Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Csp-64-2020.pdf
PDF · 115.92 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/64/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanému: C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. o zaplatenie 23 837,61 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 23 537,61 eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 23 537,61 eur od 25.01.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie úroku vo výške 5,69% ročne zo sumy 22 500,- eur od 25.01.2019 do zaplatenia z a m i e t a.
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa XX.XX.XXXX na súd žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, doplnenú podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, ktorou navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 23 537,61 eur spolu s 5,69 % p. a. úrokom za úver zo sumy 22 500,- eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a 5,00 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 23 537,61 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola so žalovaným dňa XX.XX.XXXX uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX, na základe ktorých bol žalovaným poskytnutý medziúver vo výške 25 000,- eur. V zmysle čl. VIII., bod 8.1. zmluvy o úvere, poplatok za medziúver sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku tohto poplatku.
3. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami jednou sumou vo výške 196,23 eur na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 65,18 eur, 5,69 % p. a. úrok za medziúver vo výške 118,55 eur a poplatok za rizikové životné poistenie vo výške 12,50 eur, pričom sa uspokojovali v poradí: úroky z medziúveru, poplatok za poistenie a vklady na konto sporenia.
4. Žalobca vklad prijatý na konto stavebného sporenia, ako splátku úroku z medziúveru a poplatok za poistenie preúčtoval na konto medziúveru, a to v súlade so zásadou uspokojovania podľa článku V., bod 5.3. zmluvy o úvere. Nakoľko žalovanému nebol poskytnutý medziúver v plnej výške 25 000,- eur,
ale iba vo výške 22 800,- eur, splátka 5,69 % p. a. úroku za medziúver predstavovala sumu vo výške 108,11 eur. Základom pre výpočet splátky úroku za medziúver bola teda výška skutočne poskytnutého medziúveru, t. j. 22 800,-eur.
5. So žalovaným bolo dňa XX.XX.XXXX uzatvorené „Pristúpenie k poistnej zmluve pre rizikové životné poistenie pre prípad smrti (RŽP), v zmysle ktorého žalovaný potvrdil prijatie do rizikového životného poistenia.
6. Žalovaný porušil zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca vyzval žalovaného na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaného zároveň upozornil, že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené žalobca dňa XX.XX.XXXX vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom.
7. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bola dlžná suma na účte stavebného sporenia v celkovej výške -53,02 eur. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (XX.XX.XXXX), predstavuje sumu vo výške 23 882,61 eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 22 800,-eur, z nezaplatených 5,69 % p. a. úrokov za medziúver zo sumy 22 800,- eur do XX.XX.XXXX, spolu vo výške 872,09 eur, z dlžnej sumy na konte stavebného sporenia, z nezaplatených poplatkov za RŽP spolu vo výške 112,50 eur a z nezaplatených poplatkov za upomínanie vo výške 45,-eur.
8. Žalobca zároveň poukázal na to, že v žalobe si neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov za upomínanie vo výške 45,- eur, ktoré boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu XX.XX.XXXX v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX. (23 882,61 eur - 45,00 eur = 23 837,61 eur, t. j. pôvodne žalovaná suma, neskôr ponížená o poplatok za spracovanie vo výške 300,- eur).
9. Požadovaním predčasného splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle čl. X., bod 10.13 úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým 5,69 % p. a. úrokom za úver a v zmysle čl. IX., bod 9.2. zároveň celý zostatok dlhu, vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, 5,00 % p. a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od XX.XX.XXXX).
10. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
11. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere, amortizačnou tabuľkou pre medziúver a stavebný úver, pristúpením k poistnej zmluve pre rizikové životné poistenie pre prípad smrti, výpisom z účtu medziúveru, výpisom z účtu stavebného sporenia, upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a zistil tento skutkový stav veci:
12. Medzi stranami sporu bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na v zmysle ktorej mal byť žalovanému poskytnutý spotrebiteľský medziúver vo výške 25 000,- eur, ktorý mu však bol poskytnutý iba vo výške 22 500,- eur (22 800,- eur - 300,- eur poplatok za poskytnutie úveru. Celkovo v zmysle tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 47 829,20 eur. Úroková sadzba medziúveru bola 5,69 % ročne, výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru bola 118,55 eur, pri počte splátok 151. Výška stavebného úveru po pridelení cieľovej sumy bola 14 780,42 eur pri úrokovej sadzbe 2,90 % ročne. Výška mesačnej splátky vrátane úrokov stavebného úveru a poplatkov za prijatie do poistenia bola 183,73 eur, pri počte splátok 90, pričom splatnosť každej splátky bola k 15. dňu v mesiaci a doba trvania zmluvy bola 20 rokov a termín konečnej splatnosti medziúveru bol XX.XX.XXXX.
13. Podľa článku I., bodu 1.2. Zmluvy, pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXX X XX vo výške cca 14 780,42 eur.
14. Upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa XX.XX.XXXX žalobca žalovaného upozornil, že dňa XX.XX.XXXX vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru z dôvodu, že v zmysle výziev neuhradil dlžné splátky vrátane splátky za mesiac november XXXX spolu vo výške 1 123,- eur, a
to v prípade, ak do uvedeného dňa dlžné splátky neuhradí. Žalovaný upozornenie v odbernej lehote neprevzal.
15. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX žalobca žalovanému oznámil, že ku dňu XX.XX.XXXX nastala mimoriadna splatnosť úveru a dlžná suma k uvedenému dňu predstavuje sumu 23 882,61 eur. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy do 5 dní od tohto oznámenia. Žalovaný oznámenie v odbernej lehote neprevzal.
16. Z predloženého výpisu z účtu vyplýva, že žalovanému boli dňa XX.XX.XXXX vyplatené finančné prostriedky vo výške 22 500,- eur. Výška poplatku za spracovanie úveru bola 300,- eur.
17. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že čerpanie medziúveru v celkovej výške 22 800,- eur sa uskutočnilo nasledovne, dňa XX.XX.XXXX suma vo výške 300,-eur, ktorá sa v súlade s čl. VIII. ods. 8. 1 zmluvy o úvere započítala ako poplatok za spracovanie úveru pri prvej výplate medziúveru, takže celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku tohto poplatku a teda dňa XX.XX.XXXX bola žalovanému vyplatená suma 22 497,82 eur na účet žalovaného vedený v ČSOB, a. s. a suma 2,18 eur bola vyplatená na konto stavebného sporenia. Odo dňa poskytnutia medziúveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalovaný na konto medziúveru uhradil vklady v celkovej výške 0,00 eur a na konto stavebného sporenia uhradil 22,18 eur. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaný neuskutočnil žiadne ďalšie vklady za účelom úhrady dlžnej sumy. Zdôraznil, že si v konaní neuplatňuje poplatky za upomínanie vo výške 45,- eur ani poplatok za medziúver vo výške 300,- eur
18. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
19. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Ako vyplýva z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
20. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
21. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3 stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. 23. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
24. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
25. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.
26. Na základe vykonaného dokazovania súd mal tak za preukázané, že žalobca a žalovaný ako dlžník dňa XX.XX.XXXX uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere a na jej základe mal byť žalovanému poskytnutý úver vo výške 25 000,- eur. Reálne žalobca poskytol žalovanému sumu 22 800,-eur. Žalovaný riadne a včas úver nesplácal a bol následne zo strany žalobcu písomne vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy. Napriek tomu dlžnú sumu nezaplatil, a preto žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu XX.XX.XXXX. Ďalej mal súd za preukázané, že celkovo v prospech žalobcu boli uhradené zo strany žalovaného finančné prostriedky vo výške 1 037,61 eur.
27. Súd mal tiež za preukázané, že oproti zmluvne dohodnutej výške úveru v sume 25 000,-eur, poskytnutý úver bol vo výške 22 800,- eur ale reálne bola žalovanému vyplatená suma 22 500,- eur, nakoľko suma úveru bola ponížená o poplatok vo výške 300,- eur, ktorú žalobca pri poskytnutí úveru ako pohľadávku voči žalovanému zúčtoval.
28. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. ku dňu XX.XX.XXXX, bola výška dlžnej sumy celkovo 23 882,61 eur a pozostávala z istiny vo výške 22 800,53 eur, nezaplatených úrokov vo výške 5,69 % p. a. zo sumy 22 800,- eur od XX.XX.XXXX spolu vo výške 872,09 eur, z dlžnej sumy na konte stavebného sporenia 53,02 eur, nezaplatených poplatkov za poistenie RŽP vo výške 112,50 eur a z nezaplatených poplatkov za upomínanie vo výške 45,- eur. Poplatky za upomínanie vo výške 45,- eur a poplatok za medziúver vo výške 300,- eur si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
29. Žalobcom vyčíslené úroky boli uplatnené pri výške úrokovej sadzby 5,69 % ročne a súd je toho názoru, že dohodnutá výška úrokov je v súlade s platnou právnou úpravou, výška úrokov nie je dohodnutá v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a ani ich výška nebola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi.
30. Vzhľadom na uvedené súd je toho názoru, že ku dňu XX.XX.XXXX, t. j. ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi finančné prostriedky celkovo vo výške 23 537,61 eur, pozostávajúce z nesplatenej istiny úveru, nesplatených úrokov z úveru vyčíslených k uvedenému dňu a poplatkov za poistenie. Súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 23 537,61 eur.
31. Žalobca si v konaní odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. odo dňa XX.XX.XXXX uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z úveru vo výške 5,69 % ročne z dlžnej sumy istiny úveru 23 537,61 eur až do jej zaplatenia. Súd je toho názoru, že v tejto časti žaloba nie je dôvodná.
32. ,,Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania, nie však už dohodnuté zmluvné úroky“ - rozhodnutie NS SR sp.zn. XObo XXX/XX, X. X/XXXX.
33. Súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný - obchodný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením predčasnej splatnosti úveru poskytnutého na základe spotrebiteľskej zmluvy o úvere, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo dlžníka k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie.
Úroky ako cena úverovej služby a ich platenie aj napriek tomu, že služba bola jednostranne predčasne ukončená, vyvoláva tiež spoločensky nežiadúci stav. Nemali by byť pochybnosti o tom, že úroky predstavujú dôležitý prvok pri podnikaní s úvermi. Žalobca by mal o klientov súťažiť s inými obchodníkmi práve s akcentom na úroky a tak prispieť k skvalitneniu verejného života a nižším cenám úverov. Ak sa však prijme názor, že sa úroky máju platiť aj po splatnosti, potom banka ani nemusí súťažiť o nových klientov.
34. Krajský súd v G. vo svojom rozhodnutí vo veci sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uviedol: ,,zásadný posun v uvedenej otázke však predstavuje v spotrebiteľských právnych veciach judikatúra Súdneho dvora Európskej únie. Výkladom smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách súdny dvor stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem zákona v neprospech spotrebiteľa (napr. C-416/11, AZI), čl. 3 ods. 1 uvedenej smernice sa má vykladať tak, že pojem „značná nerovnováha“ (poškodiť spotrebiteľa) treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie, než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve; a na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe napriek požiadavke dôvery treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní. Bez pochýb je to, že za úver možno dohodnúť úroky, a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov, t.j. úverové obdobie. Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu, teda do splatnosti podľa jeho predstáv poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od počiatku sú v záujme dodávateľa úroky na dohodnutú dobu, a to až do splatnosti úveru. Rovnako so zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ právo splatnosť posunúť. Niet však zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti. Ak úrok nie je splatný do splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, a to či už zákonné napr. úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. dohodnutú zmluvnú pokutu).“
35. Súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 476/2012 zo dňa XX.XX.XXXX: ,,Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp.
priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd za ústavne akceptovateľný.“
Obdobný právny názor bol vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok T. súdu v X. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok Krajského súdu v J. J. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Krajského súdu v G. sp. zn. XCo/ XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
36. Súd tiež poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora č. C-415/2011 Mohamed Aziz proti Caixa d'Estalvis de Catalunya v ktorom uviedol, že z dôvodov vysvetlených a uvedených vyššie, dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi ešte sumu 23 537,61 eur a preto v tejto časti žalobe vyhovel.
38. Nakoľko sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku, súd žalobcovi z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. odo dňa XX.XX.XXXX, priznal aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v ním požadovanej a dohodnutej výške 5 % ročne, pričom takto uplatnený nárok je v súlade s platnou právnou úpravou.
39. Vo zvyšnej časti súd považoval žalobu za nedôvodnú, a preto ju zamietol.
40. Podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalované súd im povolil splatiť dlžnú sumu formou mesačných splátok vo výške 50,- eur, pod stratou výhody splátok pri vynechaní čo i len jednej splátky, ktoré sú povinní hradiť vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca žalobcovi pod hrozbou straty výhody splátok.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 23 537,61 eur s príslušenstvom. Súd žalobe vyhovel čo do sumy uplatnenej istiny 23 537,61 eur s úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti žalobu v časti uplatneného úroku ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na uvedené neúspech žalobcu v konaní je iba nepatrný, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.