Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_19C-10-2020.pdf
PDF · 213.88 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobkyne: T. G., G.. W., B.. XX.XX.XXXX, X. I. XX/XX, XXX XX U., C. U., zast. Občianske Združenie CSP Prievidza, 1. Mája 388/8, 97242 Lehota pod Vtáčnikom, proti žalovaným: 1/ Československá obchodná banka, a.s. so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, 2/ Aukčný Dom s.r.o. so sídlom Pribinova 462/84, 920 01 Hlohovec, IČO: 36 253 073, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Eckmann, s.r.o., IČO: 47 241 110, Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín a 3/ LD Travel&Reality s.r.o., IČO: 31 643 906, so sídlom Ružová 45, 960 01 Zvolen, zast. Ulianko & patrners, s.r.o., IČO: 36 856 517, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 19C/10/2020-100 zo dňa 26.03.2020 z r u š u j e .
III. Žalobkyňa je povinná n a h r a d i ť žalovanému 1/ trovy konania v rozsahu 100 % a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
IV. Žalobkyňa je povinná n a h r a d i ť žalovanému 2/ trovy konania v rozsahu 100 % a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
V. Žalobkyňa je povinná n a h r a d i ť žalovanému 3/ trovy konania v rozsahu 100 % a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 09.03.2020 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných pre kataster obce U., okres Z., katastrálne územie U., na liste vlastníctva číslo XXX ako stavba - rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele registra „C“ číslo XXX, a pozemok - parcela registra „C“ číslo XXX o výmere 300 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, v podiele 1/1 (ďalej aj len ako „Predmetné nehnuteľnosti“), ktorá sa uskutočnila dňa 10.12.2019 a to na tom základe, že žalobkyňa je podľa Ústavy SR vlastníkom a podľa Zákona o dobrovoľných dražbách predchádzajúcim vlastníkom Predmetných nehnuteľností. Dňa 10.03.2016 podpísala žalobkyňa so žalovaným 1/ Zmluvu o poskytnutí úveru č. XXXXXX na sumu 43 380 Eur s dobou splácania 29 rokov. Súčasne bola uzavretá záložná zmluva na nehnuteľnosti. Žalobkyňa mala za to, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá obsahuje množstvo neprijateľných podmienok (poplatky, oboznámenie spotrebiteľa že sa oboznámil s úverovými podmienkami a dohodu o riešenie sporov v rozhodcovskom konaní). Žalobkyňa platila splátky úveru riadne a včas až do konca roka 2018, kedy sa dostala do finančných problémov a následne dňa 17.02.2019 vyhlásil žalovaný 1/ úver
za predčasne splatný a žiadal uhradiť sumu 40 774,46 Eur. Po neuhradení celej sumy bol žalovaný povinný doručiť žalobkyni Oznámenie o výkone záložného práva, čo však neurobil. Dňa 30.05.2019 si žalovaný 2/ objednal u znalca N.. Š. L. znalecký posudok na celkovú hodnotu nehnuteľností, ktorú tento znalec určil na 34 000 Eur, pričom žalobkyňa si ešte v roku 2017 dala vypracovať znalecký posudok s určením hodnoty nehnuteľností vo výške 46 500 Eur, z čoho vyplýva, že znalec L., objednaný žalovaným 2/, úmyselne podhodnotil Predmetné nehnuteľnosti, čím sa dopustil trestného činu. Žalovaný 2/ následne zaslal žalobkyni Oznámenie o dobrovoľnej dražbe, ktorá sa mala konať 22.10.2019 a ktorá bola neúspešná. Dňa 12.11.2019 zaslal žalovaný žalobkyni Oznámenie o opakovanej dražbe, ktorá sa mala konať dňa 10.12.2019 a táto dražba bola úspešná. Vydražiteľom sa stal žalovaný 3/ za cenu 25 500 Eur. Dňa 07.01.2020 zaslal žalovaný 2/ žalobkyni protokol o uspokojení pohľadávky, podľa ktorého bolo žalovanému 1/ z celkového dlhu uhradené len 23 138,86 Eur. Výkon záložného práva bol v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s ústavným právom na obydlie a súkromný život. Žalobkyňa namietala výšku a splatnosť pohľadávky navrhovateľa dražby. Záložný veriteľ sa nikdy nestal vlastníkom jej majetku a preto ho nemal právo scudziť. Žalobkyňa so svojou rodinou nemá kam odísť, nemajú inú strechu nad hlavou. Vykonaná dražba trpí formálnymi aj procesnými vadami a bola vykonaná v rozpore s Ústavou SR, v rozpore s s Občianskym zákonníkom a so zákonom o dobrovoľných dražbách.
2. Spolu so žalobou sa žalobkyňa domáhala aj vydania neodkladného opatrenia voči žalovanému 3/, na základe čoho tunajší súd uznesením č.k. 19C/10/2020-100 zo dňa 26.03.2020 uložil žalovanému 3/ povinnosť znášať užívanie Predmetných nehnuteľností žalobkyňou a jej rodinnými príslušníkmi: T. G., B.. XX.XX.XXXX, T.. T. G., B.. XX.XX.XXXX H. T. Z., B.. XX.XX.XXXX, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2020.
3. K žalobe žalobkyňa doložila listinné dôkazy - Protokol o uspokojení pohľadávky; Oznámenie o I. opakovanej dobrovoľnej dražbe; Oznámenie o dobrovoľnej dražbe z 12.09.2019; Notárska zápisnica č.B. XXXXX/XXXX zo dňa 10.12.2019; Oznámenie o I. opakovanej dobrovoľnej dražbe z 12.09.2011; Oznámenie o dobrovoľnej dražbe z 12.09.2019; Notárska zápisnica č.B. XXXXX/XXXX z 22.10.2019; Znalecký posudok č.XXX/XXXX Z. N.. J. X.; Znalecký posudok č.XXX/XXXX Z. N.. Š. L.; Objednávka na znalecký posudok; Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 17.02.2019; Návrh na vklad záložného práva do Katastra nehnuteľností zo dňa 10.03.2016; Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, reg. č. XXXXXX zo dňa 10.03.2016; Zmluva o vinkulácii poistného plnenia zo dňa 10.03.2016 a Výpis z LV č.XXX pre okres Z., obec U., W..Ú.. U..
4. Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.04.2020 a žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Uviedol, že žalobkyni vlastnícke právo k Predmetným nehnuteľnostiam neprislúcha, nakoľko podľa § 27 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách uhradením ceny dosiahnutej vydražením prešlo na vydražiteľa (žalovaného 3/) vlastnícke právo k predmetu dražby. Uviedol, že z informácii a podkladov, ktoré má, je úverová zmluva perfektným právnym úkonom. Pokiaľ by sa aj súd stotožnil s tvrdením žalobkyne o 5 neprijateľných podmienkach, nemá to vplyv na platnosť úverovej zmluvy ako celok, s poukazom na ust. § 41 Občianskeho zákonníka. Výkon záložného práva formou dohodnutou v príslušnej zmluve o zriadení záložného práva a v súlade so zákonnou úpravou , nemôže predstavovať výkon práv v rozpore so zákon ani s dobrými mravmi. Je vecou a rozhodnutím záložného veriteľa, kedy a akým spôsobom k výkonu záložného práva pristúpil. Inštitút dobrovoľnej dražby tvorí esenciálnu súčasť právneho poriadku SR. Poukázal na ust. § 151j a § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka. Výkonom záložného práva sleduje záložný veriteľ absolútne legitímny cieľ - uspokojenie svojej pohľadávky spôsobom dovoleným zákonom. Podľa § 853 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenie § 3 nie je možné použiť na právne vzťahy medzi záložnými veriteľmi a vlastníkom bytu alebo rodinného domu pri zániku jeho vlastníctva na základe uplatnenia záložného práva. Žalovaný 2/ bol žalovaným 1/ poverený na vykonanie dražby a ako dražobník si dôsledne splnil všetky povinnosti vyplývajúce zo Zákona o dobrovoľných dražbách, vrátane riadneho ohodnotenia predmetu dražby. Znalecký posudok vypracoval znalec zapísaný v zozname znalcov a v súlade s metodikou pre vypracovanie znaleckých posudkov. Cena určená znaleckým posudkom nie je rozhodujúca, nakoľko práve výsledok dražby je vyjadrením reálnej trhovej hodnoty predmetu dražby. Znaleckým posudkom určená cena je len cenou východiskovou, ktorá môže byť v držbe navýšená.
5. V podaní doručenom súdu dňa 20.04.2020 žalobkyňa uviedla, že celú situáciu riešili podaním žiadosti o obnovenie úhrady dlžnej sumy v splátkach, resp. preúverovaním, čo však Y.. I. zamietla s tým, že
splátkový kalendár je možný len pri zložení zábezpeky 20 000 Eur, čo bolo neprijateľné. Potom sa rozbehla dražba a mafiánske praktiky. Vyčíslenie dlhu bolo v každom dokumente inak. K podaniu priložila listinné dôkazy - nepodpísaná verzia Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie reg. č. XXXXXX zo dňa 10.03.2016 a Žiadosť o obnovenie úhrady dlžnej sumy v splátkach resp. žiadosť o preúverovanie dlžnej sumy z 30.07.2019.
6. Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril dňa 04.05.2020 a taktiež žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že napriek značnému rozsahu podanie žalobkyne neobsahuje žiadne relevantné tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné dražbu označiť za neplatnú. Poprel tvrdenia žalobkyne o neprijateľných zmluvných podmienkach úverovej zmluvy. Aj v prípade existencie neprijateľných zmluvných podmienok by to nespôsobilo neplatnosť zmluvy ako celku. Žalobkyňa vedome zavádza, keď tvrdí, že jej nebolo doručené Oznámenie o začatí výkonu záložného práva - takéto oznámenie prevzala dňa 21.03.2019, čo potvrdila svojim podpisom. V rámci vzájomnej komunikácie žalobkyňa nespochybňovala ani platnosť uzavretých zmlúv ani výšku pohľadávky, naopak, vyjadrovala snahu a ochotu dlh uhradiť pred dobrovoľnou dražbou. Z dôvodu nepodania námietok proti ohodnoteniu dražbu zo strany žalobkyne je potrené vyhodnotiť namietanie ohodnotenia predmetu dražby ako čisto účelové. Ústavou garantovaná ochrana obydlia poskytuje ochranu predovšetkým pred neoprávneným vstupom do obydlia a nie je to možné vykladať tak, že Ústava garantuje občanovi zotrvanie v jeho obydlí bez ohľadu na ďalšie skutočnosti. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a zo strany žalovaných nedošlo k porušeniu ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách. K podaniu žalovaný 1/ priložil listinné dôkazy: Začatie výkonu záložného práva podľa § 151 l Občianskeho zákonníka - oznámenie, zo dňa 18.03.2019; Potvrdenie o výške zostatku úveru a nákladov zo dňa 24.09.2019; Potvrdenie o výške dlhu zo dňa 27.09.2019 a Potvrdenie o výške zostatku úveru a nákladov zo dňa 10.10.2019.
7. V podaní zo dňa 07.06.2020 žalobkyňa zotrvala na svojich tvrdeniach a uviedla, že ak je neplatná úverová zmluva, je neplatná aj záložná zmluva. K podaniu priložila listinný dôkaz - Znalecký posudok č. XXX/XXXX Z. N.. Y. P..
8. V duplike doručenej súdu dňa 22.06.2020 žalovaný 2/ uviedol, že cenu nehnuteľnosti určenú v znaleckom posudku z 04.11.2015 považuje na nepravdepodobnú a nadhodnotenú s tým, že ohodnotenie bolo analytickou metódou vo výške 19,74%, čo sa javí ako neobvyklé. Súčasne poukázal na značný časový odstup medzi znaleckými posudkami. Dôrazne poprel tvrdenia žalobkyne o údajnom zámere dať vyhotoviť podhodnotený znalecký posudok, pričom do procesu vyhotovenia znaleckého posudku nijak nezasahoval. V ostatnom zotrval na predošlej argumentácii.
9. V duplike doručenej súdu dňa 26.06.2020 žalovaný 1/ uviedol, že za znalecký posudok je zodpovedný znalec a žalobkyňa nemala námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby.
10. Žalovaný 3/ sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 30.06.2020 a žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Z obsahu podaní žalobkyne nevie, z akého dôvodu žalobkyňa žalobu podala. V žalobe uvádzaná súdna prax nemá bližšie logické súvislosti s tvrdeniami žalobkyne. Žalobný návrh je zmätočný a neurčitý. Podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách sa možno úspešne domáhať vyslovenia neplatnosti dražby v prípade, ak žalobca preukáže neplatnosť záložnej zmluvy alebo porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Ani jedna námietka žalobkyne nepreukazuje porušenie ustanovení predmetného zákona a námietka o tom, Ž. N.. L. mal spáchať trestný čin je právne irelevantná - túto otázka mala žalobkyňa riešiť v trestnoprávnej rovine. Navyše, posudok vyhotovil znalec zapísaný v Zozname znalcov MS SR a odbornosti a záveroch tohto znalca žalobkyňa nepredložila jediný relevantný dôkaz. Žalovaný 3/ platne vydražil nehnuteľnosť, v ktorej žalobkyňa do dnešného dňa býva. Žalovaný nevzhliadol v žalobe kvalifikované bránenie práva a podaná žaloba skôr hraničí so špekulatívnym postupom žalobkyne, ktorá zneužíva ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách.
11. Dňa 12.08.2020 sa vo veci konalo (prvé) pojednávanie, na ktorom strany sporu predložili ďalšie listinné dôkazy : Vývoj cien nehnuteľností na bývanie v SR; nepodpísaná a nedatovaná Zmluva o budúcej kúpnej zmluve (dôkazy žalobkyne); podpísaná verzia Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie č. XXXXXX zo dňa 10.03.2016 a Písomná správa o výkone záložného práva v zmysle § 151m ods.9 Občianskeho zákonníka zo dňa 28.04.2020 (dôkazy žalovaného 1/). 11.1 Žalobkyňa zotrvala na žalobe a žiadala, aby súd vyhlásil dražbu za neplatnú. Úverová zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a je neplatná. Na základe tejto úverovej zmluvy bola podpísaná
záložná zmluva v ten istý deň na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne. Zmluva o zriadení záložného práva takisto obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to konkrétne článok IV. ods. 3, kde je uvedené, že záložca sprístupňuje kedykoľvek svoju nehnuteľnosť na kontrolu, alebo ods. 5/, ods.6/, kde je uvedené, že v prípade exekúcie, exekučného záložného práva je oprávnený záložný veriteľ vyhlásiť predčasnú splatnosť. Zmluva o zriadení záložného práva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a je neplatná a je neplatná aj z toho titulu, lebo je naviazaná na úverovú zmluvu - keď je neplatná úverová zmluva, tak je neplatná aj záložná zmluva, lebo záložná zmluva bez úverovej nemôže existovať. Pokiaľ teda záložná zmluva je neplatná, žalovaný 1/ nemohol pristúpiť k výkonu záložné práva dobrovoľnou dražbou. Žalovaný oznámil 17.02.2019 mimoriadne zosplatnenie úveru, kde žiadal uhradiť 40 774,46 Eur. Následne mal byť doručený list - Začatie výkonu záložného práva - list je súčasťou spisu na strane 144, ale žalobkyni nebol nikdy doručený. Podpis žalobkyne na návrhu na vklad do katastra nehnuteľností mal byť overený notársky, čo nebol. Ďalej uviedla, že namieta aj znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený súdnym znalcom L. Č.. XXX/XXXX, nakoľko disponuje znaleckým posudkom z roku 2017 (dva roky skôr), ktorý je na sumu 46 500 Eur. Podľa Národnej banky Slovenska - vývoj cien nehnuteľností na bývanie - vyplýva, že, ak sa vychádza z roku 2002, kde je koeficient 100 %, znalecký posudok z roku 2017 na sumu 46 500 Eur je koeficient 235 a podľa uvedenej tabuľky III. kvartál 2017 je koeficient 270,8 %, tak, znalecký posudok mal byť vypracovaný na sumu 53 600 Eur. Znalec úmyselne hodnotil znaleckým posudkom nehnuteľnosť, ktorá sa mala predať čím skôr. V posudku z roku 2017, je uvedené: „že pozemky majú hodnotu 9.018 Eur“ a tie isté pozemky v roku 2019 majú hodnotu 4.953 Eur. Podľa účtovníctva sa pozemky neodpisujú, takže cena pozemkov nemohla klesnúť, mohla len stúpnuť. Uvedeným postupom súdny znalec sa dopustil nepravdivého znaleckého posudku, vedome vychádzal z nesprávnych údajov, znalecký posudok vypracoval v rozpore s ohodnocovacou vyhláškou č. 492/2004, nesprávne použil predpisy pre ohodnocovanie nehnuteľností pre daný účel a danú nehnuteľnosť, čím spôsobil žalobkyni škodu 20 000 Eur. Nepravdivý znalecký posudok má samotný za následok, že dražba bola neplatná. Navyše žalobkyňa poukazuje na zásadu Nemo plus iuris - nikto nemôže previesť viac práv, ako sám mal. Žalovaný 1/ nikdy nebol vlastníkom nehnuteľnosti - vlastníkom nehnuteľnosti bola a je žalobkyňa. Poukázala na Článok 21 Ústavy SR, ktorá chráni obydlie. Uvedené obydlie je jediným obydlím. S poukazom na Článok 150 Ústavy všetky zákony musia byť v súlade s Ústavou, pokiaľ tomu tak nie je, tak platí Ústava. Vydražením obydlia žalobkyne došlo k porušeniu jej ústavných práv. Nikdy nedala súhlas s dobrovoľnou dražbou. Poukázala ďalej na zákon Českej republiky č. 26/2000 Zákon o dražbách, ktorý má dve hlavy: Dobrovoľné dražby a Nedobrovoľné dražby. Nedobrovoľná dražba je taká, kedy vlastník nesúhlasí s dražbou a pohľadávka musí prejsť súdnou kontrolou. V tomto prípade pohľadávka banky neprešla súdnou kontrolou a bez súhlasu vlastníka došlo k dražbe. Nehnuteľnosť sa vydražila za nižšiu sumu, ako bola pohľadávka voči banke. Navrhla zabezpečiť listinné dôkazy - Zmluvu o dražbe a doručenku k Oznámeniu o výkone záložného práva, vyhlásenie žalovaného 1/ že je možné dražiť nehnuteľnosť od žalovaného II./ poistnú zmluvu. Na otázky súdu uviedla, že v priebehu dražby nenapadla resp. nenamietala znalecký posudok N.. L. v zmysle § 12 ods.5 Zákona o znalcoch a ani nežiadala o vydanie kontrolného znaleckého posudku. Trestné oznámenie na znalca L. doposiaľ nepodala, ale podá ho dnes. 11.2 Žalovaný 1/ zotrval na svojej predošlej argumentácii. Pokiaľ ide o doručenie Oznámenia o začatí výkonu záložného práva žalobkyni, tak to bolo predložené spolu s doručenkou - žalobkyňa prevzala osobne Oznámenie o začatí výkonu záložného práva dňa 21.03.2019 a doklad o tom sa v súdnom spise nachádza. O výške dlhu, alebo o úkonoch banky, ako záložného veriteľa mala žalobkyňa vedomosť, keďže pred vykonaním držby opakovane prisľúbila uhradenie dlhu. Uzatvorené zmluvy - úverová aj záložná, sú platné a neobsahujú žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Ani v prípade súdom zistenej ich neplatnosti, či už jednotlivej zmluvnej podmienky, alebo ich všetkých, nemôže to spôsobiť tvrdenú neplatnosť úverovej a záložnej zmluvy. 11.3 Žalovaný 2/ takisto zotrval na svojej predošlej argumentácii. Pokiaľ ide o namietanú neplatnosť zmluvných podmienok, tieto boli zo strany žalobkyne vyšpecifikované vadne a neurčito a nie je možné sa k nim relevantne vyjadriť. Naviac nejde o neprijateľné zmluvné podmienky a v prípade, že by aj boli tieto jednotlivé izolované zmluvné podmienky neplatné, nespôsobuje to neplatnosť celej úverovej a záložnej zmluvy. Pokiaľ žalobkyňa namieta neoverenie podpisu žalobkyňou v návrhu na vklad, ide o absolútne nedôvodný argument, nakoľko zákon o katastri nehnuteľností nevyžaduje pre návrh na vklad nehnuteľností overený podpis, pričom návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností môže podať ktorýkoľvek z účastníkov. Pokiaľ žalobkyňa argumentuje vývojom cien nehnuteľností podľa stánky NBS, ide o metodiku, ktorú nemožno generálne vzťahovať na všetky prípady. Práve na tieto účely sa v jednotlivých prípadoch vyhotovujú znalecké posudky. Inak v opačnom prípade by sa znalecké posudky nemuseli vyhotovovať. Pokiaľ žalobkyňa namieta neplatnosť dražby, počas priebehu dražby akékoľvek
námietky voči dražbe nemala. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že dražobník nebol poistený. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na zásadu Nemo plus iuris, v danom prípade nešlo o prevod vlastníckeho práva, ale o nútený výkon záložného práva, ktorý umožňovala záložná zmluva. V danom prípade je irelevantné poukazovať na Českú právnu úpravu, keďže Slovenská republika je zvrchovaný právny štát. 11.4 Žalovaný 3/ takisto zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii. Uviedol, že žalobkyňa v podstate len vo všeobecnej rovine odkazuje resp. uvádza dôvody neplatnosti dražby, ktoré však nie sú konkrétne. 11.5 Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedka - Y. S., ktorý uviedol, že je otčimom žalobkyne a do predmetného procesu vstúpil v podstate až vtedy, keď sa z banky dozvedeli, že sú tam 3 omeškané splátky v hodnote 543 Eur aj nejaké drobné. On som bol aj pri uzatváraní úverovej a záložnej zmluvy. Požiadali finančného poradcu o získanie úveru a ten im poradil Žiar nad Hronom - išlo o ČSOB, a.s., kde spoločne s dcérou boli už podpísať hotovú a pripravenú zmluvu bez nejakých komentárov. Spýtali sa, či je možné predčasne splatiť tento úver a odpovedali im, že je to možné. Finančnému poradcovi povedali aký úver chcú a na aké časové obdobie. Nechali si vypracovať znalecké posudky - jeden v hodnote 48.000 Eur aj nejaké drobné a jeden stratil platnosť. Potom prišli na to, že potrebujú úver na dostavanie stavby - preto to riešili touto hypotékou a musel sa vypracoval nový znalecký posudok, nezávislý, úplne iný, znalcom vo Zvolene, ktorý vypracoval znalecký posudok na hodnotu 43 500 Eur alebo na 43 600 Eur, ktorý bol na nižšiu hodnotu, ale nevedel prečo. Na základe tohto žiadali o úver. Úver dostali a splácal poctivo, avšak neskôr sa stalo, že sa nejaké splátky dostali do omeškania. L. I.Á. navrhovala, že keď zložia 20 000 Eur, tak obnoví splátkový kalendár. On jej povedal, že to je nemysliteľné, keďže 20 000 Eur nemajú a to by si museli požičať a dostali by sa do absolútnej platobnej neschopnosti. Skrátka, chceli požiadať o úver nový, čo urobili vo Zvolene a tam im odporučili, aby to riešili cez Žiar nad Hronom. Pani riaditeľka tam bola veľmi ochotná, telefonovala do Bratislavy na právne oddelenie a radila sa, a povedala im, že táto možnosť tu je a dokonca im vyrátala aj splátkový kalendár na dobu už vyššiu - 26 rokov, v hodnote splátok 161 Eur. L. I. však do toho vstúpila takým nevhodným spôsobom a trvala na svojom - bude sa dražiť ak nezložia 20 000 Eur „na ruku“. Potom sa jej žalobkyňa ozvala, že by dojednala doplatenie dlžoby 533 Eur aj nejaké drobné za tie 3 splátky, avšak ona s tým nechcela súhlasiť s uvedením, že už je dom na dražbe. Bola poverená dražobná spoločnosť, ktorá prišla spraviť znalecký posudok, ktorý im aj poslali a bol v hodnote 35 000 Eur. Tento znalecký posudok však nenamietali. Ich znalecký posudok bol ale na 48.000 Eur a banka ohodnotila dom na sumu 35 000 Eur, čiže banka sama nemala záujem o tie peniaze. Oni by dohromady splatili celý dlh - tých 41 000 Eur, ktorý tam bol. A naraz prišiel papier od pani I., že už je tam dlžoba 45 000 Eur aj nejaké drobné. Po 6 mesiacoch bol navýšený úver o bezmála 5 000 Eur. Následne im firemná právnička napísala žiadosť preúverovanie resp. obnovenie splátkového kalendára, čo však v banke zamietli. Následne chodil po tých dražbách. Dražba bola vyhlásená a v podstate v 2., 3. kole bola stanovená cena na 25 500 Eur. Zúčastnil sa na nej s dcérou dražby. Záujem v 1. a 2. kole nebol žiadny ale v 3. kole bolo 13 dražobníkov. Na parkovisku ich navštívila v aute polovička z nich s otázkami: „Koľko dáte? Aké dáte odstupné? Koľko nám zaplatíte, aby sa vám vrátil dom? My Vám ho zabezpečíme naspäť.“ Tak to už sa mu vôbec nepáčilo, lebo v tom videl nejaký podvod. Oni tomu vravia, že „na kávu“, že 5 000 Eur, 10 000 Eur. Povedal, že toto je rozprávka pre NAKA. Oni sa medzi sebou dohodli, že teda dražiť sa nebude, že zákon to pripúšťa a že sa bude hlasovať (žrebovať). Hlasovanie prebiehalo tak, že vedúci dražby hodil lístky do klobúka, otočil sa chrbtom, čiahol do klobúka a vytiahol číslo 4, ale on nevidel, či tam boli čísla od 1 do 13, on videl len 4-ku. To sa mohol len domnievať. On sa týždeň pred dražbou stretol s tou jednou podvodníčkou a povedala mu, že 4-ka je jej šťastné číslo a že sa nemajú báť a nikomu nemajú nič vravieť, že ona to má vybavené a že byt dostanú späť. Nebola medzi nimi žiadna dohoda - len ústna dohoda, že ona to vydraží a potom ho vráti naspäť žalobkyni do 6 mesiacov, keď jej vyplatia tú čiastku, ktorú ona zaplatí banke plus na „kávu“ pýtala 5 000 Eur a na režijné náklady 3 000 Eur, čiže dokopy mali zaplatiť 33 500 Eur. Na políciu však nešli a nevzniesli ani námietky do zápisnice o priebehu dražby. Len ústne to namietal. Po dražbe dostal anonym, kde sa písalo, že dražiteľka - pani S. a ďalšia pani sú podvodníčky a že majú hľadať právnu pomoc. Potom sa spojil s pánom W. a riešili túto situáciu. Videl v tom veľký podvod, tak hľadal riešenie. Pani S. im aj potom telefonovala ohľadom predaja ale on, keď zistil túto vec, podal žalobu. Doposiaľ nepodali trestné oznámenia, ale podajú ich.
12. Dňa 28.08.2020 doručil žalovaný 3/ podanie, v ktorom uviedol, že žalobkyňa nepreukázala existenciu žiadneho relevantného dôvodu na vyslovenie neplatnosti dražby. Takisto tieto dôvody nepreukazuje ani výpoveď svedka S.. Žalovaný 3/ bol na dražbe vyžrebovaný licitátorom a priebeh bol osvedčený notárom, pričom zo zápisnice notára nevyplývajú žiadne námietky ani žiadne porušenia právnych predpisov. Navrhol doplniť dokazovanie výpoveďou žalovaného 3/ na pojednávaní.
13. Dňa 07.09.2020 žalovaný 2/ a dňa 14.09.2020 žalovaný 1/ doručili listinné dôkazy: Zmluva o vykonaní dražby zo dňa 22.05.2019; Vyhlásenie o možnosti dražiť predmet dražby zo dňa 22.05.2019; Vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky navrhovateľa zo dňa 22.05.2019; Zmluva o vykonaní opakovanej dražby zo dňa 28.10.2019; Poistná zmluva zo dňa 10.06.2019; Poistná zmluva zo dňa 10.06.2020 a Zmluva o vykonaní opakovanej dražby zo dňa 28.10.2019.
14. V podaní doručenom súdu dňa 05.10.2020 žalovaný 2/ uviedol, že žalobkyňa nepreukázala akýkoľvek relevantný dôvod zakladajúci neplatnosť dražby, pričom žaloba sa opiera len o nepodložené subjektívne tvrdenia bez unesenia dôkazného bremena. Naopak, z priebehu konania vyplynulo, že bol dodržaný zákonný postup pri dražbe. Výpoveď svedka S., blízkej osoby žalobkyne, hodnotil ako nepresvedčivú a vzájomne si protirečivú. Svedok ani neuviedol žiadnu okolnosť, ktorá by mohla spôsobiť neplatnosť dražby. Dražobník spĺňal všetky zákonné podmienky a predpoklady k výkonu dražobnej činnosti. Cena predmetu dražby bola riadne určená znaleckým posudkom. Inštitút výkonu záložného práva tvorí súčasť právneho poriadku SR a záložný veriteľ môže k výkonu tohto práva pristúpiť aj bez súhlasu záložcu a to podľa Občianskeho zákonníka.
15. Dňa 12.10.2020 žalobkyňa doložila listinné dôkazy - trestné oznámenia pre trestné činy Machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a Nepravdivý znalecký posudok, tlmočnícky úkon a prekladateľský úkon. Z odpovedí OR PZ zo dňa 28.10.2010 (č.l. 366), zo dňa 10.12.2020 (č.l. 380) a zo dňa 13.05.2021 (č.l. 420a) vyplýva, že obidve trestné oznámenia boli vyšetrovateľmi odmietnuté.
16. Dňa 12.05.2021 sa vo veci konalo (druhé pojednávanie) a to v neprítomnosti žalobkyne a jej zástupcu. Všetci žalovaní zotrvávali na svojej predošlej argumentácii a nemali návrhy na doplnenie dokazovania. Konateľka žalovaného 3/ na pojednávaní uviedla, že na predmetnú dražbu prišla medzi poslednými, takže stihla akurát tak zložiť zábezpeku. Následne sa dražilo, s tým, že všetci účastníci dražby dali rovnaké podanie - išlo o najnižšie podanie, resp. o vyvolávaciu cenu, preto sa následne žrebovalo, pričom tak ako na všetkých dražbách licitátor vložil do nejakej nádoby lístky a ukazoval rôzne čísla týchto lístkov. Poprela teda tvrdenie žalobkyne, že mala dopredu dohodnuté, že jej číslo 4 bude víťazné. Sú to všetky výmysly žalobkyne. Na tejto dražbe prvý raz videla aj žalobkyňu, aj pána, ktorý sa predstavil ako jej otčim, pána S.. Po skončení dražby, keďže bola úspešná, ju vyzval licitátor, aby počkala na zápisnicu. Keďže si to vyžaduje určitý čas, išla asi na kávu a nadviazala kontakt so žalobkyňou a jej otčimom, čo je v podstate bežné, keďže je potrebné si dohodnúť ďalší postup ako sa bude nakladať s vydraženými nehnuteľnosťami a bol to práve otčim žalobkyne, ktorý navrhol, či je ešte možnosť, aby si naspäť predmetnú nehnuteľnosť odkúpili. Uviedla im, že takáto možnosť je. On navrhol, aby sa počkalo 6 mesiacov, kým sa syn žalobkyne zamestná, aby si to mohol odkúpiť, keďže žalobkyňa tým, že bola v dražbe, už nemala šancu získať nejaký úver. Keď došlo medzi nimi v podstate k „džentlmenskej dohode“, že ich tam ona nechá bývať kým získajú finančné prostriedky a do tejto doby sa neprepíšu ani energie, navrhla im nejakú cenu, s ktorou oni nesúhlasili, preto ju ona znížila a dohodli sa napokon na sume 33 500 Eur. Následne podpísala zápisnicu a odišla preč. Potom sa nič nedialo asi dva mesiace, kedy sa jej pán S. ozval a požiadal ju, aby mu poslala zmluvu a uisťoval sa, či sa niečo nezmenilo. Poslala mu preto Návrh budúcej zmluvy a keďže chcela mať istotu, že jej bude vyplatená kúpna cena, dala vypracovať notárovi aj návrh notárskej zápisnice, ktorá by sa mala uzatvárať, tak, aby mala exekučný titul na kúpnu cenu. Tieto dokumenty mu poslala. Mali sa následne aj stretnúť, avšak k stretnutiu nedošlo. Následne jej pán S. volal a uviedol jej, že sa nič kupovať nebude a že sa ide súdiť. Neuviedol jej dôvod prečo, len, že to dáva na súd. Vyslovene uviedla, že žalobkyňu a jej otčima videla prvý raz na dražbe a nikdy predtým sa s nimi nestretla a nestretla sa s nimi ani po tej dražbe.
17. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
18. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
19. Podľa § 151 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
20. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
21. Podľa § 335 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o dobrovoľných dražbách“), v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
26. Podľa § 21 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
27. Podľa § 12 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách, vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.
28. Podľa § 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách, vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90% hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v
ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80% hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.
29. Podľa § 27 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu; to neplatí, ak je vydražiteľom osoba, ktorá je povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora podľa osobitného predpisu, ak v čase príklepu nie je zapísaná v tomto registri. Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby.
30. Podľa § 3 Zákona o dobrovoľných dražbách, (1) Predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom. (2) Podľa tohto zákona nemožno dražiť predmet dražby, s ktorým navrhovateľ dražby alebo dražobník na základe zmluvy, vykonateľného rozhodnutia súdu alebo vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže nakladať, alebo ak konanie dražby vylučuje osobitný predpis.2) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20030101.html?ucinnost=22.05.2021> (3) Podľa tohto zákona nie je možné dražiť cenné papiere. (4) Predmetom dražby nemôže byť majetok, ktorý môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. (5) Dražiť nie je možné nehnuteľné veci, ktorých vlastníctvo je obmedzené predkupným právom zapísaným v katastri nehnuteľností, a hnuteľné veci, ktorých vlastníctvo je obmedzené predkupným právom zapísaným v listinách osvedčujúcich vlastníctvo a nevyhnutných na nakladanie s vecou; to neplatí, ak je navrhovateľom záložný veriteľ. Dražiť nie je možné spoluvlastnícky podiel k veci; to neplatí, ak je navrhovateľom záložný veriteľ. (6) Dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur. (7) Dražiť nie je možné veci, na ktoré bolo uplatnené zádržné právo. (8) Dražiť nie je možné veci, na ktorých viazne zákonné predkupné právo podľa osobitných predpisov. (9) Navrhovateľ, ktorý nie je záložným veriteľom, nemôže bez súhlasu záložného veriteľa navrhnúť dražbu predmetu dražby, ku ktorému bolo zriadené záložné právo.
31. Podľa § 6 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník je povinný uzatvoriť zmluvu o poistení svojej zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s činnosťou dražobníka s minimálnou výškou plnenia 2 000 000 eura. Bez zmluvného poistenia nemôže vykonávať činnosť dražobníka. Na požiadanie je povinný poistenie preukázať navrhovateľovi, účastníkom dražby a kontrolným orgánom.
32. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.
33. Podľa § 7 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20030101.html? ucinnost=22.05.2021>).
34. Podľa § 20 ods. 8 Zákona o dobrovoľných dražbách, ak urobí niekoľko účastníkov dražby súčasne rovnaké podanie v rámci toho istého vyvolania a ak nebolo urobené vyššie podanie, rozhodne licitátor žrebom o tom, komu z nich príklep udelí.
35. Podľa § 20 ods. 10 Zákona o dobrovoľných dražbách, ak nebolo urobené najnižšie podanie, zníži licitátor najnižšie podanie o čiastku dohodnutú v zmluve o vykonaní dražby.
36. Podľa § 20 ods. 13 Zákona o dobrovoľných dražbách, ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt presiahne sumu 33 193,92 eura, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej
notár uvedie aj povinnosť predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods. 2 prvej vety <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20030101.html?ucinnost=22.05.2021>.
37. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách, súčasťou zápisnice je podpísaný rovnopis oznámenia o dražbe (§ 17 ods. 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/527/20030101.html?ucinnost=22.05.2021>) a jeho prípadné dodatky (§ 18 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20030101.html?ucinnost=22.05.2021>). Súčasťou zápisnice sú aj vznesené námietky zaslané dražobníkovi a návrhy a námietky účastníkov dražby alebo ich zástupcov vznesené na dražbe, najmä ak by tieto mohli mať vplyv na platnosť dražby.
38. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o znalcoch“), znalec, tlmočník alebo prekladateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa tohto zákona, ktorá je zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.
39. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Obč. Z.“), v znení neskorších predpisov, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
40. Podľa § 40 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou. Na právne úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou a opatrené časovou pečiatkou sa osvedčenie pravosti podpisu nevyžaduje. Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.
41. Podľa § 41 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
42. Podľa § 46 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
43. Podľa § 52 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
44. Podľa § 53 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
45. Podľa § 53 ods. 5 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
46. Podľa § 53 ods. 10 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
47. Podľa § 151a Obč. Z. v znení neskorších predpisov, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
48. Podľa § 151b ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
49. Podľa § 151b ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.
50. Podľa § 151b ods. 3 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.
51. Podľa § 151b ods. 4 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.
52. Podľa § 151c ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.
53. Podľa § 151d Obč. Z. v znení neskorších predpisov, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak. Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje až do ich oddelenia od zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. Záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi. Záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky. Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným na niekoľko samostatných zálohov. Akákoľvek dohoda zakazujúca zriadiť záložné právo je neúčinná voči tretím osobám.
54. Podľa § 151e ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
55. Podľa § 151j Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných
zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak. Ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené záložné právo k viacerým samostatným zálohom, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky, inak zo všetkých zálohov. Ak je zálohom podnik alebo jeho časť, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia z podniku alebo z jeho časti ako celku, iba ak záložné právo vzniklo ku všetkým súčastiam podniku alebo k jeho časti.
56. Podľa § 151l ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
57. Podľa § 151l ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv.
58. Podľa § 565 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
59. Podľa § 3 ods. 1 Obč. Z., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
60. Podľa § 853 ods. 2 Obč. Z., podľa odseku 1 nemožno použiť ustanovenia o ochrane nájmu bytov podľa § 711 až 712c ani ustanovenie § 3 na právne vzťahy medzi záložnými veriteľmi a vlastníkom bytu alebo rodinného domu pri zániku jeho vlastníctva na základe uplatnenia záložného práva.
61. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len ako „Zákon o úveroch na bývanie“), úverom na bývanie na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci, a) ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, alebo ktorá je zabezpečená iným právom týkajúcim sa takej nehnuteľnosti, b) ktorá je účelovo určená k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určenej na bývanie, a to na základe nadobudnutia alebo zachovania vlastníckeho práva k pozemku alebo k existujúcej nehnuteľnosti určenej na bývanie, výstavby nehnuteľnosti určenej na bývanie, bez ohľadu na predmet záložného práva alebo iného zabezpečujúceho práva, alebo c) ktorá je účelovo určená na vyplatenie úveru uvedeného v písmenách a) a b) alebo v odseku 3.
62. Podľa § 13 ods. 2 Zákona o úveroch na bývanie v znení účinnom do 31.12.2017, zmluva o úvere na bývanie musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
63. Podľa § 13 ods. 4 Zákona o úveroch na bývanie v znení účinnom do 31.12.2017, zmluva o úvere na bývanie okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh úveru na bývanie, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je úver na bývanie ponúkaný alebo zmluva o úvere na bývanie uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o úvere na bývanie obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu, alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) dobu trvania zmluvy o úvere na bývanie a termín konečnej splatnosti úveru na bývanie, f) celkovú výšku a konkrétnu menu úveru na bývanie a podmienky upravujúce jeho čerpanie, g) určenie, či ide o zmluvu o úvere na bývanie v cudzej mene podľa § 16, h) informáciu o možnosti zmeny meny v zmluve o úvere na bývanie, i) presné označenie nehnuteľnosti určenej na bývanie, na ktorú sa poskytuje úver na bývanie; za splnenie tejto podmienky sa považuje aj presné označenie tejto nehnuteľnosti určenej na bývanie v dodatku k zmluve o úvere na bývanie uzavretom najneskôr pred poskytnutím, čo len časti peňažných prostriedkov z úveru na bývanie, j) úrokovú sadzbu úveru na bývanie, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorú je výška úrokovej sadzby úveru na bývanie naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby úveru na bývanie, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby úveru na bývanie, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách úveru na bývanie, k) odplatu podľa osobitných predpisov,39) l) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere na bývanie; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, m) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na bývanie na účely jeho splatenia, spôsob zúčtovania jednotlivých položiek splátky, n) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 8, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o úvere na bývanie na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o úvere na bývanie, o) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, p) poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné operácie a čerpania, ak sa taký účet zriadi, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné operácie a čerpania s inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere na bývanie a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, q) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije pri omeškaní spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a poplatky pri neplnení zmluvy o úvere na bývanie, r) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania úveru na bývanie,
s) podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok veriteľa zo zmluvy o úvere na bývanie alebo poistenie, t) cenu nehnuteľnosti, ktorá bude predmetom záložného práva, u) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, v) právo na splatenie úveru na bývanie pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení úveru na bývanie a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie úveru na bývanie pred lehotou splatnosti podľa § 18, w) zmeny okolností na strane spotrebiteľa, za ktorých je veriteľ oprávnený požadovať predčasné splatenie úveru na bývanie, x) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o úvere na bývanie, y) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o úvere na bývanie, z) právo na premyslenie pred uzavretím zmluvy o úvere na bývanie a odstúpenie od zmluvy o úvere na bývanie podľa § 14 ods. 2 a 3, aa) spôsoby vypovedania zmluvy o úvere na bývanie,
ab) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu40) podľa § 23, ac) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová úver na bývanie v príslušnom gramatickom tvare.
64. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z.z. z 22. januára 2021 o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu (ďalej len ako „Vyhláška MS SR“), v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia v týchto veciach: a) väzobné veci vrátane rozhodovania o väzbe, b) rozhodovanie sudcu pre prípravné konanie podľa § 348 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/> a b) Trestného poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/301/>, c) podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, d) rozhodovanie o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo či sa nariadi výkon trestu odňatia slobody, e) rozhodovanie o uložení ochranného liečenia, zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia, pokračovania v ochrannom liečení, prepustenia a ukončenia ochranného liečenia, f) konanie vo veciach určenia rodičovstva, g) konanie vo veci starostlivosti o maloletých vrátane výkonu rozhodnutia, h) konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, i) konanie vo veciach osvojenia, j) konanie vo veciach výživného plnoletých osôb, k) konanie o dedičstve, l) konanie o spôsobilosti na právne úkony, m) konanie o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení, n) konanie o ustanovení opatrovníka, o) veci azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, p) konanie v civilnom sporovom konaní a v civilnom mimosporovom konaní, ak strany sporu alebo účastníci konania súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti.
65. Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky MS SR v znení platnom aj k 12.05.2021, okrem vecí podľa odseku 1 sa v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia aj v ostatných veciach s výnimkou vecí, ktoré znesú odklad.
66. Podľa čl. 5 ods. 2 CSP, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.
67. Dňa 11.05.2021, teda deň pred pojednávaním, doručila žalobkyňa súdu podanie, v ktorom voči zákonnému sudcovi vzniesla námietku zaujatosti (č.l. 426). Nakoľko predmetná námietka zaujatosti nespĺňala zákonné náležitosti (§ 52 ods. 2 CSP), in concreto žalobkyňa neuviedla dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, neuviedla kedy sa o dôvode vylúčenia dozvedela a nedoložila ani žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, na predmetné podanie žalobkyne súd v zmysle § 52 ods. 2 CSP neprihliadol a vec nepredložil nadriadenému súdu.
68. Súčasťou podania žalobkyne zo dňa 11.05.2021 bola aj žiadosť žalobkyne o odročenia pojednávania dňa 12.05.2021 a to s poukazom na Vyhlášku MS SR č. 24/2021 Z.z. (č.l.425). Súd v zmysle § 183 ods. 1 CSP nepovažoval predmetnú žiadosť za dôvodnú. Nakoľko bolo po začatí konania vydané aj neodkladné opatrenie, ktoré obmedzuje žalovaného 3/ v užívaní jeho vlastníckeho práva, a to už viac ako rok, súd dospel k záveru, že prejednávaná vec neznesie odklad, tak ako to má mysli § 1 ods. 2 Vyhlášky MS SR. Súd aj v kontexte vyššie uvedenej námietky zaujatosti považoval žiadosť o odročenie pojednávania za obštrukciu zo strany žalobkyne, ktorá bola na prvom pojednávaní oboznámená s predbežným názorom súdu (o nedôvodnosti žaloby), pričom vykonané dokazovanie bolo taktiež v jej neprospech a predlžovanie dĺžky konania je zjavne v jej prospech, keďže na základe nariadeného neodkladného opatrenia môže s rodinou v zásade zadarmo užívať majetok žalovaného 3/. Takéto obštrukčné konanie žalobkyne, ktoré zjavne malo viesť k nedôvodným prieťahom v konaní, súd v zmysle čl. 5 ods. 2 CSP odmietol a žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel.
69. Za nesporné medzi stranami súd považoval najmä že : 69.1 žalobkyňa a žalovaný 1/ uzavreli dňa 10.03.2016 Zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie č. 416183 (ďalej aj len ako „Zmluva o úvere“) a súčasne uzavreli aj Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, reg. č. 416183 (ďalej aj len ako „Záložná zmluva“); 69.2 žalobkyňa sa v roku 2018 dostala do omeškania s platením splátok úveru, na základe čoho žalovaný 1/ dňom 15.02.2019 úver predčasne zosplatnil a pristúpil k výkonu záložného práva formou dražby; 69.3 Predmetné nehnuteľnosti, v tom čase vo vlastníctve žalobkyne, boli na účely dražby ohodnotené znalcom N.. Š. L.C. na sumu 34 000 Eur, pričom žalobkyňa nemala námietky voči takto určenej znaleckej hodnote a nežiadala o vypracovanie nového znaleckého posudku; 69.4 Predmetné nehnuteľnosti v druhom kole dražby dňa 10.12.2019 vydražil žalovaný 3/, pričom žalobkyňa nevzniesla voči priebehu a výsledku dražby námietky do zápisnice; 69.5 medzi žalobkyňou a žalovaným 3/ bola ústna dohoda, že za cenu 33 500 Eur žalovaný 3/ odpredá vydražené nehnuteľnosti žalobkyni, k čomu však nedošlo, nakoľko sa žalobkyňa rozhodla napadnúť platnosť dražby na súde.
70. Za sporné medzi stranami súd považoval najmä to : 70.1 či dražba Predmetných nehnuteľnosti bola v súlade so Zákonom o dobrovoľných dražbách; 70.2 či je platná Zmluva o úvere v dôsledku jej neprijateľných zmluvných podmienok; 70.3 či je platná Záložná zmluva v dôsledku jej neprijateľných zmluvných podmienok, resp. v dôsledku neplatnosti Zmluvy o úvere resp. v dôsledku toho, že podpis žalobkyne na návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností nebol úradne osvedčený; 70.4 či predmet dražby bolo možné dražiť; 70.5 či Znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom; 70.6 či bolo žalobkyni zo strany žalovaného 1/ doručené Oznámenie o začatí výkonu záložného práva a či výkon záložného práva je v súlade s dobrými mravmi; 70.7 či žalovaný 3/ mohol platne nadobudnúť vlastníctvo k Predmetným nehnuteľnostiam s poukazom na zásadu Nemo plus iuris a vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nikdy nedala súhlas s dobrovoľnou dražbou; 70.8 či došlo k porušeniu ústavného práva žalobkyne na ochranu obydlia; 70.9 či znalec L. spáchal pri vypracovaní znaleckého posudku trestný čin a či sa dopustili trestného činu aj osoby zúčastnené na dražbe, vrátane žalovaného 3/.
71. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka S. a listinnými dôkazmi, tak ako sú tieto uvedené v predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto rozsudku. Pri dokazovaní a pri hodnotení dôkazov sa súd zameral na tie otázky, ktoré boli medzi stranami sporné. Je potrebné prisvedčiť argumentácii žalovaného 3/, že žaloba obsahuje pomerne rozsiahly prehľad rozhodovacej praxe súdov SR, avšak bez bližších logických súvislostí s tvrdeniami žalobkyne uvedenými v žalobe. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011, v zmysle ktorého „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania“. Pokiaľ ide o vykonanie dôkazov a ich hodnotenie, v zmysle § 185 ods.1 CSP a v zmysle § 191 CSP, o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov súd vykoná, rozhoduje súd a jednotlivé dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy. Súd v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR z 8. októbra 1997, sp.zn. I.ÚS 64/1997, N 50/1997, v zmysle ktorého „princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje sudcovi a súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takému rozhodnutiu vedú.“ Obdobné stanovisko vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 22. apríla 2008, sp.zn. 3 Cdo/50/2008, v zmysle ktorého „súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania.“
72. Z procesného hľadiska súd konštatuje, že žaloba o určenie neplatnosti dražby je v danom prípade prípustná a to s poukazom na ust. § 137 písm. d) CSP v spojení s § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, pričom žalobkyňa žalobu podala dňa 09.03.2020, teda v zákonnej lehote 3 mesiacov odo dňa
udelenia príklepu na dražbe (10.12.2019). Stranou sporu sú všetky subjekty, tak ako ich má na mysli ust. § 21 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách.
73. Po vykonanom dokazovaní a po právnom zhodnotení veci však dospel súd k záverom, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.
74. Žalobkyňa a žalovaný 1/ uzavreli dňa 10.03.2016 Zmluvu o úvere (č.l. 265 -269 p.v.), na základe ktorej žalovaný 1/ poskytol žalobkyni úver vo výške 43 380 Eur, ktorý sa účelovo použil čiastočne na splatenie skôr poskytnutého úveru a čiastočne na rekonštrukciu Predmetných nehnuteľností. Predmetný úver mala žalobkyňa splácať počas obdobia 28 rokov a 3 mesiacov od dočerpania úveru, v mesačných splátkach vo výške 165,46 Eur (posledná splátka vo výške 167 Eur, splatná 16.05.2044). Zmluva o úvere je konsenzuálnym kontraktom, čo znamená, že na vznik záväzkového právneho vzťahu z tejto zmluvy postačuje dohoda zmluvných strán o podstatných častiach zmluvy, ktorými sú v zmysle Obchodného zákonníka (1) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, (2) určenie sumy (limitu) týchto peňažných prostriedkov (úverový limit) a (3) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. V zmysle § 52 ods. 1 Obč. Z. je aj zmluva o úvere považovaná za spotrebiteľskú zmluvu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a v týchto prípadoch sa na túto zmluvu použijú i ustanovenia Občianskeho zákonníka. Osobitné formálne a obsahové náležitosti Zmluvy o úvere v predmetnej veci naviac upravuje Zákon o úveroch na bývanie - pokiaľ ide o formu, podľa § 13 ods. 2 tohto zákona musí mať zmluva o úvere na bývanie písomnú formu a čo sa týka obsahových náležitostí, tieto sú uvedené v § 13 ods. 4 Zákona o úveroch na bývanie. Zákon o úveroch na bývanie ustanovuje sankciu neplatnosti zmluvy o úvere len pri nedodržaní písomnej formy tejto zmluvy (§ 13 ods. 2). V predmetnej veci nebolo sporné, že Zmluva o úvere má písomnú formu a je podpísaná obidvoma zmluvnými stranami a preto dospel súd k záveru, že Zmluva o úvere nemôže byť neplatná pre nedodržanie jej písomnej formy v zmysle § 13 ods. 2 Zákona o úveroch na bývanie resp. podľa § 40 Obč. Z.. V prípade nedodržania niektorých zákonných náležitosti zmluvy o úvere (§ 13 ods. 4 písm. a) až l) Zákona o úveroch na bývanie) zakotvuje zákon sankciu, že úver je bezúročný a bez poplatkov (§ 15 ods. 1), nie však neplatný. Prípadné nedodržanie obsahových náležitostí Zmluvy o úvere by tak mohlo spôsobiť len bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (čo nie je ale predmetom tohto sporu), nie však neplatnosť Zmluvy o úvere ako takej. Vyššie uvedené však ešte neznamená, že by Zmluva o úvere nemohla byť absolútne neplatná z iných zákonných dôvodov (napr. § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka), súd preto podrobil Zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú kontrole z hľadiska jej prípadnej absolútnej neplatnosti, pričom zistil, že Zmluva o úvere bola vyhotovená v písomnej forme v súlade s § 46 Obč. Z. v znení neskorších predpisov a § 13 ods. 2 Zákona o úveroch na bývanie a teda nemôže ísť o dôvod neplatnosti podľa § 40 Obč. Z. v znení neskorších predpisov; neexistuje dôvod neplatnosti Zmluvy o úvere v zmysle § 37 Obč. Z. v znení neskorších predpisov - nebolo preukázané, že by právny úkon (uzavretie Zmluvy o úvere) nebol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne ani že by predmetom tejto zmluvy bolo nemožné plnenie; neexistuje dôvod neplatnosti Zmluvy o úvere v zmysle § 38 Obč. Z. v znení neskorších predpisov - nebolo preukázané, že by právny úkon (uzavretie Zmluvy o úvere) urobila osoba nespôsobilá na právne úkony resp. osoba konajúca v duševnej poruche, ktorá by ju robila na tento právny úkon neschopnou; neexistuje dôvod neplatnosti Zmluvy o úvere v zmysle § 39 Obč. Z. v znení neskorších predpisov - Zmluva o úvere svojim obsahom a účelom neodporuje zákonu (naopak, jej vznik priamo predpokladajú právne predpisy), ani ho neobchádza a ani sa neprieči dobrým mravom; nejde ani o dôvod neplatnosti podľa § 39a Obč. Z. v znení neskorších predpisov (úžera). Zmluva o úvere obsahuje tiež všetky podstatné zákonné náležitosti (§ 13 ods. 4 Zákona o úveroch na bývanie). Pokiaľ žalobkyňa vzhliadla dôvod neplatnosti Zmluvy o úvere v tom, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky (týkajúce sa poplatkov za upomienky a výzvy, poplatkov za zmenu zmluvných podmienok, poplatkov za mimoriadnu splátku úveru, prehlásenia o oboznámení sa spotrebiteľa s úverovými podmienkami a dohody o riešenie sporov v rozhodcovskom konaní), súd uvádza, že zákon (§ 53 ods. 5 Obč. Z.) stanovuje sankciu neplatnosti vo vzťahu k tým zmluvným podmienkam, ktorú sú neprijateľné a nie sankciu neplatnosti celej zmluvy - pokiaľ by teda Zmluva o úvere skutočne aj obsahovala neprijateľné (a teda neplatné) podmienky, bola by Zmluva o úvere neplatná len v časti týchto neprijateľných zmluvných podmienok a nebola by neplatná ako celok. Podľa § 41 Obč. Z., ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. V prípade, ak by teda teoreticky išlo aj o neprijateľné a teda neplatné zmluvné podmienky, tieto bez ďalšieho nemôžu spôsobiť neplatnosť Zmluvy o úvere ako celku, nakoľko je možné tieto konkrétne zmluvné podmienky oddeliť od ostatnej časti Zmluvy o úvere (§
41 Obč. Z.), najmä od jej podstatných a teda zákonných náležitostí, pri ktorých sa o neprijateľné zmluvné podmienky celkom iste nejedná a teda podľa názoru súdu je Zmluva o úvere ako celok platným právnym úkonom. Navyše o existencii jednotlivých poplatkov bola žalobkyňa oboznámená priamo v Zmluve o úvere (čl. IX) a neplatnosť Zmluvy o úvere resp. zmluvných podmienok v čase od uzavretia Zmluvy o úvere až do vydraženia nikdy nenapádala a svoje povinnosti úver splácať si dva roky po uzavretí zmluvy plnila.
75. Žalobkyňa namietala taktiež neplatnosť Záložnej zmluvy v dôsledku neplatnosti Zmluvy o úvere. Nakoľko súd posúdil Zmluvu o úvere ako platný právny úkon, z tohto tvrdeného dôvodu Záložná zmluva nemôže byť neplatná. Žalobkyňa a žalovaný 1/ sa už v samotnej Zmluve o úvere dohodli na zabezpečení pohľadávky žalovaného 1/ zriadením záložného práva na Predmetné nehnuteľnosti (čl. VII Zmluvy o úvere). Súčasne s uzavretím Zmluvy o úvere preto bola dňa 10.03.2016 uzavretá aj Záložná zmluva (č.l. 71- 74), ktorú súd posúdil taktiež ako zmluvu spotrebiteľskú a ani v tomto prípade nevzhliadol žiadny dôvod jej neplatnosti ako celku. Záložná zmluva má písomnú formu a obsahuje všetky zákonné náležitosti (§ 46 a § 151b a nasl. Obč. Z.). V súlade s ust. § 151b ods. 2 Obč. Z., § 151b ods. 3 Obč. Z. a § 151c ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov bola v Záložnej zmluve určená (a) zabezpečená pohľadávka žalovaného 1/, (b) najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje resp. hodnota zabezpečenej pohľadávky. V súlade s ust. § 151a Obč. Z. v znení neskorších predpisov zriadené záložné právo zabezpečovalo pohľadávku žalovaného 1/ vzniknutú zo Zmluvy o úvere. V súlade s ust. § 151b ods. 2 Obč. Z., § 151b ods. 4 Obč. Z. a § 151d Obč. Z. v znení neskorších predpisov bol v Záložnej zmluve určený záloh. Záložné právo bolo zriadené na spôsobilý predmet podľa § 151d Obč. Z.. Záložné právo bolo v súlade s ust. § 151e ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov riadne registrované - zavkladované do katastra nehnuteľnosti, čo vyplýva z notárskej zápisnice o dražbe (č.l. 24). Súd ďalej zistil, že neexistuje dôvod neplatnosti Záložnej zmluvy v zmysle § 37 Obč. Z. v znení neskorších predpisov - nebolo preukázané, že by právny úkon (uzavretie Záložnej zmluvy) nebol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne ani že by predmetom Záložnej zmluvy bolo nemožné plnenie. Neexistuje dôvod neplatnosti Záložnej zmluvy v zmysle § 38 Obč. Z. v znení neskorších predpisov - nebolo preukázané, že by právny úkon (uzavretie Záložnej zmluvy) urobila osoba nespôsobilá na právne úkony resp. osoba konajúca v duševnej poruche, ktorá by ju robila na tento právny úkon neschopnou. Neexistuje dôvod neplatnosti Záložnej zmluvy v zmysle § 39 Obč. Z. v znení neskorších predpisov - Záložná zmluva svojim obsahom a účelom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza a ani sa neprieči dobrým mravom - možnosť zriadiť záložné právo, ako aj domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky v rámci výkonu záložného práva speňažením zálohu vyplýva priamo zo zákona (§ 53 ods. 10 a § 151j Obč. Z. v znení neskorších predpisov). Nejde ani o dôvod neplatnosti podľa § 39a Obč. Z. v znení neskorších predpisov (úžera). Pokiaľ žalobkyňa vzhliadala dôvod neplatnosti Záložnej zmluvy aj v tom, že obsahuje niektoré neprijateľné zmluvné podmienky, súd obdobne ako pri Zmluve o úvere konštatuje, že aj v prípade existencie žalobkyňou tvrdených neplatných zmluvných podmienok (že záložca sprístupňuje kedykoľvek svoju nehnuteľnosť na kontrolu a že v prípade exekúcie a exekučného záložného práva je oprávnený záložný veriteľ vyhlásiť predčasnú splatnosť) tieto bez ďalšieho nemôžu spôsobiť neplatnosť Záložnej zmluvy ako celku, nakoľko je možné tieto konkrétne zmluvné podmienky oddeliť od ostatnej časti Záložnej zmluvy (§ 41 Obč. Z.), najmä od jej podstatných a teda zákonných náležitostí, pri ktorých sa o neprijateľné zmluvné podmienky celkom iste nejedná a teda podľa názoru súdu je Záložná zmluva ako celok platným právnym úkonom. Žalobkyňa taktiež namietla, že podpis žalobkyne v Návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (č.l. 69-70) nebol osvedčený. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žiaden právny predpis platný v SR nevyžaduje, aby bol podpis záložcu v návrhu na vklad úradne osvedčený. Súd preto dospel k záveru, že Záložná zmluva bola uzavretá platne.
76. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nikdy nedala súhlas s dobrovoľnou dražbou, toto jej tvrdenie je v priamom rozpore s ust. čl. V Záložnej zmluvy (č.l.73), kde je uvedené, že záložca (žalobkyňa) súhlasí s tým, že záložný veriteľ (žalovaný 1/) uplatní svoje práva zo zálohu a uspokojí svoje pohľadávky zabezpečené záložným právom v prípade, že pohľadávky nebudú k dátumu ich splatnosti riadne uspokojené s tým, že záložný veriteľ má právo sa domáhať uspokojenia svojej pohľadávky predajom nehnuteľností podľa Zákona o dobrovoľných dražbách.
77. Nepravdivé bolo aj tvrdenie žalobkyne v tom, že jej nebolo doručené Oznámenie o začatí výkonu záložného práva, nakoľko žalovaný 1/ v spore predložil listinný dôkaz (č.l. 144 p.v.) o tom, že žalobkyni bolo predmetné oznámenie doručované a že ho žalobkyňa aj prevzala a to dňa 21.03.2019.
78. Na základe platne uzavretej Zmluvy o úvere ako aj platne uzavretej Záložnej zmluvy bola pohľadávka žalovaného 1/ zabezpečená záložným právom k Predmetným nehnuteľnostiam. Nehnuteľnosti, hoci ak aj ide o obydlie osoby, sú plne spôsobilým a tiež štandardným predmetom záložného práva (zálohom)
- v opačnom prípade by realizácia hypotekárnych úverov ani fakticky nebola možná. So zriadením záložného počíta aj Zákon o úveroch na bývanie (§ 1 ods. 2 písm. a). Nebolo sporné, že zabezpečená pohľadávka žalovaného 1/ nebola žalobkyňou riadne splácaná a tiež nebolo sporné, že žalovaný 1/ preto úver predčasne zosplatnil (č.l. 68). Podľa § 7 ods. 1 a § 3 ods. 9 Zákona o dobrovoľných dražbách bol potom žalovaný 1/ oprávnený navrhnúť vykonanie dražby z titulu výkonu záložného práva. Ako už bolo uvedené, zo Záložnej zmluvy vyplývalo oprávnenie žalovaného 1/ na výkon záložného práva formou dražby. Bolo preukázané (č.l. 144 a 144 p.v.), že žalovaný 1/ žalobkyni oznámil začatie výkonu záložného práva. Na základe žiadosti žalobkyne o doplnenie dokazovania žalovaný 1/ a žalovaný 2/ taktiež predložili listinné dôkazy, preukazujúce splnenie povinností v zmysle § 6 ods. 3, § 7 ods. 2 a § 16 Zákona o dobrovoľných dražbách (Vyhlásenie o možnosti dražiť predmet dražby zo dňa 22.05.2019 (č.l. 316); Vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky navrhovateľa zo dňa 22.05.2019 (č.l. 317); Zmluva o vykonaní dražby zo dňa 22.05.2019 (č.l. 312-315); Zmluva o vykonaní opakovanej dražby zo dňa 28.10.2019 (č.l.318-321p.v.); Poistná zmluva zo dňa 10.06.2019 (č.l. 322-324); Poistná zmluva zo dňa 10.06.2020 (č.l. 326-329 ); Potvrdenie o výške zostatku úveru a nákladov zo dňa 24.09.2019 (č.l. 145); Potvrdenie o výške dlhu zo dňa 27.09.2019 (č.l. 146) a Potvrdenie o výške zostatku úveru a nákladov zo dňa 10.10.2019 (č.l. 147)). Vykonaním dražby bol poverený žalovaný 2/ ako dražobník, ktorý v súlade s § 12 Zákona o dobrovoľných dražbách zaistil ohodnotenie Predmetných nehnuteľnosti znalcom zapísaným v Zozname znalcov, vedenom MS SR, N.. L., ktorý v Znaleckom posudku č. 107/2019 (č.l. 52-66) určil všeobecnú hodnotu Predmetných nehnuteľností na sumu 34 000 Eur. Voči takto určenej hodnote mohla žalobkyňa v zmysle § 12 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách vzniesť námietky, prípadne žiadať vypracovanie nového znaleckého posudku, čo však žalobkyňa neurobila (nesporná skutočnosť). Pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania uviedla, že znalecký posudok je v rozpore so zákonom, že znalec úmyselne podhodnotil Predmetné nehnuteľnosti a že sa dopustil trestného činu, tieto tvrdenia žalobkyňa nepreukázala (neuniesla dôkazné bremeno) a samotné trestné oznámenie žalobkyne (č.l. 350) bolo vyšetrovateľom odmietnuté (č.l. 366). Predmetné nehnuteľnosti, tak ako boli plne spôsobilé byť predmetom záložného práva, boli vzhľadom na výšku pohľadávky žalovaného 1/ (viac ako 2 000 Eur) v zmysle § 3 Zákona o dobrovoľných dražbách plne spôsobilé byť predmetom dražby. Predmetné nehnuteľnosti boli vydražené na opakovanej dražbe, pričom v súlade s § 20 ods. 13 Zákona o dobrovoľných dražbách bol priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou č.NZ 51993/2019 zo dňa 10.12.2019 (č.l. 23-25), súčasťou ktorej je v súlade s § 24 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách podpísaný rovnopis oznámenia o dražbe (26-29). Najnižšie podanie na opakovanej dražbe dňa 10.12.2019 bolo stanovené na sumu 25 500 Eur, čo predstavuje 75 % (3/4) zo znaleckej hodnoty (34 000 Eur) a teda najnižšie podanie bolo určené v súlade s § 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách. Nakoľko na dražbe urobili všetci účastníci dražby najnižšie podanie a nikto z nich neurobil vyššie podanie, licitátor v súlade s § 20 ods. 8 Zákona o dobrovoľných dražbách rozhodol žrebom o tom, komu z nich príklep udelil. Vydražiteľom sa takto stal žalovaný 3/. Žalobkyňa a jej otčim, prítomní na dražbe, námietku voči priebehu dražby nevzniesli (č.l. 25). Tvrdenia žalobkyne o machináciách na dražbe a pri žrebovaní sa preto v spore nepreukázali a trestné oznámenie žalobkyne (č.l. 348-349) bolo takisto odmietnuté (č.l.380). Súd preto dospel k záveru, že dražba dňa 10.12.2019 prebehla zákonným spôsobom a na žalovaného 3/ potom v zmysle § 27 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách prešlo zákonným spôsobom vlastnícke právo k Predmetným nehnuteľnostiam. Oprávnenie žalovaného 1/ uspokojiť sa v rámci výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe vyplývalo z viacerých zákonných ustanovení - podľa § 53 ods. 10 Obč. Z., § 151a Obč. Z. a § 151j Obč. Z. v znení neskorších predpisov a vyplývalo aj zo Záložnej zmluvy, ktorou bola žalobkyňa viazaná. Neobstojí preto ani argumentácia žalobkyne o konaní žalovaného 1/ rozpore s dobrými mravmi, ktorých sa naviac v zmysle § 853 ods. 2 Obč. Z. v danom prípade nie je možné úspešne dovolávať. Argumentácia žalobkyne v kontexte zásady Nemo plus iuris takiež neobstojí, keďže v danom prípade nejde o prevod vlastníckeho práva, ale jeho prechod. Následné ústne dohody medzi žalovaným 3/ a žalobkyňou o možnom odpredaji Predmetných nehnuteľností žalobkyni sú vo vzťahu k otázke platnosti Záložnej zmluvy a platnosti dražby právne irelevantné.
79. Vzhľadom na skutočnosti vyššie uvedené mal súd za to, že (i) nebol v spore preukázaný žiadny dôvod neplatnosti dražby, (ii) nebol v spore preukázaný žiadny dôvod neplatnosti Záložnej zmluvy, (iii) nebol v spore preukázaný žiadny dôvod neplatnosti Zmluvy o úvere, (iii) začatie a následný výkon záložného
práva bol uskutočnený v súlade s Občianskym zákonníkom, Zmluvou o úvere, Záložnou zmluvou a v súlade so Zákonom o dobrovoľných dražbách a nebol v rozpore s Ústavou ani dobrými mravmi, súd preto žalobu zamietol (výrok I.). Keďže po začatí konania bolo nariadené neodkladné opatrenie, súd ho v zmysle § 335 ods. 1 CSP zrušil (výrok II.). Žalovaní mali plný úspech v spore a požadovali náhradu trov konania, súd preto o trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania žalovaným v miere 100 % (výrok III, výrok VI. a výrok V.), pričom o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 362 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.