Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/43/2024

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcov: 1. Kasci s.r.o., Trieda KVP 1, 040 23 Košice – mestská časť Sídlisko KVP, IČO: 52 962 571, a 2. A. B., nar. XX.X.XXXX, A. XXX/XX, XXX XX C. D., oboch zastúpených spoločnosťou Advokátska kancelária TRNKA s.r.o., Námestie SNP 9448/26A, 960 01 Zvolen, IČO: 55 085 075, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX A., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. U k l a d á žalovanému povinnosť odstrániť zo svojho profilu na sociálnej sieti Facebook príspevok zo dňa 02.07.2024 v znení: „Pozor na Meno A. B. firma Kasci s.r.o.? Požičiava si auta z požičovne alebo na splátky a potom sú s ním problémy auto prenajíma ďalej dalším osobám taxikárom ktorí manipulujú s kilometrami A za krátky čas urobia viacero poistných udalosti za ktoré nezaplatia auto vrátil v dezolátnom stave zafajčené prepálené sedačky a keď som navštívil jeho firmu lebo telefón mi neberie alebo zloží keď počuje meno. Navštívil som jeho firmu a nechcel sa o dlhoch ani baviť urobil z auta Totalku Kde poisťovňa si Vyžiadala pokutu 940 € za predčasné ukončenie leasingu.“ vrátane priložených fotografií, a to do 3 dní od doručenia tohto uznesenia.

II. P o u č u j e žalovaného, že môže ako žalobca proti žalobcom ako žalovaným podať žalobu o náhradu škody spôsobenej neodkladným opatrením alebo žalobu, ktorou sa bude domáhať nárokov vyplývajúcich zo Zmluvy o dlhodobom prenájme s možnosťou odkúpenia.

III. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu elektronicky dňa 11.7.2024 sa žalobcovia domáhali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť odstrániť zo svojho profilu na sociálnej sieti Facebook príspevok zo dňa 02.07.2024 v znení tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto uznesenia, a to do 3 dní od doručenia uznesenia o neodkladnom opatrení, so súčasným poučením žalovaného, že môže ako žalobca proti žalobcom ako žalovaným podať žalobu o náhradu škody spôsobenej neodkladným opatrením alebo žalobu, ktorou sa bude domáhať nárokov vyplývajúcich zo Zmluvy o dlhodobom prenájme s možnosťou odkúpenia. Žiadali tiež, aby im súd proti žalovanému zároveň priznal aj nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že žalobca I je právnická osoba, ktorá na adrese sídla prevádzkuje predajňu optiky pod názvom – Očná optika – PESO, a žalobca II je spoločník a konateľ žalobcu I s tým, že žalobca I mal so žalovaným uzatvorenú Zmluvu o dlhodobom prenájme s možnosťou odkúpenia (ďalej aj „zmluva“), na základe ktorej žalobca I užíval motorové vozidlo žalovaného, za čo mu žalobca I platil dohodnuté nájomné.

3. Ďalej žalobcovia poukázali na to, že podľa bodu 10. zmluvy: „V prípade PU musí kupujúci bezodkladne oznámiť predávajúcemu poistnú udalosť s konkrétnym popisom udalosti. Zmluvná spoluúčasť je 5%

zo sumy opravy alebo minimálne 200€, ktoré zaplatí do 3 dní od udalosti. Po dobu opravy mu bude poskytnuté iné vozidlo.“, a že podľa bodu 11. zmluvy: „Servis vozidla musí byť realizovaný iba cez predávajúceho, žiadne iné servisy nie sú prípustné. V prípade porušenia bude opravu či servis platiť na vlastné náklady kupujúci.“ Podľa žalobcov z citovaných ustanovení zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalobca I má povinnosť nahlásiť poistnú udalosť (poškodenie motorového vozidla) a žalovaný má povinnosť zabezpečiť opravu motorového vozidla, pričom žalobca I sa na nákladoch podieľa len dohodnutou spoluúčasťou. Dodali, že žalobca I nahlásil žalovanému všetky poistné udalosti, konkrétne dve, avšak žalovaný vykonal opravy tak, že zadná časť motorového vozidla ostala neopravená, a že aj napriek tejto skutočnosti žalobca I zaplatil požadovanú spoluúčasť tak, ako to žalovaný požadoval.

4. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaný následne zaslal žalobcovi I list, v ktorom mu oznámil, že na vozidle bola totálna škoda, a že ďalšie opravy už riešiť nebude, čo podľa nich nemá oporu v zmluve. Tvrdili, že v nadväznosti na tento list zaslal žalobca I žalovanému výzvu, ktorou ho vyzval, aby si plnil svoje zmluvné povinnosti, resp. ak si ich nesplní v primeranej lehote, že žalobca I odstupuje od zmluvy. Uviedli, že výzvu si žalovaný v odbernej lehote neprevzal, avšak do jeho dispozičnej sféry sa dostala dňa 06.03.2024, a uzavreli, že lehota na splnenie povinnosti uplynula dňa 21.03.2024, a teda dňa 22.03.2024 nastali účinky odstúpenia od zmluvy. Po odstúpení od zmluvy zaslal žalobca I prostredníctvom svojho zástupcu žalovanému výzvu na prevzatie motorového vozidla, ktorú však žalovaný opäť neprevzal. Žalovaný však nakoniec dňa 18.04.2024 motorové vozidlo prevzal, pričom v rámci jeho prevzatia nevytkol žalobcovi I na motorovom vozidle žiadne vady, poškodenia či iné nedostatky.

5. V závere žalobcovia uviedli, že aj napriek tomu, že žalobca I si splnil všetky povinnosti, ktoré mu zo zmluvy vyplývali, žalovaný dňa 02.07.2024 zverejnil na svojom facebookovom profile príspevok so znením tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia. V tomto príspevku žalovaný obvinil žalobcu I a žalobcu II z toho, že robia problémy, že manipulujú s najazdenými kilometrami, že nezaplatia za spôsobené poistné udalosti a že motorové vozidlo je vrátené v dezolátnom stave. Žalovaný ďalej k samotnému textu pripojil aj fotografiu prevádzkarne žalobcu I spolu s informáciami o nej a fotografiu tváre žalobcu II. Podľa žalobcov ani jedno z uverených tvrdení žalovaného sa však nezakladá na pravde. Žalobca I ani žalobca II nemanipuloval s počítadlom najazdených kilometrov, pričom ak žalovaný niečo také tvrdí, bremeno dôkazu je na ňom. To, že požadovaná spoluúčasť bola zaplatená, dokazujú vyššie uvedené faktúry a potvrdenia o ich zaplatení. Stav vráteného vozidla zachytáva preberací protokol, v ktorom žalovaný nič nespomína. Zo zmluvy taktiež nevyplýva povinnosť pre žalobcu I platiť nejakú pokutu za predčasné ukončenie leasingu. Žalobcovia dodali, že žalovaný uvedený príspevok na svojej facebokovej stránke zdieľa aj v čase podania tohto návrhu, pričom k príspevku pribúdajú rôzne komentáre a niektoré z nich majú násilný charakter či podtón.

6. Podľa žalobcov v dôsledku uverejnenia príspevku na facebookovom profile žalovaného došlo a stále dochádza k zásahu do dobrého mena žalobcu I a do osobnosti žalobcu II. V prípade žalobcu I to dokonca dospelo k tomu, že už prišiel o niekoľko objednávok na dodanie okuliarov práve v dôsledku toho, že zákazníci sa vyjadrili, že s podvodníkmi nechcú mať nič spoločné. Žalobca I si budoval svoju dobrú povesť dlhodobo, o čom svedčí aj najvyššie možné hodnotenie zákazníkov v rámci recenzií vo vyhľadávači Google, no takýmto neoprávneným, nepravdivým a nedôvodným zásahom zo strany žalovaného v súčasnosti prichádza nielen o zákazníkov a s tým spojený zisk, ale aj o svoju dobrú povesť, ktorá sa v dnešnej dobe nebuduje ľahko. V rámci popisu skutkového stavu žalobcovia uzavreli, že nevidia žiadny racionálny dôvod na to, aby žalovaný postupoval tak, ako postupuje a tým zasahoval do ich osobnostných práv či práva na dobrú povesť, a dodali, že žalovaný sa dňa 02.07.2024 v čase o 17:10 hod. dostavil do prevádzky žalobcu I a osobne sa žalobcovi II vyhrážal zabitím a podpálením firmy.

7. Ku právnej stránke veci žalobcovia poukázali na ust. a a uviedli, že dobrá povesť právnickej osoby (žalobcu I) vzniká už okamihom jej vzniku a prejavuje sa najmä v jej správaní, to znamená: ako si plní záväzky, ako vystupuje v hospodárskej súťaži, v styku s obchodnými partnermi, zákazníkmi či potencionálnymi klientmi. Do dobrej povesti právnickej osoby možno zasiahnuť skutkovými tvrdeniami, ktoré sú nepravdivé, ako aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Takéto tvrdenia a hodnotiace úsudky však musia mať difamačný charakter. Musia byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby (Nalez Ústavného súdu SR zo dňa 18.09.2008, sp. zn. II.

ÚS 211/08). Zásahom pritom môže byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23.09.2009, sp. zn. ). Zákon jej pritom poskytuje ochranu už aj v prípade, keď neoprávnený zásah dobrú povesť právnickej osoby len ohrozil, nemusí teda dôjsť k priamemu poškodeniu dobrej povesti. Z vyššie popísaného skutkového stavu je podľa žalobcov zrejmé, že medzi žalobcom I a žalovaným existoval právny vzťah. Žalovaný svojim konaním vo forme zverejnenia textu a fotografií priamo zasahuje do dobrej povesti žalobcu I, v dôsledku čoho už došlo k istému odlivu zákazníkov. Nastal teda stav, kedy už došlo k poškodeniu dobrej povesti žalobcu I, pričom tento stav pretrváva, v dôsledku čoho sa tento zásah len zväčšuje. V súvislosti so žalobcom II žalobcovia poukázali na SR, ust. , a , a rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.07.2000, sp. zn. , podľa ktorého: „ právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby upravuje ako jednotné právo, ktorého úlohou je v občianskej spoločnosti zabezpečiť rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a jej všestranný rozvoj. Pritom je tiež možné zvážiť, že vo svojej podstate ide o dôležité rozvedenie a konkretizáciu článkov 7, 8, 10, 13 a 14 Listiny základných práv a slobôd. V tomto jednotnom rámci práva na ochranu osobnosti existujú jednotlivé čiastkové práva, ktoré zabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt (stránok) osobnosti fyzickej osoby ako neoddeliteľných súčastí celkovej fyzickej a psychicko-morálnej integrity osobnosti. Zoznam týchto jednotlivých práv tak, ako sú uvedené v , je potom len demonštratívny. Preto do skupiny týchto práv možno napríklad zaradiť aj v výslovne nespomenuté práva. Za takéto práva treba považovať aj právo na dôstojnosť fyzickej osoby, právo na jej vážnosť, právo na podobu, právo na meno a pod. Otázku prípadného dotknutia takýchto jednotlivých čiastkových práv v rámci práva na ochranu osobnosti treba u každého z takýchto práv posudzovať samostatne.“ Z vyššie popísaného skutkového stavu je podľa žalobcov zrejmé, že právny vzťah založený zmluvou (hoci jej platnosť je otázna) bol výlučne len medzi žalobcom I a žalovaným. Žalobca II, hoci je štatutárnym orgánom žalobcu I, nie je subjektom právneho vzťahu založeného zmluvou, a preto neexistuje žiadny faktický a ani právny dôvod na to, aby žalovaný zasahoval do osobnostných práv žalobcu II jednak nedovoleným zverejnením jeho fotografie a jednak uverejnením nepravdivých a zavádzajúcich informácií o žalobcovi II. Tým, že žalovaný zverejnil meno a priezvisko žalobcu II, a zároveň jeho fotografiu, žalovaný docielil to, že tretie osoby si hneď spoja nepravdivé výroky práve so žalobcom II. Dodali, že už samotné zverejnenie fotografie tváre žalobcu II bez jeho súhlasu je nezákonné, a že tým, že zo strany žalovaného došlo a stále dochádza k zásahu do osobnostných práv žalobcu II, je žalobca II aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu.

8. V súvislosti so žalovaným žalobcovia uviedli, že žalovaný je subjektom, kto zasahuje do práv a právom chránených záujmov žalobcov, a preto tento návrh smeruje voči nemu s tým, že nie je rozhodujúce, či žalovaný koná ako fyzická osoba alebo ako fyzická osoba podnikateľ, nakoľko vždy ide o jednu a tú istú osobu.

9. Napokon žalobcovia uzavreli, že je všeobecne známou skutočnosťou, že Facebook patrí medzi sociálne siete s najväčším počtom užívateľov, a teda aj dosahom príspevkov, ktoré sú na tejto sociálne sieti zverejnené. Ďalším logickým záverom je to, že čím dlhšie je príspevok zverejnený, tým väčšiu časť verejnosti môže osloviť a tým pádom aj vo väčšej miere zasiahnuť do osobnostných práv fyzickej osoby a dobrej povesti právnickej osoby. Konaním žalovaného dochádza k pokračovaciemu, resp. trvácemu zasahovaniu do práv a právom chránených záujmov žalobcov, pričom pokiaľ tomu nebude čo možno najskôr zabránené, je len veľmi ťažko predstaviteľné, že bude možné vzniknutý zásah či spôsobenú ujmu časom napraviť. Žalobcovia uviedli, že rešpektujú právo žalovaného na slobodu prejavu, a to aj vo forme prípadnej kritiky, avšak táto kritika musí mať vecný charakter, mala by byť založená na pravdivých skutočnostiach a mala by byť podaná takým spôsobom, že nedôjde k nedôvodnému zásahu do práv iných subjektov. Nehovoriac o tom, že v prípade žalobcu II ide o zjavne nedôvodný zásah do jeho osobnostných práv, nakoľko z predložených dôkazov vyplýva, že žalobca II nemá s právnym vzťahom medzi žalobcom I a žalovaným nič spoločné. Inak povedané, v prípade žalobcu II neexistuje žiadny dôvod na to, aby žalovaný na svojej facebookovej stránke zverejňoval difamujúce tvrdenia spolu s fotografiou žalobcu II, s ktorou ich spája. Ak by sa aj jednalo o pravdivé tvrdenia (čo žalobcovia podľa nich vyvrátili predloženými dôkazmi), tieto nemajú nič spoločné so žalobcom II. Zverejnenie príspevku má podľa žalobcov priamy dopad aj na fungovanie žalobcu I, kedy tento prichádza o tržby (zisky) z predaja tovaru. Keďže žalobca I je podnikateľským subjektom, z tohto uhla pohľadu

ide na jeho strane o ten najväčší dôsledok vyplývajú zo zásahu do jeho dobrej povesti. Pokiaľ bude príspevok žalovaného aj naďalej zverejnený na jeho facebookovom profile, podľa žalobcov je dôvodné predpokladať, že zásahy do práv a z toho vyplývajúce dôsledky budú len narastať, pričom tieto následky budú časom neodstrániteľné. Podľa názoru žalobcov sú splnené procesné podmienky na to, aby súd rozhodol formou definitívneho neodkladného opatrenia, t.j. tak, že nebude žalobcom ukladať povinnosť podať žalobu vo veci samej, nakoľko je splnený predpoklad, že neodkladným opatrením sa dosiahne náprava vo veci samej. Žalobcovia podľa nich predloženými dôkazmi preukázali nielen to, že je daná neodkladná potreba upraviť pomery, ale aj to, že výrok, resp. príspevok žalovaného na sociálnej sieti Facebook je v celom rozsahu nepravdivý.

3. Na osvedčenie týchto skutočností žalobcovia predložili nedatovanú zmluvu o dlhodobom prenájme s možnosťou odkúpenia, podľa ktorej žalobca v 1. rade ako kupujúci kupoval motorové vozidlo (Hyundai Ioniq electric, VIN: B.) od predávajúceho (E. F. – IMRICH CAR) za cenu 34,700,- Eur, ktorú si podľa jej obsahu navzájom medzi sebou obe strany určili, a to v stave v akom „stojí a leží“. Podľa bodu 3. tejto zmluvy kupujúci prehlásil, že „uvedené vozidlo bude financovať splátkami, pričom prvú splátku / AKONTÁCIU/ vyplatí predávajúcemu vo výške 400,- Eur v hotovosti. Zvyšok bude platený pravidelnými splátkami a to 570,- Eur mesačne po dobu 5tich rokov /60 splátok/“. V bode 4. tejto zmluvy je uvedené, že „zmluvné strany sa dohodli, že vozidlo bude počas celej doby splácania vo vlastníctva predávajúceho a kupujúci nadobudne vlastnícke právo k uvedenému motorovému vozidlu až po splatení kompletného splátkového kalendára. Zmluvné strany sa dohodli, že predávajúci je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť v prípade, ak by sa kupujúci omeškal so splácaním kúpnej ceny /nájomného/ a v prípade odstúpenia od zmluvy kupujúcim sa zmluvné strany dohodli, že uhradené splátky kúpnej ceny budú považované v oboch prípadoch za uhradené nájomné za nájom predmetného motorového vozidla. Nájom vozidla v prípade odstúpenia je 620,- Eur mesačne.“ V tejto zmluve sú ďalej, okrem iného, uvedené aj body 10. a 11. v znení tak, ako ich v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia citovali žalobcovia: 10. „V prípade PU musí kupujúci bezodkladne oznámiť predávajúcemu poistnú udalosť s konkrétnym popisom udalosti. Zmluvná spoluúčasť je 5% zo sumy opravy alebo minimálne 200€, ktoré zaplatí do 3 dní od udalosti. Po dobu opravy mu bude poskytnuté iné vozidlo.“ 11. „Servis vozidla musí byť realizovaný iba cez predávajúceho, žiadne iné servisy nie sú prípustné. V prípade porušenia bude opravu či servis platiť na vlastné náklady kupujúci.“

4. Ďalej žalobcovia predložili kópie faktúr od dodávateľa: E. F. – IMRICH CAR adresovaných žalovanému v 1. rade ako odberateľovi, a to faktúry č. H. zo dňa 25.5.2021 na sumu 200,- Eur za spoluúčasť pri poistnej udalosti, a faktúry č. H. zo dňa 31.1.2024 na 440,- Eur za spoluúčasť pri poistnej udalosti a sumu 570,- Eur za prenájom vozidla, ďalej účtovné záznamy žalobcu o úhrade týchto faktúr, kópiu listu žalobcu v 1. rade zo dňa 5.3.2024 adresovaného E. F. – IMRICH CAR a označeného ako výzva na plnenie si zmluvných povinností – odstúpenie od zmluvy spolu s podacím lístkom a informáciou pošty o neprevzatí si zásielky adresátom v odbernej lehote, ako aj kópiu ďalšieho listu právneho zástupcu žalobcu v 1. rade zo dňa 4.4.2024 adresovaného E. F. – IMRICH CAR s výzvou na prevzatie motorového vozidla spolu s obálkou a záznamom pošty o vrátení zásielky 27.4.2024 z dôvodu, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote.

5. Na osvedčenie tvrdených skutočností napokon žalobcovia predložili aj kópiu preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla zo dňa 18.4.2024, v ktorom je v časti stav vozidla pri prevzatí uvedené „dobrý so známkami bežného používania“, a viaceré fotografie zobrazujúce facebook profil používateľa E. F. s textom tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia a spolu s ním zverejnenou fotografiou tváre (patriacej podľa vyjadrenia žalobcu v 2. rade jemu) a komentármi ďalších používateľov. Žalobcovia predložili tiež kópiu čestného vyhlásenia I. B. ako konateľky spoločnosti Kasci s.r.o. zo dňa 11.7.2024 o tom, že od kedy (2.7.2024) zverejnil E. F., podnikajúci pod obchodným menom E. F. – IMRICH CAR nepravdivý príspevok o ich spoločnosti na svojom facebookovom profile, ozvalo sa im viacero zákazníkov, ktorý zrušili svoje objednávky na tovar s odôvodnením, že na Facebooku sa dočítali, že sú podvodnícka firma, ďalej predložili prehľad kladných recenzií firmy očná optika – peso z internetovej stránky http: J., a potvrdenie OO PZ v Košiciach – Sídlisko KVP o tom, že žalobca v 2. rade urobil trestné oznámenie na E. F., v ktorom uviedol, že tento sa mu dňa 2.7.2024 v čase o 17.10 hod v priestoroch prevádzky Očná optika Peso na Triede KVP v Košiciach vyhrážal zabitím a podpálením firmy.

6. Písomným podaním zo dňa 23.8.2024 následne právny zástupca žalobcov doplnil aj snímku z obrazovky zo dňa 23.8.2024 (screenshot) z facebookového profilu používateľa E. F., v ktorom je k predchádzajúcemu textu (tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia) doplnené, že dostal trestné oznámenie na jeho osobu o tom, že sa „mu“ (zrejme osobe v uvedenej predtým v texte) vyhrážal, že mu zapáli firmu, k čomu používateľ profilu vyjadruje počudovanie nad tým čo je toto za dobu a uvádza, že „štát a zákon stojí na strane podvodníka“. Podľa žalobcov z facebookového profilu žalovaného je zrejmé, že tento pokračuje v konaní, ktoré zasahuje do osobnosti žalobcu I. a do dobrej povesti žalobcu II s tým, že vlastním komentovaním príspevku žalovaný dosahuje to, že tento je v rámci jeho profilu zobrazovaný vyššie, a teda (je) oveľa väčšia pravdepodobnosť, že tento jeho príspevok obsahujúci nepravdivé tvrdenia o žalobcoch, bude viditeľný pre širší okruh osôb.

7. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas Podľa ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Podľa súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Podľa súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Podľa a 2 ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít

8. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho vydanie a potrebu, aby boli pomery strán sporu neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo (bez obmedzenia - arg. a contrario podľa , resp. do jeho zrušenia - ak odpadnú dôvody pre ktoré bolo nariadené podľa ) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že strana má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že bez tejto neodkladnej ochrany jej

bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29.7.2010).

10. Neodkladné opatrenie je potom dôvodné nariadiť vtedy, ak je danosť práva aspoň osvedčená alebo ak je aspoň osvedčené bezprostredné ohrozenie tohto práva, t.j. rozhodné skutočnosti nemusia byť preukázané, postačuje ak sa javia aspoň ako pravdepodobné a pritom nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán konania, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, a vychádza zo skutočností uvádzaných a osvedčených žalobcom v jeho návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Preto je nevyhnutné, aby bola žalobcom osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, teda musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Aj v prípade, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, je pritom potrebné starostlivo zvážiť, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán alebo tretích osôb. Pre osvedčenie práva je potrebné, aby žalobca bol vecne legitimovaný a taktiež, aby žalobcom uplatnený nárok nebol zjavne neopodstatnený.

12. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení teda nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, musí však predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia musí byť osvedčené, a to aspoň do tej miery, že možno nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keďže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

13. Podľa - fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

14. Podľa - fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

15. Podľa - pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

16. Podľa - odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

17. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle uložením vhodnej povinnosti pri ochrane osobnosti a dobrej povesti je, resp. môže byť účinným a najmä adekvátnym prostriedkom riešenia problematiky ochrany pred neoprávnenými zásahmi do osobnosti fyzickej osoby (jej občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, mena a prejavov osobnej povahy), ako aj dobrej povesti právnickej osoby, najmä ak hrozí (tak ako v tomto prípade), že ujma (na občianskej cti či dobrej povesti) dotknutej osoby, osobitne v súvislosti so širšou publicitou namietaného (neoprávneného) zásahu do jej práv (zverejnením zásahu neurčitému širšiemu okruhu adresátov na sociálnej sieti), sa môže pri trvajúcom zásahu postupom času ďalej ešte prehlbovať, a možnosť neskoršieho úplného odstránenia negatívnych následkov tohto (neoprávneného) zásahu v budúcnosti (úplná náprava ujmy) je, vzhľadom na krehkú povahu občianskej cti a dobrej povesti, a neurčitý okruh osôb, ktorým bol zásah sprostredkovaný (zverejnený), bez ohľadu na možnosť dodatočného doplnkového primeraného finančného zadosťučinenia, zrejme len málo pravdepodobná a ťažko dosiahnuteľná (viď bod 8. tohto uznesenia: „bez neodkladnej ochrany bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán“).

19. V danom prípade mal pritom súd na základe žalobcami uvádzaných a osvedčených skutočností za to, že je dôvodné neodkladne upraviť pomery strán nimi navrhovaným spôsobom – uložením povinnosti žalovanému odstrániť zo svojho profilu na sociálnej sieti facebook sporný príspevok. Žalobcovia totiž podľa názoru súdu predloženými listinami a fotografiami pre potreby vydania neodkladného opatrenia postačujúco osvedčili, že žalovaný na svojom profile na sociálnej sieti facebook publikoval nimi špecifikovaný príspevok s textom a fotografiami, v ktorých uvádza také skutočnosti a takým spôsobom, že to môže vyvolať u ostatných používateľov tejto sociálnej siete mylnú predstavu o žalobcoch, a je tak spôsobilé neprimerane difamujúco zasiahnuť (ak sú tieto skutočnosti čo i len čiastočne nepravdivé alebo neúplné) do oprávnených záujmov žalobcov týkajúcich sa občianskej cti žalobcu v 2. rade a dobrej povesti žalobcu v 1. rade, resp. je spôsobilé podnecovať ostatných používateľov tejto sociálnej siete k nedôvere a nenávisti voči žalobcom, o čom svedčia aj k tomu pripojené negatívne komentáre ďalších používateľov. Sporný príspevok je totiž napísaný tak, že identifikuje žalobcov a uvádza pri nich tvrdenia naznačujúce porušenie povinnosti zo strany žalobcu v 2. rade („auto prenajíma ďalej ďalším osobám taxikárom“, „auto vrátil v dezolátnom stave zafajčené prepálené sedačky“), hoci v tejto súvislosti (ak by to aj bola pravda) zo žalobcami predloženej zmluvy o dlhodobom prenájme s možnosťou odkúpenia pre žalobcu v 1. rade ako nájomcu či kupujúceho nevyplývalo žiadne obmedzenie v užívaní tohto „auta“ (ku ktorému mal po piatich rokoch podľa zmluvy nadobudnúť vlastnícke právo „po splatení kompletného splátkového kalendára“), a podľa predloženého preberacieho protokolu zo dňa 18.4.2024 podpísaného žalovaným (s jeho poznámkou o tom, že preberá auto z dôvodu STK) bol stav vozidla pri prevzatí dobrý so známkami bežného používania. Navyše, a to predovšetkým, sporný príspevok uvádza pri nich tvrdenia o nesplnení povinností zo strany žalobcov („za krátky čas urobia viacero poistných udalostí za ktoré nezaplatia“, „navštívil som jeho firmu a nechcel sa o dlhoch ani baviť“), hoci podľa zmluvy mal žalobca ohľadom nájmu motorového vozidla právny vzťah len so žalobcom v 1. rade, a nie so žalobcom v 2. rade (ktorého fotografiu k spornému textu na sociálnej sieti používateľ profilu E. F. pripojil), a najmä žalobca v 1. rade mu svoje zjavné a nesporné záväzky vyplývajúce zo zmluvy voči žalovanému podľa predložených účtovných dokladov zrejme uhradil. Osvedčenie vyššie uvedených skutočností zo strany žalobcov, difamačná povaha textu sporného príspevku zverejneného na sociálnej sieti facebook, ako aj zrejmá priorita ochrany osobnosti žalovaného v 2. rade a dobrej povesti žalovaného v 1. rade voči hroziacej neodstrániteľnej alebo ťažko nahraditeľnej ujme žalobcov na ich právach z trvajúceho zverejnenia sporného príspevku na sociálnej sieti, v porovnaní s ochranou práva žalovaného na slobodu jeho vyjadrovania zverejnením sporného príspevku, ktorý (ak má za to, že žalobcovia v zmysle ním tvrdených skutočností porušili svoju právnu povinnosť voči nemu) sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde, a obmedzením, resp. (dočasným) stiahnutím sporného príspevku zo sociálnej siete zrejme neutrpí žiadnu neodstrániteľnú alebo ťažko

napraviteľnú ujmu porovnateľnú s ujmou hroziacou z jeho príspevku oprávneným záujmom žalobcov, alebo zhoršenie svojej právnej pozície, a nebude to mať za následok v jeho neprospech zrejme ani vznik nenávratného stavu v právnych vzťahoch so žalobcami, podľa názoru súdu dostatočne odôvodňujú rozhodnutie o tom, aby žalovaný neodkladne odstránil sporný príspevok zo svojho profilu. Ak by totiž aj tvrdenia žalobcov neboli celkom pravdivé či úplné, čo by však muselo byť predmetom dokazovania prípadného konania vo veci samej, nič mu nebráni uplatniť svoje práva voči žalobcom vzhľadom na ich spornosť súdnou cestou, a ak by bol úspešný, zverejniť potom prípadne výsledok takéhoto konania primeraným spôsobom tak, ako to považuje za potrebné. Súd však pre úplnosť zároveň dodáva, že i takáto kritika by aj neskôr mala byť samozrejme vyjadrená vždy slušným a primeraným spôsobom. Vzhľadom na to súd žalovanému neodkladným opatrení uložil, aby sporný príspevok nateraz zo svojho profilu odstránil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

20. Eventuálnu povinnosť podať žalobu vo veci samej súd žalobcom ako navrhovateľom v zmysle ust. aj v nadväznosti na ich návrh neurčil, keďže v zmysle ich vyjadrenia vyplýva, že nemajú záujem na ďalšom súdnom konaní, a v tejto súvislosti možno predpokladať, že z pohľadu strán sporu neodkladným opatrením (pri naplnení jeho účelu) možno dosiahnuť dostatočnú (trvalú) úpravu pomerov medzi nimi. V nadväznosti na to však súd v zmysle ust. obligatórne poučuje žalovaného o jeho možnosti podať žalobu vo veci samej tak ako je uvedené v druhom odseku výrokovej časti tohto rozsudku, pričom jeho úspech v tomto konaní bude mať za následok zrušenie neodkladného opatrenia.

21. O trovách konania strán sporu súd rozhodol v zmysle ust. tak, že ich náhradu stranám nepriznal, a to jednak s prihliadnutím na (ad. 1) povahu tohto konania a skutočnosť, že žalobcovia v tomto konaní uplatnili len minimálnu ochranu svojich oprávnených záujmov (pri ochrane občianskej cti a dobrej povesti) do budúcnosti, a nejavia záujem na spätnej satisfakčnej ochrane podaním osobitnej vlastnej žaloby, ktorej dôvodnosť by bola predmetom riadneho dokazovania, a (ad. 2) aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia v konaní netvrdili a nepreukazovali, že žalovaného pred podaním tohto návrhu kvalifikovane vyzvali na dobrovoľné odstránenie sporného príspevku z jeho profilu na sociálnej sieti facebook, ktorého sa domáhajú v tomto konaní (v zmysle ust. Čl. 4 ods. 2 viď primerane aj ust. zrušeného ), tak aby žalovaný, ak nemá záujem na ďalšom konaní, nemusel len z dôvodu nesúhlasu s trovami konania v tomto rozhodnutí podávať odvolanie. Uvedené úvaha však nepochybne platí len pre aktuálne rozhodovane na súde prvej inštancie, a nepochybne nezaväzuje odvolací súd v prípadnom odvolacom konaní, a ani tento súd pri eventuálnom rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v prípadnom ďalšom konaní nasledujúcom po eventuálnom podaní opravného prostriedku jednou či druhou stranou tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením ( ).