Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BB-27Sa-10-2023.pdf
PDF · 120.54 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-27Sa/10/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Kútikovou, v právnej veci žalobcu: 1/ A. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX A., 2/ Owera s.r.o., so sídlom Remeselnícka 319/14, 050 01 Revúca, IČO: 46 124 195, obaja právne zastúpení.: Mgr. Martin Jankovič, advokát, so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, IČO: 42 312 230, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 – 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 204-4/2023-BA zo dňa 30. januára 2023, takto
rozhodol:
I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. 204-4/2023-BA zo dňa 30. 01. 2023 ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa Sociálnej poisťovne – pobočky Rožňava č. 700-9334-1-GC09/22 zo dňa 08.09.2022 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ a 2/ úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava ako prvostupňový správny orgán podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj ,,Zákon o sociálnom poistení“) rozhodnutím č. 700-9334-1-GC09/22 zo dňa 08.09.2022 rozhodla tak, že file_0.jpg
file_1.wmf
A. B., ako zamestnancovi zamestnávateľa Owera s. r. o., Remeselnícka 319/14, 050 01 Revúca, IČO: 46124195 vzniklo povinné nemocenské poistenie povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 01.06.2021 podľa právnych predpisov file_2.jpg
file_3.wmf
Slovenskej republiky.
2. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že file_4.jpg
file_5.wmf
u zamestnávateľa bola vykonaná vonkajšia kontrola, ktorá bola ukončená protokolom o výsledku file_6.jpg
file_7.wmf
kontroly č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX. Počas kontroly bolo zistené, že zamestnávateľ Sociálnej poisťovni, file_8.jpg
file_9.wmf
pobočka Rožňava, predložil ako prílohu k žiadosti o vystavenie prenosného dokumentu Al z dôvodu vyslania file_10.jpg
file_11.wmf
pracovnú zmluvu na dobu neurčitú za zamestnanca A. B. nar. XX.XX.XXXX s dátumom nástupu do práce od 01.06.2021 a druhom práce - pomocné práce s pravidelným mesačným príjmom. Dňa 23.11.2021 bola Sociálnej poisťovni. pobočka A., zamestnávateľom predložená pracovná zmluva za zamestnanca A. B., nar. XX.XX.XXXX s dátumom nástupu do práce od 01.06.2021 a druhom práce - konateľ s pravidelným file_12.jpg
file_13.wmf
mesačným príjmom. Kontrolou bolo zistené, že v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového file_14.jpg
file_15.wmf
sporenia (ďalej len „register poistencov") je Radim Matajz prihlásený od 01.06.2021 len raz ako zamestnanec file_16.jpg
file_17.wmf
s pravidelným mesačným príjmom. V závere protokolu bola zamestnávateľovi uložená povinnosť predložiť za menovaného zamestnanca Registračný list FO — prihlášku s dátumom vzniku poistného pomeru od 01.06.2021. V zápisnici o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly č. XXX-XXXXXXXXXX- XXXX/XX bola zamestnávateľovi určená lehota do 7 dní od prerokovania protokolu (t. j. do 31.03.2022). Zamestnávateľ si túto povinnosť nesplnil o čom bol upovedomený výzvou na splnenie povinnosti, v ktorej mu bola stanovená nová lehota splnenia povinnosti do file_18.jpg
file_19.wmf
13.05.2022. Zamestnávateľovi bola zaslaná aj následná výzva na splnenie povinnosti, v ktorej bol stanovený termín splnenia povinnosti do 5 pracovných dní od prevzatia tejto výzvy. Zamestnávateľ prevzal túto výzvu dňa 15.07.2022 a nový termín splnenia povinnosti bol 22.07.2022. file_20.jpg
file_21.wmf
3. Proti predmetnému rozhodnutiu podali žalobca 1/ a žalobca 2/ včas odvolanie. 4. Sociálna poisťovňa, ústredie ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 204-4/2023-BA zo dňa 30.01.2023, podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj ,,Zákon o sociálnom poistení“), odvolania zamestnanca: pán A. B., nar. XX. XXXX XXXX, rodné číslo: XXXXXX/
XXXX, C. XX/XX, XXX D. A. a zamestnávateľa: Owera s. r. o., IČO: 46 124 195, Remeselnícka 319/14, 050 OI Revúca, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava, č. 700-9334-1- GC09/22, zo dňa 8. septembra 2022, vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca: pán A. B., zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava.
Správna a žaloba a žalobné body 5. Včas doručenou správnou žalobou sa žalobca 1/ a žalobca 2/ domáhali, aby správny súd preskúmal rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava, číslo 700- 9334-1-GC09/22, zo dňa 08.09.2022 s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX-X/XXXX-E., zo dňa 30.01.2023, a aby tieto rozhodnutia zrušil a vrátil vec správnemu orgánu na ďalšie konanie, nakoľko zo strany žalovaného došlo k porušeniu ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP. Zároveň si uplatnili právo na náhradu trov konania. 6. V odôvodnení správnej žaloby uviedli, že žalovaný námietky uvedené v odvolaniach posúdil, že nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalobcovia už v podaných odvolaniach voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava argumentovali tým, že výkon funkcie konateľa obchodnej spoločnosti sa riadi Obchodným zákonníkom a samotným aktom vymenovania konateľa nevzniká v žiadnom prípade automaticky aj pracovno-právny vzťah medzi osobou konateľa a obchodnou spoločnosťou, ktorá ho do funkcie konateľa vymenovala. Naopak súdna judikatúra pracovnú zmluvu na výkon funkcie konateľa vyslovene zakazuje. Žalobcovia sú toho názoru, že v prípade, ak by takáto pracovná zmluva s druhom práce funkcie konateľa spoločnosti v spoločnosti s ručením obmedzeným aj bola uzatvorená je absolútne neplatnú. Ak takúto pracovnú zmluvu možno považovať od počiatku za neplatnú, z tejto nemôžu vyplývať žiadne práva a povinnosti, túto možno považovať za neuzavretú, ničotnú, od počiatku (ex tunc) nevyvolávajúcu žiadne právne účinky. Vzhľadom na uvedené je preto možné považovať rozhodnutia orgánov verejnej správy za rozhodnutia, ktoré jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej uviedli, že ak žalovaný vo svojom rozhodnutí, ktoré je napádané touto správnou žalobou, resp. prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí citovali príslušnú zákonnú úpravu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom postení, napr. § 14 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 písm. a), resp. § 19 ods. 1 a 3, § 20, § 231 ods. 1 písm. b) zákona, tak vo všetkých týchto právnych normách je obsiahnuté slovo ,,zamestnanec“, avšak ako bolo vyššie uvedené, posudzovanie konateľa spoločnosti ako zamestnanca s druhom práce konateľ spoločnosti je zo zákona vylúčené. Správne orgány tak zároveň na vzniknutý skutkový stav aplikovali nesprávne ustanovenia právneho predpisu. Vyššie uvedený právny názor žalobcov v tejto veci fakticky potvrdil aj Inšpektorát práce Banská Bystrica, oddelenie pracovnoprávnych vzťahov, ktorý v závere listu č. KON/2022/5895 z 02.06.2022 uviedol, že keďže činnosť konateľa spoločnosti je obchodným vzťahom a Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava, nepoukazuje na také porušenia právnych predpisov patriacich do vecnej pôsobnosti inšpektorátov práce Banská Bystrica na základe doručeného podania neuskutoční výkon inšpekcie práce. 7. Za ďalšiu vadu konania považujú žalobcovia to, že list č. KON/2022/5895 z 02.06.2022 spracovaný Inšpektorátom práce Banská Bystrica, oddelením pracovnoprávnych vzťahov nebol doručený pred samotným vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (08.09.2022), resp. pred vydaním rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu (30.01.2023) ani jednému zo žalobcov, čím došlo k upretiu ich procesných práv, aby sa mohli pred rozhodnutím v tejto veci oboznámiť s podkladom rozhodnutia. V tejto veci žalobcovia vidia porušenie v ust. § 195, § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, keď žalobcom bola upretá možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho pokladu ako i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V tejto súvislosti poukázali aj na rozpor § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku. 8. Žalobcovi v správnej žalobe poukazujú na rozhodovaciu prax súdov, in concreto: rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/60/2012, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. decembra 2010, sp. zn. 4M Cdo 6/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 1. decembra 2015, sp. zn. 1 Sža 27/2015, rozsudok Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 6 Cdo 108/1992, R13/1995, rozsudok sp. zn. 21 Cdo 11/98 zo dňa 17. 11. 1998, uznesenie, sp. zn. 21 Cdo 963/2002 zo dňa 15. 1. 2003, rozsudok sp. zn. 21 Cdo 737/2004 zo dňa 17. 8. 2004; rozsudok sp. zn. 21 Cdo 1634/2004 zo dňa 4. 11. 2004; rozsudok sp. zn. 21 Cdo 4028/2009 zo dňa 16. 12. 2010; rozsudok sp. zn. 29 Cdo 2379/2010 zo dňa 26. 1. 2011, uznesenie sp. zn. 21 Cdo 353/2007 zo dňa 6. 12. 2007, uznesenie sp. zn. 21 Cdo 931/2013 zo dňa 20. 2. 2014, nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. ÚS 190/15, zo dňa 13. septembra 2016.
Vyjadrenie k správnej žalobe žalobcov
9. Žalovaný zotrval na svojich záveroch prezentovaných v administratívnom konaní a žiadal žalobu žalobcov v zmysle § 190 SSP zamietnuť. file_22.jpg
file_23.wmf
file_24.jpg
file_25.wmf
Vo vyjadrení uviedol, že vychádzajúc z ustanovení Zákona o sociálnom poistení, ak konateľovi z právneho vzťahu vyplýva právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a m), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, považuje sa za zamestnanca a zamestnávateľ (spoločnosť, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem) je povinný prihlásiť konateľa do registra poistencov ako zamestnanca (a to dňom, od ktorého mu vznikol nárok na príjem). Postavenie konateľa ako zamestnanca na účel sociálneho poistenia je teda priamo závislé od toho či za výkon svojej funkcie dostáva odmenu. Za konateľa, ktorý sa považuje za zamestnanca v zmysle Zákona o sociálnom poistení, musí spoločnosť' odviesť rovnaké odvody ako za „bežného zamestnanca". V pracovnej zmluve zo dňa 31. mája 2021 (druh práce: konateľ) si zamestnávateľ so zamestnancom dohodli odmenu vo výške 3,58 eur za hodinu. Žalobca v prvom rade preto mal postavenie zamestnanca v zmysle Zákona o sociálnom poistení a žalobca v druhom rade ho bol povinný prihlásiť do registra poistencov. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka číslo: 26801/S, pán A. B. je konateľom spoločnosti Owera s .r. o. od 13. mája 2021. Zamestnanec a zamestnávateľ dňa 31. mája 2021 preukázateľne uzavreli pracovnú zmluvu na výkon funkcie konateľa s určenou odmenou (3,58 eur na hodinu), ktorú zamestnávateľ predložil Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava v rámci konania o žiadosti o vystavenie prenosného dokumentu F. z dôvodu vyslania, a potom príhodne, keď bol zamestnávateľ vyzvaný na splnenie registračnej povinnosti, už žalobcovia poukazujú na jej neplatnosť a dokonca popierajú jej samotnú existenciu, pričom to bol práve zamestnávateľ, ktorý ju Sociálnej poisťovni pobočka Rožňava sám predložil. Konanie žalobcov z pohľadu žalovaného nesie zrejmé znaky účelovosti. Je síce pravdou, že platná judikatúra vylučuje činnosť štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným v pracovnoprávnom vzťahu avšak v prejedávanom prípade je rozhodujúce to či mal žalobca v prvom rade od 1. júna 2021 postavenie zamestnanca podľa Zákona o sociálnom poistení, nie či mal postavenie zamestnanca v zmysle pracovnoprávnych predpisov.
Replika žalobcov
10. Žalobcovia naďalej trvajú na podanej správnej žalobe, túto považujú za dôvodne podanú. Žalovaný v prvej časti svojho vyjadrenia k správnej žalobe opisuje priebeh správneho konania. Ďalej vytýka žalobcom, že títo sami predložili žalovanému v priebehu správneho konania pracovnú zmluvu s druhom práce konateľ, pričom následne na to, ako túto zmluvu predložili, tak podľa názoru žalovaného žalobcovia účelovo poukazujú na neplatnosť tejto pracovnej zmluvy a dokonca popierajú jej samotnú existenciu. V ďalšom texte svojho vyjadrenia žalovaný uznáva, že je síce pravdou, že platná judikatúra vylučuje činnosť štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným v pracovnoprávnom vzťahu, avšak v prejednávanom prípade je rozhodujúce to, či mal žalobca v prvom rade od 1. júna 2021 postavenie zamestnanca podľa Zákona o sociálnom poistení, nie či mal postavenie zamestnanca v zmysle pracovnoprávnych predpisov. Podľa názoru žalobcov si žalovaný týmto tvrdením sám protirečí, keď na jednej strane hovorí o pracovnoprávnom vzťahu, kedy štatutárny orgán nemôže byť v pracovnoprávnom vzťahu, čo vylučuje súčasná judikatúra, avšak na strane druhej považuje štatutárny orgán za zamestnanca. Takéto vyjadrenie žalovaného možno považovať za zavádzajúce a zmätočné. Žalobcovia v tejto súvislosti poukazujú na skutočnosť, že v rámci podanej správnej žaloby poukázali nielen na tzv. občianskoprávnu, resp. obchodnoprávnu judikatúru venujúcu sa predmetnej problematike týkajúcej sa toho, či možno štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným považovať za zamestnanca, ale poukázali aj na niektoré rozhodnutia správnych senátov Najvyššieho súdu SR, konkrétne na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 1. decembra 2015, sp. zn. 1 Sža
27/2015 a na rozsudok Najvyššieho súdu slovenskej republiky, zo dňa 25. júna 2008, sp. zn. 4 Sžso 29/2007. Žalobcovia predovšetkým upriamujú pozornosť na posledný citovaný rozsudok Najvyššieho súdu slovenskej republiky, zo dňa 25. júna 2008, sp. zn. 4 Sžso 29/2007, ktorý sa týkal obdobnej problematiky, či možno štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným považovať za zamestnanca v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ak žalovaný vytýka žalobcom, že títo predložili do spisu pracovnú zmluvu s druhom práce : konateľ, bolo však na posúdení žalovaného, ako túto zmluvu vyhodnotí, t. j. ako platný právny úkon, resp. naopak ako právny úkon neplatný. Navyše žalobcovia v priebehu správneho konania, minimálne v priebehu odvolacieho konania nepovažovali túto pracovnú zmluvu s druhom práce: konateľ za platne uzatvorenú, a tak nič nebránilo žalovanému, aby aj v zmysle tvrdení žalobcov, túto vyhodnotil ako neplatnú. Naopak, ak žalovaný priznal tomuto právnemu úkonu účinky v zmysle Zákona o sociálnom poistení a uznal osobu žalobcu 1/ ako zamestnanca žalobcu 2/ s druhom prace konateľ, postupoval nesprávne a v rozpore so zákonom. Ak žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uvádza, že nebolo povinnosťou žalovaného predložiť pred vydaním rozhodnutia na vyjadrenie žalobcom podklady k rozhodnutiu, a to konkrétne list č. KON/2022/5895 z 02.06.2022 od Inšpektorátu práce Banská Bystrica, oddelenie pracovnoprávnych vzťahov, nakoľko § 172 Zákona o sociálnom poistení vylučuje použite všeobecného predpisu o správnom konaní na konanie vo veciach sociálneho poistenia, a preto vyžadovanie zo strany žalobcov, aby bol v konaní pred vydaním prvostupňového rozhodnutia a rovnako aj v odvolacom konaní dodržaný procesný postup upravený zákonom č. 71/1967 Zb. je absolútne nepodložené. Tento názor žalobcovia odmietajú a v predmetnej veci vidia žalobcovia formalistický prístup, a preto rozhodnutie žalovaného je v tomto smere aj v príkrom rozpore so zásadou dobrej správy veci verejných - Rezolúcia Výboru ministrov Rady Európy (77) 31 vyjadrujúca minimálny štandard práv účastníkov konania, pokiaľ ide aj o právo byť informovaný, ešte pred vydaním rozhodnutia o všetkých známych skutočnostiach.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov správnym súdom 11. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. 12. Správny súd v Banskej Bystrici na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP za prítomnosti právneho zástupcu žalobcov a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti, po oboznámení sa s obsahom a administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a ďalej s prednesom účastníka konania na pojednávaní, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§ 135 ods. 1 SSP), aj za aplikácie ust. § 203 ods. 2 SSP, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 16. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení , (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo ,,Zákon o sociálnom poistení“), zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5) poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu. 17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3.
18. Podľa 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., povinne nemocensky poistení je zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a § 4b. 19. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., povinne dôchodkovo poistení je zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a 2 a § 4b. 20. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa § 20 zákona č. 461/2003 Z. z. povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a § 4b a povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. U zamestnanca, ktorým je neozbrojený príslušník finančnej správy a ktorého právny vzťah podľa prvej vety trvá odo dňa jeho ustanovenia do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane, je vznikom povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti preloženie alebo prevedenie takého príslušníka finančnej správy na funkciu, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu, alebo ustanovenie takého príslušníka finančnej správy do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu. Okrem zániku právneho vzťahu podľa prvej vety, sa za zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti príslušníka finančnej správy považuje aj ustanovenie neozbrojeného príslušníka finančnej správy do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojeného príslušníka finančnej správy na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu. 22. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 a § 4b na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3 a zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol. 23. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 24. Podľa § 66 ods. 6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj ,,OBZ“ alebo ,,Obchodný zákonník“), vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada. 25. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia ako dôvodnú. Vo všeobecnosti možno uviesť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému záveru: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť“. ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu..“ V prejednávanej veci žalovaný nereflektoval na skupinu námietok v odvolaní, že výkon funkcie konateľa obchodnej spoločnosti sa riadi Obchodným zákonníkom a samotným aktom vymenovania konateľa nevzniká
automaticky aj pracovnoprávny vzťah medzi osobou konateľa a obchodnou spoločnosťou, ktorá ho do funkcie konateľa vymenovala a ďalej poukaz v odvolaní na to, že súdna judikatúra pracovnú zmluvu na výkon funkcie konateľa vyslovene zakazuje. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva konštatovanie, že právne postavenie žalobcu v rade 1/ ako zamestnanca posúdil žalovaný podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, konkrétne podľa § 4 ods. 1 tohto zákona a vyhodnotila žalobcu na účely tohto zákona ako zamestnanca s pravidelným príjmom, ktorú bol zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou. Až z vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe sa mohli žalobcovia dozvedieť úvahu žalovaného. 26. Námietku žalobcov, že im neoblo umožnené vyjadriť sa k všetkým podkladom pred vydaním rozhodnutí v administratívnom konaní, čím bolo porušené ust. § 195, § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení a § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutia, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi jeho konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenia. Zákon č. 461/2003 Z. z. obsahuje svoju vlastnú procesnú normu, pričom § 172 Zákona o sociálnom poistení vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní na konanie vo veciach sociálneho poistenia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 z 24.02.2011. 27. Správny súd v nadväznosti na prejednávanú vec upriamuje pozornosť na legislatívny rámec právnej úpravy, v tom smere, že právny vzťah medzi spoločnosťou a členmi orgánov spoločnosti vzniká ich vymenovaním alebo voľbou. Vzťah medzi spoločnosťou a členom jej orgánu, ktorý súvisí s výkonom funkcie, má vždy charakter obchodnoprávneho vzťahu, ktorý sa bude spravovať Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 6 písm. a) - tzv. absolútne obchody. Výkon funkcie člena štatutárneho orgánu nie je druhom práce v zmysle § 29 ods. 1 písm. a) ZP (Zákonníka práce). Tieto právne vzťahy sú upravené v režime: mandátnej zmluvy, zmluvy o výkone funkcie alebo bez uzatvorenia konkrétnej zmluvy, pričom sa potom daný vzťah riadi ustanoveniami o mandátnej zmluve. Na úpravu vzťahu medzi spoločnosťou a štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom pri zriaďovaní záležitostí spoločnosti sa budú primerane aplikovať ustanovenia o mandátnej zmluve (§ 566 až 576 OBZ). Norma obsiahnutá v § 66 ods. 3 OBZ má dispozitívny charakter. Uzavretie zmluvy o výkone funkcie nie je obligatórne, a vzťah medzi spoločnosťou a členom štatutárneho orgánu (prípadne aj členom iného orgánu) alebo spoločníkom môže byť upravený aj iným osobitným typom zmluvy. Spoločnosť a členovia štatutárneho orgánu môžu aj vylúčiť použitie ustanovení o mandátnej zmluve tým, že uzavrú zmluvu o výkone funkcie, ktorou komplexne upravia všetky atribúty právneho vzťahu. V prípade uzatvorenia mandátnej zmluvy, resp. obdobnej zmluvy na zariaďovanie záležitostí spoločnosti môže byť konateľovi vyplatená odmena, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP (zákon o dani z príjmov). Odmena je predmetom dane zo závislej činnosti a vstupuje do vymeriavacieho základu na zdravotné aj sociálne poistenie. Zákon nevylučuje, aby konateľ popri výkone funkcie konateľa vykonával v spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom, pracovnú pozíciu, na ktorú má uzavretý pracovný pomer. Tento právny vzťah sa bude riadiť Zákonníkom práce a príjem vyplatený z titulu tohto právneho vzťahu sa bude považovať za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP. Odmena za výkon funkcie v orgánoch právnických osôb alebo spoločenstiev sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov. Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o konateľa, respektíve iného štatutára, či osobu vykonávajúcu funkciu v orgánoch právnických osôb, tak pokiaľ takáto osoba má z daného právneho vzťahu právo na príjem za prácu, respektíve má právo na odmenu za výkon funkcie, považuje sa za zamestnanca na účely Zákona o sociálnom poistení. Ak podľa rozhodnutia valného zhromaždenia spoločníkov konateľ spoločnosti, respektíve člen dozornej rady má právo na odmenu za výkon funkcie, považuje sa za zamestnanca na účely Zákona o sociálnom poistení. Ak podľa rozhodnutia valného zhromaždenia konateľ spoločnosti, respektíve člen dozornej rady právo na odmenu za výkon funkcie nemá, za zamestnanca na účely Zákona o sociálnom poistení sa nepovažuje. Nie je pri tom rozhodujúce či má právo na podiel zo zisku. To, či konateľ alebo iný štatutár má alebo nemá podľa rozhodnutia valného zhromaždenia právo na podiel na zisku, nie je pre posúdenie, či sa považuje za zamestnanca na účely Zákona o sociálnom poistení rozhodujúce. Ďalej je potrebné prihliadnuť či sa jedná o osobu štatutára s pravidelným príjmom alebo s nepravidelným príjmom. Zamestnanci v právnom vzťahu, ktorý im zakladá právo na pravidelný mesačný príjem sú aj konatelia a štatutári, ak podľa rozhodnutia príslušných orgánov spoločnosti majú právo na odmenu za každý kalendárny mesiac. Na zamestnancov s pravidelným mesačným príjmom sa vzťahuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie (invalidné poistenie, starobné poistenie, rezervný fond solidarity) a povinné poistenie v nezamestnanosti. Zamestnanci v právnom
vzťahu, ktorý im zakladá právo na nepravidelný príjem, sú napríklad konatelia a štatutári, ak podľa rozhodnutia príslušných orgánov spoločnosti nemajú právo na odmenu za každý kalendárny mesiac ale odmena im je vyplácaná nepravidelne. Na zamestnancov s nepravidelným mesačným príjmom sa vzťahuje len povinné dôchodkové poistenie (invalidné poistenie, starobné poistenie, rezervný fond solidarity). 28. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcov je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutia zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP. 29. Po vrátení veci je potrebné, aby orgány verejnej správy dôsledne reflektovali na uvedenú námietku žalobcov a vysporiadali sa s predbežnou otázkou platnosti pracovnej zmluvy, pokiaľ jej obsahom je výkon funkcie konateľa. Výkon funkcie konateľa ako druh činnosti nemôže byť dohodnutý pre vznik pracovného pomeru s poukazom na ustanovenie § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka, keďže vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve. 30. Žalobcovia boli úspešnými účastníkmi v tomto konaní, a preto majú podľa § 167 ods. 1 SSP právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).