti povinnej napriek výzve súdu nevyjadril.
7. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
12. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sa uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13. Po preskúmaní veci sa súd stotožnil s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, ktoré považoval za právne správne a zákonné. Súd preto dospel k záveru, že sťažnosť povinnej je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
14. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 11. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného, k argumentom povinnej v ňou podanej sťažnosti konštatuje, že v prejednávanej veci, z návrhu na vykonanie exekúcie súd zistil, že oprávnení žiadali vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Humenné, č. k. 8P/49/2018-94 zo dňa 04.04.2019, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 24CoP/90/2019-142 zo dňa 29.01.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.02.2020. Exekučným titulom bola povinná zaviazaná plniť vyživovaciu povinnosť na syna Marka, a to mesačne sumou vo výške 60 EUR a na syna Reného mesačne sumou vo výške 70 EUR, k rukám otca vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc 01.02.2018, a zároveň exekučným titulom bola povinná zaviazaná na zaplatenie dlžného výživného za obdobie od 01.02.2018 do 31.03.2019 vo výške 910 EUR, s povolením mesačných splátok vo výške 20 EUR, ktoré má povinná uhrádzať spolu s bežným výživným, až do úplného zaplatenie takto určeného dlžného výživného, s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky dlžného výživného sa stáva dlh na dlžnom výživnom zročný ako celok.
15. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnení domáhali vymoženia zameškaného výživného za obdobie od 01.02.2018 do 31.03.2019 vo výške 910 EUR, za obdobie od 01.04.2019 do 29.01.2020 vo výške 650 EUR a za obdobie od 01.02.2020 do 30.04.2020 vo výške 125 EUR, t.j. spolu zameškané výživné vo výške 1685 EUR, a taktiež sa oprávnení domáhali vymoženia bežného výživného vo výške 60 EUR mesačne do budúcna pre syna Marka a bežného výživného vo výške 70 EUR mesačne do budúcna pre syna Reného.
16. Povinná žiadala zastaviť exekúciu z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť si voči oprávneným vždy riadne plnila, čo preukazovala prehľadom bankových transakcií, ktoré mali preukazovať, že povinná pravidelne posielala mesačné splátky výživného, a to konkrétne do mesiaca február 2020 vo výške 65 EUR, a následne za mesiac marec 2020 vo výške 100 EUR a za mesiac apríl 2020 vo výške 100 EUR. Takýmto spôsobom povinná preukazovala plnenie si vyživovacej povinnosti do podania návrhu oprávnených na vykonanie exekúcie.
17. V súvislosti s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany povinnej voči oprávneným za rozhodné obdobie od 01.02.2018 do 04.05.2020 (t.j. do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie a začatia exekučného konania), a teda v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti podaného návrhu na vykonanie exekúcie súd uvádza nasledovné: Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že povinná v rozhodnom období platila výživné na oprávnených. To čo však sporné bolo, bola tá skutočnosť, že k plateniu výživného zo strany povinnej nedochádzalo v správnej výške. Ako totiž samotná povinná v návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v sťažnosti uviedla, k nesprávne uhrádzanej výške výživného zo strany povinnej došlo z dôvodu nesprávneho pochopenia skutočnosti, že exekučný titul - Rozsudok Okresného súdu Humenné, č. k. 8P/49/2018-94 zo dňa 04.04.2019, ktorým jednak došlo k zvýšeniu mesačnej splátky výživného na toho ktorého oprávneného (I. výrok) a ktorým bola taktiež povinná zaviazaná na zaplatenie dlžného výživného v celkovej výške 910 EUR za obdobie od 01.02.2018 do 31.03.2019, bol predbežne vykonateľný. Inými slovami povedané, napriek podaniu odvolania voči uvedenému Rozsudku Okresného súdu Humenné zo strany povinnej, sa tento Rozsudok stal v zmysle ustanovenia § 44 CMP vykonateľný, a to už jeho doručením povinnej. Preto ak sa povinná domnievala, že zvýšené výživné na oprávnených spolu s dlžným výživným v povolených splátkach je povinná platiť až nadobudnutím právoplatnosti predmetného rozsudku (t.j. po právoplatnom skončení odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 24CoP/90/2019), jednalo sa o nesprávny právny záver povinnej. Práve takýmto spôsobom, teda tým, že povinná v zásade (nevedomky) odignorovala predbežnú vykonateľnosť Rozsudku Okresného súdu Humenné, dostala sa povinná do omeškania s platením výživného, čím jej na výživnom voči oprávneným vznikol dlh.
18. Súd na tomto mieste poznamenáva, že nevedomosť povinnej o predbežnej vykonateľnosti predmetného Rozsudku Okresného súdu Humenné je pre súd irelevantná a nezakladá žiaden z dôvodov na zastavenie exekúcie vedenej voči povinnej, a taktiež samotnej povinnosti riadne zaplatiť oprávneným výživné v celkovej stanovenej výške nemožno povinnú poukazom na jej nevedomosť zbaviť. Predbežná vykonateľnosť v súvislosti s rozsudkom na výživné má reálne opodstatnenie, a to z hľadiska toho, na čo predmetný nárok slúži. Zhodne tiež rozsudok o výživné na maloleté dieťa má len deklaratórnu funkciu, pretože povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť vzniká priamo zo zákona narodením dieťaťa. Preto vzhľadom na zákonnú dikciu rozsudok o výživnom je vykonateľný, t.j. plynie lehota na plnenie, momentom jeho doručenia povinnému účastníkovi (povinnej), a to samozrejme bez ohľadu na paričnú lehotu (t.j. lehotu na podanie odvolania ako opravného prostriedku).
19. Poukazom na uvedené súd uvádza, že v konaní nebolo sporné, že v rozhodnom období za ktoré sa oprávnení návrhom na vykonanie exekúcie domáhajú od povinnej vymoženia zameškaného výživného v celkovej výške 1685 EUR, povinná skutočne výživné v stanovenej výške neplatila. Pre zrozumiteľnosť a prehľadnosť súd na tomto mieste uvádza nasledovný výpočet: dlžné výživné vo výške 910 EUR za obdobie od 01.02.2018 do 31.03.2019 povinná skutočne nezaplatila a neplatením povolených splátok vo výške 20 EUR mesačne, počnúc predbežnou vykonateľnosťou Rozsudku Okresného súdu Humenné, povinná stratila výhodu splátok a zročný sa stal celý dlh vo výške 910 EUR. V tejto časti zameškaného výživného súd konštatuje, že návrhom oprávnených na vykonanie exekúcie bolo zameškané výživné v časti sumy 910 EUR uplatnené správne. Ďalšie zameškané výživné za následné obdobie od 01.04.2019 do 29.01.2020 zohľadňuje skutočnosť, že povinná mala platiť už zvýšené výživné v celkovej výške na oboch oprávnených spolu v sume 130 EUR mesačne, zatiaľ čo povinná preukázateľne za toto obdobie na výživné uhradila len sumu 65 EUR mesačne (t.j. povinná neplnila vyživovaciu povinnosť v plnej výške t.j. 10 mesiacov x 130 EUR, spolu 1300 EUR, ale zaplatila len sumu 650 EUR t.j. 10 mesiacov x 65 EUR). Súd preto aj v tejto časti zameškaného výživného konštatuje, že návrhom oprávnených na vykonanie exekúcie bolo zameškané výživné v časti sumy 650 EUR uplatnené správne. Zameškané výživné za obdobie od 01.02.2020 do 30.04.2020 (t.j. do podania návrhu na vykonanie exekúcie) taktiež zohľadňuje skutočnosť, že povinná mala platiť už zvýšené výživné v celkovej výške na oboch oprávnených spolu v sume 130 EUR mesačne, zatiaľ čo povinná preukázateľne za toto obdobie na výživné uhradila len sumu 65 EUR, 100 EUR a 100 EUR mesačne (t.j. povinná neplnila vyživovaciu povinnosť v plnej výške t.j. 3 mesiacov x 130 EUR, spolu 390 EUR, ale zaplatila len sumu 265 EUR t.j. 65 EUR+100EUR +100 EUR). Súd preto napokon aj v tejto časti zameškaného výživného konštatuje, že návrhom oprávnených na vykonanie exekúcie bolo zameškané výživné v časti sumy125 EUR uplatnené správne.
20. Návrh na vykonanie exekúcie zo strany oprávnených bol v časti zameškaného výživného v celkovej výške 1685 EUR podaný dôvodne, a práve na jeho základe dôvodne začalo exekučné konanie a v rámci neho je dôvodne v neprospech povinnej vykonávaná aj samotná exekúcia v časti zameškaného výživného. Rovnaký právny názor súd zastáva aj v súvislosti s vymáhaním budúceho výživného, t.j. výživného v celkovej výške 130 EUR počnúc mesiacom máj 2020, keďže aj samotná povinná v návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v sťažnosti uvádza, že počnúc mesiacom marec 2020 si plnila vyživovaciu povinnosť sumou vo výške 100 EUR mesačne, čo zodpovedalo jej majetkovým možnostiam a schopnostiam, čiže v konaní nebolo sporné, že vyživovacia povinnosť zo strany povinnej stále nie je plnená v plnej výške - 130 EUR mesačne.
21. K argumentom povinnej, že táto výživné uhrádza, a to v preukázaných výškach (teda nie v plnej súdom stanovej výške), a koná tak v rámci svojich majetkových a zárobkových možností, preukazujúc mesačný príjem, dávku v hmotnej núdzi, majetkové pomery a záujem a starostlivosť o oprávnených, je však potrebné zdôrazniť, že tieto skutočnosti nie sú zákonným dôvodom na vyhovenie návrhu povinnej na zastavenie exekúcie súdom.
22. Súd si však dovolí poukázať aj na tú skutočnosť, že všetky preukázané platby výživného, ktoré povinná vykonala po začatí exekučného konania (t.j. po 04.05.2020), a to či už priamo v prospech oprávnených alebo v prospech konajúceho súdneho exekútora, sú považované za plnenie vymožené súdnym exekútorom, ktoré spôsobuje reálne zastavenie exekúcie (t.j. ipso facto) samotným týmto plnením, o čom nie je potrebné rozhodovať uznesením súdu. Uvedené plnenie následne iba zohľadní súdny exekútor pri ďalšom vedení exekúcie.
23. Súdny exekútor totiž zastaví exekúciu iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 61n ods. 1 Exekučného poriadku a súd tak urobí iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. V posudzovanej veci súd preto konštatuje, že nezistil, že by bol daný dôvod na zastavenie exekúcie ani v zmysle § 61n ods. 1 Exekučného poriadku a ani v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a exekúcia nebola ukončená ani iným spôsobom v zmysle § 61o Exekučného poriadku.
24. Vychádzajúc zo skutočnosti, že povinná neuviedla a nepreukázala v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku v čase do začatia exekučného konania, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
25. Na margo tvrdenia povinnej týkajúcej sa nadobudnutia plnoletosti oprávneného 1) súd uvádza, že daná skutočnosť je súdu samozrejme známa, pričom súd taktiež poznamenáva, že z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa je vyživovacia povinnosť povinného rodiča splnená poukázaním výživného k rukám tohto plnoletého dieťaťa, a to bez potreby zmeny pôvodného rozsudku o určení výživného len z dôvodu zmeny platobného miesta - k rukám otca. Súd však ale taktiež uvádza, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 04.05.2020, teda v čase keď oprávnený 1) ešte nemal plnoletosť, a teda správne bol oprávnený 1) v konaní zastúpený zákonným zástupcom. V čase rozhodovania súdu o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, a následne o sťažnosti povinnej už oprávnený 1) plnoletosť nadobudol, a preto súd s ním ďalej koná samostatne, t.j. bez jeho predchádzajúceho zákonného zástupcu. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že povinnej naďalej voči oprávnenému 1) vyživovacia povinnosť trvá.
26. Súd na tomto mieste dáva ešte do pozornosti povinnej, že každá osoba, bez ohľadu na to, či sú jej majetkové pomery dostatočné alebo nedostatočné, musí vždy, a to aj na úkor svojho minima, zabezpečovať výživu dieťaťa, pretože vyživovacia povinnosť rodiča je totiž jeho zákonnou povinnosťou (bližšie II. ÚS 110/2015-7).
27. Súd záverom obiter dictum uvádza, že povinná môže, po splnení podmienok uvedených v ustanovení § 61h ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku, podať žiadosť o odklad exekúcie, kde zároveň vyhlási, že bežné výživné bude naďalej plniť prostredníctvom exekútora dobrovoľne. Ak povinná následne bude dobrovoľne plniť bežné výživné riadne a včas po dobu troch po sebe nasledujúcich mesiacov, súdny exekútor na základe ustanovenia 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku vydá upovedomenie o zastavení exekúcie.
28. Keďže povinná iniciovala návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávnenými, súd rozhodoval v súlade s § 199d Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.
29. V zmysle § 199d Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
30. Návrhu povinnej na náhradu trov konania súd nevyhovel, nakoľko k zastaveniu konania na návrh povinnej nedošlo, a súd ako nedôvodnú zamietol aj sťažnosť povinnej, teda povinnej ako neúspešnej účastníčke tohto konania nárok na náhradu trov exekučného konania nepatrí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).